Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/43/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD.,

v právnej veci ţalobcu: EUROSTONEX, s.r.o., Svätoplukova 1233/14, Púchov,

IČO: 44 999 801, právne zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom so sídlom

Prievozská 14/A, Bratislava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. 1100306/1/411590/2014/5051 zo dňa 17. septembra 2014, konajúc o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -30 zo dňa

16. marca 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -30 zo dňa 16. marca 2016 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného 1100306/1/411590/2014/5051 zo dňa 17.09.2014, ktorým ţalovaný zamietol

2

odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 12.06.2014

č. 9312401/5/2726204/2014/Be. Prvostupňový správny orgán vyrubil ţalobcovi rozdiel dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 8.054,60 €, nepriznal

nadmerný odpočet na DPH uplatnený v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie

august 2012 v sume 1.243,16 € a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 6.801,44 €.

1.2 Predmetom konania pred krajským súdom bolo rozhodnutie ţalovaného

č. 1100306/1/411590/2014/5051 zo dňa 17. septembra 2014, ktorým podľa § 74 ods. 4

potvrdil vyššie cit. rozhodnutie správcu dane, ktorým podľa

ods. 5 a 6 zákona určil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 8.054,60 €, keď správca dane s poukazom

na ust. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon

o DPH“ alebo aj „“) neuznal ţalobcovi nadmerný odpočet uplatnený

v podanom daňovom priznaní v celkovej výške 1.243,16 € a vyrubil vlastnú daňovú

povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 6.801,44 €, keď správca dane s poukazom

na neuznal ţalobcovi právo odpočítať si DPH

z dodávateľskej faktúry od dodávateľa NDP SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Potočná 9,

Piešťany, IČO: 36 314 455, a to konkrétne faktúra č. 20123045 zo dňa 24. augusta 2012

s predmetom plnenia granitové dosky v sume 48.327,60 €, z toho DPH 8.054,60 €.

1.3 Krajský súd v Trenčíne, ako vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246

ods. 1 , druhá veta , vychádzajúc zo skutkového stavu v čase

vydania napadnutých rozhodnutí ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutia

a postup správneho orgánu podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených

v ţalobách ( ), pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi ţaloby (

ods. 3 ).

1.4 Krajský súd v Trenčíne rozhodol o ţalobe bez pojednávania ( )

a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho

spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, ţe nakoľko rozhodnutie a postup

ţalovaného v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, pričom krajský súd v konaní

ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. , ţe nie je moţné priznať

3

správnej ţalobe úspech. Preto rozsudkom vyslovil, ţe sa ţaloba v zmysle

zamieta.

1.5 Krajský súd predovšetkým zdôrazňuje, ţe z rozsiahleho dokazovania, ktoré

správca dane vo veci vykonal, je zrejmé, ţe:

1. „spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o., Piešťany, ţalobca a Real property

development, s.r.o., Bratislava, boli v rozhodnom období personálne a ekonomicky

prepojené cez osoby spoločníkov a konateľov,

2. spoločnosť L.K.EURO s.r.o., Bratislava, je rizikovým subjektom, konateľom ktorej

bola určitý čas i neexistujúca osoba, v súčasnosti je spoločnosť bez konateľa,

3. ţalobca neprehľadným skladovým hospodárstvom, skladovaním tovaru viacerých

spoločností vzájomne personálne prepojených v jednom sklade vytvoril ekonomické

prostredie vhodné na zneuţitie práva,

4. tovar na spornej faktúre je špecifikovaný len všeobecným spôsobom bez konkrétnej

špecifikácie (nie je uvedený typ, sortiment, druh, farba, odtieň, povrchová úprava,

odolnosť, rozmer, pôvod, a pod.),

5. obchodné transakcie medzi ţalobcom a jeho dodávateľom NDP SLOVAKIA s.r.o.,

Piešťany, prebehli bez toho, aby došlo k pohybu tovaru, t.j. tovar sa stále nachádzal

v sklade na adrese Svätoplukova 14, Púchov,

6. napriek zvyšovaniu ceny za tovar, ţalobca od svojho vzniku, t.j. od roku 2009

vykazuje stratu na dani z príjmov právnických osôb, za celé obdobie vykazuje nulovú

daňovú povinnosť.“

1.6 Krajský súd v Trenčíne bol jednoznačne toho názoru, ţe vyššie uvedené

skutočnosti vo vzájomnej súvislosti v úplnej zhode preukazujú, ţe konanie spoločnosti NDP

SLOVAKIA s.r.o., bolo v danom prípade len vystavenie fiktívnych faktúr na predmetný

tovar, o čom Ing. Jozef Jakubík – konateľ ţalobcu musel vedieť, keďţe cez jeho osobu boli

tieto spoločnosti personálne prepojené (Ing. Jozef Jakubík bol v rozhodnom období

konateľom aj ţalobcu a aj spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o.). Záver súdu, ţe spoločnosť

NDP SLOVAKIA s.r.o., nedodala ţalobcovi reálne predmetný tovar, vychádza zo zistenia,

ţe sama spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., týmto tovarom nikdy nedisponovala.

Jednoznačne totiţ bolo preukázané, ţe predmetný tovar nenadobudla spoločnosť NDP

SLOVAKIA s.r.o., od svojho údajného dodávateľa L.K.EURO s.r.o., Bratislava.

4

1.7 Spoločnosť L.K.EURO s.r.o., Bratislava, je rizikovým subjektom, spoločníkom

spoločnosti L.K.EURO s.r.o., je spoločnosť EURO TRAVEL LTD. Suite 102, Ground Floor,

Blake Building, Corner EYRER & Hutson Streets, Belize City, Belize, za ktorú v čase

vydania napadnutého rozhodnutia nekonala ţiadna osoba a predtým bol konateľom

spoločnosti dokonca neexistujúci subjekt – Ľuboš Štepka. Na adrese sídla spoločnosti

sa nachádza bytový dom a byt, na ktorom bolo vyznačené obchodné meno spoločnosti

L.K.EURO s.r.o., Bratislava a po zazvonení otvorila neznáma ţena, ktorá uviedla,

ţe nič nevie, pretoţe v byte nebýva, len tam prenocovala a nechcela sa k ničomu vyjadrovať.

Spoločnosť L.K.EURO s.r.o., teda sporný tovar – mramorové dosky nedodala spoločnosti

NDP SLOVAKIA s.r.o. Ak teda spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., nevlastnila

a nedisponovala s predmetným tovarom, nemohla ho ani následne dodať ţalobcovi a vystaviť

mu spornú faktúru.

1.8 Tvrdenia Ing. Jozefa Jakubíka o reálnom priebehu predmetných obchodov Krajský

súd v Trenčíne povaţuje len za účelové tvrdenia, ktoré sú v príkrom rozpore s vyššie

uvedenými skutočnosťami. Sklad, ktorý pouţíva ţalobca, uţívajú aj ďalšie spoločnosti, okrem

iných i NDP SLOVAKIA s.r.o., tovar v sklade nie je jednoznačne označený, nie je teda

moţné hodnoverne preukázať, ţe ten-ktorý tovar je práve vo vlastníctve ţalobcu, či inej

osoby. Vlastníctvo tovaru nemôţe ţalobca preukázať ani skladovými kartami, nakoľko

skladovú evidenciu zásob vedie účelovo tak, ţe jednotlivé skladové zásoby nevykazujú

kontinuitu. V tejto súvislosti Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, ţe nie je úlohou správnych

orgánov zisťovať pôvod predmetného tovaru, je povinnosťou ţalobcu, ktorý si uplatňuje

odpočet DPH na vstupe, preukázať, ţe predmetný tovar dodal ţalobcovi dodávateľ uvedený

na faktúre, z ktorej si uplatňuje odpočet. V prejednávanej veci nielenţe ţalobca nepreukázal,

ţe spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., dodala ţalobcovi reálne predmetný tovar popísaný

na spornej faktúre, ale práve naopak, správca dane rozsiahlym šetrením jednoznačne

preukázal, ţe predmetný tovar nemohla spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., ţalobcovi reálne

dodať, nakoľko ním sama nedisponovala (jej dodávateľ L.K.EURO s.r.o., Bratislava, jej tento

tovar nedodal, tak ako to tvrdil Ing. Jozef Jakubík). Vychádzajúc zo záveru, ţe spoločnosť

NDP SLOVAKIA s.r.o., vystavila spornú faktúru ako faktúru fiktívnu bez toho, aby reálne

ţalobcovi dodala predmetný tovar, je zrejmé, ţe i ţalobca musel o tejto fiktívnosti mať

vedomosť. Pokiaľ totiţ ţalobca prijal faktúru od subjektu (spoločnosti NDP

SLOVAKIA s.r.o.), ktorý mu tovar uvedený na tejto faktúre reálne nedodal, musel mať

ţalobca vedomosť o tom, ţe takáto je len fiktívnou faktúrou. Krajský súd v Trenčíne

5

jednoznačne ustálil, ţe sporná faktúra je len fiktívnou faktúrou, pričom upozornil opätovne

na skutočnosť, ţe ţalobca a spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. sú personálne prepojené

cez osobu konateľa Ing. Jozefa Jakubíka, preto nie je moţné pochybovať o vedomosti ţalobcu

o fiktívnosti obchodu.

1.9 Krajský súd v Trenčíne sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţeby ustálenie

skutkového stavu zo strany správcu dane a ţalovaného bolo v rozpore s obsahom spisu,

a ţe je zavádzajúce a skresľujúce. Krajský súd v Trenčíne konštatuje, ţe správca dane vykonal

vo veci rozsiahle dokazovanie a z takto vykonaného dokazovania a z toho vyplývajúcich

zistení nemohol správca dane dospieť k iným skutkovým záverom, k akým dospel. V tomto

smere mu nemoţno nič vyčítať. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe v daňovom konaní neboli

vykonané ním navrhnuté dôkazy, Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti odkazuje

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého

zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť

správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáţu a nepotvrdia

tvrdenia daňového subjektu (ţalobcu) ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných

a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcemu

dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,

akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného

dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy

vyplývajúce zo zistení, ktoré uţ má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Pokiaľ

ţalobca kategoricky odmietol striktné závery správcu dane a ţalovaného o tom, ţe cieľom

konania ţalobcu bolo získanie nenáleţitej daňovej výhody v podobe odpočtu DPH, Krajský

súd v Trenčíne je toho názoru – ako uţ bolo vyššie uvedené – ţe ţalobca musel mať

vedomosť o fiktívnosti obchodu popísaného na spornej faktúre. Preto ani táto námietka

ţalobcu nie je dôvodná.

1.10 Dňa 18. apríla 2016 (pondelok), ţalobca prevzal rozsudok krajského súdu.

1.11 Dňa 3. mája 2016, ţalobca podal na pošte odvolanie voči predmetnému rozsudku,

kde sa domáha zmeny výrokovej časti napadnutého rozsudku krajského súdu v celom

rozsahu.

6

2.

2.1 Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -30 zo dňa 16. marca 2016 v súlade

s ustanovením zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -30 zo dňa 16. marca 2016 tak, ţe sa zrušuje rozhodnutie Finančného

riaditeľstva Slovenskej republiky zo sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,

č.k. 1100306/1/411590/2014/5051, vydané 17. septembra 2014, ktorým podľa § 74

ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín

č. k. 9312401/5/2726204/2014/Be zo dňa 12. júna 2014, ktorým ţalobcovi podľa § 68

ods. 5, ods. 6 o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „daňový

poriadok“) určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške

8.054,60 € nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume 6.801,44 € a aby vec sa vrátil

ţalovanému na ďalšie konanie.

2.2 Podľa názoru ţalobcu závery krajského súdu treba hodnotiť ako arbitrárne

a protizákonné lebo vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu,

nesprávneho výkladu čl. 2 ods. 1 písm. a, písm. b/, čl. 167, čl. 168 písm. a/, čl. 178 písm. a/,

čl. 220 ods. 1., čl. 226, čl. 273 DPH smernice, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/

zákona o DPH, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 daňového poriadku,

ako i z nesprávneho posudzovania dôkazov produkovaných v procese dokazovania pri správe

daní.

2.3 Ţalobca ďalej spochybňuje tvrdenia krajského súdu, ţalovaného a správcu dane

ohľadom vierohodnosti výpovede svedka Ing. Jozefa Jakubíka vo veci zakúpenia a prevezenia

tovaru do skladu ţalobcu.

2.4 Ţalobca je toho názoru, ţe skutkový záver o absencii materiálneho podkladu

k predloţeným dokladom, ktorý si podľa neho osvojil krajský súd v zhode so ţalovaným

a správcom dane je nesprávny, zaloţený na vytvorenej fiktívnej konštrukcii, ktorou

sa len konštatujú nezrovnalosti v predloţených faktúrach ohľadne obsahu faktúr, nijakým

spôsobom však nespochybňujúcim nenakúpenie a nedovezenie tovaru do skladu ţalobcu.

7

2.5 Ţalobca tieţ namietal, ţe záujem a právo na ochrane verejných financií nemôţe

byť zaloţený na systéme zodpovednosti daňovníka bez ohľadu na zavinenie (na objektívnej

zodpovednosti). Podľa názoru ţalobcu, zaloţenie systému objektívnej zodpovednosti totiţ

prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií.

3.

3.1 K podanému odvolaniu sa vyjadril aj ţalovaný svojim podaním zo dňa

25. mája 2016, kde uvádza, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava svojich záverov a tvrdení,

ako boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj v stanovisku k ţalobe.

3.2 Ţalovaný navrhuje, aby Najvyšší súd SR odvolaním napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne č.k. -30 zo dňa 16. marca 2016 ako vecne správny

potvrdil.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu

a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ),

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ,

keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

4.2 V odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,

preskúmal rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -30 zo dňa

16. marca 2016, ktorý podľa zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. 1100306/1/411590/2014/5051 zo dňa 17. septembra 2014, ktorým

ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa

12. júna 2014, č. 9312401/5/2726204/2014/Be. Správca dane určil ţalobcovi rozdiel dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 8.054,60 €, nepriznal

nadmerný odpočet na DPH uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 1.243,16 €

a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 6.801,44 EUR.

8

4.3 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, kde fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady

mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

4.4 Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu

stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.5 Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

4.6 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu

zistil, ţe vo vzťahu k predmetu odvolacích námietok ţalobcu sa stotoţňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné

dôvody ( ):

4.7 Podľa o dani z pridanej hodnoty právo

odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo

službe vznikla daňová povinnosť.

4.8 Ďalej § 49 ods. 2 zákona o DPH ustanovuje, ţe platiteľ môže odpočítať od dane,

ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb

ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči

nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú

byť platiteľovi dodané.

4.9 Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona uvádza, ţe právo

na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49

ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

9

4.10 V citovaných ustanoveniach zákona o DPH sú stanovené podmienky, ktorých

splnenie sa vyţaduje pri uplatnení práva na odpočet DPH. Na to, aby mohol byť pri dodaní

tovaru uplatnený odpočet DPH, však nestačí len vyhotovenie faktúry s náleţitosťami podľa

§ 71 zákona o DPH. Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho, faktického dodania, ktoré musí

byť rovnako materiálne preukázané. Tieto dve podmienky preukázania musia byť splnené

kumulatívne, inak nárok na odpočet DPH nemoţno uplatniť. Dôkazné bremeno v takomto

prípade zaťaţuje daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie formálnej, ako aj materiálnej

podmienky. Daňový subjekt má povinnosť preukázať faktúry, resp. iné daňové doklady,

na základe ktorých si uplatňuje odpočet DPH. Tieto listinné dôkazy sa musia zhodovať

so skutočne zrealizovanými plneniami. Preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce

iba v prípade, ţe je nepochybne preukázateľná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym

plnením. Doklady musia byť vystavené na reálnom materiálnom podklade, pričom údaje

v nich musia byť aj ako právna skutočnosť reálne preukázateľné. Ak správca dane

s prihliadnutím na objektívne skutočnosti zistí, ţe právo na odpočet DPH sa uplatňuje

neoprávnene, spôsobom pokúšajúcim sa obísť zákon, subjektu právo na odpočet dane

zamietne. Uvedené vyplýva z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a rovnako

aj zo smernice Rady Európskej únie 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty.

4.11 V rámci vyrubovacieho konania, pri preukazovaní reálneho dodania tovaru

a sluţieb, zaťaţuje dôkazné bremeno vţdy daňový subjekt, v tomto prípade ţalobcu. Podľa

ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj v spojení s rozhodnutím

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 23.02.2011, moţno

konštatovať, ţe: dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona

č. v spojení s , ). Primárne

je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu, ktorý

disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok

na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty)

a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje

odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži

až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,

nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca

ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty neuniesol

10

dôkazné bremeno, keď jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal použitie tovaru

na dodávku tovarov a služieb ak platiteľ, čím nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok

zakotvených v ustanovení § 49 ods. 2 zákona o DPH. Uvedené podmienky musia byť splnené

kumulatívne, a preto nesplnenie jednej z nich, tak ako je tomu v predmetnej právnej veci,

znamená negatívnu aplikáciu citovaného ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH.

4.12 Taktieţ daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne

určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo

na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,

ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených

daňovým subjektom. Toto ustanovenie zakotvuje, že dôkazné bremeno je na strane daňového

subjektu – žalobcu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom

stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú

verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,

na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok

na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Nie je povinnosťou daňových orgánov vyhľadávať

za daňový subjekt - žalobcu dôkazy preukazujúce jeho oprávnenie na odpočet dane,

ale naopak bolo povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, predložiť relevantné dôkazy,

ktorými by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že si odpočet dane

v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil oprávnene. Nepostačuje iba predloženie

faktúry, platiteľ dane musí preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený.

4.13 Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ako aj z pripojeného

administratívneho spisu, je nesporné, ţe správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie,

ako je opísané vyššie, z ktorého závermi sa odvolací súd stotoţňuje. Je zjavné, ţe úlohou

spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o., Piešťany, bolo len vystavenie fiktívnej faktúry

na predmetný tovar, o čom Ing. Jozef Jakubík – konateľ ţalobcu musel vedieť, keďţe cez jeho

osobu boli tieto spoločnosti personálne prepojené (Ing. Jozef Jakubík bol v rozhodnom období

konateľom aj žalobcu a aj spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o.). Záver krajského súdu,

ţe spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., Piešťany, nedodala ţalobcovi reálne predmetný tovar,

vychádza zo zistenia, ţe sama spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., Piešťany, týmto tovarom

nikdy nedisponovala. Jednoznačne totiţ bolo preukázané, ţe predmetný tovar nenadobudla

spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., od svojho údajného dodávateľa L.K.EURO s.r.o.,.

Ak teda spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., nevlastnila a nedisponovala s predmetným

11

tovarom, nemohla ho ani dodať žalobcovi a oprávnene mu vystaviť spornú faktúru.

V úplnej zhode s vyššie uvedenými zisteniami a so záverom, ţe spoločnosť NDP SLOVAKIA

s.r.o., vystavovala len fiktívnu faktúru, bez reálneho dodania tovaru, je i tá skutočnosť,

ţe spoločnosť L.K.EURO s.r.o. (ktorá vystupovala ako jej dodávateľ) je rizikovým

subjektom, v rozhodnom čase (kedy sa mali uskutočniť obchody), nemala ţiadnych

zamestnancov, ţiadne kancelárske, prevádzkové, ani skladové priestory, ţiadne vybavenie,

a navyše ani konateľa. O nefunkčnosti spoločnosti L.K.EURO s.r.o. nasvedčuje i jej súčasný

stav, keď táto spoločnosť, v súčasnosti nemá konateľa (jej posledným konateľom bol Ľuboš

Štepka – neexistujúci subjekt).

4.14 Odvolací súd sa stotoţňuje aj s názorom, ţe ani samotná fyzická existencia časti

predmetného tovaru v sklade ţalobcu nepreukazuje, ţe tento tovar reálne dodala ţalobcovi

spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. Navyše sklad, ktorý pouţíva ţalobca, uţívajú aj ďalšie

spoločnosti, okrem iných i NDP SLOVAKIA s.r.o.,. Tovar v sklade podľa zistení finančných

orgánov nie je jednoznačne označený, nie je teda moţné hodnoverne preukázať, ţe ten-ktorý

tovar je práve vo vlastníctve ţalobcu, či inej osoby. Vlastníctvo tovaru nemôţe ţalobca

preukázať ani skladovými kartami, pretoţe skladovú evidenciu zásob vedie účelovo tak,

ţe jednotlivé skladové zásoby nevykazujú kontinuitu. Treba zdôrazniť, ţe nie je úlohou

finančných orgánov zisťovať pôvod predmetného tovaru, je povinnosťou ţalobcu,

ktorý si uplatňuje odpočet DPH na vstupe preukázať, ţe predmetný tovar dodal ţalobcovi

dodávateľ uvedený na faktúre, z ktorej si uplatňuje odpočet. V prejednávanej veci nielenţe

ţalobca nepreukázal, ţe spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. dodala ţalobcovi reálne

predmetný tovar popísaný na spornej faktúre, ale práve naopak, správca dane rozsiahlym

šetrením jednoznačne preukázal, ţe predmetný tovar nemohla spoločnosť NDP SLOVAKIA

s.r.o. ţalobcovi reálne dodať.

4.15 Najvyšší súd SR dospel s poukazom na uvedené k záveru, ţe námietky ţalobcu

uvedené v odvolaní nie sú opodstatnené, pretoţe krajský súd (resp. predtým ţalovaný

a správca dane) svoje rozhodnutie vydal na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu,

pouţil správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení (§ 49 a 51 zákona o DPH),

a aj postupoval zákonne, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného produkovaných

v procese dokazovania pri správe daní. Rovnako senát zdôrazňuje, ţe dôkazne bremeno leţí

na daňovom subjekte, nie na správcovi dane, preto je daňový subjekt povinný svoje tvrdenia

spoľahlivo preukázať. Ak tak neučiní (čo v tomto prípade neurobil, keď ţalobca predloţil

12

len faktúru a k tomu súvisiace dokumenty, avšak nedokázal preukázať reálne uskutočnenie

zdaniteľného plnenia), nemôţe byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný

ako oprávnený.

4.16 K námietke odvolateľa o arbitrárnosti rozsudku je potrebné konštatovať,

ţe zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť

správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia

tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane

preverovaných skutočností, pretože vyrubovacie konanie nie je konaním vyhľadávacím.

Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,

akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť

závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým

s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane

v priebehu konania k dispozícii.

4.17 Žalobca neuniesol ani vo vyrubovacom, ani v súdnom konaní dôkazné bremeno

a nebolo možné súhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol

žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dokazovanie

zo strany správcu dane slúži až na následnú kontrolu daňovníkom deklarovaných skutočností

a dokladov. Aj keď faktúry obsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti,

pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi.

4.18 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje,

že žalobca okrem faktúry nepredložil žiadne iné doklady, ktorými by preukazoval reálne

uskutočnenie dodávky. „Prijatie faktúry formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona

o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých

faktúr.“ Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. .

4.19 Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov ţalobcu vo vzťahu

k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného

administratívneho spisu Najvyšší súd SR v zmysle ustanovenia konštatuje,

ţe nezistil dôvod na to, aby vyhovel odvolaniu ţalobcu, pretoţe konanie pred finančnými

orgánmi bolo súladné so zákonom a krajský súd postupoval preto vecne správne, keď ţalobu

13

zamietol podľa ustanovenia Odvolací súd sa stotoţnil s právnou

argumentáciou krajského súdu a predmetný rozsudok krajského súdu potvrdil.

4.20 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, ţe vznesené odvolacie námietky

neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Trenčíne,

Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

podľa v spojení s veta druhá potvrdil.

5.

5.1 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224

ods. 1 v spojení s veta prvá a Ţalobca

v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov odvolacieho konania zo zákona

neprislúcha, preto ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

5.2 Podľa odvolacie

konania podľa piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konanie

v tejto veci začalo pred 1. júlom 2016, najvyšší súd preto procesne postupoval podľa

ustanovení

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave dňa 3. mája 2017

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Viera Vraníková