Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/231/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: C. F., narodená X.XX.XXXX, bytom: R. XXX, B., zastúpená advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž - advokáti, s r. o., so sídlom: ul. 29. augusta 36A, Bratislava, IČO: 35 917 148, proti žalovanému v 1. rade: Z. M., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom: M. XX, H. a žalovanej v 2. rade: F. M., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: M.Í. XX, H., obaja zastúpení JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, AK so sídlom: Ružová dolina č. 10, Bratislava, o vypratanie nehnuteľností a odstránenie stavieb, o odvolaní žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -488 zo dňa 23.11.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. -488 zo dňa 23.11.2016 m e n í tak, že:

I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vypratať pozemok, parcelné číslo XXX/ X, druh pozemku B., zapísaný na liste vlastníctva č. XX0, Okresného úradu R., katastrálne územie H., obec H., a z tohto pozemku na svoje náklady odstrániť objekt - prístrešok pre chov hydiny a prístrešok bez základu a to všetko do 30 dní odo právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v rozsahu uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vypratať pozemok, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, Okresného úradu R., katastrálne územie H., obec H., v rozsahu uloženia povinnosti žalovanému 1/ odstrániť stavbu so súpisným číslom XXX, popis stavby-G.Á., postavenej na pozemku parcelné číslo XXX/X, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, Okresného úradu R., katastrálne územie H., obec H., a v rozsahu uloženia solidárnej povinnosti žalovaným 1/ a 2 odstrániť stavbu bez súpisného čísla, označenú v spore, ako dreváreň (naväzujúcu na stavbu so súpisným číslom XXX) postavenú na pozemku, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku záhrady, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, Okresného úradu R., katastrálne územie H., obec H., z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III, výrokom I. rozsudku č.k. -488 zo dňa 23.11.2016 usporiadal pomery strán sporu tak, že zriadil vecné bremeno, ktoré je potrebné pre výkon vlastníckeho práva ku stavbe súpisné č. XXX, postavenej na parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X (poznámka odvolacieho súdu, zrejmá chyba, správne parc. č. XXX/9) a parc. č. XXX/XX, (poznámka odvolacieho súdu, zrejmá chyba, správne parc. č. XXX/XX) katastrálne územie H., obec H., okres R., tak ako je uvedené v geometrickom pláne č. XCXXXX-XX-X/XXXX zo dňa 11.4.2016, ktorý je prílohou rozsudku. Vecné bremeno zriadené in rem, spočíva v práve prechodu pešo a autom cez pozemok parc. č. XXX/X v

prospech žalovaných, v práve prechodu pešo cez pozemok parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X v prospech žalovaných. Výrokom II uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni jednorázovú odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 3.145,26 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III, uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť stavby L. R. Č. a to dreváreň, prístrešok pre chov domácej hydiny a prístrešok bez pevného základu využívaný ako sklad, ktorý je postavený na parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX Okresného úradu R., katastrálny odbor, obec H., katastrálne územie H. a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IV priznal žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobkyňa po viacerých procesných úpravách žiadala, uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať pozemok parcelu č. XXX/X, záhradu o výmere XXX m2 a parcelu č. XXX/ X zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, zapísané na LV č. XXX Správy katastra R., katastrálne územie H., uložiť žalovanému 1/ povinnosť odstrániť z pozemku parcelné číslo XXX/X, o výmere XX m2 stavbu so súpisným číslom XXX označenú ako dreváreň, a uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť z pozemku parcelné číslo XXX/X, o výmere XXX m2 stavby bez súpisného čísla označené ako dreváreň, prístrešok pre chov domácej hydiny a prístrešok bez pevného základu využívaný ako sklad, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaní žiadali pre prípad vyhodnotenia stavby ako stavby neoprávnenej upraviť pomery zriadením vecného bremena, ktoré je potrebné pre výkon vlastníckeho práva ku stavbe, tak ako je uvedené v geometrickom pláne č. X/XXX6 tak, že súd zriadi vecné bremeno ku stavbám postaveným na parcele č. XXX/X, XXX/X a XXX/XX, katastrálne územie H.. Žiadali zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo a autom cez pozemok parc. č. XXX/X v prospech žalovaných, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo cez pozemok parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X v prospech žalovaných a to za jednorázovú odplatu vo výške 3.145,26 eur.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že podľa listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie H. bola E. J. (pôvodná žalobkyňa) výlučnou vlastníčkou záhrady parcelné číslo XXX/X vo výmere XXX m2. Dňa 12.10.1976 povolil Miestny národný výbor v H. stavebníkovi Z. M.K. výstavbu drevárne

- komory, na parcele číslo XXX. Dňa 28.1.2004 vydala obec H. k tejto stavbe rozhodnutie o určení súpisného čísla XXX. Podľa pôvodnej žalobkyne v roku XXXX, sa jej otec mal vyjadriť tak, že majú veľkú záhradu, susedia majú o ňu záujem a otec jej navrhol, aby súhlasila s odpredajom. Novovytvorené parcely susedili so záhradami žalovaných, ktorí mali iba malé parcely vo výmere asi XX árov. Mala záujem záhradu žalovaným predať, potrebovala peniaze, žalovaní jej dali v roku XXXX zálohu s tým, že pri prepise peniaze doplatia. Pokiaľ otec žil sa s tým nedalo nič robiť, lebo to bolo jeho vlastníctvo, po octovej smrti skúšala to dať do poriadku, ale so žalovanými sa nedohodli, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Zálohu nevrátila, žalovaní parcelu užívajú, ohradili si ju, bola ochotná predať žalovaným časť pozemku, ktorý súvisí s ich stavbou. Žalovaný 1/ tvrdil, že sporná parcela, bola vo vlastníctve otca pani J., ktorý záhradu v roku XXXX rozparceloval a jemu ako susedovi ponúkol na predaj spornú časť, pričom parcelu nechal zamerať on, ako vlastník. Pánovi Y. zaplatili a on im odovzdal geometrický plán časti záhrady. Parcelu si ohradil ešte v roku XXXX, odvtedy ju užívajú, vysadili vinič, ovocné stromy. V roku XXXX sa rozhodol postaviť spornú stavbu, od národného výboru dostal povolenie na stavbu, následne začal kopať základy, pričom mu pomáhal aj pán Y., postavil garáž na pozemku, ktorý užíval. Stavba bola skolaudovaná. To, že pozemok nie je jeho, zistil až keď pani J. podala návrh na vypratanie. Aj E. J. uviedla, že jej otec povedal, že sa do stavby nebude starať, má si to ona vybaviť a dohodnúť sa so žalovanými, keď pozemok zdedí. Žalovaní nesúhlasili s odstránením stavby, takýto postup považovali za odporujúci dobrým mravom. Zo svedeckej výpovede V. P., súd prvej inštancie zistil, že v roku XXXX došlo k rozdeleniu záhrady, pani J. časť svojho pozemku predala žalovaným a dve záhrady predala ďalším vlastníkom. Zo svedeckej výpovede O. R., ktorý bol v roku XXXX poslancom Národného výboru v H. a od roku XXXX podpredsedom národného výboru zistil, že sporný pozemok mal predávať žalovaným pán Y., bola spísaná aj kúpnopredajná zmluva, okrem toho bol pozemok pridelený žalovaným do osobného užívania na XX rokov, nevie prečo sa o tom nezachovali žiadne doklady. Bol prítomný pri vymeriavaní celého pozemku, na stavbu bolo potom vydané stavebné povolenie. Podľa znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva, náklady na odstránenie drevárne postavenej na parc. č. XXX/X (aktuálne v spore označovaná ako D.) predstavujú sumu 7.117,64 eur a náklady na odstránenie skladu 1, skladu 2 a prístrešku predstavujú sumu 3.324,37 eur. Znalec lokalizoval stavby postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne, stanovil všeobecnú hodnotu záhrady, stavieb a určil náhradu za vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu žalovaných cez pozemok vo vlastníctve

žalobkyne. Znalec uviedol, že stavba - dreváreň je murovaná stavba, čiastočne podpivničená, v stavbe je vyhotovený rozvod elektrickej energie. Jej technickú hodnotu určil sumou 7.809,59 eur (východisková 15.619,17 eur). Stavba dreváreň na pozemku parc. č. XXX/X nadväzuje na stavbu drevárne (garáže), je murovaná, bez podpivničenia, jej technická hodnota predstavuje 5.551,42 eur (východisková 11.102,83 eur). Prístrešok ohodnotil na 1.791,13 eur. Spolu technická hodnota stavieb predstavuje sumu 15.152,14 eur. Podľa znalca je hodnota vecného bremena práva prechodu a prejazdu a výkonu vlastníckeho práva oprávnenej osoby ku stavbám drevárne na pozemku parc. č. XXX/X, drevárne na pozemku parc. č. XXX/ X a prístreškov na pozemku parc. č. XXX/X a na časti pozemkov parc. č. XXX/X pešo, osobnými alebo nákladnými automobilmi do 3,5 tony 2.180,- eur.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , odseky 1, 2, 3 (ďalej aj ). Poukázal na to, že žalovaní užívajú spornú nehnuteľnosť od roku XXXX, nie sú jej vlastníkom, žaloba o vydržanie bola zamietnutá. Spornou v konaní nebola skutočnosť, že na predmetom pozemku stojí stavba, ktorej vlastníkom sú žalovaní. Stavba bola skolaudovaná, z dokazovania vyplynulo, že bola postavená so súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemku. za neoprávnenú stavbu považuje stavbu postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť, za neoprávnenú stavbu však možno považovať iba takú stavbu, ktorá má charakter nehnuteľnosti, je spojená so zemou pevným základom. Súd prvej inštancie prístrešky, ktoré nie sú spojené pevným základom so zemou a sú umiestnené na pozemku žalobkyne nepovažoval za stavbu, ktorá má charakter nehnuteľnosti, v tomto prípade žalobkyňa má právo domáhať sa ochrany proti neoprávneným zásahom do jej vlastníckeho práva a má právo domáhať sa odstránenia takýchto stavieb v zmysle ustanovenia . Preto súd rozhodol, že žalovaný 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne tieto dočasné stavby odstrániť. Súd prvej inštancie uviedol, že povinnosť odstrániť neoprávnenú stavbu na náklady stavebníka je najprísnejšou občianskoprávnou sankciou postihujúcou neoprávneného stavebníka. Aj judikatúra súdov a literatúra sa zhoduje, že použitie tejto sankcie je odôvodnené v takom prípade, keď stavebník pri zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný, prípadne iným spôsobom porušil svoje povinnosti a podobne. V tomto prípade však žalovaní stavbu postavili ako dobromyseľní, dlhodobo ju užívajú, bola postavená na pozemku, ktorý majú oplotený od roku XXXX ako svoj. Žalobkyňa vyjadrila, že pozemok nepotrebuje pre svoje účely, má v úmysle ho predať. ako ďalší spôsob riešenia vzniknutej situácie ponúka prikázanie neoprávnenej stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku ak oň prejaví záujem. Žalobkyňa o takéto riešenie situácie záujem neprejavila. Preto súd prvej inštancie usporiadal pomery strán sporu podľa , zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby. Súd prvej inštancie považoval za spravodlivé a v súlade aj s dobrými mravmi, aby vlastníctvo ku stavbe drevárne so súpisným číslom, ktorá je využívaná ako garáž a ďalšej stavbe, v jej tesnej blízkosti, zostalo žalovaným, ktorý pozemky, na ktorých je stavba umiestnená užívali od roku XXXX, stavbu zriadili v dobrej viere, vlastník pozemku zriadenie stavby odsúhlasil a aj pôvodná žalobkyňa stavbu dlhé obdobie mlčky tolerovala. Žalovaní boli dobromyseľní stavebníci, pričom výkon ich práv bol nerušený až do doby, kedy žalovaná podala predmetnú žalobu. Aby vecné bremeno vlastníka pozemku zaťažovalo len v nevyhnutnej miere, ktorá zodpovedá nevyhnutnému priestoru, súd prvej inštancie vecné bremeno vymedzil geometrickým plánom, ktorý bol v konaní za týmto účelom vypracovaný. Vecné bremeno bolo zriadené odplatne, žalovaní na poslednom pojednávaní navrhovali jeho výšku, ktorá bola v súlade aj s výškou odplaty určenou ustanoveným znalcom. Preto súd ich návrhu vyhovel a predmetné vecné bremeno zriadil za odplatu vo výške ako navrhovali žalovaní. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia (ďalej aj ). Žalobkyňa mala vo veci úspech, súd usporiadal pomery medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, preto zaviazal žalovaných k náhrade trov konania v plnej výške.

6. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Rozsudok napadla v rozsahu výroku I, ktorým súd prvej inštancie usporiadal pomery strán sporu zriadením vecného bremena v prospech žalovaných a v rozsahu výroku II, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť jej za zriadenie vecného bremena jednorazovú náhradu. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýka, že na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala na právnu úpravu ustanovenia a tvrdí, že predmet sporu mal byť právne posúdený podľa účinného v čase zriadenia neoprávnenej stavy a podľa , Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie rozhodol iba vo veci pozemku parcelné číslo XXX/X,

