Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9a5/400294.ed00b8.pdf
PDF · 129.34 KB
No categories available
5Tost/6/2017
N a j v y š š í s ú d 5 Tost 6/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja
Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného P. Q. a
spol. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/, e/ Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a § 140 písm. a/ Tr. zák. a iné, na
neverejnom zasadnutí konanom 2. marca 2017 v Bratislave, o sťažnosti prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 20. februára 2017, sp. zn. 3
Tp 21/2016, rozhodol
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e v celom
rozsahu.
Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. lehota trvania väzby u obvinených P. Q., nar. X. P. XXXX,
F. J., nar. XX. P. XXXX, D. O., nar. X. P. XXXX a P. O., nar. XX. L. XXXX, t. č. všetci v
Ústave na výkon väzby Banská Bystrica,
sa predlžuje do 10. júna 2017.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „ŠTS BB")
uznesením z 20. februára 2017, sp. zn. 3 Tp 21/2016 podľa § 76 ods. 3 Tr. por. nepredĺžil
lehotu trvania väzby u obvinených P. Q., F. J., D. O. a P. O..
Súd skonštatoval, že trestné stíhanie je voči obvineným vedené dôvodne a u
obvinených P. Q. a D. O. existujú konkrétne okolnosti, ktoré odôvodňujú väzbu podľa § 71
ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por., resp. u obvinených F. J. a P. O. väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. b/
Tr. por. Na druhej strane, sudca pre prípravné konanie zdôraznil, že väzba je výnimočný
inštitút a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „prokurátor") nepreukázal existenciu vážnych dôvodov, v dôsledku
ktorých nebolo možné vec ukončiť v základnej lehote väzby. V tejto súvislosti ŠTS BB
uviedol, že vyšetrovanie tejto trestnej veci prebiehalo už od 7. apríla 2014, nejde o tak
rozsiahlu trestnú vec a úkony, ktoré prokurátor navrhol vykonať, je možné vykonať aj v
základnej lehote väzby. ŠTS BB preto dospel k záveru, že podmienky pre predĺženie lehoty
väzby neboli dané.
Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor do zápisnice sťažnosť, ktorú následne dňa 21.
februára 2017 písomne odôvodnil a dodatočne, nasledujúci deň ešte doplnil o list svedkýň P. a
X. O..
Uviedol, že v posudzovanej trestnej veci sa vyšetrovanie vedie plynulo, bez
akýchkoľvek prieťahov. Dodal, že až po vznesení obvinení bolo možné sa začať koncentrovať
na verzie skutku, ktoré prezentovali obvinení. Množstvo nepriamych dôkazov, ktoré
nasvedčujú spáchaniu trestného činu úkladnej vraždy umocňujú výsluchy svedkov H. V. a E.
E. z 13. januára 2017. V tejto súvislosti poukázal aj na fakt, že vykonanie predmetných
výsluchov bolo naplánované na 10. januára 2017, avšak JUDr. Rastislav Urbáni doručil
žiadosť o ich odročenie s tým, že rovno uviedol aj konkrétne termíny (do 13. februára 2017),
kedy sa úkonov nebude môcť zúčastniť. S ohľadom na to, že obvinený trval na osobnej účasti
svojho obhajcu, vyšetrovateľ predmetnej žiadosti vyhovel a výsluch spomínaných svedkov
preložil na 13. januára 2017. Aj ďalšie úkony pri tom preložil tak, aby nekolidovali s
termínmi určenými obhajcom. Po vykonaní výsluchov svedkov H. V. a E. E. vyplynula
potreba tieto preveriť (boli vykonané domové prehliadky u otca obvineného P. Q., previerka
výpovede na mieste - v rodinnom dome poškodeného vo I.), ako aj vykonať ďalšie výsluchy
obvinených a ich konfrontácie so svedkami. Poukázal aj na to, že obhajcovia navrhli vypočuť
svedkov F. J., H. B., P. N., X. V., zabezpečiť listinné dôkazy vo forme správ z ÚVV Banská
Bystrica, ÚVV Bratislava, ako aj závery znaleckého posudku z odboru psychiatria na svedka
E. E.. Po vykonaní týchto úkonov je treba skompletizovať spis, dať priestor na jeho
preštudovanie obvineným a poškodeným a následne pripraviť obžalobu.
Na základe týchto skutočností prokurátor uzavrel, že vo veci vznikli objektívne
príčiny, ktoré bránili vec ukončiť v takom čase, aby prokurátor najneskôr 20 pracovných dní
pred uplynutím lehoty väzby mal možnosť podať obžalobu. Prokurátor preto sťažnostnému
súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a podľa §
76 ods. 3 Tr. por. u všetkých troch obvinených (pozn. správne štyroch obvinených) predĺžil
lehotu väzby do 10. júna 2017.
Dňa 22. februára 2017 prokurátor predložil list X. a P. O., ktorý mal podporovať
tvrdenia obsiahnuté v jeho sťažnosti.
Dňa 24. februára 2017 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd") doručené vyjadrenie obvineného P. Q. podané prostredníctvom jeho obhajcu,
JUDr. Rastislava Urbániho, LL.M., advokáta so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská
Bystrica.
Vo vyjadrení obvinený uviedol, že aj podľa jeho názoru, k prieťahom v trestnom
konaní nedochádza. K tvrdeniam prokurátora však dodal, že výsluchy svedkov H. V. a E. E.
boli vykonané len o tri dni neskôr ako boli pôvodne plánované, a preto ospravedlnenie
obhajcu nie je možné považovať za „iný závažný dôvod", pre ktorý sa vec nemohla ukončiť v
základnej lehote. Ďalej zdôraznil, že osoby, ktoré majú byť ešte vypočuté sa nachádzajú vo
výkone trestu odňatia slobody, a tak obvinení (po ich prípadnom prepustení) by na nich
nemali ako vplývať. Tvrdenie prokurátora o hrozbe z ovplyvňovania svedkov v prospech
obvineného považoval za nelogické, keďže žiaden z obvinených, resp. svedkov ho
neusvedčuje. E. E. a H. V. označil za „profesionálnych svedkov", ktorí sa vo viacerých
prípadoch sami orgánom činným v trestnom konaní (ďalej len „OČTK") hlásia vypovedať, a
to len preto, aby si prilepšili vo svojich veciach. Výpoveď H. V. o tom, že sa mu obvinený
mal osamote priznať k spáchaniu skutku vyvracia svedok J. F., ktorý uviedol, že s ním a s H.
V. bol na cele po celý čas. Navyše, jeho tvrdenia neboli podporené ani vykonanou domovou
prehliadkou. Aj svedka E. E. je treba považovať za nedôveryhodného, keďže o. i. v ním
označenom dome sa žiadne finančné prostriedky nenašli. Podľa mienky obvineného,
informácie, ktoré svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, získali z vyšetrovacích spisov,
ktoré mali na cele a ku ktorým mali prístup. Svedkovia F. J., H. B. a J. F. potvrdili, že vzťah
E. E. s obvineným P. Q. nie je najlepší a je preto vylúčené, aby sa mu zdôveroval o svojej
trestnej činnosti. Obvinený poukázal aj na svedeckú výpoveď P. N., ktorý sa o svojom
bývalom spoluväzňovi E. E. vyjadril v tom zmysle, že ide o prípad pre psychiatra a jeho
tvrdenia sú kompletne vymyslené. K dôvodnosti trestného stíhania obvinený ďalej
argumentoval, že celé trestné konanie je postavené na dvoch nepriamych svedeckých
výpovediach P. a X. O., ktoré vždy len reprodukovali vyjadrenia, ktoré im mal uviesť P. O.
ml., pričom tento predmetné skutočnosti - či už na konfrontácii alebo na výsluchoch,
opakovane popieral. Obvinený bol tiež toho názoru, že z vykonaného dokazovania sa podarilo
vyvrátiť, že by to bol P. Q., ktorý prebral 5000 - 6000 € za vraždu P. O. st. Ani zaistené
pachové stopy žiadnemu z obvinených nepatrili. Pokiaľ ide o zaistené SIM-karty, obvinený
vysvetlil, že išlo o ich osobné veci, ktoré boli (spolu s telefónmi) odovzdané pri ich zadržaní a
následne boli uložené v sklade medzi osobnými vecami (viď správu z ÚVV Bratislava zo 14.
februára 2017).
Na podklade uvedeného obvinený navrhol, aby najvyšší súd podanú sťažnosť
prokurátora zamietol.
Toho istého dňa bolo najvyššiemu súdu doručené aj vyjadrenie obvinenej F. J. z 22.
februára 2017, ktoré bolo podané prostredníctvom jej obhajkyne, Mgr. Kataríny Pastorkovej,
advokátky so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica.
V súvislosti s okolnosťami, pre ktoré nebolo možné vec vybaviť do skončenia
základnej lehoty väzby, sa s rozhodnutím ŠTS BB obvinená stotožnila a nad rámec tam
uvedeného dodala, že OČTK vykonávali aj nadbytočné úkony (medzi ktoré označila výsluchy
svedkov, ktorí sa vyjadrovali k vzájomným vzťahom medzi obvinenými O., resp. k údajnej
závislosti D. O. na omamných látkach a hracích automatoch).
Poukázala predovšetkým na to, že prokurátor nevysvetlil, ako dospel k záveru, že jej
prepustením na slobodu by mohlo byť zmarené dosiahnutie účelu trestného konania. Pritom
obvinená žila riadnym životom s dcérou a jej druhom v jeho byte, kde si aj preberala poštu.
Pokiaľ ide o výsluchy svedkov, na ktoré prokurátor poukázal, všetky tieto výsluchy sú ku
dnešnému dňu vykonané. Obava z kolúzneho konania u obvinených má dnes čisto
hypotetický charakter. Pokiaľ ide o zaistené SIM-karty, tie sa našli v intendančnom sklade a
neboli zapísané v zozname vecí pri zadržaní. Správa z ÚVV a ÚVTOS Bratislava zo 6.
februára 2017 je tak podľa mienky obvinenej hrubo zavádzajúca. Z písomnej komunikácie
medzi obvinenou a svedkom E. E. nevyplynula žiadna obava, že by F. J. mala mariť
vyšetrovanie. Okrem toho, svedok P. N. potvrdil, že E. E. obvinenú klamal o tom, že jej P. O.
ml. po ňom posiela odkazy. Uviedol, že E. E. odpovede upravoval, prispôsoboval text listu,
text do listu až následne dopísal alebo z listu jednoducho odrezal. Svedok uviedol, že E. E. si
jednoducho vymyslel plán ako sa dostať na slobodu, o čom svedčí aj list prokuratúre
označený ako „...podnet na postup s benefitmi pre obž. E. E.". P. N. potvrdil, že k žiadnej
komunikácii medzi obvinenými nedochádzalo a informácie E. E. získaval zo spisu P. O. ml. v
čase, keď s ním sedel na cele a radil mu s písomnými podaniami. Napokon, svedok E. E.
vypovedá aj v iných konaniach, medzi nimi aj v prípade vraždy nebohého M. V.. Pokiaľ ide o
svedka H. V., svedkovia H. B., F. J., J. F. nevideli a ani nepočuli, že by sa s ním obvinený P.
Q. bavil o svojej trestnej veci. Navyše, podľa H. B. medzi nimi ani nebol dobrý vzťah.
Nájdené zbrane v dome otca P. Q. s trestným stíhaním nijak nesúviseli, pričom svedok E.
E.iadne nové skutočnosti (okrem tých, ktoré boli uvedené v listoch svedkýň) neuviedol. Ani
peniaze, ktoré mali byť ukryté v strope hospodárskej budovy sa nikdy nenašli. Pokiaľ z
previerky na mieste vyplynulo, že v dome sa našla skriňa s ističmi, takáto skriňa sa nachádza
v každom rodinnom dome. Navyše, výsluchy E. E. a H. V. boli vykonané nezákonne, keďže
6. decembra 2016 boli vykonané bez toho, aby o tom boli upovedomení obhajcovia. Pokiaľ
mali OČTK informácie, že títo svedkovia chcú vypovedať, mali ich vypočuť okamžite - so
zachovaním všetkých tomu prislúchajúcich práv obvinených a nie až dodatočne, po pohovore
s vyšetrovateľom. Prokurátor prehliada aj pachovú stopu, ktorá bola zaistená na mieste činu a
ktorá patrí F. O.. Obvinená poukázala aj na výsledky znaleckého posudku č. 66/2016, v
ktorom sa znalec vyjadril, že s ohľadom na úroveň intelektu a štruktúru osobnosti obvinenej
sa mu javí ako málo pravdepodobné, že by mala zohrať významnejšiu rolu na tomto trestnom
čine. Odkázala tiež na výpovede P. O. ml., resp. na jej absentujúci motív, keďže sama v dome
nebývala a v prípade úspechu v súdnom spore by žiadnu ujmu nepocítila. Spomínala aj svoje
osobné pomery (jej trojročné dieťa bolo zverené do náhradnej starostlivosti cudzej osoby) a
uzavrela, že žiadneho konania, ktoré by odôvodňovalo jej väzbu, sa nedopustila.
