Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b88/400511.b47fac.pdf
PDF · 217.9 KB
No categories available
4Sžf/43/2016
Najvyšší súd 4Sžf/43/2016
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD.,
v právnej veci ţalobcu: EUROSTONEX, s.r.o., Svätoplukova 1233/14, Púchov,
IČO: 44 999 801, právne zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom so sídlom
Prievozská 14/A, Bratislava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. 1100306/1/411590/2014/5051 zo dňa 17. septembra 2014, konajúc o odvolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/283/2014-30 zo dňa
16. marca 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13S/283/2014-30 zo dňa 16. marca 2016 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
1.
1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného 1100306/1/411590/2014/5051 zo dňa 17.09.2014, ktorým ţalovaný zamietol
odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 12.06.2014
č. 9312401/5/2726204/2014/Be. Prvostupňový správny orgán vyrubil ţalobcovi rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 8.054,60 €, nepriznal
nadmerný odpočet na DPH uplatnený v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
august 2012 v sume 1.243,16 € a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 6.801,44 €.
1.2 Predmetom konania pred krajským súdom bolo rozhodnutie ţalovaného
č. 1100306/1/411590/2014/5051 zo dňa 17. septembra 2014, ktorým podľa § 74 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil vyššie cit. rozhodnutie správcu dane, ktorým podľa § 68
ods. 5 a 6 zákona 563/2009 Z. z. určil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 8.054,60 €, keď správca dane s poukazom
na ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
o DPH“ alebo aj „zákon č. 222/2004 Z. z.“) neuznal ţalobcovi nadmerný odpočet uplatnený
v podanom daňovom priznaní v celkovej výške 1.243,16 € a vyrubil vlastnú daňovú
povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 6.801,44 €, keď správca dane s poukazom
na § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. neuznal ţalobcovi právo odpočítať si DPH
z dodávateľskej faktúry od dodávateľa NDP SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Potočná 9,
Piešťany, IČO: 36 314 455, a to konkrétne faktúra č. 20123045 zo dňa 24. augusta 2012
s predmetom plnenia granitové dosky v sume 48.327,60 €, z toho DPH 8.054,60 €.
1.3 Krajský súd v Trenčíne, ako vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246
ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 druhá veta O.s.p., vychádzajúc zo skutkového stavu v čase
vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia
a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených
v ţalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi ţaloby (§ 250j
ods. 3 O.s.p.).
1.4 Krajský súd v Trenčíne rozhodol o ţalobe bez pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.)
a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho
spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, ţe nakoľko rozhodnutie a postup
ţalovaného v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, pričom krajský súd v konaní
ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p., ţe nie je moţné priznať
správnej ţalobe úspech. Preto rozsudkom vyslovil, ţe sa ţaloba v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p.
zamieta.
1.5 Krajský súd predovšetkým zdôrazňuje, ţe z rozsiahleho dokazovania, ktoré
správca dane vo veci vykonal, je zrejmé, ţe:
1. „spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o., Piešťany, ţalobca a Real property
development, s.r.o., Bratislava, boli v rozhodnom období personálne a ekonomicky
prepojené cez osoby spoločníkov a konateľov,
2. spoločnosť L.K.EURO s.r.o., Bratislava, je rizikovým subjektom, konateľom ktorej
bola určitý čas i neexistujúca osoba, v súčasnosti je spoločnosť bez konateľa,
3. ţalobca neprehľadným skladovým hospodárstvom, skladovaním tovaru viacerých
spoločností vzájomne personálne prepojených v jednom sklade vytvoril ekonomické
prostredie vhodné na zneuţitie práva,
4. tovar na spornej faktúre je špecifikovaný len všeobecným spôsobom bez konkrétnej
špecifikácie (nie je uvedený typ, sortiment, druh, farba, odtieň, povrchová úprava,
odolnosť, rozmer, pôvod, a pod.),
5. obchodné transakcie medzi ţalobcom a jeho dodávateľom NDP SLOVAKIA s.r.o.,
Piešťany, prebehli bez toho, aby došlo k pohybu tovaru, t.j. tovar sa stále nachádzal
v sklade na adrese Svätoplukova 14, Púchov,
6. napriek zvyšovaniu ceny za tovar, ţalobca od svojho vzniku, t.j. od roku 2009
vykazuje stratu na dani z príjmov právnických osôb, za celé obdobie vykazuje nulovú
daňovú povinnosť.“
1.6 Krajský súd v Trenčíne bol jednoznačne toho názoru, ţe vyššie uvedené
skutočnosti vo vzájomnej súvislosti v úplnej zhode preukazujú, ţe konanie spoločnosti NDP
SLOVAKIA s.r.o., bolo v danom prípade len vystavenie fiktívnych faktúr na predmetný
tovar, o čom Ing. Jozef Jakubík – konateľ ţalobcu musel vedieť, keďţe cez jeho osobu boli
tieto spoločnosti personálne prepojené (Ing. Jozef Jakubík bol v rozhodnom období
konateľom aj ţalobcu a aj spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o.). Záver súdu, ţe spoločnosť
NDP SLOVAKIA s.r.o., nedodala ţalobcovi reálne predmetný tovar, vychádza zo zistenia,
ţe sama spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., týmto tovarom nikdy nedisponovala.
Jednoznačne totiţ bolo preukázané, ţe predmetný tovar nenadobudla spoločnosť NDP
SLOVAKIA s.r.o., od svojho údajného dodávateľa L.K.EURO s.r.o., Bratislava.
1.7 Spoločnosť L.K.EURO s.r.o., Bratislava, je rizikovým subjektom, spoločníkom
spoločnosti L.K.EURO s.r.o., je spoločnosť EURO TRAVEL LTD. Suite 102, Ground Floor,
Blake Building, Corner EYRER & Hutson Streets, Belize City, Belize, za ktorú v čase
vydania napadnutého rozhodnutia nekonala ţiadna osoba a predtým bol konateľom
spoločnosti dokonca neexistujúci subjekt – Ľuboš Štepka. Na adrese sídla spoločnosti
sa nachádza bytový dom a byt, na ktorom bolo vyznačené obchodné meno spoločnosti
L.K.EURO s.r.o., Bratislava a po zazvonení otvorila neznáma ţena, ktorá uviedla,
ţe nič nevie, pretoţe v byte nebýva, len tam prenocovala a nechcela sa k ničomu vyjadrovať.
Spoločnosť L.K.EURO s.r.o., teda sporný tovar – mramorové dosky nedodala spoločnosti
NDP SLOVAKIA s.r.o. Ak teda spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., nevlastnila
a nedisponovala s predmetným tovarom, nemohla ho ani následne dodať ţalobcovi a vystaviť
mu spornú faktúru.
1.8 Tvrdenia Ing. Jozefa Jakubíka o reálnom priebehu predmetných obchodov Krajský
súd v Trenčíne povaţuje len za účelové tvrdenia, ktoré sú v príkrom rozpore s vyššie
uvedenými skutočnosťami. Sklad, ktorý pouţíva ţalobca, uţívajú aj ďalšie spoločnosti, okrem
iných i NDP SLOVAKIA s.r.o., tovar v sklade nie je jednoznačne označený, nie je teda
moţné hodnoverne preukázať, ţe ten-ktorý tovar je práve vo vlastníctve ţalobcu, či inej
osoby. Vlastníctvo tovaru nemôţe ţalobca preukázať ani skladovými kartami, nakoľko
skladovú evidenciu zásob vedie účelovo tak, ţe jednotlivé skladové zásoby nevykazujú
kontinuitu. V tejto súvislosti Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, ţe nie je úlohou správnych
orgánov zisťovať pôvod predmetného tovaru, je povinnosťou ţalobcu, ktorý si uplatňuje
odpočet DPH na vstupe, preukázať, ţe predmetný tovar dodal ţalobcovi dodávateľ uvedený
na faktúre, z ktorej si uplatňuje odpočet. V prejednávanej veci nielenţe ţalobca nepreukázal,
ţe spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., dodala ţalobcovi reálne predmetný tovar popísaný
na spornej faktúre, ale práve naopak, správca dane rozsiahlym šetrením jednoznačne
preukázal, ţe predmetný tovar nemohla spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., ţalobcovi reálne
dodať, nakoľko ním sama nedisponovala (jej dodávateľ L.K.EURO s.r.o., Bratislava, jej tento
tovar nedodal, tak ako to tvrdil Ing. Jozef Jakubík). Vychádzajúc zo záveru, ţe spoločnosť
NDP SLOVAKIA s.r.o., vystavila spornú faktúru ako faktúru fiktívnu bez toho, aby reálne
ţalobcovi dodala predmetný tovar, je zrejmé, ţe i ţalobca musel o tejto fiktívnosti mať
vedomosť. Pokiaľ totiţ ţalobca prijal faktúru od subjektu (spoločnosti NDP
SLOVAKIA s.r.o.), ktorý mu tovar uvedený na tejto faktúre reálne nedodal, musel mať
ţalobca vedomosť o tom, ţe takáto je len fiktívnou faktúrou. Krajský súd v Trenčíne
jednoznačne ustálil, ţe sporná faktúra je len fiktívnou faktúrou, pričom upozornil opätovne
na skutočnosť, ţe ţalobca a spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. sú personálne prepojené
cez osobu konateľa Ing. Jozefa Jakubíka, preto nie je moţné pochybovať o vedomosti ţalobcu
o fiktívnosti obchodu.
1.9 Krajský súd v Trenčíne sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţeby ustálenie
skutkového stavu zo strany správcu dane a ţalovaného bolo v rozpore s obsahom spisu,
a ţe je zavádzajúce a skresľujúce. Krajský súd v Trenčíne konštatuje, ţe správca dane vykonal
vo veci rozsiahle dokazovanie a z takto vykonaného dokazovania a z toho vyplývajúcich
zistení nemohol správca dane dospieť k iným skutkovým záverom, k akým dospel. V tomto
smere mu nemoţno nič vyčítať. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe v daňovom konaní neboli
vykonané ním navrhnuté dôkazy, Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti odkazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţf/84/2012, podľa ktorého
zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáţu a nepotvrdia
tvrdenia daňového subjektu (ţalobcu) ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných
a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcemu
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného
dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré uţ má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Pokiaľ
ţalobca kategoricky odmietol striktné závery správcu dane a ţalovaného o tom, ţe cieľom
konania ţalobcu bolo získanie nenáleţitej daňovej výhody v podobe odpočtu DPH, Krajský
súd v Trenčíne je toho názoru – ako uţ bolo vyššie uvedené – ţe ţalobca musel mať
vedomosť o fiktívnosti obchodu popísaného na spornej faktúre. Preto ani táto námietka
ţalobcu nie je dôvodná.
1.10 Dňa 18. apríla 2016 (pondelok), ţalobca prevzal rozsudok krajského súdu.
1.11 Dňa 3. mája 2016, ţalobca podal na pošte odvolanie voči predmetnému rozsudku,
kde sa domáha zmeny výrokovej časti napadnutého rozsudku krajského súdu v celom
rozsahu.
2.
2.1 Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/283/2014-30 zo dňa 16. marca 2016 v súlade
s ustanovením § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 13S/283/2014-30 zo dňa 16. marca 2016 tak, ţe sa zrušuje rozhodnutie Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky zo sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
č.k. 1100306/1/411590/2014/5051, vydané 17. septembra 2014, ktorým podľa § 74
ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín
č. k. 9312401/5/2726204/2014/Be zo dňa 12. júna 2014, ktorým ţalobcovi podľa § 68
ods. 5, ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „daňový
poriadok“) určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške
8.054,60 € nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume 6.801,44 € a aby vec sa vrátil
ţalovanému na ďalšie konanie.
2.2 Podľa názoru ţalobcu závery krajského súdu treba hodnotiť ako arbitrárne
a protizákonné lebo vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu,
nesprávneho výkladu čl. 2 ods. 1 písm. a, písm. b/, čl. 167, čl. 168 písm. a/, čl. 178 písm. a/,
čl. 220 ods. 1., čl. 226, čl. 273 DPH smernice, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/
zákona o DPH, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 daňového poriadku,
ako i z nesprávneho posudzovania dôkazov produkovaných v procese dokazovania pri správe
daní.