a stavby pod súpisným číslom XXX a stavieb bez súpisného čísla, no v prípade terajšieho pozemku parcelné číslo XXX/X sa obmedzil len na novovytvorené pozemky parcelné čísla XXX/X, XXX/X a XXX/X, a o pomeroch (navrhovanom vyprataní) zostávajúcej časti terajšieho pozemku parcelné číslo XXX/X, teda novovytvorených pozemkov parcelné čísla XXX/X, XXX/X a XXX/XX, nijakým spôsobom nerozhodol. Napadnutý rozsudok teda nezodpovedá dikcii prvej vety , keďže sa ním nerozhodlo o celej veci. Výrok I napadnutého rozsudku je zmätočný, keďže v tomto bode výroku sa uvádza, že stavba pod súpisným číslom XXX je postavená tiež na parcele č. XXXX/X (poznámka odvolacieho súdu, zrejmá chyba, správne parc. č. XXX/X) a parc. č. XXX/XX, (poznámka odvolacieho súdu, zrejmá chyba, správne parc. č. XXX/XX), avšak ani podľa zápisu v katastri nehnuteľností a ani podľa Geometrického plánu A.. L. číslo XC/XXX/XX - X/XXXX zo dňa 11.4.2016, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozsudku, nie je stavba pod súpisným číslom XXX postavená na žiadnom z týchto dvoch pozemkov s uvedenými parcelnými číslami. Možno sa len domnievať, že ide o chyby v písaní, pričom sa jedná s najväčšou pravdepodobnosťou o pozemky parcelné číslo XXX/ X a parcelné číslo XXX/XX. Ak ide o chyby v písaní, je na mieste postup podľa . Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie zvolil nespravodlivú a v danom prípade nezákonnú formu usporiadania pomerov strán sporu podľa , konkrétne zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu a navyše ešte aj opomenul peňažnú náhradu za právo stavby na pozemku vo vlastníctve žalobkyne, ktorý je zastavaný stavbou so súpisným číslom XXX, keďže jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena (bod II. výroku) sa vzťahuje len na vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemky parcelné číslo XXX/X, parcelné číslo XXX/X a parcelné číslo XXX/X. Tú časť pozemku, ktorý je zastavaný stavbou so súpisným číslom XXX, a ktorý je samostatnou nehnuteľnosťou, môže však žalovaný 1/, ktorý na ňom v minulosti svojvoľne umiestnil neoprávnenú nepovolenú stavbu užívať na vopred neurčený a neobmedzený čas zadarmo a žalobkyni ako vlastníkovi pozemku tu podľa napadnutého rozsudku ostáva iba tzv. holé vlastníctvo, bez reálneho obsahu a bez možnosti predmet vlastníctva držať, užívať, či požívať jeho plody a úžitky. Žalobkyňa argumentuje, že súd prvej inštancie uvádza nesprávne skutkové zistenia, podľa ktorých stavba pod súpisným číslom XXX bola postavená so súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemku, že žalovaní stavbu postavili ako dobromyseľní, a že vlastník pozemku zriadenie stavby odsúhlasil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto súvislosti nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie k týmto skutkovým zisteniam dospel. Označené skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú v rozpore so skutočnosťou, že súhlas vtedajšieho vlastníka terajšieho pozemku parcelné číslo XXX/ X so zriadením dotknutej stavby pod súpisným číslom XXX na tomto pozemku nebol vykonaným dokazovaním preukázaný, ako aj to, že dotknutá stavba bola postavená v príkrom rozpore s rozhodnutím o jej povolení (stavba bola povolená na úplne inom pozemku parcelné číslo XXX, v žiadnom prípade nie na terajšom pozemku parcelné číslo XXX/X) nedobromyseľným stavebníkom, ktorého nedobromyseľnosť judikoval tiež rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -147 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. -178. Žalovaní nikdy neboli vlastníkmi ani dobromyseľnými držiteľmi pozemkov parcelné číslo XXX/X a parcelné číslo XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu R., katastrálneho odboru, pre katastrálne územie H.. Stavba pod súpisným číslom XXX bola postavená na cudzom pozemku a navyše vedome v príkrom rozpore s rozhodnutím o jej povolení, keďže rozhodnutie vtedajšieho Miestneho národného výboru v H. č. XXX/ XXXX o povolení stavby predvídalo stavbu na úplne inom pozemku (na pozemku parcelné číslo XXX) a nie na terajšom pozemku parcelné číslo XXX/X; pritom podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít sa za neoprávnenú stavbu v zmysle považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez právneho titulu; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe, pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti, pričom pre zriaďovateľa stavby je cudzím pozemkom každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, či obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Žalobkyňa (a pred ním jej právny predchodca) sa už viac ako 20 rokov snaží voči žalovaným domôcť meritórneho súdneho rozhodnutia, na základe ktorého by jej vlastnícke právo k pozemkom parcelné číslo XXX/X a parcelné číslo XXX/X zapísaným na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu R., katastrálneho odboru, pre katastrálne územie H., prestalo byť iba tzv. holým vlastníctvom, bez možnosti výkonu akýchkoľvek reálnych oprávnení vlastníka. Žalovaní už viac ako pol storočie pozemky parcelné číslo XXX/X a parcelné číslo XXX/X, protiprávne držia, užívajú ich, požívajú ich plody a úžitky, a to všetko bezodplatne na úkor práv vlastníka týchto nehnuteľností. Žalobkyňa preto tvrdí, že na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie konanie žalovaných, ktoré bolo dlhodobo a je naďalej zjavne vedome v rozpore s predpismi súkromného (občianskeho) práva aj predpismi verejného (stavebného) práva,

správne vyložiť na ťarchu žalovaných a nie na jej ťarchu ako vlastníka nehnuteľností, postihnúť takéto konanie zodpovedajúcou sankciou a rozhodnúť, že pozemky treba vypratať a stavbu treba odstrániť na náklady vlastníka stavby. Stavba pod súpisným číslom XXX v katastrálnom území H. je totiž nielen neoprávnenou stavbou v zmysle , teda stavbou, ktorú stavebník zriadil na jej pozemku bez toho, aby na to mal právny titul umožňujúci mu ju na cudzom pozemku zriadiť (pozemok, na ktorom je táto stavba umiestnená, bol pre zriaďovateľa stavby cudzím pozemkom, nikdy k nemu nemal právo umožňujúce zriadenie stavby), ale aj nepovolenou stavbou, nakoľko bola na jej pozemku postavená v rozpore s rozhodnutím o povolení stavby. Podľa žalobkyne už len tieto okolnosti samé o sebe opodstatňujú také rozhodnutie, podľa ktorého treba dotknuté pozemky vypratať v zmysle a dotknuté stavby odstrániť na náklady toho, kto ich zriadil tak, ako to predpokladá . Postup súdu prvej inštancie po desaťročiach legalizuje stavbu, ktorá je právnym poriadkom považovaná za neoprávnenú a nepovolenú tým, že umožňuje ponechanie stavby zriadenej na cudzom pozemku bez akéhokoľvek hmotnoprávneho titulu stavebníka k pozemku a bez súhlasu vlastníka pozemku proti jeho vôli; nič na tom nemení ani jednorazová peňažná odplata podľa bodu II, ktorá navyše ani nezohľadňuje negatívne následky svojvoľnej, vedome protiprávnej stavebnej aktivity žalovaných na jej pozemku, ktoré pretrvávajú zhruba 40 rokov, a zároveň negatívne následky svojvoľnej, vedome protiprávnej okupácie dotknutých pozemkov zo strany žalovaných, ktorá pretrváva už pol storočia. Žalovaní neurobili žiaden krok smerujúci k tomu, aby sami dobrovoľne vypratali aspoň nezastavanú časť dotknutých pozemkov, o ktorých už i z právoplatného rozhodnutia súdu vedia, že im nepatria, odmenou im je bod II výroku napadnutého rozsudku, ktorý im obrazne povedané za každý rok doterajšej okupácie pozemku ukladá peňažnú ťarchu okolo 60,- eur, ktorej zaplatenie im zabezpečuje ďalšiu, časovo neobmedzenú, súdom prvej inštancie aprobovanú okupáciu jej majetku. Žalobkyňa uviedla, že namietané rozhodnutie súdu prvej inštancie nemôže obstáť ani v teste proporcionality základných práv jednotlivých strán, pretože výkon práv žalovaných predvídaný súdom pri aplikácii práva napadnutým rozsudkom obmedzuje jej základné právo vlastniť a užívať majetok do tej miery, že toto základné právo nemožno primerane užívať a stáva sa iba iluzórnym, čo je i v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Následkom napadnutého rozsudku je tak v podstate posvätenie zneužitia práv žalovaných (vlastníckeho práva k neoprávnenej nepovolenej stavbe) na ujmu práv vlastníka pozemku, na ktorom je postavená, čo je v rozpore s , ako aj čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992). Žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok zmenil a obidvoch žalovaných zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne vypratať pozemok (parcelu registra „. evidovanú na katastrálnej mape) parcelné číslo XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu R., katastrálneho odboru, pre okres: R., obec: H., katastrálne územie: H. a pozemok (parcelu registra „. evidovanú na katastrálnej mape) parcelné číslo: XXX/X, o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu R., katastrálneho odboru, pre okres: R., obec: H., katastrálne územie: H., a to do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne, aby žalovanému 1/ bola uložená povinnosť odstrániť stavbu pod súpisným číslom XXX, popis stavby: dreváreň, ktorá je postavená na pozemku (parcele registra „. evidovanej na katastrálnej mape) parcelné číslo XXX/X, o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu R., katastrálneho odboru, pre okres: R., obec: H., katastrálne územie: H., a to na svoje náklady do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

7. Žalovaní k odvolaniu žalobkyne uviedli, že spornú nehnuteľnosť riadne kúpili, zaplatili za ňu vtedy nie malú sumu a kúpna cena im nebola vrátená. Nehnuteľnosť si oplotili a obrábali ju a užívali v presvedčení, že sú jej vlastníkmi. Celú túto situáciu spôsobila právna predchodkyňa žalobkyne, keď táto pri kúpe nehnuteľnosti žalovanými od jej otca tvrdila, že vybaví prepis vlastníctva na geodézii. Boli presvedčení, že toto právna predchodkyňa žalobkyne urobila, lebo jej otec až do svojej smrti vedel a dokonca aj navštevoval žalovaných, že títo užívajú predmetnú nehnuteľnosť ako svoje vlastníctvo a nikdy nepovedal, že im táto nehnuteľnosť nepatrí. Taktiež právna predchodkyňa žalobkyne po smrti otca nepovedala žalovaným, že predmetná nehnuteľnosť bola predmetom dedičstva a ona ju zdedila. Žalovaní poukázali na to, že takýchto prípadov bolo viac v dedine, ale setra právnej predchodkyne, ktorá tiež zdedila po otcovi takého nehnuteľnosti ich previedla darom na tých občanov, ktorí si nehnuteľnosti od jej otca kúpili a tiež nemali kúpnu zmluvu prepísanú na geodézii do ich vlastníctva. Z týchto dôvodov bolo vo všetkých konaniach preukázané, že v čase, keď sa žalovaní v roku XXXX rozhodli postaviť na svojom pozemku stavbu - dreváreň, nikto ich vlastnícke právo nespochybňoval a žalovaní boli presvedčení, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Riadne požiadali o povolenie Miestny národný výbor a do

žiadosti uviedli číslo parcely XXX. Žalovaní aj dostali povolenie na stavbu a túto aj riadne postavili. Následne im bolo vydané aj súpisné číslo. Žalovaní postavili aj ďalšie stavby ktoré majú pevné základy a to je dreváreň a prístrešok pre chov domácej hydiny. To znamená, že aj tieto dve stavby sú pevne spojené so zemou, lebo majú betónové základy. A aj tieto dve stavby boli postavené v roku XXXX, čo je potvrdené aj v znaleckom posudku. Všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena je XX,XX eur/m2, tak ako to bolo uvedené v znaleckom posudku. Táto suma bola žalovanými vypočítaná nielen ako odplata za právo prechodu cez pozemky, ale aj za pozemky, ktoré sa nachádzajú pod stavbami. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že v prípade, ak súd zriadi vecné bremeno, tak odplata nebude za celé zriadené vecné bremeno, ale len za právo prechodu cez pozemok. Poukázali na to, že sporný pozemok je zo všetkých strán obkolesený pozemkami a nevedie k nemu žiadna prístupová cesta. To znamená, že sama žalobkyňa sa nemôže na tento pozemok dostať, lebo by musela ísť cez nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb. Na nezastavanej časti predmetného pozemku pestujú žalovaní zeleninu, ale nebol problém tieto pozemky odovzdať žalobkyni, ale táto neprejavila záujem na tom, aby ich obhospodarovala. Pokiaľ by žalovaní nechali tieto pozemky tak a neobrábali by ich, tak by tam narástla iba burina, ktorá by obťažovala všetkých susedov a keďže vlastník pozemku je povinný sa o pozemok starať a tento pozemok sa nachádza v intraviláne, potom nevedia, ako by sa o tento pozemok mohla starať. Podľa žalovaných je v súlade s dobrými mravmi, aby bolo zriadené vecné bremeno za odplatu, v nevyhnutnej miere podľa znaleckého posudku, ktoré im umožní užívať aspoň stavby, ktoré postavili riadne a v presvedčení, že sú vlastníkmi pozemku, ktorý odkúpili od predchádzajúceho vlastníka a zaplatili celú kúpnu cenu.

8. Žalobca v replike uviedol, že skutkové a právne posudzovanie ich údajnej dobromyseľnosti a ostatných súvisiacich otázok, ktoré sa týkajú vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, bolo predmetom osobitného konania v právnej veci žalobcov v 1. rade: Z. M. a v 2. rade: F. M. proti žalovanému: C. F. o určenie vlastníctva vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. , ktoré je právoplatne skončené rozsudkom zamietajúcim ich žalobu o určenie ich vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, pričom výrok tohto rozsudku je pre nich obidvoch subjektívne záväzný ( ). Stavba so súpisným číslom XXX bola postavená na cudzom pozemku a navyše vedome v príkrom rozpore s rozhodnutím o jej povolení, keďže rozhodnutie vtedajšieho Miestneho národného výboru v H., na ktoré žalovaní odkazujú, predvídalo stavbu na úplne inom pozemku (konkrétne na parcele číslo XXX ako to v konečnom dôsledku uvádzajú aj žalovaní) a nie na terajšej parcele XXX/X, pritom ide (a už aj v čase jej zriadenia išlo) o neoprávnenú stavbu, teda takú stavbu, ktorá bola zriadená na cudzom pozemku bez právneho titulu. Žalobkyňa argumentuje, že súd prvej inštancie otázku peňažnej náhrady za právo stavby na pozemku v jej vlastníctve, ktorý je zastavaný stavbou so súpisným číslom XXX opomenul, pričom jednorazová odplata za zriadenie vecného bremena sa vzťahuje len na vecné bremeno - právo prechodu cez pozemky parcelné číslo XXX/X, parcelné číslo XXX/X a parcelné číslo: XXX/X. Tú časť pozemku, ktorý je zastavaný stavbou (drevárňou) pod súpisným číslom XXX, a ktorý je samostatnou nehnuteľnosťou, môže však žalovaný 1/, ktorý na ňom v minulosti svojvoľne umiestnil neoprávnenú nepovolenú stavbu užívať na vopred neurčený a neobmedzený čas zadarmo a vlastníkovi pozemku tu podľa napadnutého rozsudku ostáva iba tzv. holé vlastníctvo, bez reálneho obsahu a bez možnosti predmet vlastníctva držať, užívať, či požívať jeho plody a úžitky. Žalobkyňa poukázala na to, že nie je vecou žalovaných, aby posudzovali, či inak riešili možnosti jej prístupu k pozemkom a ani to, aby z tejto domnelej skutočnosti odvodzovali svoju možnosť dotknuté pozemky držať, užívať a požívať ich plody a úžitky, pretože to je jej výlučné vlastníctvo, ku ktorému žalovaní nemajú žiadne právo uvádzanej kvality, a žalovaní nemôžu vedieť ani tvrdiť, že je vylúčené, aby mala k dotknutým pozemkom prístup cez niektorý z pozemkov s nimi susediacich, najmä za situácie, že jeden z bezprostredne susediacich pozemkov, a následne pozemok medzi týmto pozemkom a verejnou komunikáciou (parcela číslo XXX/X a parcela číslo XXX/X zapísané na liste vlastníctva číslo: XXX pre katastrálne územie H.) sú rovnako ako dotknuté pozemky v jej vlastníctve. Práve dlhodobá okupácia pozemkov žalovanými jej fakticky znemožňuje vykonávať na nich akékoľvek činnosti, zásahy či úpravy.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie aj žalovaní 1/ a 2/. Rozsudok napadli v rozsahu výroku II, ktorým súd súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni za zriadenie vecného bremena jednorazovú náhradu, vo výroku III, ktorým súd prvej inštancie žalovaným uložil povinnosť odstrániť stavby L. R. Č. postavené na pozemku XXX/X, katastrálne územie H. a v rozsahu výroku IV o nároku na náhradu trov konania. Uviedli, že právna predchodkyňa žalobkyne podala ešte v roku XXXX žalobu o vypratanie nehnuteľnosti parcely č. XXX/X o výmere XXX m2, nachádzajúcej

sa v kat. území H., zapísanej na LV č. XXX z toho dôvodu, že je vlastníckou uvedenej nehnuteľnosti a túto užívajú žalovaní. Žalovaní podali protinávrh, kde žiadali určiť, že sú vlastníkmi označenej nehnuteľnosti. Toto konanie bolo potom vylúčené na samostatné konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Pezinok, pod sp.zn. . V tomto konaní preukazovali, že v roku XXXX, dal pôvodný vlastník rozparcelovať nehnuteľnosť na X parcely a tieto predal V. susedom, z ktorých jedným boli žalovaní. Žalovaní odkúpili parcelu. č. XXX/X za kúpnu cenu 2.000 Sk a dcéra predávajúceho sa zaviazala, že vybaví prepis na geodézii. Žalovaní celé desaťročia potom uvedenú nehnuteľnosť užívali, obrábali a starali sa o ňu. Žaloba o určenie vlastníctva vydržaním však bola zamietnutá a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2013. Žalovaní nesúhlasia s tým, že majú spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 3.145,26 eur. Vo svojom návrhu na zriadenie vecného bremena a následného zaplatenia jednorazovej odplaty vychádzali zo znaleckých posudkov. Žalovaní žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno nie len ku stavbe súpisné č. XXX, postavenej na parcele č. XXX/X, ale aby zriadil vecné bremeno aj k stavbám, postavených na parcele č. XXX/X a XXX/XX, podľa geometrického plánu, ktorý vypracoval súdny znalec a týka sa to stavieb dreváreň, prístrešok pre chov domácej hydiny a prístrešok bez pevného základu využívaný ako sklad. Žalovaní poukazovali na to, že celú parcelu XXX/X riadne odkúpili v roku XXXX od pôvodného vlastníka, zaplatili kúpnu cenu, parcelu si ohradili a užívali ju celé desaťročia ako vlastníci. Platili za parcelu dane. V roku XXXX, keď nikto nespochybnil vlastníctvo žalovaných k pozemku, sa títo rozhodli postaviť na svojom pozemku stavbu - dreváreň. Riadne požiadali o povolenie Miestny národný výbor a do žiadosti uviedli číslo parcely XXX. Žalovaní dostali povolenie na stavbu a túto aj riadne postavili. Následne im bolo vydané aj súpisné číslo na túto stavbu. Stavba bola postavená riadne, v súlade so zákonom a žalovaní boli pri jej stavbe dobromyseľní. Právna predchodkyňa žalobkyne, E. J. vypovedala, že o stavbe vedela, a že vraj jej otec, ktorý bol ešte vtedy na žive jej povedal, že on stavbu nebude riešiť, ale má to urobiť ona, keď pozemok zdedí. Takéto tvrdenie nemôže byť pravdivé, lebo pokiaľ by pôvodný vlastník nehnuteľnosti vedel v roku XXXX, že je stále vlastníkom pozemku parcela č. XXX/ X, tak by to určite povedal žalovaným a nesúhlasil by s tým, aby na tomto pozemku stavali. Žalovaní postavili aj ďalšie stavby ktoré majú pevné základy a to je dreváreň a prístrešok pre chov domácej hydiny. To znamená, že aj tieto dve stavby sú pevne spojené so zemou, lebo majú betónové základy. A aj tieto dve stavby boli postavené v roku XXXX, čo je potvrdené aj v znaleckom posudku. Žalovaní tvrdia, že boli pri stavbe dobromyseľní a neporušili pri ich stavbe žiadnu svoju povinnosť, preto odvolaciemu súdu navrhli, aby zriadil vecné bremeno, ktoré je potrebné pre výkon vlastníckeho práva aj k stavbám, bez súpisného čísla a to stavby dreváreň, postavenej na parcele č. XXX/X a stavby prístrešok pre chov domácej hydiny, postavenej na parcele č. XXX/XX. Pokiaľ by odvolací súd v tejto časti odvolaniu vyhovel a vecné bremeno zriadil, potom súhlasia so sumou, ktorú majú uhradiť žalobkyni ako jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena. V opačnom prípade, žiadajú zmenu výroku v časti výšky odplaty za zriadenie vecného bremena. Argumentujú, že navrhovali uhradiť sumu 3.145,26 eur za zriadenie vecného bremena za tri stavby, keď vychádzali zo znaleckého posudku, kde súdny znalec uviedol, že všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena je 16,91 eur/m2. Ak by odvolací súd potvrdil rozsudok v časti, kde bolo zriadené vecné bremeno len pre stavbu súpisné č. XXX, ako aj vecné bremeno prechodu, tak by za tieto vecné bremená bola jednorazová odplata vo výške 2.756,33 eur. Žalovaní namietajú, že tento spor nevyvolali, ale vznik sporu zapríčinila svojim nekonaním právna predchodkyňa žalobkyne E. J.. Táto potvrdila, že žalovaní kúpili pozemok od jej otca, sama bola prevziať kúpnu cenu a sama mala vybaviť prepis parcely na geodézii na žalovaných. Vzhľadom k tomu, že ona sama nevykonala prepis parcely na žalovaných, tak po smrti otca tento pozemok zdedila, ani vtedy to neoznámila žalovaným, len po revolúcii, keď sa zmenili pomery žiadala, aby žalovaní vypratali pozemok, alebo aby si ho odkúpili za trhovú cenu. Žalovaní žiadajú, aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že bude postupovať v zmysle a vzhľadom na okolnosti prípadu a to, že žalovaní sú dôchodcovia, žijú len zo svojho dôchodku, a teda sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, čo sú sociálne pomery žalovaných, neprizná žalobkyni náhradu trov konania. Uviedli, že ak by odvolací súd nezobral do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa, potom žiadajú, aby rozhodol o náhrade trov konania podľa a vzhľadom k tomu, že súdny znalec v znaleckom posudku uviedol, že vecné bremená v prospech žalovaných sú 30% z pozemku, a teda žalobkyni ostane 70% pozemku, tak sa odpočíta úspech žalovaných od úspechu žalobkyne a žalobkyňa by potom dostala náhradu trov konania vo výške 40%. V zmysle uvedeného žalovaní predniesli odvolací návrh tak, že žiadajú aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zriadi vecné bremeno, ktoré je potrebné pre výkon vlastníckeho práva ku stavbe súpisné č. XXX, postavenej na pare. č. XXX/X, stavbe L. R. Č. - G., postavenej na parc. č. XXX/X, stavbe L. R. Č. prístrešok pre chov domácej hydiny, postavenej na parcele č. XXX/ XX, katastrálne územie H., obec H., okres R., ako je uvedené v geometrickom pláne č. XCXXXX-XX-

