Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžk/9/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu/sťaţovateľa: TT-

AGROSILO Šelpice, s. r. o., Bohdanovce nad Trnavou č. 405, IČO: 46 010 581, zastúpený:

JUDr. Michal Mrva, advokát, so sídlom Nevädzova 5, Bratislava, pracovisko Šrobárova 6,

Trnava proti ţalovanému: Obec Šelpice, Šelpice 195, o kasačnej sťaţnosti ţalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -57 zo dňa 19. júla 2016 v konaní

o ţalobe na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťaţnosť z a m i e t a.

Sťaţovateľovi sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym orgánom

1. Rozhodnutím č. 32/2015 zo dňa 12.02.2015 ţalovaný ako správca dane v zmysle § 99e

ods. 1 o miestnych daniach a miestnom poplatku za

komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o miestnych daniach“) a o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil ţalobcovi daň z nehnuteľností za rok 2015

v sume 4.667,49 €. Rozhodnutie bolo ţalobcovi doručené dňa 19.02.2015.

2

2. Písomným podaním zo dňa 25.02.2015 nazvaným ako „Ţiadosť o odpustenie dane

z nehnuteľností“ ţalobca poţiadal ţalovaného o odpustenie dane z nehnuteľností

za rok 2015 vo výške 4.667,49 €, pričom svoju ţiadosť odôvodnil tým, ţe vţdy sa

snaţil plniť si svoje záväzky voči obci, ktorej za uplynulé 3 roky zaplatili na daniach

z nehnuteľností celkom 11.673,53 €. Poukázal na zostatok nesplateného úveru

spoločnosti vo výške 880.000,- €, na ďalšie nesplatené pôţičky vo výške 380.000,- €,

ďalej na výšku úrokov z úveru a na štvorročnú históriu hospodárskych výsledkov

spoločnosti od roku 2011 do roku 2014.

3. Listom zo dňa 02.03.2015 ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe obecné zastupiteľstvo

dňa 26.02.2015 prerokovalo ţiadosť ţalobcu o odpustenie dane z nehnuteľností, avšak

rozhodlo, ţe daň nie je moţné odpustiť, nakoľko obec ju má započítanú v schválenom

rozpočte na rok 2015, ako i všetky výdavky obce a z tohto dôvodu by nebolo moţné

rozpočet dodrţať. Poslanci súhlasili s poskytnutím splátkového kalendára na úhradu

predmetnej dane. Ţalobca následne poţiadal o osobné stretnutie s poslancami obecného

zastupiteľstva vo veci odpustenia dane, ktoré poslanci odmietli, čo starostka obce

oznámila ţalobcovi listom zo dňa 10.03.2015.

4. Dňa 26.03.2015 bolo ţalovanému doručené upovedomenie ţalobcu zo dňa 20.03.2015,

v ktorom uviedol, ţe ţiadosť o odpustenie dane z nehnuteľností zo dňa 25.02.2015

ţalovaný nesprávne vyhodnotil, keďţe z hľadiska obsahu je uvedené podanie

odvolaním proti rozhodnutiu č. 32/2015, spĺňa náleţitosti odvolania podľa § 72

Daňového poriadku a bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Uviedol preto, ţe

rozhodnutie č. 32/2015 nepovaţuje za právoplatné a ţiada, aby bolo rozhodnuté o jeho

odvolaní proti tomuto rozhodnutiu.

5. Ţalovaný v odpovedi zo dňa 18.05.2015 na upovedomenie ţalobcu uviedol, ţe ţiadosť

ţalobcu zo dňa 25.02.2015 nebolo podľa jej obsahu moţné posudzovať ako odvolanie

podľa Daňového poriadku, ale len ako ţiadosť o úľavu, resp. odpustenie dane v zmysle

príslušných uvedeného právneho predpisu.

3

II. Konanie pred krajským správnym súdom

6. Dňa 01.06.2015 podal ţalobca na Krajskom súde v Trnave proti ţalovanému ţalobu

(návrh) na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a návrh

na odklad vykonateľnosti rozhodnutia ţalovaného č. 32/2015 zo dňa 12.02.2015.

