Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24CoCsp-71-2020.pdf
PDF · 119.21 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/71/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX I., zastúpená občianskym združením: Pomoc a Ochrana Ľuďom so sídlom Trakovice 158, 919 33 Trakovice, IČO: 51 563 193, o zaplatenie 9.515,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 38Csp/55/2019-76 zo dňa 18. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti (výrok II.) a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.169,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.169,78 eura od 05.05.2018 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 240 eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 72%.
1.1. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (v ďalšom texte „ZoSÚ“) a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..
1.2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli dňa 31.03.2017 úverovú zmluvu č. 4703068026, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 8.760 eura žalobcom žalovanej, ktorá sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných 96 mesačných splátkach po 166,74 eura. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 16,76%, ročná percentuálna miera nákladov (v ďalšom texte „RPMN“) bola uvedená vo výške 18,1%, odplata 16,76%, priemerná hodnota RPMN 8,99% a celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 16.007,04 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 10.06.2017 a termín konečnej splatnosti bol dojednaný na 15.05.2025. Žalovaná nesplácala splátky riadne a včas, preto žalobca žalovanú výzvou zo dňa 19.04.2018 vyzval na splatenie
celého úveru do 15 dní od uvedeného dňa. Výzva bola žalovanej odoslaná dňa 23.04.2018, na adresu uvedenú pri podpise zmluvy. Nesporné medzi stranami sporu bolo, že žalovaná uhradila z dôvodu úveru sumu 590,22 eura. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľský, keď žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ. Pretože ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, táto musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Skúmaním obsahových náležitostí zmluvy, súd prvej inštancie zistil, že v zmluve je údaj o úrokovej sadzbe uvedený v nesprávnej výške. Pri prepočte podstatných náležitostí uvedených v zmluve pri použití úrokovej sadzby 16,76%, dobe splácania 96 mesiacov vychádza výška splátky 166,25 eura a nie 166,74 eura ako sa uvádza v zmluve. Celkové náklady spotrebiteľa tak nie sú vo výške 16.007,04 eura ale 15.960 eur. Následne po dosadení do vzorca nie je správna ani výška uvedenej RPMN, táto po dosadení do vzorca vychádza na 17,46%, na rozdiel od RPMN uvedenej v zmluve vo výške 18,1%. Takto nesprávne uvedená RPMN nespôsobuje bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru, pretože v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ, nie je uvedená v neprospech spotrebiteľa.
1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako veriteľ nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou. V prvej časti zmluvy sa uvádzajú údaje o klientovi a zdroj príjmu, uvedené však nie je postačujúce, pretože žalobca v rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 ZoSÚ najmä nepreukázal (ani netvrdil), že by zisťoval ďalšiu úverovú zaťaženosť žalovanej prostredníctvom príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Žalobca riadne nezisťoval relevantné výdavky žalovanej, keď zistil len počet vyživovacích povinností, ale žiadne mesačné výdavky žalovanej sa v zmluve neuvádzajú. Súd prvej inštancie uviedol, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver bez riadnych údajov o jej príjmoch a výdavkoch a bez dokladov o nich a najmä bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch), čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
1.4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že námietka premlčania vznesená žalovanou nie je dôvodná, pretože žaloba bola súdu doručená dňa 07.04.2019, pričom len k uzavretiu zmluvy o úvere došlo dňa 31.03.2017, čiže 3-ročná premlčacia doba uplynúť nemohla. Tiež žalovanou vznesené námietky týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodné. V uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Pretože žalovaná z poskytnutého úveru vo výške 8.760 eur zaplatila celkom sumu 590,22 eura, súd prvej inštancie jej vo výroku I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 8.169,78 eura (8.760 eur
- 590,22 eura) a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.
1.5. Žalovaná svoj záväzok včas a riadne nesplnila, žalobcovi preto vznikol nárok požadovať od žalovanej popri plnení istiny vo výške 8.169,78 eura i úrok z omeškania, pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 05.05.2018 s odôvodnením, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 19.04.2018. Žalovaná
doručenie uvedeného oznámenia poprela. Žalobca ale priloženým podacím hárkom preukázal odoslanie výzvy žalovanej na adresu, ktorú žalovaná žalobcovi uviedla pri podpise zmluvy. V zmysle § 4 úverových zmluvných podmienok ak si adresát nevyzdvihne zásielku do 10-tiach dní odo dňa jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Podľa názoru súdu žalobca v konaní preukázal, že Výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 19.04.2018 žalovanej zasielal. Nie je vinou žalobcu, že žalovaná si riadne nepreberá svoju poštu. Súd prvej inštancie mal preto za preukázané zosplatnenie úveru žalovanej. Žalovaná mala lehotu na zaplatenie dlžnej istiny do 15 dní od vyhotovenia výzvy a táto lehota uplynula dňa 04.05.2018, a teda žalovaná sa dostala do omeškania dňa 05.05.2018, od ktorého dátumu súd žalobcovi úrok z omeškania priznal. S poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej sumy istiny 8.169,78 eura vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (dňa 05.05.2018), t.j. vo výške 5% ročne.
1.6. S poukazom na výšku istiny s príslušenstvom, ktorej zaplatenie súd prvej inštancie uložil žalovanej a s prihliadnutím na jej sociálnu situáciu mal za to, že je dôvodné jej povoliť splácanie dlhu v splátkach vo výške 240 eur mesačne so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovanej uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovanej s plnením čo i len jednej splátky.
1.7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný súdny poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“). v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.. Úspech žalobcu je 86% a úspech žalovanej 14%, potom čistý úspech žalobcu je 72% (76-14), ktorý nárok na náhradu trov konania vo výroku III. rozsudku súd prvej inštancie žalobcovi priznal. Súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 C. s. p., a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, keď ani žalovaná žiadny takýto dôvod neuviedla. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním v zákonom stanovenej lehote žalobca v celom rozsahu z dôvodov ustanovených v § 365 ods. 1 písm f), písm. h) C. s. p.
2.1. Žalobca dôvodil tým, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v bode 27. odôvodnenia uviedol, že úroková sadzba nemusí byť v zmluve uvedená správne. V súvislosti s úrokovou sadzbou, žalobca poukázal na to, že úroky za poskytnutie úveru sú vo svojej podstate „cenou“ za poskytnutie peňazí. Ekonomicky teda plnia podobnú funkciu ako cena v kúpnej zmluve, alebo nájomné v nájomnej zmluve. Súdna kontrola výšky úrokov prostredníctvom širokého výkladu dobrých mravov teda fakticky znamená, že súd sa púšťa do kontroly primeranosti zmluvných plnení - inými slovami, súd hľadá odpoveď na otázku, či je dohodnutá cena primeraná dohodnutému vzájomnému plneniu. Pri určovaní prípustnosti výšky úrokovej sadzby nie je možné vychádzať zo štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska. V predmetnom štatistickom prehľade sú zverejnené priemerné úrokové sadzby výlučne bánk, pričom žalobca je nebankovým subjektom, preto sa aj výška úrokovej miery musí odlišovať od tej, za ktorú poskytujú úvery jednotlivé banky. Je to z dôvodu, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Aj zo štatistík uvedených na internetovej stránke Národnej banky Slovenska vyplýva, že úroky za poskytnuté úvery budú vždy pri bankách rádovo nižšie ako pri poskytovaní úverov nebankovými spoločnosťami. Je to aj z dôvodu prísnejších kritérií bánk pri poskytovaní úverov. Úvery v nebankovkách preto využívajú najmä klienti, ktorým by úver banky z dôvodu zvýšeného rizika nesplácania neposkytli. Táto okolnosť je reálnym faktom na finančnom trhu. Výška úrokovej sadzby, ktorú súdy akceptujú je rôznorodá a jej výška nie je striktne daná, žalobca má však za to, že súdy vo všeobecnosti akceptujú jej výšku do 2,5 násobku priemeru.
2.2. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že ako veriteľ riadne neposúdil schopnosť spotrebiteľa (žalovanej) splácať spotrebiteľský uver v zmysle ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z.. Bonitu každého klienta preveruje s odbornou starostlivosťou takým spôsobom, že neposkytuje úvery osobám, ktoré nemajú v
evidencii obyvateľstva uvedený trvalý pobyt, ďalej osobám pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti, osobám pracujúcim na dohodu o vykonaní práce, nezamestnaným osobám, osobám poberajúcim sociálne dávky či dávky v hmotnej núdzi, ako ani klientom s trvalým zdrojom príjmu, pokiaľ je tento príjem nižší ako 210 eur, ako ani klientom evidovaných v databáze SOLUS- neplatiči. Žalovaná pri uzatváraní úverovej zmluvy uviedla, že býva u rodičov, má 1 dieťa, je slobodný/slobodná, zdroj príjmu zamestnanec u zamestnávateľa CCS Slovensko, Hlohovec, zamestnaná od 02/2015, pričom svoj príjem preukázala potvrdením o výške príjmu, čistý príjem/dôchodok 470 eur. Žalovaná poskytla všetky potrebné údaje pri spisovaní úverovej zmluvy a svojím podpisom potvrdila ich správnosť a pravdivosť. Každá úverová zmluva je pri uzatváraní hodnotená individuálne, na základe všetkých údajov a informácii a musí prejsť schvaľovacím procesom. Preto mal žalobca za to, že žalovaná bude schopná splácať predmetný úver za dohodnutých podmienok. Súčasťou každej úverovej zmluvy sú aj úverové podmienky ako neoddeliteľná súčasť zmluvného vzťahu. V samom úvode v Hlave 2. Uzatvorenie úverovej zmluvy týchto úverových podmienok svojim podpisom zmluvy žalovaná prehlasuje, že ak uvedie zdroj príjmu zamestnanec, prehlasuje, že pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas, minimálne po dobu trvania zmluvného vzťahu s veriteľom, nie je v skúšobnej dobe, ako aj to, že pracovný pomer trvá, nebol vypovedaný a ani iným spôsobom nekončí. Žalobca má za to, že skúmal bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Poukázal na stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. M.Q. v Náleze zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn. I. ÚS 547/2012 (odlišné stanovisko), v ktorom pomerne ilustratívne poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie“ veriteľskej pozície - v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej právnej, kultúry: „Všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu SR ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal, ale „peniaze mohol zobrať'), a to sa už dotýka samotnej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný", paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibusiura, neminemlaedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane Ústavného súdu SR, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky (čo už je reálne a ochromia nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia aj dôveru občanov v právo, právny poriadok, a tým aj v právny štát (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).“
2.3. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovuje v celom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, keď rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť.
5. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že napriek skutočnosti, že žalobca v úvode svojho odvolania uviedol, že prvoinštančný rozsudok napáda v rozsahu výrokov I., II. a III., podľa obsahu odvolanie
smeruje len proti zamietajúcemu výroku II. (a súvisiacemu výroku III. o nároku na náhradu trov konania), nesmeruje voči výroku I., ktorým súd prvej inštancie čiastočne žalobe vyhovel.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zaplatenie istiny v sume 9.515,12 eura, pozostávajúcej z istiny vo výške 282,42 eura, úrokov vo výške 866,78 eura a zosplatnenej istiny vo výške 8.365,92 eura. Uvedeného sa žalobca domáhal na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke peňažné prostriedky vo výške 8.760 eura a žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných 96 mesačných splátkach po 166,74 eura pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe vo výške 16,76%. Po vyčerpaní úveru žalovaná porušila svoje povinnosti - prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto žalobca dňa 19.04.2018 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru a vyzval žalovanú na splatenie celého úveru. Žalovaná uhradila sumu 590,22 eura.
7. Predmetom odvolacieho konania je s prihliadnutím na odvolacie dôvody uplatnené žalobcom preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ktorým žalobu čiastočne zamietol z dôvodu vyhodnotenia poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov pre porušenie povinnosti žalobcom posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - žalovanej splácať spotrebiteľský úver.
8. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca ako veriteľ pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.
9. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
10. Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver.
11. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne ustálil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, riadiaca sa ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný spotrebiteľský úver za úver bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 ZoSÚ z dôvodu, že žalobca nepreukázal zisťovanie príjmov a výdavkov žalovanej pre posúdenie jej schopnosti splácať úver.
12. Podľa § 7 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (ods. 1). Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať (ods. 15). Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi (ods. 16).
13. Z obsahu preskúmavaného spisu nevyplýva, že by v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca tvrdil a predložil dôkazy na preukázanie posudzovania schopnosti žalovanej splácať úver. Z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy pritom vyplýva, že žalovaná bola slobodná s vyživovacou povinnosťou k jednému dieťaťu, bývajúca u rodičov. Ako zamestnanec dosahovala príjem 470 eur. Ani takýto nízky príjem
a uvedené okolnosti žalovanej, z ktorých vyplynulo, že je matkou - samoživiteľkou nezaopatreného dieťaťa, neviedli žalobcu k dôslednému posudzovaniu schopnosti žalovanej splácať úver. Nezisťoval jej výdavky na domácnosť, výdavky spojené s výživou maloletého dieťaťa, či s otcom maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti alebo tento prispieva na výživu dieťaťa. K tejto zákonnej povinnosti tak pristúpil žalobca len formálne a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný citovaným ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.
14. Odvolací súd tak súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje hrubé porušenie povinnosti žalobcu zakotvenej v ustanovení § 7 ods. 1 ZoSÚ.
15. Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 druhá a tretia veta zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <. sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.).
16. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva záver, že žalobca poskytol žalovanej úver bez riadneho posúdenia jej schopnosti splácať úver, pretože z listín predložených žalobcom nevyplýva údaj o príjme žalovanej, jej výdavkoch. Odvolací súd sa tak stotožňuje s vyhodnotením úveru ako bezúročného a bez poplatkov a konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď uložil žalovanej povinnosť zaplatiť rozdiel medzi skutočne poskytnutými úverovými prostriedkami a splatenou sumou a vo zvyšku žalobu zamietol.
17. Žalobca k odvolaniu pripojil listiny - interné informácie k posudzovaniu úveru, úverovú správu, odvolací súd tieto listiny vyhodnotil ako novoty v odvolacom konaní, ktoré v zmysle ustanovenia § 366 C.s.p. nie sú prípustné .
18. Podľa ustanovenia § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
19. Uvedené listiny však žalobca mal možnosť pripojiť k žalobe. Naviac súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, pričom zo zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa 18.06.2020 za účasti právneho zástupcu žalovanej vyplýva, že súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie, či je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Tohto pojednávania sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili, ospravedlnili sa s tým, že súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti. Odvolací súd tu konštatuje, že procesnú pasivitu v konaní pred súdom prvej inštancie je neprípustné nahrádzať produkovaním dôkazov v odvolacom konaní. 20. O náhrade trov prvoinštančného konania súd prvej inštancie správne rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p., pretože žalobca bol vo veci úspešný čiastočne, vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobca nevzniesol osobitné námietky, odvolací súd preskúmaním tohto výroku nezistil pochybenie súdu prvej inštancie.
21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
22. Žalovaná, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).