2.3 Ţalobca ďalej spochybňuje tvrdenia krajského súdu, ţalovaného a správcu dane
ohľadom vierohodnosti výpovede svedka Ing. Jozefa Jakubíka vo veci zakúpenia a prevezenia
tovaru do skladu ţalobcu.
2.4 Ţalobca je toho názoru, ţe skutkový záver o absencii materiálneho podkladu
k predloţeným dokladom, ktorý si podľa neho osvojil krajský súd v zhode so ţalovaným
a správcom dane je nesprávny, zaloţený na vytvorenej fiktívnej konštrukcii, ktorou
sa len konštatujú nezrovnalosti v predloţených faktúrach ohľadne obsahu faktúr, nijakým
spôsobom však nespochybňujúcim nenakúpenie a nedovezenie tovaru do skladu ţalobcu.
2.5 Ţalobca tieţ namietal, ţe záujem a právo na ochrane verejných financií nemôţe
byť zaloţený na systéme zodpovednosti daňovníka bez ohľadu na zavinenie (na objektívnej
zodpovednosti). Podľa názoru ţalobcu, zaloţenie systému objektívnej zodpovednosti totiţ
prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií.
3.
3.1 K podanému odvolaniu sa vyjadril aj ţalovaný svojim podaním zo dňa
25. mája 2016, kde uvádza, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava svojich záverov a tvrdení,
ako boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj v stanovisku k ţalobe.
3.2 Ţalovaný navrhuje, aby Najvyšší súd SR odvolaním napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/283/2014-30 zo dňa 16. marca 2016 ako vecne správny
potvrdil.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu
a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p.,
keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
4.2 V odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,
preskúmal rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 13S/283/2014-30 zo dňa
16. marca 2016, ktorý podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č. 1100306/1/411590/2014/5051 zo dňa 17. septembra 2014, ktorým
ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa
12. júna 2014, č. 9312401/5/2726204/2014/Be. Správca dane určil ţalobcovi rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 8.054,60 €, nepriznal
nadmerný odpočet na DPH uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 1.243,16 €
a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 6.801,44 EUR.
4.3 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, kde fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 O.s.p.). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
4.4 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu
stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.5 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe
vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
4.6 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu
zistil, ţe vo vzťahu k predmetu odvolacích námietok ţalobcu sa stotoţňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné
dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.):
4.7 Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.
4.8 Ďalej § 49 ods. 2 zákona o DPH ustanovuje, ţe platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči
nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané.
4.9 Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona uvádza, ţe právo
na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49
ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
4.10 V citovaných ustanoveniach zákona o DPH sú stanovené podmienky, ktorých
splnenie sa vyţaduje pri uplatnení práva na odpočet DPH. Na to, aby mohol byť pri dodaní
tovaru uplatnený odpočet DPH, však nestačí len vyhotovenie faktúry s náleţitosťami podľa
§ 71 zákona o DPH. Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho, faktického dodania, ktoré musí
byť rovnako materiálne preukázané. Tieto dve podmienky preukázania musia byť splnené
kumulatívne, inak nárok na odpočet DPH nemoţno uplatniť. Dôkazné bremeno v takomto
prípade zaťaţuje daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie formálnej, ako aj materiálnej
podmienky. Daňový subjekt má povinnosť preukázať faktúry, resp. iné daňové doklady,
na základe ktorých si uplatňuje odpočet DPH. Tieto listinné dôkazy sa musia zhodovať
so skutočne zrealizovanými plneniami. Preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce
iba v prípade, ţe je nepochybne preukázateľná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym
plnením. Doklady musia byť vystavené na reálnom materiálnom podklade, pričom údaje
v nich musia byť aj ako právna skutočnosť reálne preukázateľné. Ak správca dane
s prihliadnutím na objektívne skutočnosti zistí, ţe právo na odpočet DPH sa uplatňuje
neoprávnene, spôsobom pokúšajúcim sa obísť zákon, subjektu právo na odpočet dane
zamietne. Uvedené vyplýva z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a rovnako
aj zo smernice Rady Európskej únie 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty.
4.11 V rámci vyrubovacieho konania, pri preukazovaní reálneho dodania tovaru
a sluţieb, zaťaţuje dôkazné bremeno vţdy daňový subjekt, v tomto prípade ţalobcu. Podľa
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, moţno
konštatovať, ţe: dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona
č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu, ktorý
disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty)
a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje
odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži
až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca
ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty neuniesol
10 4Sžf/43/2016
dôkazné bremeno, keď jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal použitie tovaru
na dodávku tovarov a služieb ak platiteľ, čím nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok
zakotvených v ustanovení § 49 ods. 2 zákona o DPH. Uvedené podmienky musia byť splnené
kumulatívne, a preto nesplnenie jednej z nich, tak ako je tomu v predmetnej právnej veci,
znamená negatívnu aplikáciu citovaného ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH.
4.12 Taktieţ daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom. Toto ustanovenie zakotvuje, že dôkazné bremeno je na strane daňového
subjektu – žalobcu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom
stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok
na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Nie je povinnosťou daňových orgánov vyhľadávať
za daňový subjekt - žalobcu dôkazy preukazujúce jeho oprávnenie na odpočet dane,
ale naopak bolo povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, predložiť relevantné dôkazy,
ktorými by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že si odpočet dane
v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil oprávnene. Nepostačuje iba predloženie
faktúry, platiteľ dane musí preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený.
4.13 Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ako aj z pripojeného
administratívneho spisu, je nesporné, ţe správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie,
ako je opísané vyššie, z ktorého závermi sa odvolací súd stotoţňuje. Je zjavné, ţe úlohou
spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o., Piešťany, bolo len vystavenie fiktívnej faktúry
na predmetný tovar, o čom Ing. Jozef Jakubík – konateľ ţalobcu musel vedieť, keďţe cez jeho
osobu boli tieto spoločnosti personálne prepojené (Ing. Jozef Jakubík bol v rozhodnom období
konateľom aj žalobcu a aj spoločnosti NDP SLOVAKIA s.r.o.). Záver krajského súdu,
ţe spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., Piešťany, nedodala ţalobcovi reálne predmetný tovar,
vychádza zo zistenia, ţe sama spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., Piešťany, týmto tovarom
nikdy nedisponovala. Jednoznačne totiţ bolo preukázané, ţe predmetný tovar nenadobudla
spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., od svojho údajného dodávateľa L.K.EURO s.r.o.,.
Ak teda spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o., nevlastnila a nedisponovala s predmetným
11 4Sžf/43/2016
tovarom, nemohla ho ani dodať žalobcovi a oprávnene mu vystaviť spornú faktúru.
V úplnej zhode s vyššie uvedenými zisteniami a so záverom, ţe spoločnosť NDP SLOVAKIA
s.r.o., vystavovala len fiktívnu faktúru, bez reálneho dodania tovaru, je i tá skutočnosť,
ţe spoločnosť L.K.EURO s.r.o. (ktorá vystupovala ako jej dodávateľ) je rizikovým
subjektom, v rozhodnom čase (kedy sa mali uskutočniť obchody), nemala ţiadnych
zamestnancov, ţiadne kancelárske, prevádzkové, ani skladové priestory, ţiadne vybavenie,
a navyše ani konateľa. O nefunkčnosti spoločnosti L.K.EURO s.r.o. nasvedčuje i jej súčasný
stav, keď táto spoločnosť, v súčasnosti nemá konateľa (jej posledným konateľom bol Ľuboš
Štepka – neexistujúci subjekt).
4.14 Odvolací súd sa stotoţňuje aj s názorom, ţe ani samotná fyzická existencia časti
predmetného tovaru v sklade ţalobcu nepreukazuje, ţe tento tovar reálne dodala ţalobcovi
spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. Navyše sklad, ktorý pouţíva ţalobca, uţívajú aj ďalšie
spoločnosti, okrem iných i NDP SLOVAKIA s.r.o.,. Tovar v sklade podľa zistení finančných
orgánov nie je jednoznačne označený, nie je teda moţné hodnoverne preukázať, ţe ten-ktorý
tovar je práve vo vlastníctve ţalobcu, či inej osoby. Vlastníctvo tovaru nemôţe ţalobca
preukázať ani skladovými kartami, pretoţe skladovú evidenciu zásob vedie účelovo tak,
ţe jednotlivé skladové zásoby nevykazujú kontinuitu. Treba zdôrazniť, ţe nie je úlohou
finančných orgánov zisťovať pôvod predmetného tovaru, je povinnosťou ţalobcu,
ktorý si uplatňuje odpočet DPH na vstupe preukázať, ţe predmetný tovar dodal ţalobcovi
dodávateľ uvedený na faktúre, z ktorej si uplatňuje odpočet. V prejednávanej veci nielenţe
ţalobca nepreukázal, ţe spoločnosť NDP SLOVAKIA s.r.o. dodala ţalobcovi reálne
predmetný tovar popísaný na spornej faktúre, ale práve naopak, správca dane rozsiahlym
šetrením jednoznačne preukázal, ţe predmetný tovar nemohla spoločnosť NDP SLOVAKIA
s.r.o. ţalobcovi reálne dodať.
4.15 Najvyšší súd SR dospel s poukazom na uvedené k záveru, ţe námietky ţalobcu
uvedené v odvolaní nie sú opodstatnené, pretoţe krajský súd (resp. predtým ţalovaný
a správca dane) svoje rozhodnutie vydal na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu,
pouţil správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení (§ 49 a 51 zákona o DPH),
a aj postupoval zákonne, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného produkovaných
v procese dokazovania pri správe daní. Rovnako senát zdôrazňuje, ţe dôkazne bremeno leţí
na daňovom subjekte, nie na správcovi dane, preto je daňový subjekt povinný svoje tvrdenia
spoľahlivo preukázať. Ak tak neučiní (čo v tomto prípade neurobil, keď ţalobca predloţil
12 4Sžf/43/2016
len faktúru a k tomu súvisiace dokumenty, avšak nedokázal preukázať reálne uskutočnenie
zdaniteľného plnenia), nemôţe byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný
ako oprávnený.
4.16 K námietke odvolateľa o arbitrárnosti rozsudku je potrebné konštatovať,
ţe zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia
tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností, pretože vyrubovacie konanie nie je konaním vyhľadávacím.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná,
akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane
v priebehu konania k dispozícii.
4.17 Žalobca neuniesol ani vo vyrubovacom, ani v súdnom konaní dôkazné bremeno
a nebolo možné súhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol
žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dokazovanie
zo strany správcu dane slúži až na následnú kontrolu daňovníkom deklarovaných skutočností
a dokladov. Aj keď faktúry obsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti,
pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi.
4.18 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje,
že žalobca okrem faktúry nepredložil žiadne iné doklady, ktorými by preukazoval reálne
uskutočnenie dodávky. „Prijatie faktúry formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona
o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých
faktúr.“ Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sţf/75/2014.
4.19 Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov ţalobcu vo vzťahu
k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu Najvyšší súd SR v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje,
ţe nezistil dôvod na to, aby vyhovel odvolaniu ţalobcu, pretoţe konanie pred finančnými
orgánmi bolo súladné so zákonom a krajský súd postupoval preto vecne správne, keď ţalobu
13 4Sžf/43/2016
zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa stotoţnil s právnou
argumentáciou krajského súdu a predmetný rozsudok krajského súdu potvrdil.
4.20 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, ţe vznesené odvolacie námietky
neboli spôsobilé na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Trenčíne,
Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.
5.
5.1 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Ţalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov odvolacieho konania zo zákona
neprislúcha, preto ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
5.2 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie konanie
v tejto veci začalo pred 1. júlom 2016, najvyšší súd preto procesne postupoval podľa
ustanovení O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave dňa 3. mája 2017
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Viera Vraníková