X/XXXX zo dňa 11.4.2016. Vecné bremeno zriadené in rem, spočíva v práve prechodu pešo a autom cez pozemok parcela č. XXX/X v prospech žalovaných, v práve prechodu pešo cez pozemok parcela. č. XXX/X a parcela. č. XXX/X v prospech žalovaných. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť stavbu bez súpisného čísla a to prístrešok bez pevného základu využívaný ako sklad, ktorý je postavený na parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu R., katastrálneho odboru, obec H., k. ú. H. a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných tvrdila, že ich odvolací návrh je zmätočný, keď ide o prepis prvého výroku napadnutého rozsudku (bez zmienky o údajných parcelách „. C. XXX/XX“), ktorý je doplnený o dve stavby - dreváreň a prístrešok pre chov domácej hydiny. Takýto odvolací návrh odporuje zvyšnému obsahu odvolania žalovaných proti napadnutému rozsudku, najmä rozsahu, v akom rozsudok napadli. Žalovaní v odvolaní výslovne uvádzajú, že odvolanie podávajú proti výrokom rozsudku č. II, III a IV. Žalovaní teda sami rozsah, v akom rozsudok napadli vymedzili tak, že bod I výroku napadnutého rozsudku nenapádajú a potom vo svetle týchto skutočností je nepochopiteľné, prečo žalovaní následne titulom odvolacieho návrhu navrhujú zmenu napadnutého rozsudku v tej časti, v ktorej ho vôbec nenapadli. Navyše, tento odvolací návrh nijako nereflektuje na fakt, že každá zo stavieb, ktoré spomínajú žalovaní, je neoprávnenou stavbou v zmysle , teda stavbou, ktorú stavebník zriadil na jej pozemku bez toho, aby na to mal právny titul umožňujúci mu ju na cudzom pozemku zriadiť (pozemok, na ktorom je táto stavba umiestnená, bol pre zriaďovateľa stavby cudzím pozemkom, nikdy k nemu nemal právo umožňujúce zriadenie stavby), a stavba pod súpisným číslom XXX je súčasne aj nepovolenou stavbou, nakoľko bola postavená v rozpore s rozhodnutím o povolení stavby, pričom už len tieto okolnosti opodstatňujú také rozhodnutie, podľa ktorého treba dotknuté pozemky vypratať, v zmysle a dotknuté stavby odstrániť na náklady toho, kto ich zriadil tak, ako to predpokladá . Nie je logické, prečo žalovaní odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho návrhu navrhujú, aby im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť stavbu bez súpisného čísla, a to prístrešok bez pevného základu využívaný ako sklad, ktorý je postavený na parcele č. XXX/X o výmere XXX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu R., katastrálneho odboru, pre obec: H., katastrálne územie H., a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, (teda vlastne povinnosť podľa bodu III výroku napadnutého rozsudku oklieštenú iba na stavbu bez súpisného čísla - prístrešok bez pevného základu využívaný ako sklad), keď túto stavbu môžu sami odstrániť aj bez potreby autoritatívneho určenia takejto povinnosti zo strany súdu. Žalobkyňa argumentuje, že v predmetnej právnej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , právne naopak, z dokazovania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo vyplynulo, že žalovaní nikdy neboli vlastníkmi ani dobromyseľnými držiteľmi pozemkov parcelné číslo XXX/X a parcelné číslo XXX/X v katastrálnom území H., stavba pod súpisným číslom XXX bola postavená na cudzom pozemku a navyše vedome v príkrom rozpore s rozhodnutím o jej povolení, keďže rozhodnutie vtedajšieho Miestneho národného výboru v H. predvídalo stavbu na úplne inom pozemku (na parcele číslo XXX) a nie na terajšej parcele XXX/X. Žalobkyňa (a jej právny predchodca) sa už viac ako 20 rokov snaží voči žalovaným domôcť meritórneho súdneho rozhodnutia, na základe ktorého by jej vlastnícke právo k parcele číslo XXX/X a parcele číslo XXX/X v katastrálnom území H. prestalo byť iba tzv. holým vlastníctvom, bez možnosti výkonu akýchkoľvek reálnych oprávnení vlastníka; žalovaní už viac ako pol storočia parcelu číslo XXX/X a parcelu číslo XXX/X protiprávne držia, užívajú ich, požívajú ich plody a úžitky, a to všetko bezodplatne na úkor práv vlastníka týchto nehnuteľností, ktorým je podľa právoplatného rozsudku záväzného aj pre žalovaných, žalobkyňa.

11. Odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní, na ktorom strany sporu oboznámil s právnym posúdením charakteru stavieb a objektov na sporných pozemkoch odvolacím súdom, zopakoval dokazovanie v rozsahu listín, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne, ako aj žalovaných 1/ a 2/ sú čiastočne dôvodné. Vzhľadom na vzájomnú závislosť jednotlivých výrokov napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozsah odvolania vyhodnotil podľa ustanovenia písmeno a), c) .

12. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie, ako aj z obsahu súdneho spisu a pre danú vec považoval za rozhodujúce, že právna predchodkyňa žalobkyne p. E. J. nadobudla do svojho vlastníctva dedičstvom po svojom otcovi H. Y., ktorý zomrel v C. XXXX pozemok, parcelné číslo XXX/X B. vo výmere XXX m2 v katastrálnom území H., obec H. (dedičské rozhodnutie Štátneho notárstva-vidiek, č.k. G. XXX/XX-XX, právoplatný dňa XX.X.XXXX - č.l. spisu XX). Ešte v roku XXXX sa H. Y. dohodol s vlastníkmi troch susediacich pozemkov na predaji časti svojho

