Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Sa-53-2019.pdf
PDF · 82.98 KB
Case nature
Subarea
8Sa/53/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ ARAVER a. s., so sídlom M. R. Štefánika 26, Trenčín, IČO: 00 679 291, 2/ Auto Gábriel, s.r.o. Košice, so sídlom Osloboditeľov 70, Košice, IČO: 31 699 090, 3/ DS - CAR, s.r.o., so sídlom Hlavná 21, Dunajská Streda, IČO: 36 233 510, 4/ GALIMEX s.r.o., so sídlom Sučianska 5470/49, Martin - Priekopa, IČO: 31 559 093, 5/ PO CAR, s.r.o., so sídlom Petrovianska 11565/1, Prešov, IČO: 31 693 989, 6/ AUTONOVO, a.s., so sídlom Zvolenská cesta 40, Banská Bystrica, IČO: 35 796 693, a 7/ AUTOMAX PLUS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 127/632, Považská Bystrica, IČO: 46 569 022, všetci siedmi zastúpení advokátskou kanceláriou URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, Bratislava, IČO: 00 699 063, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov 1 až 7 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24.07.2019, doručenej správnemu súdu dňa 24.07.2019 zamieta.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 24.07.2019 doručenou toho istého dňa Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronickými prostriedkami s autorizáciou podľa osobitného predpisu, sa žalobcovia 1 - 7 (ďalej aj ako „žalobcovia“) domáhali vydania uznesenia, ktorým súd žalovanému zakáže ďalej pokračovať v porušovaní ich práv a právom chránených záujmov, spočívajúcom v nezákonnom a neodôvodnenom uchovávaní, oboznamovaní sa, používaní, nakladaní a šírení informácií, listín, dokumentov a dát, tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, získaných a zadovážených počas inšpekcie vykonanej žalovaným v dňoch 18.04.-20.04.2016 v priestoroch žalobcu 1, ktorej priebeh je zachytený v Zápisnici č. IZ-179/2016 spolu s jej prílohami, tvoriacimi zápisy z procesu priebehu inšpekcie, pričom obsah informácií, listín, dokumentov a dát získaných počas inšpekcie bol zaznamenaný na vymedzených dátových nosičoch, ako aj informácií, listín, dokumentov a dát, tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, získaných a zadovážených počas inšpekcie vykonanej žalovaným v dňoch 18.04.-20.04.2016 v priestoroch obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a.s., so sídlom Vajanského 24, Senica, IČO: 36 239 542, ktorej priebeh je zachytený v Zápisnici č. IZ-180/2016 spolu s jej prílohami, tvoriacimi zápisy z procesu priebehu inšpekcie, pričom obsah informácií, listín, dokumentov a dát získaných počas inšpekcie bol zaznamenaný na vymedzených dátových nosičoch. Súčasne sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému, obnoviť stav pred uvedeným protiprávnym zásahom do práv a právom chránených záujmov žalobcov 1 - 7. Tiež sa domáhali prikázať žalovanému zdržať sa v akejkoľvek forme a v akejkoľvek podobe (papierovej, printovej, či elektronickej) akéhokoľvek ďalšieho nakladania ako aj akéhokoľvek ďalšieho používania všetkých a akýchkoľvek dokumentov, podkladov, listín a informácií obsahujúcich telekomunikačné tajomstvo, získaných počas inšpekcie vykonanej u žalovaného 1 v dňoch 18.04. - 20.04.2016 a tiež získaných počas inšpekcie v priestoroch obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a.s., so sídlom Vajanského 24, Senica, IČO: 36 239 542 v dňoch 18.04. - 20.04.2016 a súčasne prikázania žalovanému
zničiť tieto dokumenty, podklady, listiny, informácie a dáta a to akejkoľvek forme a v akejkoľvek podobe (papierovej, printovej, či elektronickej), obsahujúce telekomunikačné tajomstvo, ktoré boli získané počas inšpekcie vykonanej u žalovaného 1 v dňoch 18.04. - 20.04.2016 a tiež získaných počas inšpekcie v priestoroch obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a.s., so sídlom Vajanského 24, Senica, IČO: 36 239 542 v dňoch 18.04. - 20.04.2016 ako aj akékoľvek kópie z nich vyhotovené, či už v listinnej alebo elektronickej podobe, alebo v podobe zaznamenania na dátovom nosiči. Okrem toho sa žalobcovia domáhali, uloženia povinnosti žalovanému, doručiť tunajšiemu súdu oznámenie o splnení uvedených povinností o splnení zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovení stavu pred zásahom. Ako dôkaz doložili vyššie zmienené Zápisnice č. IZ-179/2016 a č. IZ-180/2016 spolu s príslušnými prílohami. Žalobcovia si voči žalovanému uplatnili nárok na priznanie náhrady trov konania. 2. Okrem uvedeného žalobného návrhu obsahovalo predmetné podanie aj osobitný návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku žalobe podľa ust. § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V odôvodnení návrhu žalobcovia konštatovali, že konaním žalovaného došlo jednak k nezákonnému zhromažďovaniu, získavaniu, oboznamovaniu, používaniu a nakladaniu s informáciami ich sa týkajúcimi a tvoriacimi telekomunikačné tajomstvo bez splnenia zákonom stanovených predpokladov pre získanie takýchto informácií, ale aj k porušeniu generálnej povinnosti zo strany žalovaného uchovávať a nešíriť informácie tvoriace telekomunikačné tajomstvo. Žalovaný tak mal učiniť tým, že neurobil potrebné opatrenia pre nesprístupnenie informácií tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, keďže tieto informácie vložil bez ďalšieho do administratívneho spisu v konaní vedenom u žalovaného pod č. k. 0012/OKT/2016, čím ich sprístupnil ostatným účastníkom, ich právnym zástupcom a tretím subjektom. Žalobcovia poukázali aj na súťažno-správne konanie č. k. 0012/OKT/2016, prebiehajúce u žalovaného, v ktorom vyššie zmienené informácie, tvoriace telekomunikačné tajomstvo, využíva ako jeden z dôkazov pre rozhodovanie, čím pokračuje v porušovaní ich práv. Ďalej popísali zásah, ktorý mal v prvom rade podobu nezákonne vykonanej inšpekcie, na ktorú nadväzuje sekundárny nezákonný a trvajúci zásah v podobe spracovania a disponovania s protiprávne získanými informáciami tvoriacimi telekomunikačné tajomstvo. Na ich základe žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré však podľa vyjadrenia žalobcov bude v krátkej dobe zrušené Radou žalovaného a vrátené na ďalšie konanie. Bez ohľadu na uvedené, ako už bolo vyššie zmienené, bude žalovaný naďalej pokračovať v protiprávnom šírení informácií tvoriacich telekomunikačné tajomstvo a súčasne ich bude spracovávať, používať a nakladať s nimi a tieto bude naďalej používať ako podklad pre opätovné rozhodnutie v súťažno-správnom konaní. Podľa názoru žalobcov je kumulatívne naplnená aj ďalšia zákonná podmienka a teda že priznanie odkladného účinku žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti mali snahu spochybniť aj prípadnú námietku žalovaného o viazanosti zákonnými lehotami na rozhodnutie vo veci samej v súťažno-správnom konaní vedenom u žalovaného pod č. k. 0012/OKT/2016, keďže v danom prípade môže zvoliť postup podľa ust. § 31 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej len „Zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) a prerušiť konanie do doby meritórneho rozhodnutia tunajšieho súdu v predmetnom konaní, čím by prerušil aj plynutie zákonných lehôt na rozhodnutie vo veci samej. Týmto postupom by sa zabránilo márnemu uplynutiu zákonných lehôt pre rozhodnutie žalovaného, v dôsledku čoho nemožno hovoriť o rozpore s verejným záujmom. V zmysle uvedeného preto žalobcovia zhodne navrhli, aby súd rozhodol o priznaní odkladného účinku tejto žalobe a zároveň aby zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní ich práv a právom chránených záujmov, spočívajúcom v nezákonnom a neodôvodnenom uchovávaní, oboznamovaní sa, používaní, nakladaní a šírení informácií, listín, dokumentov a dát tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, získaných a zadovážených počas inšpekcie vykonanej žalovaným v dňoch 18.04.-20.04.2016 v priestoroch žalobcu 1, ktorej priebeh je zachytený v Zápisnici č. IZ-179/2016, spolu s jej prílohami tvoriacimi zápisy z procesu priebehu inšpekcie, pričom obsah informácií, listín, dokumentov a dát získaných počas inšpekcie bol zaznamenaný na vymedzených dátových nosičoch, ako aj so všetkými a akýmikoľvek dokumentami, podkladmi, listinami a informáciami, tak v origináloch ako aj v akýchkoľvek fotokópiách v listinnej podobe, či v elektronickej forme, ktoré žalovaný vyhotovil z vyššie uvedených nosičov ako aj s vymedzenými zápismi z procesu prehľadávania obsahu tam uvedených zariadení, a získaných a zadovážených počas inšpekcie vykonanej žalovaným v dňoch 18.04.-20.04.2016 v priestoroch obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a.s., so sídlom Vajanského 24, Senica, IČO: 36 239 542, ktorej priebeh je zachytený v Zápisnici č. IZ-180/2016, spolu s jej prílohami tvoriacimi zápisy z procesu priebehu inšpekcie, pričom obsah informácií, listín, dokumentov a dát získaných počas inšpekcie bol zaznamenaný na vymedzených dátových nosičoch, ako aj so všetkými a akýmikoľvek dokumentami, podkladmi, listinami a informáciami, tak v origináloch ako aj v akýchkoľvek fotokópiách v listinnej podobe, či v elektronickej forme, ktoré žalovaný vyhotovil z vyššie uvedených nosičov, ako aj s vymedzenými zápismi z procesu prehľadávania
obsahu tam uvedených zariadení a to až do doby právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 3. Dňa 10.10.2019 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené vyjadrenie žalovaného, k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe. V jeho odôvodnení poukázal na to, že žalobcovia odôvodňujú hroziacu závažnú ujmu tým, že z jeho strany údajne došlo k získaniu, zhromažďovaniu, oboznamovaniu, používaniu a nakladaniu s informáciami tvoriacimi telekomunikačné tajomstvo a k porušeniu generálnej povinnosti uchovávať takéto informácie. Do pozornosti dal možnosť uloženia peňažnej pokuty a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zo strany žalovaného. Spochybnil tvrdenia žalobcov o hroziacej závažnej ujme, keďže sa má jednať o hrozbu, ktorá reálne môže ešte len nastať a nie o ujmu, ktorá už v minulosti mala byť podľa tvrdení žalobcov spôsobená. Takto uvedenú údajnú ujmu, ktorá mala v minulosti vzniknúť, pritom nemožno brať do úvahy pri posudzovaní dôvodnosti žiadosti o priznanie odkladného účinku žalobe. Zdôraznil, že žalobcovia naviac nijakým spôsobom nešpecifikujú, akým spôsobom by malo dôjsť ku ďalšej závažnej hrozbe a neosvedčili ani závažnosť prípadného vzniku ujmy. Za bezpredmetné považoval tvrdenia o možnom uložení peňažnej pokuty a uložení zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, keďže v prípade vydania rozhodnutia môžu žalobcovia podať voči tomuto rozhodnutiu rozklad, ktorý má odkladný účinok a následné rozhodnutie o rozklade možno napadnúť správnou žalobu vo veci správneho trestania, pri ktorej možno požiadať o priznanie odkladného účinku. Do pozornosti dal, že príslušné konanie je v záverečnej fáze a žaloba bola podaná oneskorene a je v rozpore s princípom subsidiarity. V závere svojho vyjadrenia navrhol, aby Krajský súd v Bratislave odkladný účinok žalobe nepriznal. 4. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 5. Podľa § 258 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 9. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemá priamo zo zákona odkladný účinok, avšak správny súd jej ho môže na návrh žalobcu priznať. V zmysle ust. § 258 SSP musí žalobca náležite preukázať, že nepriznaním odkladného účinku žalobe, by hrozila závažná ujma. Je teda evidentné, že nestačí iba eventuálna možnosť vzniku závažnej hrozby v budúcnosti, ale táto hrozba musí byť založená na reálnych skutočnostiach. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však náležité osvedčenie, že určitá závažná ujma hrozí. Správny súd v tomto prípade zároveň posudzuje, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Dôkazy k týmto tvrdeniam musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 10. Správny súd upozorňuje, že nastúpenie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku, nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastúpia právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. 11. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je teda stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 12. Po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku a vyjadrenia žalovaného dospel správny súd k záveru, že podmienky zakotvené v ust. § 258 SSP pre priznanie odkladného účinku podanej žalobe neboli splnené a súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Návrh žalobcov neobsahuje žiadne relevantné dôkazy na preukázanie reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy. Žalobcovia iba konštatujú jeho subjektívnu domnienku a eventuálnu možnosť takéhoto vzniku, keďže žalovaný disponuje informáciami predstavujúcimi telekomunikačné tajomstvo. Jedná sa však o tvrdenia a z nich vyplývajúce závery
žalobcu v hypotetickej rovine. Hrozba pritom musí byť reálna, čo ale neznamená, že závažná ujma v každom prípade nastane. V danom prípade však žalobcovia ako hlavným argumentom operujú iba so subjektívnou domnienkou, že žalovaný bude niekedy v bližšie nešpecifikovanej budúcnosti, bližšie neuvedeným spôsobom, porušovať ich práva a právom chránené záujmy. Tvrdenie žalovaných, odvolávajúc sa na procesný postup a spôsob rozhodnutia správneho orgánu v správnom konaní č. k. 0012/OKT/2016, ktorý bude ovplyvnený získanými informáciami, nemá reálny základ, pretože žalobcovia nemôžu prejudikovať, akým spôsobom žalovaný rozhodne. Správny súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že prípadné rozhodnutie v správnom konaní č. k. 0012/OKT/2016 v neprospech žalobcov je potrebné primárne riešiť v danom správnom konaní vyčerpaním všetkých dostupných opravných prostriedkov. 13. Súdu z preskúmania dôvodov návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe hrozba závažnej ujmy nevyplynula a na základe zisteného skutkového stavu považuje predmetný návrh za neopodstatnený, čoho priamym procesným následkom bolo v súlade s ust. § 188 SSP jeho zamietnutie
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).