Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0f5/400319.bf6704.pdf
PDF · 117.14 KB
No categories available
3Tost/10/2017
N a j v y š š í s ú d 3Tost/10/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Jany Serbovej v trestnej
veci vyţiadanej osoby P. F.., v konaní o návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry
v Košiciach na vzatie vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby na základe európskeho
zatýkacieho rozkazu, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
30. marca 2017 v Bratislave sťaţnosť vyţiadanej osoby P. F. proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 7Ntc/5/2017 z 10. marca 2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 3 Trestného poriadku dopĺňa chýbajúci výrok v uznesení Krajského
súdu v Košiciach z 10. marca 2017, sp. zn. 7Ntc/5/2017:
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku predbeţná väzba dohľadom probačného
a mediačného úradníka s a n e n a h r á d z a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7Ntc/5/2017 z 10. marca 2017 rozhodol
podľa § 15 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej aj „zákon
o EZR“) o vzatí vyţiadanej osoby P. F., nar. X.X. v M.
do predbeţnej väzby na základe kópie Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Trestným
súdom v Canterbury, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
z 1. decembra 2016, sp. zn. 46ZY0211315/1, na účely trestného stíhania pre dva trestné činy
úmyselného ťaţkého ublíţenia na zdraví v rozpore s článkom 18 zákona o trestných činoch
spáchaných proti osobe z roku 1861, s tým, ţe väzba začala plynúť 8. marca 2017
o 06:30 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach (č. l. 55).
Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom obhajcu riadne a včas sťaţnosť
obvinený P. F., ktorú odôvodnil tým, ţe súd sa nezaoberal jeho zdravotným stavom, prekonal
dva infarkty a jeho zdravotný stav si vyţaduje kľudový reţim a dodrţiavanie predpísanej
liečby. Vzhľadom na jeho zdravotný stav je prakticky vylúčené, aby zmaril účel predbeţnej
väzby. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vidí v tom, ţe súd sa nezaoberal moţnosťou
nahradenia predbeţnej väzby uloţením primeraných opatrení a obmedzení
vo forme dohľadu probačného a mediačného úradníka, tak ako ho navrhoval v záverečnom
návrhu pred vyhlásením napadnutého uznesenia. Nakoľko sa súd týmto jeho návrhom vôbec
nezaoberal, ani nezdôvodnil prečo navrhované nahradenie predbeţnej väzby neprijal,
povaţuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné. Nakoniec ţiadal odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7Ntc/5/2017 z 10. marca 2017
zrušil a prepustil ho na slobodu, alternatívne nahradil predbeţnú väzbu nariadením dohľadu
probačného a mediačného úradníka.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal
sťaţnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením
§ 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp,
po tom ako nezamietol sťaţnosť z dôvodu podľa § 193 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por.,
na základe sťaţnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia a to zo všetkých hľadísk,
bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťaţnosti uvedené, a jednak správnosť
postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo a to z hľadiska všetkých chýb,
ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho
princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali
podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného
poriadku alebo iných mimo trestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho
poriadku Slovenskej republiky a zistil, ţe sťaţnosť vyţiadanej osoby P. F.,
je dôvodná, avšak iba z časti.
Najvyšší súd dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie nie je správne a zákonné
vo všetkých jeho výrokoch, nakoľko v rámci konania síce bolo postupované za dodrţania
všetkých procesných predpisov upravujúcich konanie o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej
väzby, avšak pri vydaní rozhodnutia o predbeţnej väzbe došlo k pochybeniu sudkyne
Krajského súdu v Košiciach, ktorá sa absolútne nezaoberala návrhmi vyţiadanej osoby.