pozemku a pre tento účel boli vytvorené V. samostatné parcely, ktoré mali základ v geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XXX/XX zo dňa 15.11.1967 pre katastrálne územie H., a podľa ktorého boli vytvorené parcely č. XXX/X, Č.. XXX/X C. Č.. XXX/X (č.l. spisu - 61). Pozemok, parcelu č. XXX/X vo výmere XXX m2 mali na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť žalovaní 1/ a 2/, ktorí p. E. J. za tento pozemok zaplatili 2 000,- Kčs. Od tohto času predmetný pozemok ohradili, pozemok užívali. Miestny národný výbor v H. dňa 12.10.1976 v konaní sp.zn. XXX/XXXX rozhodol, že žalovanému 1/ ako stavebníkovi povoľuje na parcele č. XXX stavbu drevárne-komory (č. l. spisu - 266). Rozhodnutím č. j. 37/2004 zo dňa 28.1.2004 bolo tejto stavbe pridelené súpisné číslo XXX (č. l. spisu - 265). Z výsledkov znaleckého dokazovania v danej veci vyplynulo, že táto stavba stojí na pozemku - parcele č. XXX/X. Pôvodne táto parcela bola súčasťou parcely č. XXX/X. Právny vzťah k parcele, na ktorej je vybudovaná stavba so súpisným číslom XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie H., obec H. podľa ktorého je žalobkyňa vlastníkom parcely XXX/X vo výmere XX m2, zastavaná plocha a nádvoria, ako aj parcely č. XXX/X vo výmere XXX m2, záhrady titulom darovania (právna nástupkyňa p. E. J.). Právny vzťah k stavbe na pozemku, parcela č. XXX/X je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., podľa ktorého je vlastníkom tejto stavby označenej ako dreváreň žalovaný 1/. V roku XXXX podpísali E. J. ako prevodca a žalovaní 1/ a 2/ ako nadobúdatelia dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie kúpno-predajnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorú opísali ako B. XXX/X vo výmere XXX m2 v H., za kúpnu cenu 4 Kčs za 1 m2, t.j. 2 072,- Kčs. Dňa 4.11.1981 podal k tomuto vyhláseniu stanovisko Miestny národný výbor Malinovo (č.l. spisu - 129). Z ohliadky sporných nehnuteľností vykonanej Okresným súdom Bratislava III dňa 11.6.2014, zdokumentovanej aj fotograficky (č.l. spisu 267 a nasledujúce), ako aj zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotoveného A.. Y. E., pre účely znaleckého dokazovania, ktorým súd prvej inštancie poveril znalkyňu A.. H. L. a znaleckých posudkov č. XX/XXXX a č. XXX/XXXX, ktoré vyhotovila táto znalkyňa (č.l. spisu - 362) vyplynulo, že stavba so súpisným číslom č. XXX je murovaná a podpivničená, povrchovú úpravu tvorí vápennocementová omietka a maľba. V obvodových stenách sa nachádzajú výplne otvorov-dve samostatné okná a garážové vráta. K zadnej stene stavby pod súpisným číslo XXX je zrealizovaná murovaná omietnutá prístavba využívaná ako sklad (označovaná v spore ako dreváreň). Za prístavbou sa nachádza prístrešok pre chov hydiny z oceľových lešenárskych trubiek, drevených hranolov, dosiek a pletiva, základovú konštrukciu tvoria pásy zo železobetónu, strešná krytina je z plechu. Za týmto skladom je provizórny prístrešok. Žaloba žalovaných o určenie ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (parcela č. XXX/X vo výmere XX m2, zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXX/X vo výmere XXX m2, B., v katastrálnom území H., obec H.) titulom vydržania bola rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. -147 zo dňa 24.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. -178 zo dňa 17.10.2013, právoplatný dňom 13.12.2013 zamietnutá.

13. V súdenej veci sa žalobkyňa domáhala vypratania pozemku-parcely č. XXX/X, záhrady o výmere XXX m2 a pozemku-parcely č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a odstránenia stavby so súpisným číslom XXX z pozemku-parcely XXX/X o výmere XX m2 a odstránenia stavby bez súpisného čísla, ktorá bezprostredne naväzuje na stavbu so súpisným číslom XXX, (označovanú v spore ako G.), prístrešku pre chov domácej hydiny a prístrešku bez pevného základu z pozemku, parcely č. XXX/X (č.l. spisu 233, 483). Žalovaní 1/ a 2/ procesnú obranu v spore založili na argumentácii súhlasu vlastníka pozemku s postavením stavby a pre prípad skutkových zistení a právneho záveru o neoprávnenej stavbe žiadali v zmysle zriadenie vecného bremena (č.l. spisu - 235, 484, 483).

14. V prejednávanej veci bolo potom rozhodujúce vyriešenie otázky, či stavba na pozemku žalobkyne je neoprávnenou stavbou, pretože len v prípade neoprávnenej stavby je možné pomery strán vysporiadať podľa právnej úpravy . Podstata neoprávnenej stavby spočíva v tom, že je postavená na cudzom pozemku, bez toho, aby jej stavebník mal právny titul umožňujúci mu zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Pre kvalifikáciu stavby ako stavby neoprávnenej je nerozhodné, či stavebník mal stavebné povolenie, absencia staveného povolenia k stavbe nemusí mať za následok vznik neoprávnenej stavby z občianskoprávneho hľadiska, pretože táto charakteristika je spojená výlučne s nedostatkom právneho titulu pre stavbu na cudzom pozemku. Pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku občianskoprávny dôvod, a pre obsah jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu, nie je obsah stavebného povolenia rozhodujúci. Pri posúdení otázky, či ide o stavbu neoprávnenú v zmysle , teda či stavebník mal k stavbe občianskoprávny titul, žalobkyňa správne argumentuje tým, že je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej k času stavby ako veci v právnom zmysle. Samotné vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa je však potrebné posúdiť

podľa právnej úpravy platnej v dobe vyporiadania. Uvedené má právny základ v ustanovení , .

15. Podľa , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „“) - odsek 1. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí - odsek 2. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe - odsek 3.

16. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

17. Ustanovenie je špeciálne k , v ktorom je upravená ochrana vlastníctva, a z ktorého vychádza jednak žaloba na vydanie veci, jednak žaloba negatórna, ktorou sa vlastník domáha ochrany proti iným neoprávneným zásahom, ako tým, ktoré spočívajú v neoprávnenom zadržiavaní vecí a odstránení následkov týchto zásahov.

18. Podľa sú veci hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Stavba je teda výsledkom takej stavebnej činnosti, ktorou je ako vec pevným základom spojená so zemou a potom predstavuje vo vzťahu k pozemku na ktorom stojí samostatnú vec, nie je jeho súčasťou ( ). Posúdenie toho, či ide o stavbu pevne spojenú so zemou je otázkou právnou a nie otázkou skutkovou. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že prístrešok pre chov hydiny a na neho naväzujúci ďalší provizórny prístrešok nie sú stavbami v občianskoprávnom právnom zmysle, pretože ich konštrukcia z lešenárskych trubiek, drevených hranolov, dosiek a pletiva osadená na pásy železobetónu (prístrešok pre chov hydiny) jasne určuje hranice, kde pozemok končí a kde začína ich konštrukcia, čo znamená, že tu absentuje ich fixácia na pozemok vo forme pevného základu. Rovnako správny je aj záver súdu prvej inštancie, že garáž na pozemku parcelné číslo XXX/X a na ňu stavebne naväzujúca dreváreň sú stavbami, pretože sú stavebne zhotovené tak, že u nich nie je možné určiť, kde končí pozemok a kde začína stavba, garáž je podpivničená a nadväzujúca stavba drevárne tiež prechádza stavebne do pozemku, je murovaná. Z obsahu spisu vyplýva, že tieto dve stavby boli postavené v roku XXXX (strany sporu tento skutkový stav nerozporovali) a v obidvoch prípadoch bez riadneho, respektíve právne perfektného stavebného povolenia, keď podľa stavebného povolenia bola stavba drevárne-komory, dnes označovanej ako garáž povolená na parcele č. XXX. Táto parcela bezprostredne susedila s parcelou č. XXX/X, ktorú v tom čase už žalovaní dlhodobo užívali (stalo sa tak v XXXX). Oprávnenosť týchto stavieb bolo preto potrebné posúdiť podľa , podľa ktorého ak zriadi na pozemku stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať na iný účel, rozhodne o vlastníctve k stavbe súd. Stavebníkovi môže však vlastníctvo k stavbe priznať, len ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd môže tiež rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.

19. V zmysle , občianskoprávne vzťahy vznikajú aj z individuálneho vlastníctva k veciam, ktoré nie sú predmetom osobného vlastníctva (súkromné vlastníctvo); aj toto vlastníctvo je chránené proti neoprávneným zásahom.

20. Súd prvej inštancie vyšiel zo zistenia, že právny predchodca žalobkyne so stavbou garáže súhlasil. Predmetné skutkové zistenie považuje odvolací súd za správne, pričom v pomeroch danej veci, vzhľadom na čas zhotovenia je potrebné tento záver vztiahnuť aj na dreváreň, ktorá nadväzuje na zadnú stenu garáže, a ktorá podľa nesporovaných tvrdení mala byť postavená v rovnakom období ako garáž. Žalovaní pozemok, na ktorom stoja stavby dostali v roku XXXX do užívania od vlastníka tohto pozemku H. Y., Z podnetu H. Y. si totiž dohodli podmienky predaja pozemku žalovaným a po zaplatení 2 000,- Kčs, H. Y.Á. vedome žalovaným odovzdal práva spojené s vlastníctvom pozemku, sprístupnil im pozemok a vyvolal stav, aby sa ako vlastníci k tomuto pozemku mohli správať. Vedome sa vzdal práva disponovať so spornou nehnuteľnosťou v zmysle dispozície s jej užívaním. Žalovaní si pozemok oplotili a fakticky sa aj k pozemku správali ako keby im patril. H. Y., za života ktorého boli

tieto dve stavby postavené o stavbách vedel a nijako voči nim nezakročil. Žalovaní sa zo správania H. Y. pri zahájení stavby dôvodne nemohli domnievať, že existencia stavby bude časovo obmedzená. Preto je z okolností, za ktorých boli žalovaným 1/ žalovanými stavby postavené potrebné vyvodiť, že so stavbami H. Y. súhlasil. V pomeroch danej veci nastal potom právny stav, kedy právo realizovať stavbu k dobe výstavby bez časového obmedzenia existovalo. Žalovaným pre vybudovanie stavieb svedčil právny dôvod, stalo sa tak so súhlasom H. Y., vlastníka pozemku. Charakter stavby ako oprávnenej alebo neoprávnenej je spojený s existenciou alebo neexistenciou právneho titulu v dobe, kedy je stavba budovaná, čo znamená, že pokiaľ v čase vzniku stavby ako veci v právnom slova zmysle nejde o neoprávnenú stavbu, skutočnosti, ktoré nastali neskôr, už nemôžu charakter stavby ovplyvniť. Preto právny režim takéhoto prípadu nemôže byť riešený postupom podľa , ako to urobil súd prvej inštancie, keď pomery strán sporu vysporiadal zriadením vecného bremena k stavbe (garáži) so súpisným číslom XXX (ustanovenie sa vzťahuje výlučne k neoprávnenej stavbe). Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že stavba garáže bola vybudovaná na pozemku žalobkyne so súhlasom jej právnych predchodcov je potrebné skutkový stav veci vyhodnotiť v režime ochrany dvoch rovnocenných vzájomne si konkurujúcich vlastníckych práv. Riešeniu tohto stretu použitím ustanovenia v prospech žalobkyne ale bráni to, že zásah do vlastníctva žalobkyne k pozemku stavbou nie je možné považovať za protiprávny, pretože žalovaní mali k postaveniu stavieb právny dôvod. Samotné preukázanie vlastníckeho práva žalobkyne k pozemku, nie je dostatočným na to, aby za situácie kedy žalovaným k stavbe so súpisným číslom XXX a nadväzujúcej stavbe drevárne patrí právo, ktoré má rovnakú právnu ochranu, mohlo byť žalobe, ktorou sa domáha odstránenia týchto stavieb vyhovené. Ako neopodstatnenú v tejto súvislosti vyhodnotil odvolací súd námietku žalobkyne, že nedobromyseľnosť žalovaných ako stavebníkov bola judikovaná v spore o určenie vlastníckeho práva k pozemkom parcela č. XXX/X a č. XXX/X medzi stranami konania, pretože v tomto spore konajúci súd posudzoval dobromyseľnosť výlučne z pohľadu podmienok vydržania práva. Navyše ešte v roku XXXX sa obe strany sporu (za žalobkyňu jej právna predchodkyňa E. J.) hlásili k právnemu úkonu predaj a kúpy sporných pozemkov, čo je zrejmé z podpísania dotazníku a čestného vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie kúpno-predajnej zmluvy o prevode spornej nehnuteľnosti. Žalovaní ale najneskôr právoplatným skončením konania o určenie vlastníckeho práva (13.12.2013) nemajú právo mať na pozemku žalobkyne umiestnený prístrešok pre hydinu a provizórny prístrešok (nie sú to stavby v občianskoprávnom zmysle), pre ich umiestnenie na pozemku žalobkyne žalovaným absentuje právny dôvod, čím týmito objektmi/vecami neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne ako vlastníčky pozemku, parcelné číslo XXX/X, katastrálne územie H., obec H.. To znamená, že žalobkyňa sa v zmysle v tejto časti, dôvodne domáha odstránenia týchto objektov z pozemku v jej vlastníctve a jeho všeobecného vypratania.

21. Ďalšími námietkami odvolateľov sa odvolací súd nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ).

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací postupom podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie v celej jeho výrokovej časti (jednotlivé výroky sú závislé - písmeno a) ) zmenil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalovaným 1/ a 2/ uložil solidárnu povinnosť vypratať pozemok, parcelné č. XXX/X (je to nárok na realizovanie užívacieho práva pozemku žalobkyňou) a z tohto pozemku odstrániť na náklady žalovaných objekt prístrešku pre hydinu a provizórny prístrešok bez základu (tieto objekty nie sú stavbou v právnom slova zmysle). Žalobu v časti odstránenia stavby drevárne z pozemku, parcelné číslo XXX/X, v časti vypratania pozemku parcelné číslo XXX/X žalovanými 1/ a 2/ a v časti odstránenia stavby so súpisným číslo XXX na pozemku XXX/ X žalovaným 1/ zamietol.

23. Vzhľadom na manuálny, mechanický a technický charakter uloženej povinnosti, určil odvolací súd lehotu na splnenie uloženej povinnosti 30 dní ( ).

24. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu k dvom samostatným pozemkovým nehnuteľnostiam, pričom úspešná bola vo vzťahu len k jednej z nich. To znamená, že úspech a neúspech strán sporu je vyvážený, preto odvolací súd ani jednej z nich právo na náhradu trov konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).