Navrhol ţalovanému zakázať pokračovať v porušovaní práva ţalobcu postupom,

ktorým odmieta posudzovať jeho podanie zo dňa 25.02.2015 označené ako „Ţiadosť

o odpustenie dane z nehnuteľností“ ako odvolanie proti rozhodnutiu ţalovaného

č. 32/2015 zo dňa 12.02.2015. Dôvodil tým, ţe jeho podanie zo dňa 25.02.2015 spĺňalo

všetky náleţitosti odvolania podľa § 72 Daňového poriadku a pokiaľ bol ţalovaný

iného názoru, mal ţalobcu postupom podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku vyzvať na

odstránenie nedostatkov odvolania. Tvrdil, ţe postupom ţalovaného, ktorý sa odmietol

odvolaním ţalobcu zaoberať, bol ţalobca ukrátený na svojich právach, keďţe mu bola

odňatá moţnosť brániť sa proti rozhodnutiu ţalovaného v druhostupňovom konaní.

7. Na výzvu krajského súdu na odstránenie nedostatkov podania ţalobca uviedol,

ţe ak by mal súd za to, ţe má ísť o konanie proti nečinnosti ţalovaného podľa § 250t

, ţiadal alternatívne k pôvodnému petitu návrhu uloţiť ţalovanému, aby

o odvolaní ţalobcu dňa 25.02.2015 proti rozhodnutiu č. 32/2015 zo dňa 12.02.2015

rozhodol sám do 30 dní od doručenia uznesenia súdu, alebo aby ho v tej istej lehote

spolu s výsledkami doplneného daňového konania, úplným spisovým materiálom

a predkladacou správou predloţil orgánu oprávnenému rozhodnúť o odvolaní.

8. Uznesením č. k. -57 zo dňa 19. júla 2016 krajský súd ţalobu zamietol

a ţalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Návrh ţalobcu vyhodnotil

v zmysle § a nasl. (ďalej len

S.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť od 1.7.2016, ako ţalobu smerujúcu

proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, ktorý mal spočívať v tom, ţe

ţalovaný po doručení ţiadosti o odpustenie dane z nehnuteľností, ktorú ţalobca

povaţuje za odvolanie, listom oznámil ţalobcovi, ţe jeho podanie zo dňa 25.02.2015 za

odvolanie nepovaţuje, daň z nehnuteľností mu neodpúšťa a nepredloţil túto ţiadosť

spoločne so spisovým materiálom nadriadenému odvolaciemu orgánu na rozhodnutie

o odvolaní.

4

9. Krajský súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného a konštatoval, ţe z obsahu listu

zo dňa 25.02.2015 ani z jednej jeho časti nevyplýva, ţe tento list je odvolaním

voči rozhodnutiu č. 32/2015 o vyrubení dane z nehnuteľností. Uvedený list podľa

názoru krajského súd neobsahuje jedinú zmienku o tom, ţe by ţalobca namietal dôvod

či výšku vyrubenej dane, naopak z listu je zrejmý úmysel ţalobcu dosiahnuť, aby mu

bola vyrubená daň odpustená. Krajský súd povaţoval postup ţalovaného za zákonný

a poukázal na to, ţe voči rozhodnutiu č. 32/2015 nebolo podané odvolanie a takýmto

odvolaním nemôţe byť ani list ţalobcu zo dňa 20.03.2015 „jednak pre jeho

nedostatočnú obsahovú formu a jednak, ţe bol podaný po lehote na podanie

odvolania“. Z uvedených dôvodov krajský súd nepovaţoval za potrebné, aby ţalovaný

predloţil spisový materiál spolu s podaním ţalobcu zo dňa 25.02.2015 odvolaciemu

orgánu na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie ţalovaného č. 32/2015

zo dňa 12.02.2015 nadobudlo právoplatnosť.

III. Konanie pred kasačným súdom

10. Proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu podal ţalobca včas kasačnú sťaţnosť

a navrhol kasačnému súdu podľa § 462 ods. 1 S.s.p. uznesenie krajského súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod podania kasačnej sťaţnosti uviedol

sťaţovateľ nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. d/

S.s.p.), pričom trval na tom, ţe jeho ţiadosť zo dňa 25.02.2015 bolo potrebné v súlade

s § 13 ods. 3 Daňového poriadku posudzovať podľa jej obsahu, nielen podľa jej

označenia. Keďţe toto podanie spĺňa náleţitosti odvolania podľa § 72 Daňového

poriadku a bolo podané v zákonom stanovenej lehote, ide z hľadiska obsahu

o odvolanie. Sťaţovateľ poukázal na to, ţe v podaní zo dňa 25.02.2015 uviedol, prečo

je daň nespravodlivá a prečo by nemala byť vyrubená, čo moţno povaţovať za dôvody

odvolania. Mal za to, ţe ţiadosť o odpustenie dane bezpochyby znamenala ţiadosť

o zrušenie rozhodnutia ţalovaného zo dňa 12.02.2015. Namietal tieţ, ţe ţalovaný

pri vyrubení dane z nehnuteľností pochybil, na čo mohol odvolací orgán ţalovaného

upozorniť a daň mohla byť podstatne niţšia, nakoľko ţalovaný pri vyrubení dane

nezohľadnil skutočnosť, ţe nehnuteľnosti tvoriace predmet dane sú vyuţívané

na poľnohospodársku výrobu.

5

11. Ako ďalší dôvod kasačnej sťaţnosti sťaţovateľ uviedol nedostatočné odôvodnenie

uznesenia krajského správneho súdu s ohľadom na nevysporiadanie sa s argumentáciou

ţalobcu (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.). Postupom krajského súdu bolo podľa názoru

sťaţovateľa porušené jeho právo na spravodlivý proces a na presvedčivé a riadne

odôvodnené rozhodnutie.

12. Ţalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťaţnosti uviedol, ţe v plnom rozsahu

rešpektuje a stotoţňuje sa s napadnutým uznesením krajského súdu, pričom zdôraznil,

ţe daň z nehnuteľností je povinná platiť kaţdý fyzická a právnická osoba, ktorá

na území obce vlastní akúkoľvek nehnuteľnosť a teda je povinná dodrţiavať

ustanovenia zákona i VZN obce.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd kasačný

preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťaţnostných bodov (§ 438 ods. 2,

§ 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, ţe kasačná sťaţnosť bola podaná

oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a ţe ide o

uznesenie, proti ktorému je kasačná sťaţnosť prípustná (§ 439 ods. 2 S.s.p.), vo veci

v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu

jednomyseľne ( o súdoch) dospel k záveru, ţe

kasačná sťaţnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

14. Podľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že

nie je dôvodná.

15. Ţaloba bola podaná krajskému súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku – ( v znení neskorších predpisov), ktorý v štvrtej a

piatej hlave piatej časti upravoval problematiku súdneho konania proti nečinnosti

orgánu verejnej správy a o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016

nahradený – S.s.p. (), ktorý

v prvej a druhej hlave štvrtej časti v podstate obdobne (len s miernymi odchýlkami)

reguluje podmienky poskytnutia súdnej ochrany v konaní o ţalobe proti inému zásahu

orgánu verejnej správy, aj proti jeho nečinnosti. sa vzťahuje aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6

16. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté podľa piatej časti predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa

tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech

žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

17. Podľa § 252 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným

zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo

ak hrozí jeho opakovanie.

18. upravuje viacero rôznych prostriedkov (mechanizmov)

súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber

konkrétneho mechanizmu je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka (m.m. aj

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13.01.2005).

Správny súd zásadne nesmie vo vzťahu k prostriedku súdnej nápravy zvoleného

účastníkom zaujať ţiadne iné stanovisko a hodnotenie ako iba to, či tento prostriedok

bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše za účelom

zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu ( dominus litis) ani nesmie

účastníka v konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej

nápravy, poprípade namiesto účastníka sformulovať iné nároky rozdielne

od poţadovaného petitu návrhu.

19. Z ustanovenia § 252 a nasl. S.s.p. vyplýva, ţe úmyslom zákonodarcu bolo predmetnou

právnou úpravou poskytnúť súdnu ochranu pred negatívnymi účinkami faktických

úkonov (zásahov) orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným

individuálnym aktom a ktorých vykonanie súčasne nie je v súlade so zákonom.

Konaním o ţalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. S.s.p. sa

zase poskytuje účastníkovi prebiehajúceho administratívneho konania ochrana

pred pasivitou správneho orgánu, ktorý vo veci nekoná, aj keď je podľa zákona

povinný konať.

7

20. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu (napr. vo veciach sp. zn. ,

) sa za nezákonný povaţuje taký zásah, ktorý vykazuje znaky (v širšom

zmysle) protiprávneho aktu orgánu verejnej moci priamo zasahujúceho

do subjektívnych práv osoby (napríklad porušenie práva na ţivot, resp. telesnú integritu

či súkromie, práva na osobnú slobodu alebo na ochrancu vlastníctva, práva na

informácie či priaznivé ţivotné prostredie a iné) a ktorý spočíva v postupe orgánu

verejnej správy prejavujúcom sa jeho činnosťou (úkonmi, pokynmi) tam, kde zákon

predpokladá nečinnosť. Takýto zásah orgánu verejnej správy nemôţe správny súd

napraviť s účinkami „ restitutio in integrum“ (najmä pre existenciu objektívnej

prekáţky vo forme plynutia času), môţe však trvanie zásahu vylúčiť alebo ukončiť

a iba ak je to moţné, tak správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.

21. Najvyšší súd po preskúmaní veci konštatuje, ţe o takúto situáciu v prejednávanej veci

nejde. Zo sťaţnostných bodov, ktoré sa zhodujú i s dôvodmi ţaloby vyplýva, ţe

nesprávne právne posúdenie veci (nezákonný zásah) vidí ţalobca v tom, ţe krajský súd

v zhode so ţalovaným neposudzoval ţiadosť ţalobcu o odpustenie dane

z nehnuteľností zo dňa 25.02.2015 podľa jej obsahu ako odvolanie. V kasačnej

sťaţnosti ţalobca zároveň namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia

krajského súdu, ktorý sa podľa názoru ţalobcu nevysporiadal s jeho argumentáciou.

22. Kasačný súd je toho názoru, ţe napriek stručnému odôvodneniu svojich záverov dal

krajský súd v napadnutom uznesení odpoveď na všetky relevantné námietky ţalobcu,

keď pomenoval dôvody, pre ktoré nepovaţuje predmetné podanie ţalobcu za odvolanie

proti rozhodnutiu o vyrubení dane a zároveň konštatoval, prečo nebolo potrebné

predloţiť spisový materiál odvolaciemu daňovému orgánu na ďalšie konanie.

Sťaţnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ S. s. p. preto povaţoval kasačný súd

za neopodstatnený, nakoľko namietaným procesným postupom krajský súd neporušil

procesné právo ţalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia v takej miere, ţe by došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Kasačný súd pripomína, ţe za porušenie

práva účastníka nemoţno povaţovať skutočnosť, ţe súd prvého stupňa neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.

8

23. Podľa § 13 ods. 3 Daňového poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy

podania vyplýva, dôvody podania.

24. Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí

podľa § 13 aj

a) označenie prvostupňového orgánu,

b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,

c) dôvody podania odvolania,

d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len

rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj

listinné dôkazy,

e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

25. Podľa § 70 ods. 2 Daňového poriadku správca dane môže na žiadosť daňového

dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový

nedoplatok na dani okrem daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty

a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového

dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto podmienky je daňový

dlžník povinný preukázať.

26. Podľa § 70 ods. 3 veta tretia Daňového poriadku o nevyhovení žiadosti daňového

subjektu o povolenie úľavy na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku správca

dane zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie

nevydáva.

27. Podľa § 78 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku z preskúmavania súdmi sú vylúčené

rozhodnutia o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa § 70.

28. Kasačný súd je ďalej toho názoru, ţe krajský správny súd posúdil vec po právnej

stránke správne, keď konštatoval, ţe nebol dôvod povaţovať podanie ţalobcu

zo dňa 25.02.2015 za odvolanie a takto s ním v ďalšom procesom postupe nakladať.

Z predmetného podania totiţ nemoţno vyvodiť, ţe by ním ţalobca prejavil nesúhlas

so skutkovými podkladmi alebo s právnym posúdením rozhodnutia č. 32/2015

9

o vyrubení dane z nehnuteľností, prípadne ţe by namietal výšku vyrubenej dane alebo

inak dal najavo, ţe toto rozhodnutie povaţuje za nezákonné, nesprávne alebo z iných

dôvodov za sporné. Ţalobca týmto podaním jednoznačne poţiadal o odpustenie dane,

pričom dôvodil len svojou vtedajšou nepriaznivou ekonomickou a finančnou situáciou,

pričom poukázal na splnenie daňovej povinnosti vo či obci v predchádzajúcich rokoch.

Tento jeho prejav vôle nebolo moţné s ohľadom na jeho označenie a aj obsah

interpretovať inak ako ţiadosť o odpustenie daňového nedoplatku, ktorého právna

úprava je obsiahnutá v § 70 Daňového poriadku. Ţalovaný ţiadosť ţalobcu prejednal

a nevyhovel jej, pričom túto skutočnosť v súlade s § 70 ods. 3 Daňového poriadku

ţalobcovi oznámil. Ţalovaný teda nebol v predmetnej veci nečinný, keďţe ţiadosť

o odpustenie dane vybavil podľa zákona a rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľnosti

oprávnene povaţoval za právoplatné.

29. Ţalobca aţ po oznámení negatívneho stanoviska ţalovaného k jeho ţiadosti

o odpustenie dane a po uplynutí lehoty na podanie odvolania o vyrubení dane začal

svoje podanie zo dňa 25.02.2015 interpretovať ako odvolanie proti rozhodnutiu

o vyrubení dane z nehnuteľností, tvrdiac, ţe toto podanie obsahuje náleţitosti

odvolania, bolo podané v zákonnej lehote na podanie odvolania a ţe ţiadosť

o odpustenie dane bola v skutočnosti mienená ako odvolanie, s návrhom na zrušenie

rozhodnutia o vyrubení dane.

30. Uvedené tvrdenia ţalobcu povaţoval kasačný súd za účelové, motivované výlučne

snahou dosiahnuť oddialenie právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení dane a prejednanie

veci v odvolacom konaní. Je toho názoru, ţe ani skutočnosť, ţe ţiadosť o odpustenie

dane bola podaná v lehote na podanie odvolania proti rozhodnutiu o jej vyrubení a ţe

z nej moţno vyvodiť ničím nezdôvodnený nesúhlas ţalobcu so zaplatením dane, nerobí

z tohto podania odvolanie. Predmetné podanie ani neobsahuje náleţitosti odvolania

podľa § 72 ods. 4 písm. c/, d/, e/, Daňového poriadku, ako sa mylne domnieva ţalobca.

Podanie zo dňa 25.02.2015 ţalobca výslovne označil ako ţiadosť o odpustenie dane

z nehnuteľností a takto ju aj odôvodnil. K ţiadnemu rozporu medzi skutočnou vôľou

ţalobcu a jej prejavom obsiahnutým v jeho podaní teda nemoţno konštatovať.

10

31. Z uvedených dôvodov povaţoval súd postup ţalovaného po vydaní rozhodnutia

o vyrubení dane z nehnuteľností ţalobcovi za rok 2015 za zákonný a preto k ţiadnemu

protiprávnemu zásahu do práv ţalobcu dôjsť nemohlo.

32. Preto Najvyšší súd v súlade s argumentáciou ţalovaného i krajského súdu dospel

k záveru, ţe neboli splnené zákonné podmienky na vyhodnotenie postupu ţalovaného

ako nezákonný zásah a preto kasačnú sťaţnosť proti uzneseniu krajského správneho

súdu v zmysle § 461 S.s.p. zamietol.

33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení

s tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2017

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r.

člen senátu

JUDr. Marián Trenčan, v. r.

člen senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Michaela Smolinská