Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Urtost/3/2017

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

odsúdeného Z. K . pre zločin úmyselného ťaţkého ublíţenia na zdraví podľa

§ 87 ods. 1 a 2, 2. prípad rakúskeho trestného zákonníka, prerokoval na neverejnom zasadnutí

konanom 15. mája 2017 v Bratislave sťaţnosť odsúdeného Z. K. proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 29. marca 2017, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa sťaţnosť odsúdeného Z. K.

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

podľa o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými

sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení

o výkone väzby v znení neskorších predpisov s pouţitím

písm. b/, ods. 2 Tr. zák. zamietol ţiadosť odsúdeného Z. K. o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody.

Trest odňatia slobody si odsúdený vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

v Košiciach (ďalej len „ústav“) na základe rozsudku krajského súdu z 11. decembra 2013,

sp. zn. , ktorým bolo podľa o uznávaní

a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody

v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení

2

neskorších predpisov v znení (ďalej len „“)

rozhodnuté, ţe rozsudok Krajinského súdu Linz z 21. januára 2013, sp. zn.

24 Hv 60/12x-ON 200 v spojení s rozhodnutím Vyššieho krajinského súdu Linz

z 19. júna 2013, sp. zn. 9 BS 174/13x a uznesením Najvyššieho súdneho dvora Rakúskej

republiky zo 16. mája 2013, sp. zn. 13 Os -5 sa uznávajú a uloţený trest odňatia

slobody vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráţenia,

sa na území Slovenskej republiky vykoná.

V napadnutom uznesení krajský súd vysvetlil, ţe formálnu podmienku

pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený splnil po tom,

ako vykonal dve tretiny uloţeného trestu. Pokiaľ išlo o materiálnu podmienku, súd

skonštatoval, ţe v prípade odsúdeného nemoţno očakávať, ţe by v budúcnosti viedol riadny

ţivot. Poukázal pri tom na to, ţe odsúdený má za ostatných 13 rokov 9 záznamov v registri

trestov, pričom trestnú činnosť, za ktorú bol právoplatne odsúdený spáchal na území Rakúskej

republiky.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odsúdený Z. K. sťaţnosť,

ktorú odôvodnil tým, ţe napriek tomu, ţe bol v minulosti uţ vo výkone trestu odňatia

slobody, teraz uloţený trest vykonáva s pokorou, o čom svedčí aj jeho preradenie

do miernejšieho stupňa stráţenia. Vzhľadom k tomu sa podanou sťaţnosťou v podstate

domáhal opätovného poskytnutia ďalšej šance skoršieho prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody.

Najvyšší súd postupom podľa preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťaţnosť, ako aj konanie tomuto

výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, ţe táto nie je dôvodná.

Podľa súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone

rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej

sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. súd môţe odsúdeného podmienečne prepustiť

3

na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním

preukázal polepšenie a môţe sa od neho očakávať, ţe v budúcnosti povedie riadny ţivot,

ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloţeného nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného

nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z vyššie citovaných ustanovení plynie, ţe pre podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu –

vykonal trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu – plnením svojich povinností a svojím

správaním preukázal polepšenie a moţno od neho očakávať, ţe v budúcnosti povedie riadny

ţivot.

Pokiaľ ide o formálnu podmienku, ako správne krajský súd skonštatoval, túto

odsúdený splnil po vykonaní dvoch tretín trestu.

Vo vzťahu k materiálnej podmienke, najvyšší súd v zhode s krajským súdom dospel

k záveru, ţe táto nie je naplnená. Aj najvyšší súd je toho názoru, ţe opakované páchanie

druhovo identickej trestnej činnosti prevažne majetkového charakteru, za ktorú bol Z.

K. v období rokov 2000 – 2013 osemkrát odsúdený svedčí o tom, že v jeho prípade

nemožno očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život. Aj v správe riaditeľa ústavu na

výkon trestu sa z tohto dôvodu konštatuje nepriaznivá resocializačná prognóza, resp. ţe

odsúdený neplní podmienky pre podmienečné prepustenie.

Vo vzťahu k prípadným námietkam odsúdeného najvyšší súd upozorňuje,

ţe na podmienečné prepustenie z výkonu trestu neexistuje „právny nárok“, ktorého

by sa mohol domáhať ihneď, ako sa po určitú zákonom stanovenú dobou správal vo výkone

trestu slušne a vzorne si plnil uloţené povinnosti. „Zmysel podmienečného prepustenia

z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú

prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby

na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade,

ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam,

4

je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je

pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.“ (ŠÁMAL, P. a kol. Trestní zákoník I.

§ 1 aţ 139. Komentář. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 952.).

Okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam,

je podľa odbornej literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu

(viď napr. uznesenie z 12. augusta 2015, sp. zn. , z 10. septembra 2014,

sp. zn. , z 25. februára 2015, sp. zn. , z 24. septembra 2015,

sp. zn. , zo 7. apríla 2016, sp. zn. ), aj predchádzajúci spôsob

života odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti.

Najvyšší súd sa teda rovnako nestotoţnil s názorom odsúdeného, ţe na jeho

predchádzajúcu trestnú činnosť nemoţno pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení

prihliadať. Naopak, posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len

predpokladom, ktorý je vyslovený s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti,

a pri ktorom je súd vždy odkázaný na objektívne okolnosti. Takouto okolnosťou sú aj

doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Isteţe, nemoţno paušálne dospieť k záveru, ţe u viacnásobných recidivistov, uţ

podmienečné prepustenie z výkonu trestu a priori nepripadá do úvahy. Faktom ale je,

ţe s ohľadom na ich kriminálnu minulosť, bude splnenie materiálnej podmienky

(o ich polepšení a nízkeho rizika recidívy) skôr výnimočné, ako beţné.

Pokiaľ ide konkrétne o odsúdeného Z. K., najvyšší súd zdôrazňuje, že tento už

dostal zo strany spoločnosti opakovane možnosť preukázať, že aj „miernejší trest“

na jeho nápravu postačuje. Ţiaľ, nestalo sa a Z. K. sa k páchaniu trestnej činnosti navrátil.

V tomto kontexte preto tvrdenia odsúdeného Z. K. nie sú relevantné. Naopak, uvedené

svedčí skôr v jeho neprospech, keďţe z neho vplýva, ţe spoločnosť mu opakovane

(neúspešne) dávala šancu napraviť sa.

Na podklade vyššie formulovaných úvah najvyšší súd vyhodnotil sťaţnosť

5

odsúdeného Z. K. ako nedôvodnú, a preto ju podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 15. mája 2017

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová