Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-100-2021.pdf
PDF · 125.09 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/100/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: Q. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, W., zastúpenej AK: JUDr. Vladimír Vágó, so sídlom Kpt. Nálepku 724/7, Galanta, proti žalovanému: V. C., nar. X.X.XXXX, bytom I. A. XXX, zastúpeného AK.: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, o zaplatenie 3.417,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/29/2018-112 zo dňa 19. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.417,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.417,35 Eur od 14.06.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, II. výrokom priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie v rozsahu 64 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, III. výrokom priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, § 444, § 446 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych poisťovní v znení neskorších predpisov, s poukazom na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 396 ods. 3, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9T/144/2017 zo dňa 13.6.2018 bol žalovaný uznaný za vinného, že dňa 15.2.2016 v čase o 6.30 hodine v W. na ulici Z. Kodálya pred budovou Sociálnej poisťovne riadil osobné motorové vozidlo značky Renault Megana, EČ GA 284CT a to zo smeru od kruhového objazdu, v dôsledku svojej nepozornosti prehliadol v tom čase tam prechádzajúcu chodkyňu Q. Z., ktorá tu tlačila tašku na kolieskach ľavou rukou a pravou rukou držala na vodítku svojho psíka, a to po riadne vyznačenom priechode pre chodcov, a to zo smeru od Sociálnej poisťovne v smere ku parkovisku, v dôsledku čoho potom došlo ku zrážke,
a to s prednou časťou vozidla do tašky na kolieskach ako aj chodkyne, po čom sa rozbilo čelné sklo na vozidle, chodkyňa Q. Z. spadla na vozovku a následkom dopravnej nehody utrpela zlomeninu rebier 1 až 7 vpravo, vľavo 4. a 6. rebra, krv v hrudníku obojstranne (hemotorax), zlomeninu pravej kľúčnej kosti, zlomeninu krčku pravej vretennej kosti, pohmoždenie pravej ruky, pohmoždenie ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia s práceneschopnosťou od dňa 15.2.2016 do 8.5.2016, obvinený svojím konaním porušil § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení, teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Žalobkyňa ako poškodená bola v rozsudku so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom MUDr. L. A. dňa 7.2.2018, žalobkyňa utrpela poškodenie zdravia 15.2.2016, so začiatkom liečenia 15.2.2016, ukončením liečenia 8.5.2016 (vrátane), z toho v ústavnej starostlivosti od 15.2.2016 do 16.3.2016. V rámci bolestného bola položka 81c - zlomenina rebier I., II., III., IV., VI., VII. vpravo, IV., VI. vľavo ohodnotená na 60 bodov, položka 134b - zlomenina kľúčnej kosti vpravo na 25 bodov, položka 76 - krvácanie do dutiny hrudnej obojstranne (hemotorax) na 20 bodov, položka 144b - zlomenina krčka vretennej kosti vpravo na 50 bodov, položka 113c - pomliaždenie pravej ruky na 15 bodov, pomliaždenie pravého predkolenia na 15 bodov. V hodnotení je uvedená poznámka, že počas hospitalizácie nastala komplikácia - klostrídiová kolitída. Celkový počet bodov bol stanovený na 185. Podľa správy LSE-LIFE STAR EMERGENCY, s.r.o. záchrannej zdravotnej služby zo dňa 27.5.2019 bola žalobkyňa navštívená posádkou RLP Galanta 15.2.2016 v čase 6:43-6:51 hod na ulici v Galante. Podľa vyjadrenia lekára bola nahlásená dopravná nehoda. Žalobkyňa išla na priechode pre chodcov s nákupným vozíkom, auto trafilo vozík, zľakla sa a padla na koleno. Priame stretnutie medzi vozidlom a žalobkyňou nebolo. Koleno ju nebolelo, odmietla vyšetrenie, čo je zdokumentované spolu s jej podpisom. Zdravotnícka záchranárka sa vyjadrila, že si nie je istá, ale zdá sa jej, že žalobkyňu auto nezrazilo, iba pribrzdilo, ona sa zľakla a padla. Z dokumentácie vytvorenej pri zásahu vyplýva, že žalobkyňa odmietla vyšetrenie, nakoľko nie sú uvedené žiadne zdravotné údaje, fyziologické funkcie. Dvakrát podpísala, že nepotrebuje ošetrenie a odmieta ho. Podľa záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti OR PZ, ODI Galanta z 15.2.2016 (ťažko čitateľného) v spojení s rozhodnutím o priestupku z 21.3.2016, na mieste dopravnej nehody bolo poverenému príslušníkovi PZ oznámené, že pri dopravnej nehode k zraneniu osoby došlo - jednorazové ošetrenie. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o dopravnú nehodu bez zranenia, pričom u vodičov alkohol zistený nebol, bola vec prejednaná v blokovom konaní, pričom vodičovi
- žalovanému bola uložená bloková pokuta vo výške 50,- Eur. Podľa znaleckého posudku MUDr. Zdena Moresa, chirurga - traumatológa č. 17/2016, na základe preštudovania kompletnej zdravotnej dokumentácie znalec považuje za preukázané, že pri dopravnej nehode medzi chodkyňou a osobným autom utrpela dňa 15.2.2016 žalobkyňa poranenia vymedzené v popise skutkového deja v rozsudku sp. zn. 9T/144/2017 zo dňa 13.6.2018. Podľa fotodokumentácie a nálezu zranení tak povrchových ako i hlbšie uložených na tele žalobkyne znalec predpokladá taký úrazový dej, že prvotne došlo k nárazu do predkročenej ľavej dolnej končatiny, k rotácii tela okolo zvislej osi s dopadom pravej časti trupu na vozidlo, k nárazu na kapotu chrbtom pravej ruky, lakťom, pravou stranou hrudníka a ramenom, pri čom toto mohlo naraziť aj na predné sklo a následnému pádu na vozovku. Na otázku či zranenia žalobkyne vznikli pri predmetnej dopravnej nehode znalec uviedol, že vo výrokovej časti uznesenia je čas nehody 15.2.2016 o 6.30 hod. Hlásenie RZP bolo o 4 minúty neskôr. Pacientka tam vozidlu RZP odmietla prevoz do nemocnice. V t.i.d. o 15.45 hod všetky znalcom potvrdené poranenia boli označené ako čerstvé pri vyšetrení na centrálnom príjme. Znalec nepredpokladá, že v medziobdobí došlo k ďalšiemu nerušeniu integrity v jej telesnej oblasti, preto konštatuje, že všetky poranenia vznikli pri dopravnej nehode v t.i.d približne o 6.30 hod. Podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii išlo v každom ohľade o bezproblémový priebeh liečby poranení, došlo k zhojeniu lomných plôch v dobe obvyklej, mäkké tkanivá sa tiež zhojili v referenčných hodnotách pre ich časový priebeh, podobne došlo k úplnému vstrebaniu tekutiny v obidvoch pohrudničných dutinách. Znalec považuje za korektné a odôvodnené trvanie liečby i dočasnej PN s prihliadnutím k profesiogramu poškodenej v trvaní najviac 5-6 týždňov. Komplikácia počas liečby a síce nosokomiálna (nemocničná) klostrídiová kolitída nemá žiaden súvis s predmetnou dopravnou nehodou. Podľa potvrdenia o príjme za obdobie od januára 2016 do decembra 2016 dosahovala žalobkyňa priemernú čistú mzdu 172,87 Eur mesačne. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.9.2016 (založeného vo vyšetrovacom spise trestnej veci sp. zn. 9T/144/2017 na č.l. 55) o výške vyplatených dávok boli žalobkyni za obdobie práceneschopnosti od 15.2.2016 do 8.5.2016 vyplatené dávky nemocenského vo výške 249,20 Eur.
4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný sa v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 15.2.2016 dopustil protiprávneho konania, za ktoré bol v trestnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9T/144/2017 rozsudkom zo dňa 13.6.2018 (právoplatný dňa 13.6.2018), uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. V súlade s názorom vysloveným odvolacím súdom je nutné konštatovať, že civilný súd je v prípade odsudzujúceho rozsudku vydaného v trestnom konaní príslušným súdom viazaný (podľa § 193 Civilného sporového poriadku) celým výrokom o vine, teda aj jeho skutkovou časťou, danosťou konkrétneho zavineného protiprávneho konania škodcu, vznikom konkrétnej ujmy a v tomto prípade aj existenciou príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a konkrétnou ujmou na zdraví žalobkyne. Nakoľko žalovaný bol za ublíženie na zdraví žalobkyne spočívajúce v zlomenine rebier 1 až 7 vpravo, vľavo 4. a 6. rebra, krvi v hrudníku obojstranne (hemotorax), zlomenine pravej kľúčnej kosti, zlomenine krčku pravej vretennej kosti, pohmoždení pravej ruky, pohmoždení ľavého predkolenia, právoplatne odsúdený za vinného, súd nie je oprávnený opätovne posudzovať, resp. prehodnocovať vinu žalovaného za daný trestný čin v civilnom sporovom konaní. Okresný súd preto vychádzal zo záväzných zistení konštatovaných v rozhodnutí vydanom v trestnom konaní, a to že dňa 15.2.2016 na strane žalobkyne došlo k vzniku škody na zdraví v rozsahu popísanom v lekárskom posudku MUDr. L. A. zo dňa 7.2.2018 a znaleckom posudku MUDr. Zdena Moresa, chirurga - traumatológa č. 17/2016 a k strate na zárobku za dobu pracovnej neschopnosti žalobkyne, pričom uvedená škoda vznikla v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaní žalovaného. Tým sú dané všetky predpoklady pre priznanie nárokov zo zodpovednosti za škodu. Škoda na zdraví žalobkyne pozostávala z náhrady bolestného v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka, pri vyčíslení ktorej vychádzal z lekárskeho posudku o bolestnom a SSÚ vypracovanom MUDr. L. A. zo dňa 7.2.2018, ktorý v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovil celkový počet bodov na 185. Pri hodnote jedného bodu platnej pre rok 2016 vo výške 17,66 Eur, tak celková výška bolestného bola stanovená na 3.267,10 Eur. Žalobkyňou uplatnený nárok na bolestné vo výške 3.267,- Eur tak bol dôvodný v celom rozsahu. Zároveň jej vznikol nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie práceneschopnosti z dôvodu liečenia sa s následkov dopravnej nehody. Žalobkyňa bola podľa lekárskeho posudku práceneschopná v období od 15.2.2016 do 8.5.2016, nárok si však uplatnila len za obdobie od 15.2.2016 do 30.4.2016. Žalobkyni by v danom období vznikol nárok na mzdu vo výške 431,26 Eur (pri priemernej mesačnej mzde 172,88 Eur), po odrátaní náhrady príjmu za nemoc vo výške 31,69 Eur a dávok nemocenského vo výške 249,20 Eur, teda vo výške 150,37 Eur. Žalobkyňa si po čiastočnom späťvzatí uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku vo výške 150,35 Eur, ktorý jej okresný súd ako dôvodný v celom rozsahu priznal.
5. V časti trov konania pred súdom prvej inštancie bola žalobkyňa úspešná v časti, v ktorej okresný súd žalobe vyhovel v rozsahu 82 %, vo zvyšnej časti zavinila zastavenie konania späťvzatím žaloby, v súvislosti s čím by procesný úspech žalovaného predstavoval 18 %. Žalobkyni ako v prevažnej miere úspešnej strane tak proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v pomernom rozsahu 64 % (82-18). Zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu napadnutého rozhodnutia. O výške náhrady okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
6. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že rozhodnutie zo dňa 19.5.2021 je úplné opačné (ako rozsudok zo dňa 26.6.2019, s ktorým súhlasili), hoci sa skutková podstata a okolnosti prípadu nezmenili a nevykonali sa žiadne ďalšie dôkazy. Poukázal na vykonané dôkazy správy polície a RZP, že znalec MUDr. Móres sa v znaleckom posudku evidentne mýlil pri predpokladanom mechanizme vzniku zranení, keďže bolo preukázané, že k stretu vozidla žalovaného so žalobkyňou vôbec nedošlo. V predmetnom trestnom konaní sp. zn. 9T/144/2017 sa vôbec nepreukazovala príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, ale automaticky sa predpokladalo, že pokiaľ malo vozidlo žalovaného stret s taškou žalobkyne (ktorú tlačila pred sebou) a žalobkyňa pritom spadla, vtedy jej vznikli zranenia, ktoré v čase bezprostredne po nehode žalobkyňa neuvádzala. O zraneniach žalobkyne sa žalovaný dozvedel o niekoľko týždňov, pri výsluchu na polícii, kedy mu bolo vznesené obvinenie. Svoj nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila prvýkrát výzvou zo dňa 14.2.2018. Žalovaný nesúhlasí s mechanickým aplikovaním zásady, že súd je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol
spáchaný trestný čin, a o tom, kto ho spáchal, ako aj danosťou konkrétnej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a ujmou na zdraví žalobkyne.
7. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného sa vyjadrila a uviedla, že napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k opačnému rozhodnutiu v prospech žalovaného.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, preto postupom podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola pôvodne požiadavka žalobkyne na zaplatenie sumy 4.158,43 Eur (pozostávajúca zo sumy 3.267,- Eur bolestného, zo sumy 399,55 Eur náhrady mzdy, zo sumy 491,88 Eur náhrady za lieky a praktické pomôcky) s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 4.158,43 Eur od 14.6.2018 do zaplatenia.
10. Rozsudkom č. k. 35C/29/2018-62 zo dňa 26.6.2019 (prvým v poradí) prvoinštančný súd I. výrokom konanie v časti nároku na náhradu mzdy vo výške 249,20 Eur a v časti nároku na náhradu liekov a zdravotníckych pomôcok vo výške 491,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 741,08 Eur od 14.6.2018 do zaplatenia zastavil (právoplatné dňa 21.8.2019), II. výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. výrokom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
11. Odvolací súd uznesením č. k. 25Co/4/2020-96 zo dňa 14.12.2020 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom II. výroku, ako aj v závislom III. výroku o trovách konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na § 193 CSP a uzavrel, že záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou na jej zdraví, je nesprávny a v rozpore s ust. § 193 CSP. Odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu nárok žalobkyne v právoplatne neskončenej časti opätovne vec preskúmať, a to pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), následne vykonané dokazovanie náležite vyhodnotiť, posúdiť jednotlivé žalobkyňou uplatnené nároky na náhradu škody podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a v právoplatne neskončenej časti znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
12. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu označenom v odseku 11 zostala predmetom konania požiadavka žalobkyne na zaplatenie sumy 3.417,35 Eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.417,35 Eur od 14.6.2018 do zaplatenia.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne ak I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.417,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.417,35 Eur od 14.6.2018 do zaplatenia, II. výrokom priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie v rozsahu 64 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, III. výrokom priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou (zvyšného) uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom vyhovujúcom rozsahu i správne právne posúdil, keď na spor aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP odvolací súd odkazuje na správne presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
15. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených stranami) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je dôvodom odvolania, môže spočívať v tom, že súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu alebo, že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
16. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
17. Civilný súd je v zmysle § 193 CSP viazaný tým, že bol spáchaný trestný čin. Trestný čin je definovaný v § 8 Trestného zákona ako protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Znaky (skutkovej podstaty) trestného činu sú uvedené jednak vo všeobecnej časti Trestného zákona a jednak v osobitnej časti Trestného zákona, v tomto prípade v § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Skutkovú podstatu trestného činu v zmysle teórie trestného práva hmotného tvoria štyri základné znaky: 1. subjekt - páchateľ trestného činu, ktorým je žalovaný, 2. objekt
- t.j. záujem chránený trestným zákonom, ktorý je spáchaním trestného činu porušený, alebo ohrozený (v tomto prípade sa jedná o ochranu majetku) 3. objektívna stránka, ktorou je konanie páchateľa, resp. opomenutie konanie páchateľom tam, kde bol povinný konať, aby zabránil ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného Trestným zákonom a 4. subjektívna stránka trestného činu - zavinenie páchateľa. Aby bolo možné v trestnom konaní konštatovať, že bol spáchaný určitý trestný čin, musia byť naplnené všetky jeho znaky skutkovej podstaty, inak trestný súd nemôže osobu uznať vinnou z daného trestného činu, lebo v zmysle § 8 Trestného zákona by sa nejednalo o daný trestný čin. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.
18. V preskúmavanom konaní nie je sporné, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9T/144/2017 zo dňa 13.6.2018 (právoplatný dňa 13.6.2018) bol žalovaný uznaný za vinného, že dňa 15.2.2016 v čase o 6.30 hodine v W. na ulici Z. Kodálya pred budovou Sociálnej poisťovne riadil osobné motorové vozidlo značky Renault Megane, evidenčného čísla GA 284CT, a to zo smeru od kruhového objazdu, v dôsledku svojej nepozornosti prehliadol v tom čase tam prechádzajúcu chodkyňu Q. Z., ktorá tu tlačila tašku na kolieskach ľavou rukou a pravou rukou držala na vodítku svojho psíka, a to po riadne vyznačenom priechode pre chodcov, a to zo smeru od Sociálnej poisťovne v smere ku parkovisku, v dôsledku čoho potom došlo ku zrážke, a to s prednou časťou vozidla do tašky na kolieskach ako aj chodkyne po čom sa rozbilo čelné sklo na vozidle, chodkyňa Q. Z. spadla na vozovku a následkom dopravnej nehody utrpela zlomeninu rebier 1 až 7 vpravo, vľavo 4. a 6. rebra, krv v hrudníku obojstranne (hemotorax), zlomeninu pravej kľúčnej kosti, zlomeninu krčku pravej vretennej kosti, pohmoždenie pravej
ruky, pohmoždenie ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia s práceneschopnosťou od dňa 15.2.2016 do 8.5.2016, obvinený svojím konaním porušil § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení, teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Žalobkyňa ako poškodená bola v rozsudku so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Nebolo sporné ani to, že žalovaný (s poukazom na obsah pripojeného spisu sp. zn. 9T/144/2017) sa vzdal odvolania voči predmetnému trestnému rozsudku, pričom na pojednávaní, žalovaný po prednesení obžaloby s opisom skutku totožným ako vo výroku odsudzujúceho rozsudku, vyhlásil v prítomnosti svojho právneho zástupcu, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu, uviedol tiež, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
19. Odvolací súd zotrváva na právnom názore uvedenom v odseku 23 odôvodnenia uznesenia č. k. 25Co/4/2020-96 zo dňa 14.12.2020 „Vychádzajúc z výroku o vine trestného rozsudku sp. zn. 9T/144/2017, tento obsahuje opísanie konkrétneho konania žalovaného - páchateľa, ktorým sa mal dopustiť trestného činu a okrem konštatovania zavineného protiprávneho konania žalovaného, obsahuje skutková veta výroku aj záver o vzniku konkrétnej ujmy na zdraví žalobkyne, ako aj jednoznačný záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom konkrétnej škody na zdraví žalobkyne. Z daného výroku odsudzujúceho rozsudku možno jednoznačne vyvodiť, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o nároku na náhradu škody na zdraví žalobkyne. Ak teda bol súčasťou skutkovej podstaty trestného činu tiež vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, je súd v civilnom sporovom konaní podľa § 193 CSP viazaný aj pokiaľ ide o tieto otázky.“ ako aj na závere v zmysle odseku 24 označeného uznesenia „Podľa ust. § 193 CSP, však bol súd prvej inštancie závermi odsudzujúceho trestného rozsudku v tomto prípade aj pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom tak konštatovanej škody na zdraví žalobkyne viazaný. Žalovaný bol predsa za ublíženie na zdraví žalobkyne spočívajúce v zlomenine rebier 1 až 7 vpravo, vľavo 4. a 6. rebra, krv v hrudníku obojstranne (hemotorax), zlomenina pravej kľúčnej kosti, zlomenina krčku pravej vretennej kosti, pohmoždenie pravej ruky, pohmoždenie ľavého predkolenia, právoplatne odsúdený. Civilný súd nie je oprávnený opätovne jeho vinu za daný trestný čin v civilnom sporovom konaní posudzovať, resp. prehodnocovať. Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou na jej zdraví, je teda nesprávny a v rozpore s ust. § 193 CSP.“. Pričom okresný súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s uvedeným právnym názorom.
20. S ohľadom na uvedené v odsekoch 17, 18, 19 nemožno súhlasil s námietkou žalovaného, ktorý nesúhlasí s aplikáciou zásady, že súd je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal ako aj s danosťou príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a ujmou na zdraví žalobkyne, ani s námietkou, že v trestnom konaní sp. zn. 9T/144/2017 sa vôbec nepreukazovala príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, ale automaticky sa predpokladalo, že pokiaľ malo vozidlo žalovaného stret s taškou žalobkyne (ktorú tlačila pred sebou) a žalobkyňa pritom spadla, vtedy jej vznikli zranenia.
21. Okresný súd dôvodne ohľadom nároku na bolestné žalobkyne vychádzal z lekárskeho posudku o bolestnom a SSÚ vypracovanom MUDr. L. A. zo dňa 7.2.2018, ktorý stanovil celkový počet bodov na 185 a pri hodnote jedného bodu platnej pre rok 2016 vo výške 17,66 Eur, priznal žalobkyni žalované bolestné v sume 3.267,10 Eur (185 bodov x á 17,66 Eur), ktorého výška nebola žalovaným v konaní spochybnená. Zároveň dôvodne priznal žalobkyni náhradu za stratu na zárobku vo výške 150,37 Eur, ktorej výška nebola žalovaným spochybnená, za obdobie od 15.2.2016 do 30.4.2016, vyčíslenej zo sumy mzdy vo výške 431,26 Eur (pri priemernej mesačnej mzde 172,88 Eur), po odrátaní náhrady príjmu za nemoc vo výške 31,69 Eur a dávok nemocenského vo výške 249,20 Eur.
22. Záverom odvolací súd ešte dodáva, že aj keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody je súd povinný vždy skúmať, či sú dané zákonné predpoklady na zníženie požadovanej náhrady škody podľa ust. § 450 Občianskeho zákonníka neznamená to, že je z vlastnej iniciatívy povinný vyhľadávať podklady a dôvody na takéto zníženie. Pri kontradiktórnom procese je to samozrejme strana v konaní, ktorá musí poukázať na dôvody, ktoré by mohli viesť k použitiu ust. § 450 Občianskeho zákonníka a doložiť aj podklady k takémuto postupu. K uvedenému je nutné poukázal na to, že v odvolacom konaní žalovaný
uvedené nenamietal a ani v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný žiadne dôvody na aplikáciu § 450 Občianskeho zákonníka netvrdil.
23. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie I. výrokom rozsudku žalobe žalobkyni vyhovel (suma 3.417,35 Eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.417,35 Eur od 4.6.2018 do zaplatenia), rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok, včítane správnych výrokov II. a III. (o náhrade trov konania) bez uvedenia osobitnej odvolacej argumentácie, potvrdil, keď žalovaný neuviedol žiadne dôvody, s ktorými by sa už súd prvej inštancie nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
25. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď nezistil dôvody na postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).