Na podklade týchto skutočností obvinená najvyšší súd požiadala, aby sťažnosť
prokurátora zamietol.
Dňa 28. februára 2017 bolo ŠTS BB doručené vyjadrenie obvineného P. O. ml.
podané prostredníctvom jeho obhajcu, JUDr. Michala Vlkolinského, advokáta so sídlom
Nám. SNP 17, 960 01 Zvolen.
Obvinený v ňom uviedol, že prokurátor len zopakoval svoje skoršie tvrdenia uvedené
v žiadosti o predĺženie lehoty väzby. Prokurátor hovorí o „množstve nepriamych dôkazov" a
poukazuje na nedôveryhodné výpovede svedkov E. E. a H. V. z 13. januára 2017, ako aj na
to, že JUDr. Rastislav Urbáni požiadal o odročenie vyšetrovacieho úkonu o tri dni. Za
objektívne príčiny, ktoré by bránili vec vyšetriť v základnej lehote nemožno vyhodnotiť
okolnosti spočívajúce vo výsluchu svedkov obhajoby a zabezpečenia listinných dôkazov,
keďže sa nimi realizuje právo obvinených na obhajobu. OČTK mali k dispozícii viac ako 29
mesiacov vyšetrovania (od 7. apríla 2014 až 9. augusta 2016) na zabezpečenie všetkých
dôkazov. Vo vzťahu k existencii dôvodov pre kolúznu väzbu obvinený poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4 Tpo 8/2014, resp. na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Tost 3/2010.
Na podklade uvedeného obvinený najvyšší súd požiadal, aby sťažnosť prokurátora
zamietol.
Dňa 2. marca 2017 bolo najvyššiemu súdu doručené vyjadrenie obvinenej D. O.
podané prostredníctvom jej obhajkyne, JUDr. Mgr. Ivany Švarcovej, advokátky so sídlom
Horná 41, 974 01 Banská Bystrica.
Podľa mienky obvinenej, rozhodnutie ŠTS BB rešpektuje všetky atribúty
spravodlivého a objektívneho rozhodnutia. Uviedla, že vyšetrovanie veci prebiehalo od 7.
apríla 2014, pričom od vznesenia obvinenia boli plynule vykonávané úkony, pričom posledný
úkon, ktorý by priamo súvisel s obvinenými - znalecké dokazovanie, bol vykonaný koncom
roka 2016. Argumentácia prokurátora o potrebe preložiť úkony na žiadosť JUDr. Urbániho
nemôže obstáť vo vzťahu k ostatným obvineným, a to obzvlášť v situácii, že vyšetrovateľ
tejto žiadosti nemusel v tak širokom rozsahu vyhovieť. Svedecké výpovede H. V. a E. E. sú
toho času vyvrátené výsluchmi ďalších štyroch svedkov H. B., J. F., F. J. a P. N.. Zbrane
zaistené pri domovej prehliadke u otca obvineného P. Q. nesúvisia s touto trestnou činnosťou.
Tvrdenie, že P. Q. mal sedieť v Holandsku za obchodovanie s ľuďmi, doposiaľ nebolo
objektivizované. Existencia skrine s vypínačmi neosvedčuje dôvod pre predĺženie väzby o to
viac, že taká skriňa sa dá očakávať v každom rodinnom dome na Slovensku. K návrhom
obhajcov na vykonanie ďalších úkonov uviedla, že tieto smerujú k preukázaniu
dôveryhodnosti svedkov E. a V.. K listu X. a P. O. obvinená uviedla, že ju uráža, poškodzuje
jej meno a ide o účelový krok zo strany dcér, ktoré nie sú schopné akceptovať návrat otca do
domácnosti, kde do svojho odchodu rozhodoval on. Ak by dcéry mali skutočnú obavu z
možného prepustenia obvinených na slobodu, určite by sa domáhali prostriedkov inštitútu
ochrany svedkov. Okrem toho, pre objektivizáciu predmetného listu je treba svedkyne
vypočuť.
Na podklade týchto skutočností obvinená D. O. najvyššiemu súdu navrhla, aby
sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") preskúmal v zmysle §
192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť, ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a zistil, že sťažnosť prokurátora je
dôvodná.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol
spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak
nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,
b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c/ bude pokračovať v trestnej činnosti,
dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo
ktorým hrozil.
Podľa § 76 ods. 2 Tr. por. základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem
mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň
tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh
na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie
tejto lehoty.
Podľa § 76 ods. 3 Tr. por. súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe
alebo o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v
prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu
najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v
prípravnom konaní alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd
rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty,
ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby na
slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu väzby
možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť
veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na
slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní
však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie
lehoty väzby sa postupuje primerane podľa § 72 ods. 3.
Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú
povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa
zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na
predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti
obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí,
že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o
zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne bez meškania.
Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na
prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť v
zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota
väzby podľa § 76 ods. 6.
Vyšetrovateľ uznesením podľa § 206 ods. 1 Tr. por. dňa 9. augusta 2016 pod ČVS:
PPZ-491/NKA-PZ-ST-2016 vzniesol P. Q. obvinenie za obzvlášť závažný zločin úkladnej
vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d/, e/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr.
zák. a § 140 písm. a/ Tr. zák. poškodeného P. O. st., ktorá mala byť spáchaná v jednočinnom
súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. s tým, že F. J. mala byť organizátorka (§ 21 ods.
1 písm. a/ Tr. zák.), D. O. návodca (§ 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.) a P. O. ml. objednávateľom
(§ 21 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.) tohto obzvlášť závažného zločinu.
Obvinení boli vzatí do väzby uznesením ŠTS BB z 12. augusta 2016, sp. zn. 3 Tp
21/2016 v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 23. augusta 2016, sp. zn. 4 Tost 30/2016, a
to z dôvodov u obvinených P. Q. a D. O. podľa § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. a u
obvinených F. J. a P. O. podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. s tým, že lehota väzby začala
plynúť 10. augusta 2016 a bude sa vykonávať v ÚVV Banská Bystrica.
Dňa 6. februára 2017 podal prokurátor návrh na predĺženie lehoty väzby do 10. júna
2017, pričom o tomto návrhu ŠTS BB rozhodol 20. februára 2017 s tým, že nasledujúci deň -
21. februára 2017 spis predložil na najvyšší súd. Z uvedeného vyplýva, že lehoty stanovené v
§ 76 ods. 2 a 3 Tr. por. boli zachované.
Pokiaľ ide o dôvodnosť vedenia trestného stíhania, aj najvyšší súd je - rovnako ako
ŠTS BB toho názoru, že z doteraz vykonaného dokazovania skutočne vyplýva podozrenie zo
spáchania trestného činu obvinenými. Pokiaľ ide o výhrady obvinených k svedkom H. V. a E.
E., najvyšší súd konštatuje, že v tomto štádiu trestného konania - kedy sa rozhoduje o
dočasnom zaistení obvinených na účely prebiehajúceho trestného konania, neprislúcha
konajúcim súdom (či už sudcovi pre prípravné konanie ŠTS BB, resp. senátu sťažnostného
súdu) definitívne sa vyporadúvať s ne / vierohodnosťou jednotlivých svedkov. Toto bude
úlohou súdov, ktoré budú rozhodovať vo veci samej (samozrejme, ak bude podaná obžaloba),
avšak až po zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne. Faktom však je, že od
vznesenia obvinenia voči obvineným sa dôvodnosť trestného stíhania skôr prehlbuje, ako
oslabuje a táto skutočnosť je (pre potreby rozhodovania o väzbe) postačujúca.