V odôvodnení napadnutého uznesenia iba konštatačne odpísala paragrafové znenie zákona
o EZR. Vôbec sa nezaoberala návrhmi vyţiadanej osoby a jej obhajcu, ktoré boli vyslovené
pri výsluchu vyţiadanej osoby P. F. dňa 10. marca 2017, ktorý sama realizovala
(č. l. 41 - 45). Na predmetnom výsluchu bol vyslovený návrh obhajoby, aby súd zváţil
nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Táto námietka absentuje
ako vo výroku, tak aj v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II ÚS 67/2013 z 5. júna 2013,
vyplýva nasledovné:
z ustanovenia čl. 5 ods. 3 Dohovoru vyplýva pre národné súdy povinnosť odôvodniť
prečo nepovaţujú alternatívy k väzbe za pouţiteľné. Nedostatok takéhoto odôvodnenia
môţe predstavovať porušenie čl. 5 ods. 3 Dohovoru,
súd resp. sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe je oprávnený (a vzhľadom
na preferenciu osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 Dohovoru) aj povinný skúmať,
či účel väzby nemoţno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením
obvineného na slobodu za súčasného dohľadu probačného a mediačného úradníka,
a to aj v prípade, ţe takýto návrh nebol výslovne uplatnený;
otázkou je, do akej miery sa úvahy súdu, resp. sudcu pre prípravné konanie majú odraziť
v odôvodnení uznesenia. Pri jej riešení je potrebné vychádzať z toho, ţe spôsob a miera
zaoberania sa týmito otázkami v uznesení závisí od spôsobu a obsahu procesných návrhov
obvineného, jeho obhajcu, resp. ich argumentácie;
súd, resp. sudca pre prípravné konanie je povinný najmä odôvodniť či a do akej miery
ponechanie obvineného na slobode (so zohľadnením účinkov dohľadu probačného
a mediačného úradníka a prípadnom uloţení primeraných povinností a obmedzení
podľa § 82 Tr. por.) zvyšuje riziko naplnenia konania.
Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS 346/08
zo 16. decembra 2008 uviedol, ţe príslušný súd je povinný zaoberať sa a rozhodnúť
o návrhu na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Z uvedeného moţno vyvodiť a zovšeobecniť nasledovné:
Ak bol podaný návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka súd, resp. sudca pre prípravné konanie je vždy povinný o takomto návrhu
rozhodnúť samostatným výrokom (IV. ÚS 346/2008). Ak takýto návrh nebol podaný,
súd, resp. sudca pre prípravné konanie je, s ohľadom na povahu dohľadu probačného
a mediačného úradníka, vždy povinný zaoberať sa možnosťou nahradenia väzby
týmto procesným prostriedkom a v prípade negatívneho záveru svoje stanovisko
vysvetliť v odôvodnení uznesenia (II. ÚS 67/2013).
Je potrebné súhlasiť s obhajobou v tom, ţe Krajský súd v Košiciach sa pri rozhodovaní
o vzatí vyţiadanej osoby P. F. nezaoberal moţnosťou nahradenia väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka, pretoţe výrok ako ani odôvodnenie napadnutého
uznesenia nerieši túto otázku. Rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu
a jeden celok, preto moţno vytýkaný nedostatok napraviť prieskumnou a rozhodovacou
činnosťou najvyššieho súdu, ktorý niţšie vysvetlí prečo nezistil podmienky na nahradenie
väzby u vyţiadanej osoby P. F. dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Na pozitívne rozhodnutie o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka musia byť splnené podmienky uvedené v § 80 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Tr. por.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1
písm. a/ alebo c/ môţe súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať
obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu moţno účel
väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným
alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 80 ods. 2 tretia veta Tr. por. ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závaţný
zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a/ aţ c/ alebo e/, alebo obvinený bol
vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, moţno záruku alebo sľub prijať
alebo uloţiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
Najvyšší súd pri úvahách či moţno väzbu vyţiadaného P. F. nahradiť dohľadom
probačného a mediačného úradníka dospel k negatívnemu záveru.
Rozhodnutie o predbeţnej väzbe v konaní o európskom zatýkacom rozkaze
má iný charakter neţ väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave v prvej časti Trestného
poriadku. Sudca v tomto konaní neskúma dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku,
pre ktorý je osoba vyţiadaná, ani opodstatnenosť právoplatného odsudzujúceho rozsudku
cudzozemského súdu a neskúma ani existenciu dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/,
písm. b/, písm. c/ Tr. por. Pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe je však sudca povinný zistiť,
či pozbavením osobnej slobody vyţiadanej osobe bude naplnený účel predbeţnej väzby
a to je – zabezpečenie prítomnosti zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky tak,
aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze pokým orgán štátu
pôvodu nepredloţí originál európskeho zatýkacieho rozkazu. Predbeţná väzba
nie je obligatórna a zadrţanú osobu moţno ponechať na slobode. Sudca má obligatórnu
povinnosť pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe vypočuť vyţiadanú osobu (§ 15 ods. 2 EZR)
a v rámci tohto výsluchu umoţniť jej vyjadriť sa minimálne k návrhu prokurátora na jej vzatie
do predbeţnej väzby. Vyššie uvedené bolo naplnené, avšak krajský súd vo výroku
ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezmienil a neodôvodnil svoje závery,
ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vzatí vyţiadanej osoby do predbeţnej väzby,
pričom neprihliadal na návrhy vyţiadanej osoby. Preto najvyšší súd povaţoval za nevyhnutné
doplniť právne a procesné závery, ktoré viedli k rozhodnutiu o vzatí vyţiadanej osoby
do väzby, ako aj o nenahradení väzby dohľadom mediačného a probačného úradníka.
Ţiada sa dodať, ţe v zmysle § 15 ods. 5 EZR predbeţná väzba nesmie trvať viac
ako 40 dní odo dňa zadrţania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora
vykonávajúceho predbeţné vyšetrovanie môţe rozhodnúť o prepustení osoby z predbeţnej
väzby aj pred uplynutím tejto lehoty. Z uvedeného je zrejmé, ţe predbeţná väzba
má len krátkodobý dočasný charakter a preto v krátkom čase bude vo veci opätovne
rozhodované.
Okrem splnenia formálnych podmienok predbeţnej väzby je v posudzovanej veci
splnená aj materiálna podmienka, spočívajúca v existencii konkrétnych skutočností,
z ktorých vyplýva dôvodná obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom
rozkaze v prípade, ţe by sa toto viedlo voči vyţiadanej osobe na slobode.
Okolnosti odôvodňujúce hrozbu zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom
rozkaze sú vecou individuálneho posúdenia zo strany konajúcich orgánov vzhľadom
na jednotlivé okolnosti prípadu ako aj na osobné pomery vyţiadanej osoby a môţu byť
zistené nielen v rámci výsluchu vyţiadanej osoby, ale môţu vyplývať uţ z obsahu samotného
predloţeného spisového materiálu.
Nevyhnutnosť zabezpečenia prítomnosti P. F. na území Slovenskej republiky je daná
s ohľadom na spáchaný trestný čin, za ktorý mu môţe hroziť aţ doţivotie. Preto hrozí reálna
obava, ţe P. F. by mohol opustiť územie Slovenskej republiky prípadne sa iným spôsobom
vyhýbať úkonom spojených s konaním o európskom zatýkacom rozkaze, čím by došlo k
zmareniu účelu predbeţnej väzby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené pri konkrétnych
sťaţnostných námietkach vyţiadanej osoby podrobil napadnuté uznesenie a konanie,
ktoré mu predchádzalo, všeobecnému prieskumu. Podľa výsledkov prieskumu napadnutého
uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom neboli zistené
také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného, ktoré by odôvodňovali zrušenie
napadnutého uznesenia, a preto najvyšší súd postupom podľa § 194 ods. 3 Trestného poriadku
doplnil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach o predmetný výrok tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 30. marca 2017
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová