Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/53/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ A R A V E R a. s., IČO: 00 679 291, so sídlom M. R. Štefánika 26, Trenčín, 2/ Auto Gábriel, s.r.o. Košice, IČO: 31 699 090, so sídlom Osloboditeľov 70, Košice, 3/ DS - CAR, s.r.o., IČO: 36 233 510, so sídlom Hlavná 21, Dunajská Streda, žalobcovia 1-3 právne zastúpení URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, 4/ G A L I M E X s.r.o., IČO: 31 559 093, so sídlom Sučianska 5470/49, Martin - Priekopa, právne zastúpeného AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., IČO: 50 711 776, so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, za ktorú koná advokát JUDr. Ján Repáň, 5/ PO CAR, s.r.o., IČO: 31 693 989, so sídlom Petrovianska 11565/1, Prešov, 6/ AUTONOVO, a.s., IČO: 35 796 693, so sídlom Zvolenská cesta 40, Banská Bystrica, 7/ AUTOMAX PLUS s.r.o., IČO: 46 569 022, so sídlom Sládkovičova 127/632, Považská Bystrica, žalobcovia 5-7 právne zastúpení URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, IČO: 00 699 063, so sídlom Drieňová 24, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Žalobu zo dňa 24.07.2019, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.07.2019, o d m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 24.07.2019, doručenou toho istého dňa Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronickými prostriedkami s autorizáciou podľa osobitného predpisu, sa žalobcovia 1 až 7 (ďalej aj „žalobcovia“) domáhali vydania uznesenia, ktorým súd žalovanému

o zakáže ďalej pokračovať v porušovaní ich práv a právom chránených záujmov, spočívajúcom v nezákonnom a neodôvodnenom uchovávaní, oboznamovaní sa, používaní, nakladaní a šírení

- informácií, listín, dokumentov a dát tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, získaných a zadovážených počas inšpekcie vykonanej žalovaným v dňoch 18.04.2016 - 20.04.2016 v priestoroch žalobcu 1, ktorej priebeh je zachytený v Zápisnici č. IZ-179/2016 spolu s jej prílohami tvoriacimi zápisy z procesu priebehu inšpekcie, pričom obsah informácií, listín, dokumentov a dát získaných počas inšpekcie bol zaznamenaný na vymedzených dátových nosičoch,

- ako aj informácií, listín, dokumentov a dát, tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, získaných a zadovážených počas inšpekcie vykonanej žalovaným v dňoch 18.04.2016 - 20.04.2016, v priestoroch obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a.s., so sídlom Vajanského 24, Senica, IČO: 36 239 542, ktorej priebeh je zachytený v Zápisnici č. IZ-180/2016 spolu s jej prílohami, tvoriacimi zápisy z procesu

priebehu inšpekcie, pričom obsah informácií, listín, dokumentov a dát získaných počas inšpekcie bol zaznamenaný na vymedzených dátových nosičoch.

o uloží žalovanému povinnosť obnoviť stav pred uvedeným protiprávnym zásahom do práv a právom chránených záujmov žalobcov 1 až 7

o prikáže žalovanému zdržať sa v akejkoľvek forme a v akejkoľvek podobe (papierovej, printovej, či elektronickej) akéhokoľvek ďalšieho nakladania ako aj akéhokoľvek ďalšieho používania všetkých a akýchkoľvek dokumentov, podkladov, listín a informácií obsahujúcich telekomunikačné tajomstvo, získaných počas inšpekcie vykonanej u žalobcu 1 v dňoch 18.04.2016 - 20.04.2016 a tiež získaných počas inšpekcie v priestoroch obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a.s., so sídlom Vajanského 24, Senica, IČO: 36 239 542 v dňoch 18.04.2016 - 20.04.2016

o prikáže žalovanému zničiť tieto dokumenty, podklady, listiny, informácie a dáta, a to v akejkoľvek forme a v akejkoľvek podobe (papierovej, printovej, či elektronickej), obsahujúce telekomunikačné tajomstvo, ktoré boli získané počas inšpekcie vykonanej u žalobcu 1, v dňoch 18.04.2016 - 20.04.2016 a tiež získaných počas inšpekcie v priestoroch obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a.s., so sídlom Vajanského 24, Senica, IČO: 36 239 542 v dňoch 18.04.2016 - 20.04.2016 ako aj akékoľvek kópie z nich vyhotovené, či už v listinnej alebo elektronickej podobe, alebo v podobe zaznamenania na dátovom nosiči.

o uloží žalovanému povinnosť, doručiť tunajšiemu súdu oznámenie o splnení uvedených povinností o splnení zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovení stavu pred zásahom. Ako dôkaz doložili vyššie zmienené Zápisnice č. IZ-179/2016 a č. IZ-180/2016 spolu s príslušnými prílohami.

2. Voči žalovanému si žalobcovia uplatnili nárok na priznanie náhrady trov konania.

3. Poznamenali, že predmetnou žalobou sa nedomáhajú ochrany voči zásahu žalovaného, spočívajúcemu v nezákonne vykonanej inšpekcii (označenej ako „prvotný protiprávny zásah“), ale domáhajú sa uloženia povinnosti, ukončiť porušovanie ich práv zadržiavaním, preskúmavaním, disponovaním, zhromažďovaním a využívaním nezákonne získaných a zhromaždených informácií, dôkazov a podkladov získaných počas vykonanej inšpekcie (označené ako „druhotný protiprávny zásah“). Mali za to, že v danom prípade ide o trvajúci neukončený zásah, pri ktorom nemôže dôjsť k uplynutiu subjektívnej či objektívnej lehoty pre podanie zásahovej žaloby a dôvodili, že začiatok plynutia oboch zákonných lehôt pri trvajúcom zásahu začína plynúť každý deň nanovo, a to po celý čas, počas ktorého žalovaný disponuje s nezákonne zhromaždenými údajmi. Vzhľadom k tomu považovali žalobu za podanú včas, v zákonom stanovenej subjektívnej i objektívnej lehote.

4. Okrem uvedeného žalobného návrhu obsahovalo predmetné podanie aj osobitný návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku žalobe podľa ust. (ďalej aj „“). O tomto procesnom návrhu žalobcov rozhodol tunajší súd uznesením č.k. -220 zo dňa 06.11.2019, právoplatným dňa 20.11.2019 tak, že návrh podľa ust. zamietol, nakoľko ho zo zisteného skutkového stavu považoval za neopodstatnený, keďže z uvádzaných dôvodov mu hrozba závažnej ujmy nevyplynula a podmienky na jeho priznanie neboli naplnené.

5. Dňa 10.10.2019 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom zdôraznil najmä skutočnosť, že predmetná žaloba bola podaná zjavne po lehote. Vychádzal z jej obsahu, ktorý jednoznačne smeruje proti inšpekcii vykonanej v priestoroch žalobcu 1 a v priestoroch podnikateľa HÍLEK a spol., a.s., so sídlom Vajanského 24, Senica, IČO: 36 239 542, v dňoch 18.04.2016 - 20.04.2016, ktorú žalobcovia označujú ako „prvotný protiprávny zásah.“ Špecifikovaný „druhotný protiprávny zásah,“ za ktorý považujú nezákonné držanie údajov získaných počas inšpekcie, je podľa názoru žalovaného len následkom iného zásahu - inšpekcie a nie trvajúci samostatný zásah. V opačnom prípade by to znamenalo, že vždy ide o trvajúci zásah, a teda lehota na podanie žaloby by nikdy neuplynula. Ďalej uviedol, že inšpekcia ani samotné získanie údajov neboli príslušným súdom nikdy vyhodnotené ako nezákonné a konštatovanie nezákonnosti držania údajov je podľa názoru žalovaného podmienené predovšetkým konštatovaním nezákonnosti získania takýchto údajov. Žalovaný tiež namietal tvrdenia, že by získané údaje predstavovali telekomunikačné tajomstvo. O

možnosti podať žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa predošlej právnej úpravy bol žalobca 1 oboznámený aj v poučení, ktoré bolo súčasťou poverenia na vykonanie inšpekcie žalovaným a naviac všetci účastníci administratívneho konania boli v konaní pred žalovaným kvalifikovane právne zastúpení, v správnom konaní mali možnosť vyjadrovať sa, podávať námietky k zisteným skutočnostiam, k dôkazom, k ich zákonnosti a zákonnosti ich získania. Správny orgán má povinnosť sa takýmito námietkami zaoberať a v rámci meritórneho rozhodnutia o nich rozhodnúť. Proti druhostupňovému rozhodnutiu majú účastníci právo podať rozklad a následne správnu žalobu vo veciach správneho trestania. V súdnom konaní správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia, dôkazov ako aj postupu správneho orgánu. Žalovaný vo svojom vyjadrení zároveň zdôraznil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy má vo vzťahu k správnemu konaniu subsidiárny charakter, nakoľko správny súd nemôže prostredníctvom rozhodovania o zásahovej žalobe nahrádzať správne konanie.

6. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

8. Podľa , iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

9. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

10. Podľa , žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

11. Podľa , lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

12. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

13. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

14. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

15. Správny súd je ex offo povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. Správny súd sa v prvom rade zaoberal včasnosťou podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy ako základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom. Lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, tak subjektívnu ako aj objektívnu, zakotvuje v ust. . Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o tomto zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal. Objektívna lehota je dvojročná a plynie odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote.

16. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy posudzovania lehoty na podanie návrhu na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, obsiahnutej v ust. , úprava v neobsahuje procesnú podmienku vyčerpania príslušného prostriedku nápravy iného zásahu (napríklad sťažnosti alebo opravného prostriedku). Subjektívna lehota na podanie žaloby preto začína plynúť nezávisle od skutočnosti, či žalobcovia po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi vykonanie iného zásahu, iniciovali voči orgánu verejnej správy akékoľvek ďalšie postupy, spočívajúce v podaní opravných prostriedkov alebo iných žiadostí o vykonanie nápravy a odstránenia iného zásahu.

17. Z uvedeného je zrejmé, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu, sú žalobcovia povinní bez ďalšieho podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od momentu, kedy sa dozvedeli, že boli iným zásahom dotknutí na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach a kto tento zásah vykonal.

18. Žalobcovia sa o namietanom inom zásahu dozvedeli počas inšpekcie vykonanej v dňoch v priestoroch žalobcu 1 a v priestoroch podnikateľa HÍLEK a spol., a.s.. Lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy žalobcom začala plynúť dňom 18.04.2016. Posledný deň dvojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby uplynul žalobcom dňa 18.06.2016. Žalobcovia však ani do dvoch rokov od uskutočnenia namietanej inšpekcie nevyužili svoje právo na súdnu ochranu a nepodali žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zákonom stanovenej objektívnej a subjektívnej lehote. Naviac žalobcovia už v administratívnom konaní pred žalovaným argumentovali, že takú žalobu nepodali z dôvodu jej údajnej neúspešnosti. Napokon aj v samotnej žalobe konštatovali, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je nutné považovať inšpekciu za jednorazový nezákonný zásah, voči ktorému sa už toho času dotknuté subjekty nemajú možnosť brániť žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

19. Správny súd je toho názoru, že za iný (samostatný) zásah nemožno považovať dôsledky vykonanej inšpekcie a nie je možné z toho vyvodzovať právo na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy kedykoľvek počas trvania takýchto dôsledkov. K uvedenému záveru dospel i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 03.05.2016. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky začatie správneho konania a jednotlivé úkony v ňom nemôžu predstavovať nezákonný zásah žalovaného. Pokiaľ by sa súd v rámci konania o ochrane pred iným zásahom vyjadroval k vedeniu správneho konania, zasahoval by do právomoci orgánov verejnej správy. V posudzovanej veci ide o jednorazový zásah v podobe inšpekcie s trvajúcimi dôsledkami a plynutie lehoty je preto potrebné počítať od vykonania inšpekcie samotnej.

20. v ust. umožňuje, aby predseda senátu odpustil zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. V danom prípade však žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby zo strany žalobcov podaná nebola.

21. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná zjavne oneskorene, a to viac ako tri roky po uplynutí lehoty na jej podanie (až po vydaní prvostupňového rozhodnutia v administratívnom konaní).

22. Správny súd však záverom dodáva, že o zákonnosti získania údajov zadovážených počas inšpekcie a o ďalších namietaných skutočnostiach rozhodoval žalovaný v administratívnom konaní vedenom pod č.k. . Následne žalobcovia (a tiež ostatní účastníci administratívneho konania) realizovali svoje právo na súdnu ochranu a včas podanou správnou žalobou sa domáhali v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu SR č. 2020/DOH/POK/R/15 zo dňa 15.05.2020, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 2020/DOH/POK/1/2 zo dňa 03.02.2020 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne sa domáhali moderácie uloženej sankcie. V rámci uvedeného súdneho konania súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a tiež proces, ktorý predchádzal ich vydaniu. Správny súd tiež upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v označenom súdnom konaní o správnej žalobe si súd posúdil podľa ako prejudiciálnu otázku včasnosť podania zásahovej žaloby proti namietanému inému zásahu orgánu verejnej správy a obdobne dospel

k názoru o oneskorenosti podania žaloby proti inému zásahu po márnom uplynutí dvojmesačnej aj dvojročnej lehoty.

23. Keďže predmetná žaloba bola podaná zjavne oneskorene, správny súd ju na základe vyššie uvedeného, s poukazom na ust. odmietol.

24. Podľa názoru správneho súdu žalobcovia procesne zavinili odmietnutie žaloby pre jej oneskorené podanie. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa môže dôjsť až potom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa , a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinili žalobcovia, nerozhodol o náhrade trov konania podľa . Žalobcovia procesne zavinili, že o veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná dôvodne, a preto im v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Správny súd však žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v konaní pred správnym súdom nevznikli.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).