Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
88c/400784.1b8a47.pdf
PDF · 210.95 KB
No categories available
1Sžk/9/2016
Najvyšší súd 1Sžk/9/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu/sťaţovateľa: TT-
AGROSILO Šelpice, s. r. o., Bohdanovce nad Trnavou č. 405, IČO: 46 010 581, zastúpený:
JUDr. Michal Mrva, advokát, so sídlom Nevädzova 5, Bratislava, pracovisko Šrobárova 6,
Trnava proti ţalovanému: Obec Šelpice, Šelpice 195, o kasačnej sťaţnosti ţalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/93/2015-57 zo dňa 19. júla 2016 v konaní
o ţalobe na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťaţnosť z a m i e t a.
Sťaţovateľovi sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred správnym orgánom
1. Rozhodnutím č. 32/2015 zo dňa 12.02.2015 ţalovaný ako správca dane v zmysle § 99e
ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. Z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o miestnych daniach“) a zákona č. 563/2009 Z. Z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil ţalobcovi daň z nehnuteľností za rok 2015
v sume 4.667,49 €. Rozhodnutie bolo ţalobcovi doručené dňa 19.02.2015.
2. Písomným podaním zo dňa 25.02.2015 nazvaným ako „Ţiadosť o odpustenie dane
z nehnuteľností“ ţalobca poţiadal ţalovaného o odpustenie dane z nehnuteľností
za rok 2015 vo výške 4.667,49 €, pričom svoju ţiadosť odôvodnil tým, ţe vţdy sa
snaţil plniť si svoje záväzky voči obci, ktorej za uplynulé 3 roky zaplatili na daniach
z nehnuteľností celkom 11.673,53 €. Poukázal na zostatok nesplateného úveru
spoločnosti vo výške 880.000,- €, na ďalšie nesplatené pôţičky vo výške 380.000,- €,
ďalej na výšku úrokov z úveru a na štvorročnú históriu hospodárskych výsledkov
spoločnosti od roku 2011 do roku 2014.
3. Listom zo dňa 02.03.2015 ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe obecné zastupiteľstvo
dňa 26.02.2015 prerokovalo ţiadosť ţalobcu o odpustenie dane z nehnuteľností, avšak
rozhodlo, ţe daň nie je moţné odpustiť, nakoľko obec ju má započítanú v schválenom
rozpočte na rok 2015, ako i všetky výdavky obce a z tohto dôvodu by nebolo moţné
rozpočet dodrţať. Poslanci súhlasili s poskytnutím splátkového kalendára na úhradu
predmetnej dane. Ţalobca následne poţiadal o osobné stretnutie s poslancami obecného
zastupiteľstva vo veci odpustenia dane, ktoré poslanci odmietli, čo starostka obce
oznámila ţalobcovi listom zo dňa 10.03.2015.
4. Dňa 26.03.2015 bolo ţalovanému doručené upovedomenie ţalobcu zo dňa 20.03.2015,
v ktorom uviedol, ţe ţiadosť o odpustenie dane z nehnuteľností zo dňa 25.02.2015
ţalovaný nesprávne vyhodnotil, keďţe z hľadiska obsahu je uvedené podanie
odvolaním proti rozhodnutiu č. 32/2015, spĺňa náleţitosti odvolania podľa § 72
Daňového poriadku a bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Uviedol preto, ţe
rozhodnutie č. 32/2015 nepovaţuje za právoplatné a ţiada, aby bolo rozhodnuté o jeho
odvolaní proti tomuto rozhodnutiu.
5. Ţalovaný v odpovedi zo dňa 18.05.2015 na upovedomenie ţalobcu uviedol, ţe ţiadosť
ţalobcu zo dňa 25.02.2015 nebolo podľa jej obsahu moţné posudzovať ako odvolanie
podľa Daňového poriadku, ale len ako ţiadosť o úľavu, resp. odpustenie dane v zmysle
príslušných uvedeného právneho predpisu.
II. Konanie pred krajským správnym súdom
6. Dňa 01.06.2015 podal ţalobca na Krajskom súde v Trnave proti ţalovanému ţalobu
(návrh) na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a návrh
na odklad vykonateľnosti rozhodnutia ţalovaného č. 32/2015 zo dňa 12.02.2015.
Navrhol ţalovanému zakázať pokračovať v porušovaní práva ţalobcu postupom,
ktorým odmieta posudzovať jeho podanie zo dňa 25.02.2015 označené ako „Ţiadosť
o odpustenie dane z nehnuteľností“ ako odvolanie proti rozhodnutiu ţalovaného
č. 32/2015 zo dňa 12.02.2015. Dôvodil tým, ţe jeho podanie zo dňa 25.02.2015 spĺňalo
všetky náleţitosti odvolania podľa § 72 Daňového poriadku a pokiaľ bol ţalovaný
iného názoru, mal ţalobcu postupom podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku vyzvať na
odstránenie nedostatkov odvolania. Tvrdil, ţe postupom ţalovaného, ktorý sa odmietol
odvolaním ţalobcu zaoberať, bol ţalobca ukrátený na svojich právach, keďţe mu bola
odňatá moţnosť brániť sa proti rozhodnutiu ţalovaného v druhostupňovom konaní.
7. Na výzvu krajského súdu na odstránenie nedostatkov podania ţalobca uviedol,
ţe ak by mal súd za to, ţe má ísť o konanie proti nečinnosti ţalovaného podľa § 250t
O. s. p., ţiadal alternatívne k pôvodnému petitu návrhu uloţiť ţalovanému, aby
o odvolaní ţalobcu dňa 25.02.2015 proti rozhodnutiu č. 32/2015 zo dňa 12.02.2015
rozhodol sám do 30 dní od doručenia uznesenia súdu, alebo aby ho v tej istej lehote
spolu s výsledkami doplneného daňového konania, úplným spisovým materiálom
a predkladacou správou predloţil orgánu oprávnenému rozhodnúť o odvolaní.
8. Uznesením č. k. 14S/93/2015-57 zo dňa 19. júla 2016 krajský súd ţalobu zamietol
a ţalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Návrh ţalobcu vyhodnotil
v zmysle § § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
S.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť od 1.7.2016, ako ţalobu smerujúcu
proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, ktorý mal spočívať v tom, ţe
ţalovaný po doručení ţiadosti o odpustenie dane z nehnuteľností, ktorú ţalobca
povaţuje za odvolanie, listom oznámil ţalobcovi, ţe jeho podanie zo dňa 25.02.2015 za
odvolanie nepovaţuje, daň z nehnuteľností mu neodpúšťa a nepredloţil túto ţiadosť
spoločne so spisovým materiálom nadriadenému odvolaciemu orgánu na rozhodnutie
o odvolaní.
9. Krajský súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného a konštatoval, ţe z obsahu listu
zo dňa 25.02.2015 ani z jednej jeho časti nevyplýva, ţe tento list je odvolaním
voči rozhodnutiu č. 32/2015 o vyrubení dane z nehnuteľností. Uvedený list podľa
názoru krajského súd neobsahuje jedinú zmienku o tom, ţe by ţalobca namietal dôvod
či výšku vyrubenej dane, naopak z listu je zrejmý úmysel ţalobcu dosiahnuť, aby mu
bola vyrubená daň odpustená. Krajský súd povaţoval postup ţalovaného za zákonný
a poukázal na to, ţe voči rozhodnutiu č. 32/2015 nebolo podané odvolanie a takýmto
odvolaním nemôţe byť ani list ţalobcu zo dňa 20.03.2015 „jednak pre jeho
nedostatočnú obsahovú formu a jednak, ţe bol podaný po lehote na podanie
odvolania“. Z uvedených dôvodov krajský súd nepovaţoval za potrebné, aby ţalovaný
predloţil spisový materiál spolu s podaním ţalobcu zo dňa 25.02.2015 odvolaciemu
orgánu na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie ţalovaného č. 32/2015
zo dňa 12.02.2015 nadobudlo právoplatnosť.
III. Konanie pred kasačným súdom
10. Proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu podal ţalobca včas kasačnú sťaţnosť
a navrhol kasačnému súdu podľa § 462 ods. 1 S.s.p. uznesenie krajského súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod podania kasačnej sťaţnosti uviedol
sťaţovateľ nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. d/
S.s.p.), pričom trval na tom, ţe jeho ţiadosť zo dňa 25.02.2015 bolo potrebné v súlade
s § 13 ods. 3 Daňového poriadku posudzovať podľa jej obsahu, nielen podľa jej
označenia. Keďţe toto podanie spĺňa náleţitosti odvolania podľa § 72 Daňového
poriadku a bolo podané v zákonom stanovenej lehote, ide z hľadiska obsahu
o odvolanie. Sťaţovateľ poukázal na to, ţe v podaní zo dňa 25.02.2015 uviedol, prečo
je daň nespravodlivá a prečo by nemala byť vyrubená, čo moţno povaţovať za dôvody
odvolania. Mal za to, ţe ţiadosť o odpustenie dane bezpochyby znamenala ţiadosť
o zrušenie rozhodnutia ţalovaného zo dňa 12.02.2015. Namietal tieţ, ţe ţalovaný
pri vyrubení dane z nehnuteľností pochybil, na čo mohol odvolací orgán ţalovaného
upozorniť a daň mohla byť podstatne niţšia, nakoľko ţalovaný pri vyrubení dane
nezohľadnil skutočnosť, ţe nehnuteľnosti tvoriace predmet dane sú vyuţívané
na poľnohospodársku výrobu.
11. Ako ďalší dôvod kasačnej sťaţnosti sťaţovateľ uviedol nedostatočné odôvodnenie
uznesenia krajského správneho súdu s ohľadom na nevysporiadanie sa s argumentáciou
ţalobcu (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.). Postupom krajského súdu bolo podľa názoru
sťaţovateľa porušené jeho právo na spravodlivý proces a na presvedčivé a riadne
odôvodnené rozhodnutie.
12. Ţalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťaţnosti uviedol, ţe v plnom rozsahu
rešpektuje a stotoţňuje sa s napadnutým uznesením krajského súdu, pričom zdôraznil,
ţe daň z nehnuteľností je povinná platiť kaţdý fyzická a právnická osoba, ktorá
na území obce vlastní akúkoľvek nehnuteľnosť a teda je povinná dodrţiavať
ustanovenia zákona i VZN obce.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd kasačný
preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťaţnostných bodov (§ 438 ods. 2,
§ 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, ţe kasačná sťaţnosť bola podaná
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a ţe ide o
uznesenie, proti ktorému je kasačná sťaţnosť prípustná (§ 439 ods. 2 S.s.p.), vo veci
v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe
kasačná sťaţnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.
14. Podľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že
nie je dôvodná.
15. Ţaloba bola podaná krajskému súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku – O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v štvrtej a
piatej hlave piatej časti upravoval problematiku súdneho konania proti nečinnosti
orgánu verejnej správy a o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016
nahradený Správnym súdnym poriadkom – S.s.p. (zákon č. 162/2015 Z.z.), ktorý
v prvej a druhej hlave štvrtej časti v podstate obdobne (len s miernymi odchýlkami)
reguluje podmienky poskytnutia súdnej ochrany v konaní o ţalobe proti inému zásahu
orgánu verejnej správy, aj proti jeho nečinnosti. Správny súdny poriadok sa vzťahuje aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa
tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech
žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
17. Podľa § 252 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným
zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo
ak hrozí jeho opakovanie.
18. Správny súdny poriadok upravuje viacero rôznych prostriedkov (mechanizmov)
súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber
konkrétneho mechanizmu je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka (m.m. aj
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 9/05 z 13.01.2005).
Správny súd zásadne nesmie vo vzťahu k prostriedku súdnej nápravy zvoleného
účastníkom zaujať ţiadne iné stanovisko a hodnotenie ako iba to, či tento prostriedok
bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše za účelom
zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu ( dominus litis) ani nesmie
účastníka v konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej
nápravy, poprípade namiesto účastníka sformulovať iné nároky rozdielne
od poţadovaného petitu návrhu.
19. Z ustanovenia § 252 a nasl. S.s.p. vyplýva, ţe úmyslom zákonodarcu bolo predmetnou
právnou úpravou poskytnúť súdnu ochranu pred negatívnymi účinkami faktických
úkonov (zásahov) orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným
individuálnym aktom a ktorých vykonanie súčasne nie je v súlade so zákonom.
Konaním o ţalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. S.s.p. sa
zase poskytuje účastníkovi prebiehajúceho administratívneho konania ochrana
pred pasivitou správneho orgánu, ktorý vo veci nekoná, aj keď je podľa zákona
povinný konať.
20. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu (napr. vo veciach sp. zn. 1Sţz/2/2013,
1Sţnz/5/2015) sa za nezákonný povaţuje taký zásah, ktorý vykazuje znaky (v širšom
zmysle) protiprávneho aktu orgánu verejnej moci priamo zasahujúceho
do subjektívnych práv osoby (napríklad porušenie práva na ţivot, resp. telesnú integritu
či súkromie, práva na osobnú slobodu alebo na ochrancu vlastníctva, práva na
informácie či priaznivé ţivotné prostredie a iné) a ktorý spočíva v postupe orgánu
verejnej správy prejavujúcom sa jeho činnosťou (úkonmi, pokynmi) tam, kde zákon
predpokladá nečinnosť. Takýto zásah orgánu verejnej správy nemôţe správny súd
napraviť s účinkami „ restitutio in integrum“ (najmä pre existenciu objektívnej
prekáţky vo forme plynutia času), môţe však trvanie zásahu vylúčiť alebo ukončiť
a iba ak je to moţné, tak správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.
21. Najvyšší súd po preskúmaní veci konštatuje, ţe o takúto situáciu v prejednávanej veci
nejde. Zo sťaţnostných bodov, ktoré sa zhodujú i s dôvodmi ţaloby vyplýva, ţe
nesprávne právne posúdenie veci (nezákonný zásah) vidí ţalobca v tom, ţe krajský súd
v zhode so ţalovaným neposudzoval ţiadosť ţalobcu o odpustenie dane
z nehnuteľností zo dňa 25.02.2015 podľa jej obsahu ako odvolanie. V kasačnej
sťaţnosti ţalobca zároveň namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia
krajského súdu, ktorý sa podľa názoru ţalobcu nevysporiadal s jeho argumentáciou.
22. Kasačný súd je toho názoru, ţe napriek stručnému odôvodneniu svojich záverov dal
krajský súd v napadnutom uznesení odpoveď na všetky relevantné námietky ţalobcu,
keď pomenoval dôvody, pre ktoré nepovaţuje predmetné podanie ţalobcu za odvolanie
proti rozhodnutiu o vyrubení dane a zároveň konštatoval, prečo nebolo potrebné
predloţiť spisový materiál odvolaciemu daňovému orgánu na ďalšie konanie.
Sťaţnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ S. s. p. preto povaţoval kasačný súd
za neopodstatnený, nakoľko namietaným procesným postupom krajský súd neporušil
procesné právo ţalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia v takej miere, ţe by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Kasačný súd pripomína, ţe za porušenie
práva účastníka nemoţno povaţovať skutočnosť, ţe súd prvého stupňa neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.
23. Podľa § 13 ods. 3 Daňového poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy
podania vyplýva, dôvody podania.
24. Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí
podľa § 13 aj
a) označenie prvostupňového orgánu,
b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c) dôvody podania odvolania,
d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len
rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj
listinné dôkazy,
e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
25. Podľa § 70 ods. 2 Daňového poriadku správca dane môže na žiadosť daňového
dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový
nedoplatok na dani okrem daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty
a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového
dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto podmienky je daňový
dlžník povinný preukázať.
26. Podľa § 70 ods. 3 veta tretia Daňového poriadku o nevyhovení žiadosti daňového
subjektu o povolenie úľavy na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku správca
dane zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie
nevydáva.
27. Podľa § 78 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku z preskúmavania súdmi sú vylúčené
rozhodnutia o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa § 70.
28. Kasačný súd je ďalej toho názoru, ţe krajský správny súd posúdil vec po právnej
stránke správne, keď konštatoval, ţe nebol dôvod povaţovať podanie ţalobcu
zo dňa 25.02.2015 za odvolanie a takto s ním v ďalšom procesom postupe nakladať.
Z predmetného podania totiţ nemoţno vyvodiť, ţe by ním ţalobca prejavil nesúhlas
so skutkovými podkladmi alebo s právnym posúdením rozhodnutia č. 32/2015
o vyrubení dane z nehnuteľností, prípadne ţe by namietal výšku vyrubenej dane alebo
inak dal najavo, ţe toto rozhodnutie povaţuje za nezákonné, nesprávne alebo z iných
dôvodov za sporné. Ţalobca týmto podaním jednoznačne poţiadal o odpustenie dane,
pričom dôvodil len svojou vtedajšou nepriaznivou ekonomickou a finančnou situáciou,
pričom poukázal na splnenie daňovej povinnosti vo či obci v predchádzajúcich rokoch.
Tento jeho prejav vôle nebolo moţné s ohľadom na jeho označenie a aj obsah
interpretovať inak ako ţiadosť o odpustenie daňového nedoplatku, ktorého právna
úprava je obsiahnutá v § 70 Daňového poriadku. Ţalovaný ţiadosť ţalobcu prejednal
a nevyhovel jej, pričom túto skutočnosť v súlade s § 70 ods. 3 Daňového poriadku
ţalobcovi oznámil. Ţalovaný teda nebol v predmetnej veci nečinný, keďţe ţiadosť
o odpustenie dane vybavil podľa zákona a rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľnosti
oprávnene povaţoval za právoplatné.
29. Ţalobca aţ po oznámení negatívneho stanoviska ţalovaného k jeho ţiadosti
o odpustenie dane a po uplynutí lehoty na podanie odvolania o vyrubení dane začal
svoje podanie zo dňa 25.02.2015 interpretovať ako odvolanie proti rozhodnutiu
o vyrubení dane z nehnuteľností, tvrdiac, ţe toto podanie obsahuje náleţitosti
odvolania, bolo podané v zákonnej lehote na podanie odvolania a ţe ţiadosť
o odpustenie dane bola v skutočnosti mienená ako odvolanie, s návrhom na zrušenie
rozhodnutia o vyrubení dane.
30. Uvedené tvrdenia ţalobcu povaţoval kasačný súd za účelové, motivované výlučne
snahou dosiahnuť oddialenie právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení dane a prejednanie
veci v odvolacom konaní. Je toho názoru, ţe ani skutočnosť, ţe ţiadosť o odpustenie
dane bola podaná v lehote na podanie odvolania proti rozhodnutiu o jej vyrubení a ţe
z nej moţno vyvodiť ničím nezdôvodnený nesúhlas ţalobcu so zaplatením dane, nerobí
z tohto podania odvolanie. Predmetné podanie ani neobsahuje náleţitosti odvolania
podľa § 72 ods. 4 písm. c/, d/, e/, Daňového poriadku, ako sa mylne domnieva ţalobca.
Podanie zo dňa 25.02.2015 ţalobca výslovne označil ako ţiadosť o odpustenie dane
z nehnuteľností a takto ju aj odôvodnil. K ţiadnemu rozporu medzi skutočnou vôľou
ţalobcu a jej prejavom obsiahnutým v jeho podaní teda nemoţno konštatovať.
10 1Sţk/9/2016
31. Z uvedených dôvodov povaţoval súd postup ţalovaného po vydaní rozhodnutia
o vyrubení dane z nehnuteľností ţalobcovi za rok 2015 za zákonný a preto k ţiadnemu
protiprávnemu zásahu do práv ţalobcu dôjsť nemohlo.
32. Preto Najvyšší súd v súlade s argumentáciou ţalovaného i krajského súdu dospel
k záveru, ţe neboli splnené zákonné podmienky na vyhodnotenie postupu ţalovaného
ako nezákonný zásah a preto kasačnú sťaţnosť proti uzneseniu krajského správneho
súdu v zmysle § 461 S.s.p. zamietol.
33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení
s § 167 ods. 1 SSP tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu
nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2017
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r.
člen senátu
JUDr. Marián Trenčan, v. r.
člen senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Michaela Smolinská