Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/33/2017

Identifikačné číslo spisu: 9517100089 Dátum vydania rozhodnutia: 9. októbra 2017 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Šišková Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:9517100089.3

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela, v trestnej veci obžalovaného N. G. a spol., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa , , s poukazom na , a iné, na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2017 v Bratislave o sťažnosti obžalovaného N. G. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 21. septembra 2017, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obžalovaného N. G. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 21. septembra 2017, sp. zn. , bola podľa , žiadosť obžalovaného N. G. z 13. septembra 2017 o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá. Podľa , , súd písomný sľub obžalovaného N. G. na nahradenie väzby neprijal a podľa , , väzbu obžalovaného N. G. dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil. Podľa , , súd ponuku brata obžalovaného I. G., nar. XX. I. XXXX, na nahradenie väzby zložením peňažnej záruky neprijal. Voči predmetnému uzneseniu podal obžalovaný sťažnosť (č. l. 3566), v ktorej uviedol, že špecializovaný trestný súd v napadnutom uznesení nepreukázal ani jeden skutočný a hlavne reálny dôvod, pre ktorý by nemohlo dôjsť k vyhoveniu žiadosti v zmysle . Súd sa dostatočne nezaoberal možnosťou nahradenia väzby poskytnutou peňažnou zárukou zo strany brata obžalovaného, nakoľko vôbec neuviedol, pre ktoré skutočnosti túto peňažnú záruku neprijal. Iba samotné tvrdenie zo strany súdu o obave z možnosti pokračovania v trestnej činnosti obžalovaného, ktoré by mali preukazovať splnenie podmienok väzby podľa , automaticky neznamenajú nemožnosť nahradenia väzby niektorým z dostupných inštitútov. Obžalovaný poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Caballero c/a Spojené kráľovstvo z 8. februára 2000, S. B. C. c/a Spojené kráľovstvo z 19. júna 2001), podľa ktorej by bolo v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských opráv a základných slobôd, ak by vnútroštátne právo vylučovalo v prípade niektorých trestných činov vôbec možnosť záruky. Tiež poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu (, a

) a rozhodnutie R 42/2007, podľa ktorého neprijatie peňažnej záruky ako takej, resp. vo výške sumy, v ktorej bola ponúknutá, musí byť dostatočne odôvodnené zo všetkých hľadísk, ktoré súd viedli k záveru, že nahradenie väzby obžalovaného prijatím peňažnej záruky, resp. vo výške, ktorá bola ponúknutá, je vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu prejednávanej veci, resp. jeho majetkové pomery alebo majetkové pomery osoby, ktorá peňažnú záruku ponúka, nedostatočné. Obžalovaný nepopiera existenciu dôvodov väzobného stíhania v zmysle , avšak práve ponúkaná peňažná záruka môže predstavovať opatrenie, ktoré by zabránilo ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti, a zároveň by obžalovaného neobmedzovalo na osobnej slobode. V súvislosti s odôvodnením existencie väzobného dôvodu podľa je možné skonštatovať, že podstatnou, a zároveň jedinou skutočnosťou, na základe ktorej konajúci súd dospel k existencii dôvodnej obavy, že obžalovaný bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, sú jeho predchádzajúce odsúdenia ako i fakt, že sa voči jeho osobe vedie trestné konanie aj pre trestný čin podľa . Dôvody preventívnej väzby môžu existovať len po určitú dobu a nie je možné odvolávať sa na obavu z pokračovania v trestnej činnosti počas celého konania. Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti nevyjadril. Najvyšší súd preskúmal v zmysle správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako i konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná. Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Podľa rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby. Podľa - písm. c/ ak je daný dôvod väzby podľa alebo písm. c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju, b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu. Podľa tretej vety , ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa až písm. c/ alebo písm. e/, alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa , možno záruku alebo sľub prijať, alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Podľa druhej vety ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa až písm. c/ alebo písm. e/, alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa , možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Uznesením sudcu pre prípravné konanie z 12. augusta 2016, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2016, sp. zn. , boli obžalovaní N. G., I. M., V. R. a N. R. právoplatne vzatí do väzby pre žalovaný skutok úkladnej vraždy z dôvodu podľa a obžalovaní N. G. a V. R. aj z dôvodu . Ďalším uznesením sudcu pre prípravné konanie z 20. februára 2017, sp. zn. , v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. marca 2017, sp. zn. , bola všetkým štyrom obžalovaným právoplatne predĺžená lehota trvania väzby do 10. júna 2017. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že 10. mája 2017 bola na obžalovaného N. G. spolu s I. M., V. R. a N. R. Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica, doručená obžaloba prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, č. k. VII/1 Gv 97/16/1000-139, z 10. mája 2017. U obžalovaného N. G. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa , , s poukazom na , v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa , s poukazom na a v druhom bode obžaloby aj pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , u obžalovanej I. M. pre účastníctvo vo forme organizátorstva podľa , k obzvlášť závažnému zločinu úkladnej vraždy podľa , , s poukazom na , u obžalovanej V. R. pre účastníctvo vo forme návodu podľa , k obzvlášť závažnému zločinu úkladnej vraždy podľa , , s poukazom na a u obžalovaného N. R. pre účastníctvo vo forme objednávateľstva podľa , k obzvlášť závažnému zločinu úkladnej vraždy podľa , , s poukazom na . Špecializovaný trestný súd uznesením z 30. mája 2017, č. k. -3221, podľa všetkých štyroch obžalovaných ponechal vo väzbe. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 6. júna 2017, sp. zn. , obžalovaných I. M., V. R. a N. R. prepustil z väzby na slobodu a obžalovanému N. G. zmenil dôvody väzby tak, že vypustil dôvod väzby podľa a ponechal ho vo väzbe iba podľa . Následne obžalovaný N. G. prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním z 13. júna 2017 požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Alternatívne navrhol prípadnú existenciu jeho dôvodu väzby nahradiť peňažnou zárukou vo výške 10 000 Eur, ktorú je ochotný zložiť jeho brat I. G., nahradiť dôvod väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, písomným sľubom, prípadne uložením primeraných povinností a obmedzení. Písomným podaním z 21. júna 2017 nazvaným „zmena žiadosti“, obžalovaný N. G. zmenil zložiteľa peňažnej záruky na svojho otca N. G., a zároveň zobral späť žiadosť ohľadne pôvodného zložiteľa peňažnej záruky v osobe jeho brata I. G.. O uvedených žiadostiach rozhodol Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, uznesením, sp. zn. , z 22. júna 2017 tak, že ich zamietol. Proti tomuto uzneseniu špecializovaného trestného súdu podal obžalovaný sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 12. júla 2017, sp. zn. , zamietol. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním z 13. septembra 2017 opätovne požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Alternatívne navrhol nahradiť dôvod väzby peňažnou zárukou vo výške 10 000 Eur, ktorú je ochotný zložiť jeho brat I. G., dohľadom probačného a mediačného úradníka, prípadne písomným sľubom. O uvedených žiadostiach rozhodol Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 21. septembra 2017, sp. zn. tak, že ich zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky najprv skúmal splnenie materiálnych podmienok väzby, a síce či u obžalovaného N. G. existuje dôvodnosť trestného stíhania a existencia niektorého z dôvodov väzby, pričom prišiel k záveru, že z doteraz vykonaného dokazovania skutočne vyplýva u obžalovaného dôvodné podozrenie zo spáchania trestných činov. Okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že skutok bol spáchaný, má znaky trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný. Od vznesenia obvinenia sa dôvodnosť trestného stíhania obžalovaného skôr prehlbuje, ako oslabuje a táto skutočnosť je pre potreby rozhodovania o väzbe postačujúca. Trestná vec sa nachádza v štádiu, keď už bola vykonaná podstatná časť dokazovania pred súdom. Na nadchádzajúcom hlavnom pojednávaní treba už len vykonať výsluchy dvoch znalcov z odvetvia psychológie a dvoch svedkov, vysporiadať sa s prípadnými návrhmi na doplnenie dokazovania a potom vec meritórne rozhodnúť. Dokazovanie pred súdom sa chýli ku koncu, pričom v mesiaci október 2017 možno reálne očakávať vyhlásenie meritórneho rozhodnutia. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že špecializovaný trestný súd v rámci procesného postupu dodržal základné zásady trestného konania uvedené v a k vyhlásenému uzneseniu dospel po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Po splnení prieskumnej povinnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že rozhodnutie súdu v súvislosti s dôvodmi väzby podľa je správne a zákonné, pričom dôvod na prepustenie z väzby nie je daný. Z obsahu spisu je zrejmé, že obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný, naposledy v roku 2015 pre prečin podielnictva podľa , pričom z obsahu skutku, ktorý spáchal, je

nepochybné, že previedol na seba vec, ktorá bola získaná trestným činom majetkovej povahy. Súdne trestaný bol aj pre trestný čin falšovania úradnej listiny a zvlášť chránených listín, na území Rakúskej republiky. Obvinenie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa mu bolo vznesené 25. októbra 2016 a z doterajšieho dokazovania vyplýva, že je konzumentom takýchto látok, pričom k drogovej trestnej činnosti sa sám priznal. Obžalovaný je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody, ktorých sa mal dopustiť za finančnú odmenu. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci existuje dostatok konkrétnych podkladov, na ktorých je v rovine rozumnej (nie absolútnej) istoty založená dôvodnosť väzby obžalovaného N. G. podľa , teda existencia obavy, že v trestnej činnosti rovnakého či obdobného charakteru bude pokračovať, a táto obava aj v tomto štádiu konania pretrváva a nebola rozptýlená natoľko, aby bolo možné obžalovaného prepustiť z väzby na slobodu. Keďže obžalovaný je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy, pričom je zároveň splnený aj dôvod väzby podľa 71 ods. 1 písm. c/ , môže súd v tomto prípade nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, či prijať sľub ako i peňažnú záruku podľa a , ale len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti. Nadriadený súd poznamenáva, že prepustenie obžalovaného z väzby alebo jeho ponechanie na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody ( a ), a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom obžalovanej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanoveniach až písm. c/ . Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu. Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú v čase rozhodnutia. Pri posudzovaní osoby páchateľa sa pozornosť venuje najmä celému jeho predchádzajúcemu životu (vek, recidíva, postoj k spáchanému trestnému činu a pod.). V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o väzbe (napr. zdravotný stav jeho rodiny, ktorá je na neho odkázaná, starostlivosť o početnú rodinu a pod.). Za pomery páchateľa možno tiež považovať viac významných skutočností, ktoré možno subsumovať do kategórie tzv. poľahčujúcich okolností pri nedostatku tzv. priťažujúcich okolností. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu. Okolnosti prípadu z hľadiska aplikačnej praxe, judikatúry a literatúry predstavujú okolnosti spoluurčujúce spoločenskú škodlivosť toho - ktorého trestného činu a ako také plnia v širšom slova zmysle funkciu materiálneho vyjadrenia protiprávnosti činu. Za dôležitú okolnosť pri posudzovaní tohto znaku ustálila konštantná judikatúra napríklad to, že páchateľ sa dopustil obzvlášť závažného trestného činu v afekte úzkosti a strachu vyvolaného dlhodobou partnerskou disharmóniou a chronickou konfliktnou situáciou, ktorá v podstate znížila jeho schopnosť ovládať svoje konanie (primerane Rt 111/1999). V tomto prípade uvedené podmienky neboli splnené. Čo sa týka záruky, tak Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. , z 8. októbra 2004 vysvetlil, že pokiaľ ide o výklad samotného pojmu „záruka“ v zmysle Dohovoru, treba z doterajšej judikatúry vyvodiť, že má autonómny obsah, ktorý je nezávislý od terminológie používanej vo vnútroštátnom práve. Zárukou treba rozumieť akýkoľvek prostriedok prípustný podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody. V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil z predloženého spisu také okolnosti, ktoré by mohli byť považované za výnimočné v zmysle ustanovení tretia veta , a preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne. Obžalovaný vo svojej sťažnosti uviedol, že neprijatie peňažnej záruky vo výške sumy, v ktorej bola ponúknutá, musí byť dostatočne odôvodnené zo všetkých hľadísk, ktoré súd viedli k záveru, že nahradenie väzby obžalovaného prijatím peňažnej záruky vo výške, ktorá bola ponúknutá, je vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu prejednávanej veci, resp. jeho majetkové pomery alebo majetkové pomery osoby, ktorá peňažnú záruku ponúka, nedostatočné. Súd sa bez ďalšieho nezaoberal odôvodnením výšky peňažnej záruky, ktorá bola za obžalovaného ponúknutá, nakoľko nebola splnená existencia výnimočných okolností prípadu, na základe ktorých by súd mohol skúmať, či výška ponúknutej peňažnej záruky sa javí ako dostatočná. Pokiaľ obžalovaný v sťažnosti namietal, že špecializovaný trestný súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentmi v žiadostiach, je na mieste uviesť, že súdne rozhodnutie má byť odôvodnené tak, aby

bolo stručné, prehľadné, zrozumiteľné a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať také argumenty, ktoré sú významné pre rozhodnutie a ktoré sú rozhodné pre komplexné odôvodnenie výroku rozhodnutia. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu. Z rozhodnutia špecializovaného trestného súdu možno podľa názoru najvyššieho súdu zrozumiteľne vyvodiť prečo a z akých dôvodov bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia stavu veci a ak sa neriadi jej výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov (, , , ). Na podklade vyjadreného najvyšší súd podľa sťažnosť obžalovaného N. G. zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.