Ani na existencii jednotlivých väzobných dôvodov tak, ako ich súdy od posledného
rozhodovania (14. decembra 2016, resp. 4. januára 2017 u P. O. ml., 25. novembra 2016 a 14.
decembra 2016 u P. Q. a F. J. a 12. augusta 2016 u D. O.) identifikovali, sa pre relatívne
krátky časový odstup nič podstatné zmeniť nemohlo.
Len v skratke najvyšší súd zopakuje, že u všetkých obvinených je väzobný dôvod
podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. daný predovšetkým s ohľadom na ich vzájomné (či už
rodinné, citové alebo osobné) vzťahy, ako aj spôsob, akým úkladnú vraždu mali vykonať (po
podrobnom naplánovaní a s rozdelením úloh). V tomto smere najvyšší súd podporne
poukazuje aj na list svedkýň X. a P. O. z 22. februára 2017, v ktorom tieto vyjadrili vážne
obavy z návratu (hlavne) otca domov, pričom v tejto súvislosti dodali, že im mal v telefonáte
z väzby povedať, že „proti nim pôjde".
Keďže obvinený P. Q. bol v minulosti dvakrát súdne trestaný a ide o osobu, ktorá má
byť drogovo závislá (25. októbra 2016 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s
nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák.), resp. obvinená D. O. mala finančné problémy a podľa
svedeckých výpovedí je taktiež závislá na drogách, resp. na hracích automatoch, v ich prípade
je daný aj predpoklad, že by sa po prepustení mohli dopúšťať ďalšej trestnej činnosti (§ 71
ods. 1 písm. c/ Tr. por.).
Na druhej strane, najvyšší súd sa nestotožnil so závermi ŠTS BB o tom, že vec bolo
možné ukončiť v základnej lehote väzby. Je síce pravdou, že trestné stíhanie bolo v tejto veci
začaté už 7. apríla 2014, avšak toto bolo v dôsledku dôkaznej núdze 10. októbra 2014
prerušené. Opätovne sa v trestnom stíhaní pokračovalo až 23. mája 2016, pričom vo väzbe,
ako bolo povedané, sú obvinení od 10. augusta 2016. Z uvedeného teda plynie, že prípravné
konanie trvá de facto necelý 1 rok a 4 mesiace a nie spomínané 3 roky.
Okrem toho, z napadnutého rozhodnutia ani nevyplýva, ako ŠTS BB dospel k záveru,
že vec bolo možné ukončiť v základnej lehote väzby. Nie je zrejmé, či ŠTS BB identifikoval
prieťahy v konaní, resp. v čom konkrétne OČTK pochybili, resp. v súvislosti s akými
procesnými úkonmi nepostupovali podľa § 2 ods. 6 Tr. por., keď takýto záver (o možnosti
ukončiť vec v základnej lehote) súd formuloval. Pri tom podľa mienky najvyššieho súdu (ale
aj obhajcov obvinených) OČTK vyšetrujú trestnú vec plynulo a jej náročnosť, resp. rozsah
(cca 2000 strán), ako aj jednoznačne preukázaná potreba vypočuť svedkov, obstarať listinné
dôkazy, skompletizovať spis, ako aj pripraviť obžalobu, nedovolila (s ohľadom na zákonné
lehoty) ukončiť vec v základnej lehote väzby. Uvedený záver platí o to viac, že vyšetrovanie
je už v záverečnej fáze. S poukazom na uvedené sa potom procesný postup ŠTS BB javí
sťažnostnému súdu obrazne povedané „ako hazardovanie so spravodlivosťou", ktoré mohlo
vyústiť aj do ohrozenia na živote a zdraví osôb podieľajúcich sa na objasnení tohto skutku.
Na druhej strane, na záver si najvyšší súd dovoľuje ešte uviesť, že si len ťažko vie
predstaviť, aby (bez zmeny dôkaznej situácie) po uplynutí už predĺženej lehoty, prokurátor
opätovne žiadal o jej ďalšie predĺženie.
Na podklade vyššie uvedených úvah dospel najvyšší súd k záveru, že z dôvodu
obtiažnosti veci nebolo možné ukončiť vec v základnej sedemmesačnej lehote väzby, a preto
napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a väzbu obvinených podľa §
76 ods. 3 Tr. por. predĺžil do 10. júna 2017.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 2. marca 2017
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová