Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-156-2019.pdf
PDF · 203.98 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/156/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v spore žalobkyne: D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 5, XXX XX V., proti žalovanému: SVD 158 - v likvidácii, IČO: 31773605, sídlom 1. mája 1745/8, 902 01 Pezinok (súčasný správca Mestský podnik služieb, IČO: 30 853 362, Trnavská 10, Pezinok), o zaplatenie 324,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 19. septembra 2018, č. k. 5C/79/2009 - 630, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok z 19. septembra 2018, č. k. 5C/79/2009 - 630 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Pezinok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. septembra 2018, č. k. 5C/79/2009 - 630 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu (výrok I.), žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.), štátu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 324,01 eur (9.761,- Sk) s príslušenstvom. Poukázala na to, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na l. p. bytového domu súpisného čísla XXXX, vo vchode č. X v P., ktorý je postavený na parcele č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. , okres P. a ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX v Katastrálnom úrade V., Správa katastra P. a súčasne je podielovou spoluvlastníčkou pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX (ďalej len „byt“). Uviedla, že v roku 2001 si vlastníci bytov a nebytových priestorov založili spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVD 158 so sídlom v Pezinku na ul. 1. mája č. 8, IČO : 31773605 (ďalej len „SVD 158“), registrované v registri právnických osôb u Obvodného úradu Pezinok pod č. S-10/00-reg. SVD 158, ktoré od 1.7.2001 vykonáva správu bytového domu. Podľa evidenčného listu vystaveného žalovaným dňa 12.03.2004 bolo žalobkyni stanovené platiť mesačné zálohy za služby spojené s užívaním bytu vo výške 2.723,- Sk, pričom žalobkyňa v roku 2004 vykonala zálohové platby v celkovej výške 26.596,- Sk. Žalovaný žalobkyni v ročnom vyúčtovaní za rok 2004 určil nedoplatok - 5.748,58 Sk, pretože nesúhlasila s takýmto ročným vyúčtovaním, riadne ho reklamovala, avšak žalovaný trval na zaplatení požadovanej sumy. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný na ňu podal žalobu za nedoplatky za roky 2001, 2002 a 2003. Na Okresnom súde Bratislava III pod č. k.: PK 21C -22/03 prebieha súdny spor, v ktorom bol predovšetkým na základe znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom dňa 10.10.2007 vyhlásený rozsudok, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 2.145,- Sk titulom preplatkov, no tento rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Žalobkyňa tiež tvrdila, že jej byt je už niekoľko neobývaný a má záujem ho predať. Žalovaný neustále trvá na svojich tvrdeniach, že žalobkyňa má nedoplatky aj za roky 2004, 2005, 2006 a pokiaľ ich nevyrovná, nevydá jej potvrdenie, že na byte neviaznu žiadne ťarchy spočívajúce v nedoplatkoch za služby spojené
s jeho užívaním. Preto žalobkyňa požiadala súdneho znalca, aby jej vypracoval znalecký posudok za roky 2004, 2005 a 2006. Súdny znalec Ing. Fedor Mráz (znalec z odboru energetika, odvetvie tepelné energetické zariadenia, ústredné vykurovanie a vykurovacie zariadenia ) vypracoval pre žalobkyňu dňa 7.11.2007 znalecký posudok pod číslom 8 / 2007. Pokiaľ sa týka roku 2004, znalec v posudku určil, že za rok 2004 je žalobkyňa v preplatku vo výške 4 584,00 Sk. Žalovaný žalobkyni v ročnom vyúčtovaní za rok 2005 určil nedoplatok - 18.662,44 Sk, pretože nesúhlasila s takýmto ročným vyúčtovaním, riadne ho reklamovala, avšak žalovaný trval na zaplatení požadovanej sumy. Pokiaľ sa týka roku 2005, znalec v posudku určil, že za rok 2005 je žalobkyňa v preplatku vo výške 7.549,- Sk. Žalobkyňa tiež uviedla, že podľa zálohového listu z 26.09.2005 mala žalovanému platiť mesačné zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu od 01.01.2006 do 30.04.2006 vo výške 2.914,- Sk, pričom táto výška bola v priebehu roku 2006 upravovaná tak, že od 01.05.2006 do 31.12.2006 jej bola výška mesačných zálohových platieb zvýšená na 7.135,- Sk. Žalobkyňa sa po jej písomných reklamáciách na výšku zálohových platieb s odôvodnením, že predmetný byt neobýva a radiátory sú demontované, rozhodla vykonávať mesačné zálohové platby v nižšej výške, pričom spolu za rok 2006 vykonala zálohové platby v celkovej výške 9.972,- Sk. Žalovaný žalobkyni v ročnom vyúčtovaní za rok 2006 určil nedoplatok
- 20.618,86 Sk. Pokiaľ sa týka roku 2006, znalec v posudku konštatoval, že mesačné zálohové platby žalobkyne neboli dostatočné vysoké a v ročnom vyúčtovaní za rok 2006 mala mať žalobkyňa nedoplatok
- 2.372,00 Sk. Podľa záverečného prepočtu vyúčtovania znalcom za obdobia rokov 2004 a 2005 mala mať žalobkyňa celkový preplatok 12 133,00 Sk (4 584 + 7 549), a po odpočítaní nedoplatku za rok 2006 mala mať žalobkyňa preplatok 9.761,- Sk (12 133 - 2 372 Sk), ktorého zaplatenia od žalovaného sa podanou žalobou domáha. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 19. februára 1998 bola do katastra nehnuteľností zavkladovaná zmluva, ktorou sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou X-izbového bytu č. X nachádzajúceho sa na l. p. bytového domu súpisného čísla XXXX, vo vchode č. X v P., ktorý je postavený na parcele č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. a tiež podielovou spoluvlastníčkou na pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX. V roku 2001 sa 25 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome so súpisným číslom XXXX nachádzajúcom sa na ulici 1... rozhodlo založiť si otvorené spoločenstvo vlastníkov bytov, a to pre zabezpečenie prevádzky, správy a údržby domu, bytov spoločných častí a spoločných zariadení domu. SVD 158 bolo založené písomnou zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom signatárom tejto zmluvy bola okrem iných aj žalobkyňa. Žalobkyňa bola pri založení SVD 158 zároveň zvolená za členku výkonného výboru SVD 158 na pozíciu administrátora. Podľa článku IV. zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov nazvaného „Zhromaždenie vlastníkov“, je zhromaždenie vlastníkov najvyšším orgánom spoločenstva a na prijatie jeho rozhodnutia je potrebná väčšina hlasov všetkých vlastníkov bytov v dome. Rozhodnutia sa prijímajú formou uznesenia, pričom pri rovnosti hlasov, prípadne pri nedohode sa môže každý zúčastnený obrátiť na súd, aby o veci rozhodol. SVD 158 bolo dňa 3. januára 2001 zapísané do registra združení právnických osôb na základe rozhodnutia Okresného úradu v Pezinku. Podľa článku XII. zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov nazvaného „Prevádzka domu a bytov“ výšku mesačného preddavku do fondov určených na úhrady nákladových položiek podľa určenia vypočíta výkonný výbor pre každý byt podľa stanovených kritérií v nasledovnom texte. Pri určovaní výšky preddavku výkonný výbor vychádza zo skutočných nákladov účtovaných za predchádzajúce obdobie a predpokladaných výdavkov pre budúce obdobie. Výkonný výbor je oprávnený zmeniť výšku mesačných preddavkov len ak je na to dôvod vyplývajúci zo zmeny právnych predpisov, rozhodnutí cenových orgánov, zo zmeny rozsahu poskytovaných plnení alebo ak sa na zmene uznesie zhromaždenie vlastníkov Vyúčtovanie skutočných nákladov a preddavkov za poskytnuté plnenia na jednotlivé byty v dome zabezpečuje výkonný výbor spoločenstva nasledovne : a/rovnakým dielom za správu domu (vrátane nákladov na správnu réžiu spoločenstva); b/ skutočné náklady za poskytnuté plnenia za služby spojené s prevádzkou domu 1.podľa nameraných hodnôt (byty s vodomermi dodávka pitnej vody a odvod odpadových vôd), 2. podľa počtu osôb (za dodávku pitnej vody a odvod odpadových vôd, za elektrickú energiu spotrebovanú v spoločných priestoroch, za užívanie výťahu - okrem bytov na prízemí a prvom medziposchodí a poschodí, za odvoz smetí), 3. podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov (za odvádzanie dažďových vôd, za poistenie budovy domu, za úhradu dane z nehnuteľnosti, rozúčtovanie nákladov na kúrenie -podľa m2 podlahovej plochy). V priebehu roka 2002 boli na vykurovacie telesá v bytoch bytového domu súp. č. XXXX. montované pomerové merače tepla, a to ako jedno z opatrení pre úsporu platieb za dodávku tepla do bytového domu. Nie všetci vlastníci si však nechali na vykurovacie telesá v bytoch namontovať pomerové merače tepla, pričom medzi tými vlastníkmi, ktorí odmietli pomerové merače tepla bola aj žalobkyňa. Dňa 17. januára 2003 sa
konala plenárna schôdza SVD 158, na ktorej 17 vlastníkov bytov hlasovalo za uznesenie, ktorým sa odsúhlasilo 1% zvýšenie úhrady za teplo pre členov, ktorí odmietli pomerové merače tepla (P.). Dňa 15. januára 2004 sa konalo plenárne zasadnutie SVD 158, na ktorom 22 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obytnom dome so súpisným číslom XXXX nachádzajúcom sa na ulici 1.. P. schválilo okrem iného aj podrobné zásady pre správu vybratých finančných prostriedkov akumulovaných pre hradenie služieb a výkonov vyplývajúcich z odoberania dodávateľských služieb. Rozhodnutia vlastníkov SVD boli zakomponované do dokumentu s názvom „ZMLUVA O VÝKONE SPRÁVY MAJETKU SVD 158 uzavretá podľa zákona NRSR č. 182/1993 Z. z. v znení zákona č. 151/1995 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov medzi týmito stranami: 1.) členstvo Spoločenstva SVD 15S a ostatnými vlastníkmi (t. č. nečlenovia byt č. XXS a XXX pre nevysporiadané vlastnícke pomery) 2.) voleným samosprávnym výborom, podľa Zmluvy o založení Spoločenstva, taktiež voleným štatutárnym zástupcom SVD 158“. V článku II. bod 8. písm. a) tejto zmluvy sa samosprávny výbor zaviazal prevádzkovať rozúčtovanie ročných nákladov podľa týchto zásad: „ Dodávka tepla - v bytoch osadených pomerovými meračmi odberu tepla sa počíta 30% celkových nákladov na teplo (fakturovaná čiastka za celý rok) + pomerná Čiastka podľa odčítania meračov. Odčítavanie, výmenu náplní do meračov, rozpočítavanie nákladov a vyhodnotenie písomnou formou (pol. Správa tepla) prevádzka fa Vittera Energy services Bratislava na základe zmluvy do roku 2007 za úhradu cca 3,- Sk za výhr. Teleso/mesiac (a podľa skutočných vzniklých nákladov) v bytoch bez meračov (aj v prípade poškodenia meračov v priebehu sezóny) sa pripočítava 20% ako zohľadnenie neregulovanej spotreby odberu tepla zo základnej sadzby na m2 plochy.“. Na konci článku III. tejto zmluvy sa na strane 6 pred podpismi predsedu dozornej rady, predsedu samosprávy a štatutárneho zástupcu SVD 158 uvádza tento text: „Tvorí prílohu Zmluvy o založení SVD 158 - Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ulici X-ho mája č. p. XXXX/X v P.., registrovaného u OÚ Pezinok pod číslom S-10/00 - reg. a bola schválená na plenárnom zasadnutí vlastníkov dňa 15.01.2004.“. Na strane 6 sa pod pečiatkami a podpismi predsedu dozornej rady, predsedu samosprávy a štatutárneho zástupcu SVD 158 nachádzajú vlastnoručné podpisy 22 vlastníkov bytov. Z Dodatku č. 1 k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVD 158 mal súd za preukázané, že tento bol schválený a podpísaný v Pezinku dňa 3. januára 2005. V článku XI.-XII.-XIII. dodatku č. 1 s názvom „FOND PREVÁDZKY ÚDRŽBY A OPRÁV“ sa v bode 8. nachádza tento text: „Skutočné náklady za poskytované plnenia sa rozúčtujú na jednotlivé byty a NP v dome takto: a/podľa nameraných hodnôt; dodávka tepla a TÚV, dodávka a odvádzanie vody, b/podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu: osvetlenie spoločných častí a spoločných zariadení domu, poistné, daň z nehnuteľnosti, odvádzanie dažďových vôd, c/rovnakým dielom: používanie spoločnej TV antény, správna réžia spoločenstva, d/podľa počtu osôb prihlásených v byte k trvalému pobytu: spotreba el.energie na osvetlenie spoločných častí a spoločných zariadení domu a komôr patriacich k bytom /napojenie z rozvodu spoločného osvetlenia/, spotrebu el. energie na pohon výťahu /okrem bytov na mezzanine a l.NP/, e/ podľa osobitného uznesenia zhromaždenia: spotreba tepla v bytoch u nemeraného odberu zo štyroch maxim. s prirážkou 20%, ako aj u bytov, v ktorých došlo k úmyselnému poškodeniu merných zariadení, u ostatných porúch podľa priemeru na m2 bez prirážky. Rozúčtovanie sa vykoná do 30 dni od zistenia skutočných nákladov. Vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník povinný zaplatiť do 15 dni od doručenia vyúčtovania. V prípade omeškania je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu -č1.VIII. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý. V tej istej lehote je spoločenstvo povinné vrátiť vlastníkovi preplatok.“ Zo znaleckého posudku č. 8/2007 vyhotoveného dňa 7. novembra 2007 znalcom Ing. Fedorom Mrázom (ďalej len „posudok znalca Mráza“) mal súd za preukázané, že úlohy znalca boli: 1/ určiť, či vyúčtovanie nákladov za dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu č. XXX l. mája č. X P.. za rok 2004, 2005, 2006 bolo správne zaúčtované v zmysle predpisov v tom čase platných a či suma nedoplatkov bola správne vyrátaná. Stanoviť výšku nákladov za dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu v kalendárnom roku 2004, 2005, 2006, podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu podľa Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XXX. 2/ určiť, či zálohové mesačné platby za dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu č.XXX,vlastníčkou ktorého je D. P. boli dostatočne vysoké na pokrytie nákladových položiek na dodávku tepla ,TÚV a služieb spojených s užívaním bytu v kalendárnom roku 2004, 2005, 2006. Znalec Mráz pri výpočtoch spotreby v danom období uviedol okrem iného nasledovné: „Pre rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových meračov tepla-PMT nie je žiadna zákonná norma, ktorá by určovala konečnému spotrebiteľovi, ktorý nemá namontované PMT koeficient navýšenia spotreby tepla. Podľa doteraz platných predpisov, ak nemožno spotrebu tepla v byte zistiť pre poruchu merača, alebo z iného dôvodu, vlastník domu ju určí rovnakým pomerom spotreby tepla podľa spotreby s porovnateľným bytom v dome, alebo v tomto prípade prepočtom na m2. Navýšenie spotreby tepla o 20% pre majiteľku bytu č.XXX odsúhlasené schôdzou, nemôže byť akceptované. Majiteľka môže zaplatiť len za teplo,
ktoré bolo dodané do bytu. Zvýšenie ceny tepla podľa Vyúčtovania Príloha 4 a Príloha 5 je porušenie cenových predpisov a v rozpore so Zákonom o cenách.“ V záveroch posudku znalca Mráza sa uvádza: „Vyúčtovanie nákladov za dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu č.XXX l. mája č.X P. podľa Prílohy 4, nemá potrebné náležitosti, ktoré ukladajú zákonné predpisy (cenový výmer MF-SR č. R-01/96 a Smernica MF-SR ) je netransparentné, nekvalifikovane vypracované , v niektorých nákladových položkách bol porušený Cenový zákon, jednotlivé nákladové položky nemajú uvedené základné údaje, ktoré sú potrebné na rozúčtovanie (bod 2.2.4). V rozúčtovaní nákladov na teplo chýbajú základné údaje v objekte rozúčtovania (bod 2.2.4 ) a cena tepla je rozdielne účtovaná pre byty s pomerovými meračmi tepla a pre byty nemerané. V 3-izb. bytoch o ploche 64,38 m2 a 70,42 m je účtovaná nižšia spotreba tepla ako u 2-izb. o ploche 48,43 m2,čo nie je v súlade s možnou spotrebou tepla v bytoch (viď tab. č.1). Vo vyúčtovaní položka tepelná energia je nesprávne zaúčtovaná mimoriadna záloha na rok 2005, čo nie je nákladová položka roku 2004 a preto nemôže byť zaúčtovaná v roku 2004. Spoločenstvo vlastníkov bytov SVD 158 vo vyúčtovaní roku 2004 počíta s výmerou plochy bytu 63,04 m2, v ktorej je započítaná 2x plocha komory. Táto plocha je väčšia, ako skutočná výmera bytu 49,74 m uvedená v Zmluve o prevode vlastníctva bytu ( viď bod 2.1.2.ZP ). Zároveň svojvoľne zväčšilo celkovú plochu objektu z CP 1745,46m2 na CP 2127,60m2 a zmenilo spoluvlastnícky podiel majiteľky bytu zo 4974/174546 na. 5593/190503 čo je v rozpore so Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, zákonom č. l82/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a s rozhodnutím stavebného úradu. Tým, že zväčšilo spoluvlastnícky pomer a plochu bytu jednotlivé nákladové položky vo vyúčtovaní sú nadhodnotené, poškodzujú majiteľku bytu a sú v rozpore so Zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov Č1.XII bod 3, kde je uvedené: " rozúčtovanie nákladov sa bude vykonávať podľa spoluvlastníckych podielov“ Na základe zistených skutočností vyúčtovanie nákladov na teplo a služby spojené s užívaním bytu za rok 2004 Príloha 4 je nesprávne vypočítané a nemôže byť akceptované.“ Totožné závery znalec Mráz uviedol pri zodpovedaní znaleckej úlohy č. 1/ aj pre roky 2005 a 2006. Ďalej sa v záveroch posudku znalca Mráza uvádza: „Majiteľka bytu pre Spoločenstvo vlastníkov bytov SVD 158 uhradila prevodom cez VÚB banku na účet Č.:XXXXXXXXXX/XXXX za rok 2004 sumu 26.596,00Sk (bod 2.4.3.). Zálohové mesačné platby za dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu č. XXX , ktorého vlastníčkou je D. P. v kalendárnom roku 2004 t. j január až december, boli dostatočne vysoké na pokrytie nákladových položiek na dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu a podľa vyúčtovania (bod 2.3.ZP) za rok 2004 je preplatok vo výške +4.584,00 Sk. Majiteľka bytu pre Spoločenstvo vlastníkov bytov SVD 158 uhradila prevodom cez VÚB banku na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX za rok 2005 sumu 25.113,00 Sk (bod 2.8.3.). Zálohové mesačné platby za dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu č.XXX , ktorého vlastníčkou je D. P. v kalendárnom roku 2005 tj. január až december, boli dostatočne vysoké na pokrytie nákladových položiek na dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu a podľa vyúčtovania (bod 2.7.1.ZP) za rok 2005 je preplatok vo výške +7.549,00 Sk. Majiteľka bytu pre Spoločenstvo vlastníkov bytov SVD 158 uhradila prevodom cez VÚB banku na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX za rok 2006 sumu 9.972,00 Sk (bod 2.133.). Zálohové mesačné platby za dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu č. 104 , ktorého vlastníčkou je D. v kalendárnom roku 2006 t. j. január až december, neboli dostatočne vysoké na pokrytie nákladových položiek na dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu. Podľa vyúčtovania bod 2.12.ZP za rok 2006 je nedoplatok vo výške - 2.372,00 Sk, ktorý je však pokrytý preplatkom z predchádzajúceho roku. Po započítaní preplatkov z roku 2004 a 2005 je celkom za rok 2006 preplatok + 9.761,00 Sk.“. Zo znaleckého posudku č. 04/2013 vyhotoveného dňa 9. mája 2014 znalcom Ing. Ladislavom Bittnerom (ďalej len „posudok znalca Bittnera “) mal súd za preukázané, že úlohy znalca boli stanovené súdom v uznesení zo dňa 14. októbra 2011, pričom znalec mal posúdiť a zodpovedať nasledovné otázky: 1/ či mesačné zálohové platby za dodávku tepla, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu č.XXX, vlastníčkou ktorého je D. P., boli v kalendárnom roku 2004, t. j. január až december dostatočne vysoké na pokrytie nákladových položiek na dodávku tepla, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu. 2/ či zálohový predpis stanovený na rok 2004 vychádzal zo skutočných nákladov na dodávku tepla, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu v predchádzajúcom zúčtovacom období. 3/ Či mesačné zálohové platby za dodávku tepla, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu č.XXX, vlastníčkou ktorého je D. P., boli v kalendárnom roku 2005 (január až december) a 2006 (január až december) dostatočne vysoké na pokrytie nákladových položiek na dodávku tepla, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu. 4/ či zálohový predpis stanovený na rok 2005 a 2006 (január až december) vychádzal zo skutočných nákladov na dodávku tepla, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu v predchádzajúcom zúčtovacom období. 5/ či dodržala vlastníčka bytu (p. PE.) pri demontáži vykurovacích telies v byte, ktorého je vlastníčkou, všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona, resp. zo súvisiacich platných právnych predpisov. 6/ či nedošlo pri demontáži vykurovacích telies v predmetnom byte k neoprávnenému zásahu do vykurovacej sústavy a zároveň do vyregulovania bytového domu. 7/ či
bola vykonaná demontáž vykurovacích telies v predmetnom byte s predchádzajúcim súhlasom. 8/ či vykonala demontáž vykurovacích telies v predmetnom byte firma s oprávnením na uvedený predmet činnosti. 9/ či dodržalo Spoločenstvo vlastníkov domu pre demontáži vykurovacích telies v pivnici pod bytom všetky povinností vyplývajúce zo zákona, resp. z platných právnych predpisov. 10/ či nedošlo pri demontáži vykurovacích telies v predmetnom pivničnom priestore k neoprávnenému zásahu do vykurovacej sústavy a zároveň do vyregulovania bytového domu. V posudkovej časti posudku znalca Bittnera je pod bodom „2/ PODMIENKY MERANIA TEPLA V BYTE NAVRHOVATEĽKY“ uvedené: „V byte nie sú inštalované pomerové rozdeľovače nákladov, vlastníčka bytu montáž odmietla. V takom prípade platí Zmluva o výkone správy majetku SVD 158, článok II. bod 8a), to znamená aj zvýšenie nákladov spotrebnej zložky na teplo o 20% pre nemerané byty. Navýšenie nákladov spotrebnej zložky na teplo pre nemerané byty podľa neskoršie platnej vyhlášky URSO č.630/2005 Z. z., je až o 50%“. V závere posudku znalec Bittner uviedol, že mesačné zálohové platby na všetky legitímne služby spojené s užívaním bytu žalobkyne v kalendárnom roku 2004 boli dostatočné na pokrytie nákladových položiek. Zálohový predpis na rok 2004 určil vyššie zálohy ako zodpovedali skutočnosti predchádzajúceho roku 2003. Mesačné zálohové platby na všetky legitímne služby spojené s užívaním bytu žalobkyne boli skoro dostatočné v roku 2005 na pokrytie nákladových položiek, pričom rozdiel bol nedoplatok 567,33 Sk. Zálohové platby na rok 2006 však boli nedostatočné na pokrytie nákladov. Zálohový predpis na roky 2005 a 2006 určil vyššie zálohy ako zodpovedali skutočnosti predchádzajúceho roku. Znalec Bittner tiež v záveroch svojho znaleckého posudku uviedol, že tak pri demontáži /odpojení/ vykurovacích telies v byte žalobkyne, ako aj pri demontáži /odpojení/ vykurovacích telies v pivničnom priestore pod bytom došlo k neoprávnenému zásahu do vykurovacej sústavy a je to aj zásah do vyregulovania celej sústavy. Žalobkyňa a žalovaný pri demontáži nedodržali povinnosti vyplývajúce zo stavebného zákona, resp. z noriem STN. Firma, ktorá vykonala demontáž vykurovacích telies v byte žalobkyne mala oprávnenie na uvedený predmet činnosti, pričom na demontáž vykurovacích telies v byte žalobkyne nebol vopred daný súhlas. Znalec Ing. Ladislav Bittner na pojednávaní konanom dňa 13. novembra 2015 vypovedal, že má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, povolaním je strojný inžinier, pracoval aj ako projektant, neskôr pracoval cca 8 rokov na štátnej energetickej inšpekcii, potom riadil firmu, ktorá sa zaoberala vykurovacími systémami, celý svoj život sa pohybuje v oblasti tepelnej energetiky, pričom znaleckú činnosť vykonáva s prestávkami od roku 1989. Znalec uviedol, že zotrváva na svojich znaleckých záveroch, uvedených v jeho znaleckom posudku. Podľa jeho výpočtov vyplývajúcich z tabuľky č. 9 na strane 10 znaleckého posudku, žalobkyňa reálne za rok 2004 zaplatila o 885,43 Sk viac ako mala, za rok 2005 zaplatila o 567,33 Sk menej ako mala a za rok 2006 zaplatila o 15.749,07 Sk menej ako mala. Znalec zároveň zotrval aj na tom, že obe strany sporu vykonali nedovolené zásahy do vykurovacej sústavy. Znalec poukázal na to, že vykonávacia vyhláška č. 630/2005 Z. z. platí až od 1. 1. 2006, kedy nadobudla účinnosť. Od roku 1999, kedy bola zrušená vyhláška č. 197/1957 Zb. až do doby nadobudnutia účinnosti vyhlášky č. 630/2005 Z. z., existovalo vlastne akési právne vákuum, pričom podporne sa používala vyhláška č. 197/1957 Zb. Spoločnosť Ista počítala spotrebu tepla podľa metodiky Spolkovej republiky Nemecko, ktorú metodiku neskôr Slovenská republika prevzala do právneho systému spomenutou vyhláškou č. 630/2005 Z. z. Znalec uviedol, že možnosť zníženia spotreby tepla v prípade rohového bytu poznala vyhláška č. 197/1957 Zb., takýto postup bol možný, avšak počítalo sa to pri výpočte teplotných strát. Znalec vypovedal, že pri vyúčtovaní za roky 2004 a 2005 použil metodiku uvedenú vo vyhláške č. 630/2005 Z. z., ktorá bola použitá i firmou Ista a vychádza z legislatívy SRN a s touto metodikou súhlasilo SVD 158. V tejto metodike sa používa 30% celkových nákladov na vykurovanie, ktoré sa rozdelia na všetky byty a 70% celkových nákladov sa rozdelí na merané byty, ako to uvádza na stranách 8 a 9 svojho znaleckého posudku. Prirážku vo výške 20% znalec použil pri výpočte spotreby tepla, aj keď išlo o neobývaný byt, kde boli odmontované radiátory, pričom k takémuto postupu sa podrobne vyjadril na strane 8 jeho znaleckého posudku, Podklady pre výpočet spotreby tepla v neobývanom byte žalobkyne za roky 2004, 2005 a 2006 mal znalec od SVD 158. Znalec ďalej uviedol, že znalec Ing. Fedor Mráz vo svojom znaleckom posudku č. 8/2007, pri stanovení výšky zálohových platieb za príslušné rozhodné obdobia dospel k iným výpočtom, pretože použil svoju metodiku, vychádzal z iných predpokladov a iných okrajových podmienok. Znalec tiež ozrejmil, že znalec Ing. Fedor Mráz vo svojom znaleckom posudku č. 8/2007 odpovedal sčasti na iné otázky, než na aké odpovedal on. Znalec potvrdil, že pri svojich výpočtoch akceptoval metodiku, ktorú schválilo SVD 158 na výpočet spotreby tepla a teplej úžitkovej vody, pričom náklady, ktoré SVD 158 vyúčtovalo znalec skresal, ako to vyplýva z tabuľky č. 9 na strane 10 jeho znaleckého posudku. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 6 ods. 1 písm. d), § 7c ods. 8 písm. d), § 8a ods. 1 písm. d), § 10 ods. 1, § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení účinnom do 30.6.2007. Uviedol, že predmetom právneho posúdenia sporu bola právna otázka ohľadom oprávnenosti procesného nároku žalobkyne na zaplatenie sumy vo výške 324,01 eur, titulom vrátenia preplatku vzniknutého na strane žalovaného na úhradách do fondu prevádzky a fondu opráv bytového domu týkajúcich sa bytu vo vlastníctve žalobkyne , evidovaného žalobcom pod číslom 104 (ďalej len „úhrady za byt č. 104“) v období od 1.1.2004 do 31.12.2006. Dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku však závisela na zodpovedaní zložitých skutkových otázok (či mesačné zálohové platby za dodávku tepla, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu č.., vlastníčkou ktorého je D. P., boli v kalendárnych rokoch 2004, 2005 a 2006 dostatočne vysoké na pokrytie nákladových položiek na dodávku tepla, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu), rozhodnutie súdu teda záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré bolo potrebné vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok prislúchalo tieto otázky zodpovedať znalcom. 5. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na to, že žalobkyňa v konaní predložila súkromný znalecký posudok Ing. Fedora Mráza č. 8/2007, podľa záverov ktorého jej zálohové mesačné platby za dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu č. XXX boli dostatočne vysoké na pokrytie nákladových položiek na dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu v kalendárnych rokoch 2004 a 2005, a dostatočné neboli len v kalendárnom roku 2006, pričom po ich započítaní jej za obdobie rokov 2004-2006 vznikol na úhradách za byt č. XXX. preplatok vo výške 9.761,- Sk. Žalovaný v rámci procesnej obrany navrhol, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Podľa znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Ing. Ladislava Bittnera mesačné zálohové platby na všetky legitímne služby spojené s užívaním bytu žalobkyne v kalendárnom roku 2004 boli dostatočné na pokrytie nákladových položiek. Mesačné zálohové platby na všetky legitímne služby spojené s užívaním bytu žalobkyne boli skoro dostatočné v roku 2005 na pokrytie nákladových položiek, pričom rozdiel bol nedoplatok 567,33 Sk. Zálohové platby na rok 2006 však boli nedostatočné na pokrytie nákladov. Vzhľadom na to, že závery súkromného znaleckého posudku boli v rozpore so závermi znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca, súd na návrh žalobkyne pristúpil k tomu, že nariadi vypracovanie kontrolného znaleckého posudku prostredníctvom znaleckého ústavu. Žalobkyňa však v súdom stanovenej lehote nezložila preddavok na trovy kontrolného znaleckého posudku v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania vo výške 550 eur, súd preto s poukazom na ustanovenie § 253 ods. 3 C.s.p., žalobkyňou navrhované kontrolné znalecké dokazovanie nevykonal. 6. Súd následne uviedol, že pri existencii dvoch rovnocenných (z hľadiska hodnotenia dôkazov) znaleckých posudkov a absencii kontrolného znaleckého posudku, sa súd dostal do situácie, kedy sa mohol pri hodnotení dôkazov prikloniť buď k záverom posudku znalca Mráza a žalobe vyhovieť, alebo sa mohol prikloniť k záverom posudku znalca Bittnera a žalobu zamietnuť. Pri hodnotení týchto dvoch znaleckých posudkov vyvstali pred súdom tieto otázky : A/ V čom sú tieto znalecké posudky zhodné a v čom sú odlišné ? B/Prečo sú závery týchto dvoch posudkov pri zodpovedaní totožných otázok rozporné?
7. Preskúmaním textu oboch znaleckých posudkov súd zistil, že obaja znalci sa zhodli na tom, koľko žalobkyňa skutočne zaplatila žalovanému na úhradách za byt č. XXX v období rokov 2004 až 2006, nakoľko oba znalecké posudky uvádzali: za rok 2004 úhradu vo výške 26.596,- Sk; za rok 2005 úhradu vo výške 25.113,- Sk; za rok 2006 úhradu vo výške 9.972,- Sk. Obaja znalci sa ďalej zhodli na tom, koľko žalovaný žalobkyni vyúčtoval na zaplatenie preddavkov na úhrady za byt č. XXX v období rokov 2004 až 2006, nakoľko oba znalecké posudky uvádzali: za rok 2004 predpis preddavkov vo výške 32.421,70 Sk; za rok 2005 predpis preddavkov vo výške 32.955,86 Sk; za rok 2006 predpis preddavkov vo výške 29.759,86 Sk. Obaja znalci sa tiež zhodli na tom, že žalovaný žalobkyni vyúčtoval na zaplatenie preddavkov na úhrady za byt č. XXX v období rokov 2004 až 2006 nesprávne vyššie sumy, ako mal. 8. Znalci však odlišne určili výšku skutočných, nákladov, ktoré mala žalobkyňa po ich prepočtoch zaplatiť žalovanému na úhradách za byt I. v období rokov 2004 až 2006. Znalecký posudok znalca Mráza dospel k prepočtu, že v roku 2004 mali byť skutočné náklady na úhradách za byt č. XXX vo výške 22.012,- Sk, pričom znalecký posudok znalca Bittnera dospel k prepočtu, že v roku 2004 mali byť skutočné náklady na úhradách za byt č. XXX vo výške 25.710,57 Sk. Znalecký posudok znalca Mráza dospel k prepočtu, že v roku 2005 mali byť skutočné náklady na úhradách za byt č. XXX vo výške 19.363,- Sk, pričom znalecký posudok znalca Bittnera dospel k prepočtu, že v roku 2005 mali byť skutočné náklady na úhradách za byt č. 104 vo výške 25.680,33 Sk. Znalecký posudok znalca Mráza dospel k prepočtu, že v roku 2006 mali byť skutočné náklady na úhradách za byt č. XXX vo výške 18.415,- Sk, pričom znalecký posudok znalca Bittnera dospel k prepočtu, že v roku 2006 mali byť skutočné náklady na úhradách za byt č. XXX vo výške 25.721,07 Sk.
9. Súd prvej inštancie následne ustálil, že obaja znalci vo svojich posudkoch aplikovali totožnú matematickú operáciu (od znalcami odlišne prepočítaných skutočných nákladov odrátali sumu znalcami zhodne zistených žalobkyňou zaplatených úhrad na byt č. XXX), a preto matematicky boli oba znalecké posudky pravdivé a správne. 10. Obaja znalci však následne, pri svojich prepočtoch ohľadom skutočných nákladov na úhradu nákladov za dodávky tepla pripadajúcich v období rokov 2004 až 2006 na byt č. XXX, použili odlišný metodický postup. Obaja znalci uvažovali zhodne o tom, že: za rok 2004 boli žalovanému spoločnosťou ISTA vyúčtované náklady na teplo vo výške 512.377,40 Sk; za rok 2005 boli žalovanému spoločnosťou ISTA vyúčtované náklady na teplo vo výške 550.201,30 Sk; za rok 2006 boli žalovanému spoločnosťou ISTA vyúčtované náklady na teplo vo výške 550.239,60 Sk. Obaja znalci taktiež zhodne uvažovali o tom, že 30% z týchto nákladov na dodávku tepla je potrebné rozrátať podľa pomeru celkovo vykurovanej plochy bytového domu k vykurovanej ploche bytu č. XXX (49,74m2). Tu sa však zhodné prepočty znaleckých posudkov končia, nakoľko znalec Mráz prepočítaval zostávajúcich 70% tepelných nákladov podľa podlahovej plochy bytu č. 104, pričom odmietol to, že na byt žalobkyne č. XXX by sa pri prepočte zostávajúcich 70% tepelných nákladov mala zohľadniť aj prirážka vo výške 20%, čo odôvodnil v texte svojho posudku tým, že uznesenie členskej schôdze je neakceptovateľné a je v rozpore so zákonom o cenách. Preto znalec Mráz dospel k prepočtu, že: za rok 2004 sú náklady na teplo pripadajúce na byt č. XXX vo výške, 13.482,26 Sk za rok 2005 sú náklady na teplo pripadajúce na byt č. XXX vo výške 12.507,86 Sk a za rok 2006 sú náklady na teplo pripadajúce na byt č. XXX vo výške 10.889,71 Sk. Naproti tomu znalec Bittner prepočítaval zostávajúcich 70% tepelných nákladov podľa podlahovej plochy bytu č. XXX, pričom do výpočtu zahrnul aj zvýšenie o 20%, čo odôvodnil v texte svojho posudku tým, že to vyplýva zo Zmluvy o výkone správy. Preto znalec Bittner dospel k prepočtu, že za rok 2004 sú náklady na teplo pripadajúce na byt č. XXX vo výške 17049,73 Sk za rok 2005 sú náklady na teplo pripadajúce na byt č. XXX vo výške 18.308,24 Sk a za rok 2006 sú náklady na teplo pripadajúce na byt č. XXX vo výške 18.310,12 Sk. Vzhľadom k tomu, že ostatné položky tvoriace skutočné náklady úhrad bytu č. XXX ohodnotili obaja znalci zhodne, prípadne sa ich ohodnotenia ostatných položiek líšili len v rádoch halierov, či korún (v súčasnosti eurocentov), musel súd pri voľnom zhodnotení oboch rovnocenných dôkazov dospieť k záveru, že pokiaľ sa výpočty oboch znalcov líšia v radoch tisícov korún, je aj pri absencii kontrolného znaleckého posudku namieste ten názor, že podstatné rozdiely vo výpočtoch v oboch posudzovaných znaleckých posudkoch sú prioritne spôsobené odlišnou metodikou znaleckého výpočtu , keď jeden zo znalcov uvažoval o tom, že nakoľko v byte č. XXX nie sú namontované pomerové merače tepla, je nutné postupovať podľa rozhodnutia členskej schôdze a koeficient prepočtu zvýšiť o 20 % (znalec Bittner ) a druhý zo znalcov uvažoval o tom, že aj keď v byte č. XXX nie sú namontované pomerové merače tepla, nemožno postupovať podľa rozhodnutia vlastníkov bytov z 15.1. 2004, nakoľko zvýšenie koeficientu prepočtu o 20 % je v rozpore so zákonom o cenách (znalec Mráz). 11. Po zodpovedaní vyššie uvedených otázok následne súd zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že je treba prikloniť sa k záverom posudku znalca Bittnera. Poukázal na to, že už na členskej schôdzi konanej dňa 17. januára 2003 dospelo zhromaždenie vlastníkov bytov SVD 158 k záveru, že ohľadom rozrátania 70% podielu na nákladoch za teplo sa budú podiely vlastníkov bytov, ktorí v byte nemajú namontované pomerové merače zvyšovať o 1 %. Na členskej schôdzi konanej dňa 15. januára 2004 dospeli členovia k rozhodnutiu, že ohľadom rozrátania 70% podielu na nákladoch za teplo sa budú podiely vlastníkov bytov, ktorí v byte nemajú namontované pomerové merače zvyšovať o 20 %. Za toto rozhodnutie hlasovalo celkovo 22 členov SVD 158. Skutočnosť, že závery svojej členskej schôdze následne orgány spoločenstva SVD 158 zaznamenali do dokumentu s názvom „Zmluva o výkone správy majetku SVD 158“, ktorý vtedajšie orgány spoločenstva aj podpísali, ešte sama osebe nemôže spôsobiť neplatnosť uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov SVD 158 z ich schôdze konanej dňa 15.1.2004, t. j. že ohľadom rozrátania 70% podielu na nákladoch za teplo, sa bude podiel vlastníkov bytov, ktorí v byte nemajú namontované pomerové merače tepla zvyšovať o 20 %. Právne úkony totiž treba vykladať nie podľa ich formy (názvu), ale predovšetkým podľa ich obsahu. Súd teda predložený listinný dôkaz nazvaný „Zmluva o výkone správy majetku SVD 158“ nemohol interpretovať inak, ako tak, že sa vlastne jedná o uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov v SVD 158, prijaté na schôdzi konanej dňa 15. januára 2004 nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov v dome. Týmto uznesením zaviazalo zhromaždenie vlastníkov výkonné orgány SVD 158, okrem iného aj v tom, ako treba rozrátať 70% podiel na nákladoch za teplo v bytovom dome pri bytoch tých vlastníkov, ktorí v byte nemajú namontované pomerové merače tepla. Žalobkyňa, ani žiaden iný z prehlasovaných vlastníkov nikdy nenapadli uznesenie zhromaždenie vlastníkov SVD 158 zo dňa 15. januára 2004 na súde, aj keď to
umožňoval nielen zákon o vlastníctve bytov, ale priamo aj zmluva o založení spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov z roku 2001. Preto treba uvedené rozhodnutie zhromaždenie vlastníkov SVD 158 zo dňa 15. januára 2004 rešpektovať, ako rozhodnutie najvyššieho orgánu SVD 158 bez ohľadu na to, v akej forme je zverejnené. 12 Znalec Mráz pri svojich výpočtoch ohľadne skutočných nákladov nerešpektoval rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov SVD prijaté na ich plenárnej schôdzi dňa 15. januára 2004, pričom znalec Bittner pri svojich výpočtoch ohľadne skutočných nákladov rešpektoval toto rozhodnutie, preto sa súd pri voľnom hodnotení dôkazov priklonil k záverom posudku znalca Bittnera, z ktorého vyplývalo, že zo obdobie rokov 2004-2006 vznikol žalobkyni na úhradách za byt č 1XX nedoplatok. Za toho stavu súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v spore úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania. V priebehu konania vznikli aj štátu - Slovenskej republike trovy konania, ktoré pozostávali zo sumy znalečného, ktoré štát vyplatil znalcovi. O nároku štátu na náhradu trov súd rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že pokiaľ v C.s.p. absentuje ustanovenie o tom, ako má byť rozhodnuté o trovách konania štátu, ktoré v priebehu sporu štát zaplatil, zvolil by súd, pokiaľ by bol sám zákonodarcom, právnu normu nasledovného znenia: „Štát má podľa pomeru úspechu strán vo veci proti stranám právo na náhradu trov konania, ktoré platil.“. Preto o nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol tak, že na ich náhradu zaviazal v konaní neúspešnú žalobkyňu. 14. Na záver súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že chápe aj námietky žalobkyne, ktorá sa odmietla podieľať na nákladoch za dodávku tepla v miere zvýšenej o 20% s odôvodnením, že vo svojom byte nemala v rokoch 2004-2006 funkčné všetky vykurovacie telesá a svoj byt neobývala. Žalobkyni však súd pripomenul, že nakoľko si odmietla na vykurovacie telesá v jej byte namontovať pomerové merače tepla, nedokáže s odstupom času nikto presne zistiť, koľko z tepelnej energie dodanej do bytového domu v období rokov 2004-2006 vlastne skutočne spotrebovala. Pokiaľ by si žalobkyňa nechala na vykurovacie telesá vo svojom byte namontovať pomerové merače tepla, mohli tieto merače zaznamenať skutočnú spotrebu tepla v jej byte, a na žalobkyňu by sa nevzťahovalo rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov SVD 158 o zvýšení úhrady za teplo o 20%. 15. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že podanou žalobou sa domáha vrátenia preplatkov zo zálohových platieb za užívanie bytu v období rokov 2004-2006. Na uvedené obdobie oslovila Ing. Mráza za účelom vypracovania znaleckého posudku. Poukázala na to, že 2 izbový byt obývala v čase, kedy pod ním boli pivnice s funkčnými radiátormi. Výkonný výbor SVD nechal tieto radiátory pod jej bytom demontovať, čím dochádzalo k podchladeniu jej bytu. Požadovala tieto radiátory opätovne sfunkčniť alebo vykonať izoláciu stropu v pivnici pod bytom. Uvedené však bolo zamietnuté. Vo februári 2004 jej v kuchyni praskol radiátor a spôsobil silné zatečenie bytu. Privolaný hospodár SVD tento stav odmietol riešiť a preto bola nútená privolať zmluvnú firmu na jeho demontáž. Podľa Zmluvy o výkone správy majetku SVD, str. 5, čl. III bod a/ zo dňa 15.1.2004 SVD malo hradiť výmeny radiátorov vo všetkých bytoch z Fondu údržby a opráv, na ktorý žalobkyňa, napriek vzniknutej havarijnej situácii, nárok nemala. Preto sa musela v roku 2004 z bytu vysťahovať. Od roku 2004 namietala účtovanú spotrebu tepla navýšenú o 20%, keďže v byte bolo o jedno vykurovacie teleso menej, čo predstavovalo 22% spotreby. Písomné potvrdenie o demontáži prasknutého radiátora SVD riadne obdržalo. Rovnako namietala nepravidelné čerpanie prostriedkov FO do interiérov bytov, nevyplácanie vzniknutých preplatkov z vyúčtovania, mimoriadne zálohy za teplo, zmeny rozlohy bytov, delikvenčný fond, dodatočné prepisovanie údajov v zápisniciach, použité podpisy vlastníkov z prezenčnej listiny schôdze ako súhlas s uznesením zo schôdze bez hlasovania jednotlivcov. Všetky tieto námietky doložila aj písomne. Znalecký posudok Ing. Mráza pritom súdy akceptovali aj v iných sporoch so žalovaným. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Bittnera, tento použil neplatné právne normy za roky 2004 a 2005, konkrétne vyhlášku č. 630/2005 platnú až od 1.1.2006. Znalec Bittner rovnako vo svojom posudku nezohľadnil skutočnosť, že v byte bolo od 2/2004 o jedno vykurovacie teleso menej, čo predstavovalo nižšiu spotrebu o 22%. V ďalšom tento znalec nezohľadnil ani to, že radiátor bol prasknutý a jeho demontáž bola nevyhnutná. Uviedol iba to, že demontáž bola prevedená bez súhlasu SVD a nemala namontované merače tepla. Vo svojom posudku sa odvolával pri určovaní sankcií na Zmluvu o výkone správy majetku SVD - 158, pričom nevzal do úvahy čl. III bod a/, v zmysle ktorého, SVD hradí výmeny prasknutých a poškodených radiátorov z prostriedkov Fondu, čo sa v iných prípadoch aj realizovalo. Nevzal do úvahy ani skutočnosť, že žalobkyni to bolo odmietnuté (uvedená námietka sa vzťahuje aj k obdobiu 2005, kedy v byte, ktorý nebol obývaný začali vodu prepúšťať aj ďalšie 2 radiátory, ktoré museli byť zablendované na náklady žalobkyne). O uvedenom SVD obdžalo písomné potvrdenie. V roku 2006 v neobývanom byte nebola žiadna spotreba tepla, byt susedil iba jednou stenou s vedľajším bytom,
kde bola chodba, na ktorej žiadne vykurovacie teleso namontované nebolo. Znalec Bittner aj vo svojich výpočtoch za odber tepla v roku 2006 iba uvádza, že nemala namontované merače tepla a preto bola povinná platiť 30% z celkových nákladov + 70% spotrebnú zložku + 20% nákladov za neregulovanú spotrebu v byte, kde žiadna spotreba tepla nebola. Odvolával sa pritom na vyhlášku Spolkovej republiky Nemecko, podľa ktorej spotrebu tepla v jej byte počítala firma Ista, s.r.o., ktorá prevádzala výpočty tepla v tomto obytnom dome na základe podkladov dodaných Spoločenstvom vlastníkov, ktoré odpočty tepla v dome samo prevádzalo. Znalec pritom firmu Ista s.r.o. nikdy nekontaktoval a všetky podklady pre výpočet spotreby tepla prevzal od zástupcov SVD. Uvedené sa týkalo aj rozdielnej veľkosti jej bytu, ktoré sa vo vyúčtovaniach SVD za jednotlivé roky líšilo. Počítal do vykurovacej plochy pivnicu, ktorá bola mimo bytu a vykurovacie teleso v nej žiadne nebolo. Vo svojom posudku dospel k výpočtom tepla v jej neobývanom a nevykurovanom byte, kde za rok 2006 mala mať spotrebu 27,39GJ. Pritom vy bytoch 3 izbových o veľkosti vykurovacej plochy 64,38 m23, SVD účtovalo spotrebu tepla len 16,62 GJ. Výpočty znalca za jednotlivé roky za daných podmienok boli fyzikálne nemožné, v rozpore s platnými predpismi. Ak sa potom znalec odvolával na sankcie v Zmluve o výkone správy majetku SVD (v bode kde mala byť sankcionovaná za nekontrolovaný odber tepla), mal rovnako zohľadniť aj čl. III ods. a/ tejto Zmluvy, kde je zakotvená povinnosť SVD vymeniť poškodené radiátory z Fondu. Situácia vo veci vyúčtovania sa zmenila až v roku 2010, kedy prestal dom spravovať SVD -158. Spoločnosť Ista s.r.o. bola vtedy SVD požiadaná, aby účtovala spotrebu tepla v jej byte v takej výške, ktorú by bolo možné obhájiť na súde. K okolnostiam údajného nesprístupnenia jej bytu uviedla, že v roku 2004 bol pri vytopení bytu vodou z prasknutého radiátora prítomný hospodár SVD, že byt bol neobývaný od 6/2004 bolo každému zrejmé, v roku 2006 bol v byte za účasti znalca Ing. Mráza opätovne hospodár SVD, pri zatepľovaní obvodového plášťa domu bol prítomný v jej byte zástupca SVD p. M.. Napokon nikdy neodmietla montáž pomerových meračov tepla, avšak pri havárií radiátora, tento musel byť demontovaný a jeho výmena jej bola zástupcami vlastníkov odmietnutá. Tvrdenie, že na takýto demontovaný radiátor mala nechať namontovať merače, považuje za absurdné. Za absurdné potom považuje, že mala za týchto okolností platiť maximálnu spotrebu tepla s 20% prirážkou. Neregulovaná spotreba nemôže byť počítaná tam, kde nebola žiadna spotreba tepla. Uvedené je v rozpore s cenovými predpismi, fyzikálnymi možnosťami a aj dobrými mravmi. Navyše sankcia 20% ného príplatku spotreby tepla sa počíta aj u bytov, kde došlo k úmyselnému poškodeniu radiátorov, u ostatných porúch bez prirážky. O tom, že išlo o poruchu malo SVD vedomosť. V danom prípade byt mal byť považovaný za nevykurovaný. 16. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že žalobkyňa si dala súkromne vypracovať Ing. Fedorom Mrázom znalecký posudok č. 4/2007 a 8/2007 znalcom v obore energetika, odvetvie energetické zariadenia, ústredné vykurovanie a vykurovacie zariadenia. Následne ten istý znalec bol oslovený Okresným súdom Bratislava III o vypracovanie znaleckého posudku v predchádzajúcom súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III (znalecký posudok č. 10/2007) - posúdenie nákladov na dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2001, 2002 a 2003. Jeho výpočty vychádzali z podkladov, ktoré mal k dispozícii iba od žalobkyne, neboli však doplnené o podklady od správcu domu. Žalobkyňa opakovane argumentuje uvedenými znaleckými posudkami a porovnáva ich so znaleckým posudkom Ing. Ladislava Bittnera, ktorý bol osobne prizvaný na súdne pojednávanie a podrobne zodpovedal na všetky otázky ohľadom výpočtu nákladov za dodávku tepla a služieb spojených s užívaním bytu navrhovateľky za roky 2003, 2004 a 2005, ktoré vychádzali z kompletných podkladov od správcu domu. Zhromaždenie vlastníkov bytov dňa 15. 1. 2004 odsúhlasilo nadpolovičnou väčšinou hlasov „Zmluvu o výkone správy majetku SVD 158“, kde bolo zakotvené k základnej a spotrebnej zložke na dodané teplo na vykurovanie zvýšiť koeficient strát tepla o 20 % v bytoch, kde nie sú namontované pomerové merače tepla. Týkalo sa to aj bytu žalobkyne. Žalobkyňa voči tomuto prijatému dokumentu nijako nenamietala ani ho súdne nenapadla. Žalobkyňa, ako vlastníčka bytu vzniknutú poruchu na radiátore neodstránila na vlastné náklady, aj keď sa jednalo o zariadenie bytu, ktorých oprava spadá výlučne do réžie vlastníka bytu (podobne ako pokazená pračka, chladnička, vodovodný kohútik, pokazené WC atď.) Žalobkyňa od roku 2004 byt neobývala. Od roku 2004 až do jeho odpredaja v auguste 2015 bol sprístupnený zástupcom vedenia spoločenstva iba 2 x (za účelom obhliadky znalca). V byte nebola meraná spotreba tepla a z dôvodu nesprístupnenia bytu správca nemal vedomosť, či sa v byte kúri alebo nie. Taktiež neboli merané ani premontované pomerové merače v súlade so zákonom, čím žalobkyňa hrubo porušila zákon o vlastníctve bytov č. 182/1993 Z. z. § 11 ods. 1 , 2 a 3. V roku 2007 bol zhromaždením vlastníkov zvolený nový štatutár spoločenstva a dozorná rada (z dôvodu náhleho úmrtia hospodára p X.. Nové vedenie sa celú dobu snažilo tento spor urovnať a tým umožniť návrat žalobkyne do svojho bytu. Ani raz nás neoslovila s požiadavkou na odstránenie poruchy radiátorov (aj keď nám to zákon o správe fondu opráv nedovoľuje) a s vedením spoločenstva vôbec nekomunikovala. Okresný súd v Pezinku na pojednávaní dňa 17. 02. 2010 vyzval účastníkov
konania na zmier. Dňa 25. 03. 2010 na zhromaždení vlastníkov, kde bola prítomná aj žalobkyňa, bol predložený zmier. V rámci zmieru avšak žalobkyňa predložila požiadavky, ktoré boli spoločenstvom VBaNP neakceptovateľné. Na zhromaždení vlastníkov bytov dňa 12. 04. 2011, bol odsúhlasený návrh na odpísanie pohľadávky žalobkyni, ktorý bol vedený v účtovníctve ešte bývalým vedením (zápisnica zo zhromaždenia, bod 5) - príloha č.2). Toto bol ďalší ústupok z ich strany k usporiadaniu celého sporu. V roku 2009 vykonanými úpravami v suteréne domu - zateplenie stropov suterénu za účelom zabránenia úniku tepla v bytoch nachádzajúcich sa na I. poschodí domu (byt žalobkyne), žalovaný odstránil dôvody, ktoré boli jedným z dôvodov demontáže radiátorov v byte. Aj napriek tomu, že uvedená skutočnosť bola žalobkyni oznámená, z jej strany nedošlo k spätnému namontovaniu radiátorov v jej byte. Demontáž radiátorov a odsťahovanie sa z bytu, v ktorom žalobkyňa nebývala 14 rokov, považuje žalovaný za účelové. Žalobkyňa týmto svojim správaním kompenzovala vyhrotené susedské a medziľudské vzťahy v dome, ktoré spôsobila svojim konaním. Spoločenstvo vlastníkov bytov „SVD 158“ súhlasí v plnom rozsahu so znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom Ing. Ladislavom Bittnerom, znalcom z odboru Energetika, tepelná energetika, vykurovanie a vykurovacie zariadenia v plnom rozsahu. 17. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo 14.3.2019 v celom rozsahu zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. V ďalšom poukázala na to, že v Zmluve o výkone správy majetku SVD z 15.1.2004 je zároveň uvedené, že zvýšený koeficient sa používa v bytoch bez meračov 20% len v základnej a nie aj spotrebnej zložke. Jej byt bol z dôvodu havarijnej situácie radiátora vytopený vodou a bolo v ňom o jedno vykurovacie teleso menej, čo predstavovalo spotrebu nižšiu o 22%. Predmetná zmluva jej nebola navyše doručená, takže ju nemohla namietať. Na strane 5 Zmluvy sa uvádza, že výmena poškodeného radiátora sa hradí z Fondu, čo sa v iných bytoch aj stalo. Jej to však bolo zamietnuté. Nesúhlasí s tým, že jej povinnosťou bolo platiť za neregulovanú spotrebu tepla navýšenú o 20% v čase, keď v byte žiadna spotreba tepla nebola. Predmetná zmluva upravuje sankcie pri neregulovanej spotrebe tepla a nie v byte bez akejkoľvek spotreby tepla. Už v roku 2004 pri vytopení bytu vodou bol v byte prítomný zástupca SVD A. Venény, výmenu radiátora odmietol i na základe jej písomnej požiadavky. Skutočnosť, že byt nemôže byť vykurovaný pre tečúce radiátory sa uvádzala v každej jej reklamácii zálohových platieb od roku 2004. Aj ku svojej reklamácii zálohových platieb z 18.5.2005 za rok 2004 predložila 3 požiadavky, medzi ktorými bola aj žiadosť o výmenu tečúcich radiátorov v byte. Namiesto jej vyhoveniu, jej bolo oznámené, že má zaplatiť dlh vo výške 303.776 Sk. Do dnes nebolo objasnené, prečo sa stratil zoznam bytov, do ktorých sa investovalo z prostriedkov Fondu, prečo bol vytvorený delikvenčný fond, prečo neboli vlastníkom bytov vyplácané preplatky pri vyúčtovaní zálohových platieb, prečo okrem mesačnej zálohy za teplo bola požadovaná aj mimoriadna záloha na teplo, prečo bolo od vlastníkov bytov požadované za odkúpenie pozemku pod domom zaplatiť sumu na účet spoločenstva namiesto vlastníkovi MÚ Pezinok, a to sumu o 100% vyššiu ako bola hodnota pozemku a pod. 18. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.
19. V danej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 9.761 Sk s príslušenstvom. Žalovaný nárok skutkovo vymedzila iba tým, že je výlučnou vlastníčkou bytu v bytovom dome a podielovou spoluvlastníčkou pozemku, na ktorom sa dom nachádza, ako aj podielovou spoluvlastníčkou spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Uviedla, že v roku 2001 si jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome založili Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVD 158. Žalobkyňa tvrdila, že za roky 2004 až 2006 jej vznikol preplatok na službách spojených s užívaním bytu v žalovanej výške ( tento preukazovala znaleckým posudkom Ing. Mráza), ktorý jej nebol vrátený. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd k zaplateniu tejto sumy rozsudkom zaviazal Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVD 158. Za žalovaného tak žalobkyňa označila SVD 158 - Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako samostatnú právnickú osobu.
20. Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019). Žalobca je teda povinný žalobou uplatnený nárok (iba) skutkovo vymedziť. Právne posúdenie zistených skutkových
okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza do úvahy možnosť podriadenia žalobou uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu, než je uvedená v žalobe, musí vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený (alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia.
V danom prípade - so zreteľom na to, ako a čím žalobkyňa vymedzila skutkový rámec, z ktorého vyvodzovala svoj nárok na zaplatenie požadovanej sumy - bolo pred rozhodnutím o jej žalobe „o zaplatenie 9.761 Sk s príslušenstvom“ potrebné si najskôr vyriešiť otázku, z akého právneho titulu sa žalobkyňa vyplatenia požadovanej sumy domáha. Uvedené potom úzko súviselo aj s vyriešením otázky, koho treba v takomto spore považovať za pasívne vecne legitimovaný subjekt. Vo všeobecnosti pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27).
21. V danej veci, ako už bolo uvedené, sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala zaplatenia peňažnej sumy, ktorá mala predstavovať výšku jej preplatku na službách spojených s užívaním bytu za roky 2004 až 2006. Inými slovami domáhala sa vrátenia preplatku na úhradách za služby spojené s užívaním bytu za označené obdobie. Ako žalovaného v konaní označila právnickú osobu SVD 158
- Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, IČO: 31773605, so sídlom ul. 1. mája 8, Pezinok, registrované v registri právnických osôb u OÚ Pezinok č. S-10/00-reg (teda nie jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastúpených označeným Spoločenstvom). Z obsahu jej žaloby (zo skutkového vymedzenia) však nebolo dostatočne zrejmé, či si žalobkyňa svoj nárok uplatňuje titulom nesplnenia zmluvnej povinnosti Spoločenstvom, príp. či zaplatenie svojho nároku požaduje od jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia), kde takto označený žalovaný (Spoločenstvo SVD 158) vystupuje len ako ich zástupca konajúci vo svojom mene, avšak na účet týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Podľa čl. XI.-XII.-XIII. bod 8 Dodatku č. 1 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVD 158 z 3.1.2005: „Vyúčtovaním zistený preplatok je spoločenstvo povinné vrátiť vlastníkovi do 15 dní od doručenia vyúčtovania“. Uvedené ustanovenie tak zakladalo zmluvnú (záväzkovú) povinnosť samotného Spoločenstva vrátiť príslušnému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru sumu predstavujúcu jeho preplatok na službách spojených s užívaním bytu (kam nepochybne patria aj platby za dodané teplo), a to v lehote 15 dní od doručenia ročného vyúčtovania nákladov.
Na druhej strane, podľa § 7b ods. 1 veta druhá zákona č. 182/1993 Z. z. účinného do 30.6.2007, Spoločenstvo iba hospodárilo s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádzal priamo dodávateľovi. Z uvedeného potom vyplýva, že prostriedky poukazované jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov (vedené na bankovom účte) na plnenia za služby spojené s užívaním bytu, nikdy neboli vo vlastníctve samotného Spoločenstva, ale boli vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Ak časť týchto prostriedkov, zodpovedajúca výške žalovaného preplatku, nebola žalobkyni doposiaľ vrátená, u žalobkyne prichádzalo do úvahy buď domáhať sa splnenia si tejto zmluvnej povinnosti Spoločenstvom podľa čl. XI.-XII.-XIII. bod 8 Dodatku č. 1 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVD 158 z 3.1.2005, alebo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov (titulom skutkovej podstaty plnenia bez právneho dôvodu), príp. (ak tieto boli medzičasom minuté, resp. sa na účte bytového domu už nenachádzajú) domáhať sa nároku na náhradu škody voči Spoločenstvu pre neplnenie (porušenie) si uvedenej zmluvnej povinnosti (§ 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.).
Možno teda uzavrieť, že žalovaná suma mohla z hľadiska právneho posúdenia predstavovať tak nárok na „splnenie si zmluvnej povinnosti Spoločenstvom na vrátenie preplatku v zmysle čl. XI.-XII.-XIII. bod 8 Dodatku č. 1 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVD 158 z 3.1.2005“, „nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mohlo vzniknúť na strane jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov“, ako aj „nárok na náhradu škody voči Spoločenstvu z dôvodu porušenia označenej zmluvnej povinnosti, za situácie, že tieto prostriedky v čase rozhodovania súdu nebolo možné žalobkyni vydať“. Každý z týchto nárokov je potom nárokom samostatným, s rozdielnou pasívnou vecnou legitimáciou nositeľov týchto povinností. Ako už bolo uvedené, kým v prípade domáhania sa splnenia zmluvnej povinnosti Spoločenstvom, príp. náhrady škody za jej nesplnenie, by nositeľom žalovanej povinnosti bolo samotné Spoločenstvo, v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by ním boli jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Ustálenie žalovaného nároku má teda nepochybne vplyv aj na zisťovanie, či žalovanému v spore svedčila pasívna vecná legitimácia, ktorú súd skúma (ex offo), teda vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nakoľko v danej veci z obsahu žaloby (predovšetkým z vymedzenia skutkových okolností veci) nebolo možné jednoznačne ustáliť, ktorý z uvedených, do úvahy prichádzajúcich nárokov, sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, mal ju súd prvej inštancie v tomto smere vyzvať na ich doplnenie. Napriek skutočnosti, že súd pozná právo (iura novit curia), a teda by mohol uplatnený nárok právne posúdiť podľa všetkých do úvahy prichádzajúcich právnych titulov, rozhodujúcim bolo ustálenie pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Inak povedané, zo skutkového opisu rozhodujúcich skutočností žalobkyňou v žalobe, odvolaciemu súdu nebolo dostatočne zrejmé, či označený žalovaný - SVD 158
- Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, mal v konaní vystupovať ako samostatný právny subjekt (samostatná právnická osoba), alebo len ako zástupca jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome konajúci vo svojom mene, avšak na účet týchto vlastníkov (uvedené nebolo dostatočne zrejmé ani z obsahu žaloby a nepremietlo sa ani do samotného petitu žaloby). Ako už bolo uvedené, hoci strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať (keďže právna kvalifikácia veci je vecou súdu), musia však uviesť rozhodné skutočnosti v takom rozsahu, že tieto umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu mohol právne kvalifikovať. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009).
22. Vyššie uvedené závery dáva odvolací súd do pozornosti predovšetkým preto, že SVD 158 - Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako právnická osoba (medzičasom) zaniklo ku dňu 17.9.2021, a to bez právneho nástupcu. Od 15.12.2020 správu predmetného bytového domu vykonáva nový správca - Mestský podnik služieb, IČO: 30853362, so sídlom v Pezinku, Trnavská 10. V tomto smere však platí, že ak spoločenstvo zaniklo bez právneho nástupcu výmazom z registra spoločenstiev, za jeho právneho nástupcu nemožno považovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí ho založili, ale ani právnickú osobu, s ktorou ešte pred zánikom spoločenstva uzavreli zmluvu o výkone správy (viď rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2 Co 354/2007). Ak má potom žalovaný nárok smerovať výlučne proti pasívne vecne legitimovanému subjektu, ktorým má byť SVD 158 - Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tento v konaní stratil procesnú subjektivitu (§ 61 C.s.p.), ktorej nedostatok vedie k zastaveniu konania (§ 64 C.s.p.). Na druhej strane, ak SVD 158 - Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov malo v konaní vystupovať len ako (procesný) zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a teda keď títo majú byť pasívne vecne legitimovanými subjektmi, možno v konaní pokračovať ďalej s tým, že takýmto (procesným) zástupcom bude v ďalšom Mestský podnik služieb, IČO: 30853362, so sídlom v Pezinku, Trnavská 10. K vyjasneniu si uvedenej skutočnosti (aký subjekt vlastne žalobkyňa označila za žalovaného a aký subjekt za žalovaného má súd považovať - teda či samotné Spoločenstvo alebo jednotlivých vlastníkov bytov iba procesne zastúpených Spoločenstvom a či označený subjekt je v danej veci skutočným nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v spore), bude však môcť dôjsť až potom, čo najskôr žalobkyňa na výzvu súdu doplní rozhodujúce skutočnosti ohľadne uplatneného nároku do takej miery, že tieto umožnia súdu uplatnený nárok právne kvalifikovať (teda či sa podanou žalobou domáhala splnenia si zmluvnej povinnosti Spoločenstvom, alebo nároku na náhradu škody podľa § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., príp. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia).
23. Z vyššie uvedených dôvodov (z dôvodu nedostatočného opísania rozhodujúcich skutočností ohľadne uplatneného nároku žalobkyňou v žalobe do takej miery, že to neumožňuje súdu uplatnený nárok právne kvalifikovať, a teda posúdiť i pasívnu vecnú legitimáciu v spore) bolo konanie zaťažené vadou, pre ktorú musel odvolací súd napadnutý rozsudok (ako predčasne vydaný) zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p.). Bude úlohou súdu prvej inštancie v naznačenom smere vyzvať žalobkyňu, aby doplnila žalobu o rozhodujúce skutočnosti spočívajúce v uvedení, či svoj nárok uplatňuje z dôvodu, že si žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť podľa čl. XI.-XII.-XIII. bod 8 Dodatku č. 1 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVD 158 z 3.1.2005 a teda sa domáha jej splnenia, alebo svoj nárok smeruje k prípadnej náhrade škody voči nemu (§ 8 ods. 5), príp. si ho uplatňuje voči vlastníkom bytov titulom vydania bezdôvodného obohatenia, kde ňou označený žalovaný vystupuje len ako ich procesný zástupca. Po zistení týchto skutočností, súd potom vyhodnotí, či žalobkyňou označenému žalovanému svedčí v konaní pasívna vecná legitimácia v spore, príp. či tento nestratil v konaní procesnú subjektivitu s následkom postupu podľa § 64 C.s.p.. Až následne (po vyriešení, aký nárok si žalobkyňa uplatňuje a voči ktorému žalovanému subjektu) bude môcť súd pristúpiť k posúdeniu, či vôbec žalobkyni vznikol alebo nevznikol preplatok na úhradách za služby spojené s užívaním bytu za obdobie rokov 2004-2006. 24. K samotnej otázke existencie/neexistencie preplatku odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že 20%-né zvýšenie (prirážka, sankcia) bolo platne dohodnuté, nakoľko bolo prijaté uznesením na členskej schôdzi vlastníkov 15. januára 2004 (bolo zakotvené aj v čl. II. bod 8 písm. a/ Zmluvy o výkone správy majetku SVD 158 a rovnako vyplývalo i z čl. XI, XII, XIII bod 8 písm. e/ Dodatku č. 1 k Zmluve o spoločenstve z 3.1.2005), pričom toto uznesenie žalobkyňa v zákonnej lehote na súde nenapadla (§ 14 ods. 4 zákona v tom čase účinného zákona č.182/1993 Z. z.). Túto sankciu (prirážku) preto možno vzťahovať aj na žalobkyňu, nakoľko v jej byte sa jednalo o nemeraný odber tepla. Odvolací súd zároveň dodáva, že bytový dom je vykurovaný ako celok. Vzhľadom k tomu, že teplo prestupuje stenami, stropom a podlahou miestnosti, nedá sa vylúčiť vzájomné tepelné ovplyvňovanie medzi susediacimi bytmi. Keby sme počas vykurovacieho obdobia v jednom byte uzatvorili všetky vykurovacie telesá, vplyvom prestupu tepla zo susedných bytov neklesne v nevykurovanom byte vnútorná teplota pod 15 - 18 °C. Vďaka prestupu tento byt spotrebuje teplo v hodnote 50 % až 70 % nákladov na teplo napr. v porovnaní s bytom, kde sa vykuruje na 21°C. Uvedené výrazné prestupy tepla však nie je možné presne zaznamenať a vyčísliť. Nezohľadňujú ich ani pomerové rozdeľovače tepla, ktoré slúžia pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie. Ich výsledky často motivujú obyvateľov k väčším úsporám. Mnohí, v snahe ušetriť, vypínajú vykurovacie telesá a „berú teplo“ od susedov. Tvorcovia legislatívy preto stanovili, že pri rozpočítavaní tepla na vykurovanie sa má pomerovým rozdeľovačom tepla prikladať menšia váha. Pri stanovovaní podielov tepla spotrebovaného jednotlivými bytmi sa má väčšina nákladov (60 % a viac) prislúchajúcich k základnej zložke ceny tepla rozdeliť medzi byty pomerne podľa podlahovej plochy a zvyšok podľa údajov pomerových rozdeľovačov tepla. Tento pomer môžu vlastníci bytov zmeniť hlasovaním. Ovplyvňuje ho viacero faktorov, ako je napríklad technické vybavenie domu, použité stavebné konštrukcie, vykonané opatrenia na zníženie spotreby tepla, tvar a poloha domu. Merače v bytoch nemerajú teplo v byte, iba teplo dodané do radiátorov, teplo pritom prestupuje medzi bytmi, ale to sa merať nedá. Už rozdiel v teplotách bytov okolo 3 °C znamená, že chladnejšiemu bytu stačí prijímať teplo cez steny - z okolitých bytov. Nameraná nulová spotreba v jednom byte neznamená, že majiteľ nespotreboval žiadne teplo - vo väčšine bytov ani pri trvalo vypnutých radiátoroch nemôže teplota klesnúť pod 18 °C, pretože teplotu udržiava teplo prijaté „cez steny“. Bytové merače tepla môžu plniť len funkciu pomerových rozdeľovačov. Namerané gigajouly sú tak ako dieliky pomerových rozdeľovačov len pomocné veličiny. Kto ich má najmenej, nemusí šetriť najviac a naopak. S poukazom na uvedené, ani odvolací súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobkyne, že v jej neobývanom byte nebola žiadna spotreba tepla, resp. že žiadnu spotrebu tepla neodoberala (z dôvodu demontovania 1 radiátora a zablendovania ďalších dvoch), príp. že neregulovaná spotreba nemôže byť počítaná tam, kde nebola žiadna spotreba tepla. Ako už bolo uvedené sankcia 20% príplatku sa vzťahovala k bytom, kde na radiátoroch neboli namontované merače tepla (nemeraná spotreba tepla), príp. tieto boli v priebehu sezóny poškodené. Je nesporné, že byt žalobkyne uvedené kritéria spĺňal. Na druhej strane (s čím sa nevysporiadal ani súd prvej inštancie, v dôsledku čoho bolo jeho rozhodnutie v tomto ohľade i nepreskúmateľným, čo zakladalo ďalší dôvod pre jeho zrušenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) sa súd pri svojom rozhodovaní opomenul vysporiadať s námietkou žalobkyne, že radiátory v jej byte boli poškodené (jeden bol prasknutý a dva tiekli), pričom ich výmenu Spoločenstvo SVD 158 odmietlo vykonať (skutočnosť, že Spoločenstvo o uvedenom probléme malo vedomosť sa javí odvolaciemu súdu ako nesporná) a preto nebolo možné dať na ne namontovať príslušné merače spotreby tepla. Ak by bola dôvodnou námietka žalobkyne, že Spoločenstvo bolo skutočne povinné jej
poškodené radiátory (prasknutý radiátor) vymeniť a neurobilo tak, bolo by súčasne potrebné z tohto pohľadu vyhodnotiť, či pri nesplnení takejto povinnosti bolo Spoločenstvo vôbec oprávnené 20%-nú prirážku žalobkyni účtovať. Ak by si totiž Spoločenstvo samo nesplnilo povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o výkone správy majetku SVD 158, nemohlo by zároveň voči žalobkyni uplatňovať sankcie z tej istej Zmluvy, na vznik ktorých toto prípadné nesplnenie povinnosti malo priamy vplyv. K uvedenému záveru by však súd mohol dospieť až potom, čo by najskôr zistil, že Spoločenstvu Zmluva o výkone správy majetku SVD 158 takúto povinnosť skutočne ukladala (odvolávajúc sa žalobkyňou na čl. III tejto Zmluvy) a že bez relevantného dôvodu si Spoločenstvo túto svoju povinnosť nesplnilo (napriek tomu, že na jej splnenie bolo žalobkyňou vyzvané), čím znemožnilo namontovanie meračov do bytu žalobkyne. Ak by teda bolo v konaní preukázané, že Spoločenstvo bolo povinné prasknutý radiátor v byte žalobkyne vymeniť (že by takúto povinnosť Spoločenstvo skutočne malo), pričom k tomu nedošlo, účtovanie sankcie v podobe 20%-nej prirážky by nebolo v prípade žalobkyne oprávnené.
Predbežne sa však odvolaciemu súdu javí, že Spoločenstvo takúto povinnosť (t. j. povinnosť vymeniť prasknutý radiátor v byte žalobkyne) nemalo. V čl. III. Zmluvy o výkone správy majetku SVD 158 bolo totiž dohodnuté, že: „prostriedky fondu možno použiť: 1/na nutné havarijné opravy bez schválenia plenárnej schôdze s dodatočným oznámením, 2/na práce uvedené v rozpočte schválenom plenárnou schôdzou, 3/na požiadanie plenárnej schôdze - platí zásada schválenia kvalifikovanou väčšinou, 4/ na dohodnuté a odsúhlasené investičné zámery, 5/na odstraňovanie závad vyplývajúcich z revíznych správ (napr. elektrika, plyn, výťah). Opravy hradené z Fondu opráv v bytoch vlastníkov: Jedná sa o odstraňovanie závad, ktoré by mohli spôsobiť škodu ďalším vlastníkom napr. zatopenie bytu pitnou vodou, splaškovou vodou, vodou z radiátorov, výbuch plynových spotrebičov na prípravu TÚV, zvýšeným odberom tepla, vzniku požiaru a pod, menovite: a/ výmena prasknutého radiátora doba výmeny 1x 10 rokov, b/ oprava a výmena radiátorových ventilov 1x 5 rokov, c/ revízia elektrického rozvodu v byte 1 x 5 rokov (na požiadanie vlastníka), d/ výmena vodomeru na studenú vodu 1 x 6 rokov, e/ opravy a utesnenie okien - severná strana 1 x 5 rokov, južná strana 1 x 8 rokov, f/ iné odsúhlasené plénom Spoločenstva, pokiaľ to budú umožňovať finančné prostriedky na fonde opráv. Na uvedené opravy majú nárok všetky byty bez ohľadu na priameho vlastníka a členstvo v Spoločenstve vlastníkov“. Z uvedeného potom vyplýva, že každý vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mal nárok na to, aby prostriedky Fondu boli použité, resp. aby boli z týchto prostriedkov hradené okrem iných aj opravy závad, resp. výmena prasknutého radiátora (raz za 10 rokov). Cit ustanovenie Zmluvy teda nedávalo žalobkyni právo domáhať sa priamo samotnej výmeny prasknutého radiátora Spoločenstvom, ale len právo, aby prostriedky Fondu boli použité na výmenu prasknutého radiátora. Inak povedané, žalobkyňa podľa cit. ustanovenia mala iba nárok na úhradu (preplatenie) nákladov vynaložených na výmenu prasknutého radiátora z prostriedkov Fondu, a nie na samotnú výmenu prasknutého radiátora Spoločenstvom. Žalobkyňa si teda mala sama dať nechať vymeniť prasknutý radiátor a preplatenie nákladov s tým spojených, následne požadovať uhradiť z prostriedkov Fondu (čo nie je to isté). Každý vlastník bytu a nebytového priestoru v dome je totiž povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy (§ 11 ods. 1 v tom čase účinného zákona č. 182/1993 Z. z.), a teda v danej veci odstrániť závady na radiátore, resp. nechať si ho vymeniť bolo v prvom rade povinnosťou predovšetkým žalobkyne. Následne jej potom vznikol iba nárok na preplatenie nákladov s tým spojených z prostriedkov Fondu v zmysle čl. III Zmluvy o výkone správy majetku SVD 158. Žalobkyňa si teda zamieňa nárok na výmenu prasknutého radiátora (resp. povinnosť Spoločenstva vymeniť príp. zabezpečiť výmenu prasknutého radiátora) s nárokom na preplatenie nákladov s tým spojených. Samotná skutočnosť, že Spoločenstvo jej tieto náklady preplatiť odmietlo, ju nezbavovalo zákonnej povinnosti svoj byt na svoje náklady udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie (§ 11 ods. 1) a teda povinnosti si sama zabezpečiť výmenu prasknutého radiátora. Nárok na preplatenie týchto nákladov podľa čl. III Zmluvy o výkone správy majetku SVD 158 bol potom samostatným nárokom voči Spoločenstvu, bez relevantného vplyvu k meritu tejto veci. Inak povedané, samotné nepreplatenie nákladov, nezbavovalo žalobkyňu povinnosti dať si prasknutý radiátor vymeniť na svojej náklady (§ 11 ods. 1) a nemalo vplyv na to, že byt žalobkyne sa stal nemerateľným pre teplo, čo potom zakladalo dôvodnosť uplatnenej 20%-nej prirážky. Žalobkyňa sa totiž mohla samostatnou žalobou domáhať preplatenia týchto nákladov. Nemohla však argumentovať povinnosťou Spoločenstva vymeniť jej prasknutý radiátor, keďže táto povinnosť zaťažovala samotnú žalobkyňu. Nepreplatenie týchto nákladov, resp. odmietnutie ich preplatenia Spoločenstvom, potom nemohlo mať žiaden vplyv na vyúčtovanie tepla a na dôvodnosť uplatnenia sankcie v podobe 20%- nej prirážky. Z týchto dôvodov potom odvolací súd vyslovuje predbežný názor, že ak otázka vzniku
(existencie) preplatku na platbách za služby spojené s užívaním bytu (a teda opodstatnenosť žalovaného nároku) závisela výlučne len na posúdení oprávnenosti účtovať žalobkyni 20%-nú prirážku (súd prvej inštancie totiž svoje rozhodnutie vyhodnotením rozdielnosti záverov znaleckých posudkov Ing. Mráza a Ing. Bittnera založil práve na tejto otázke), potom sa nárok žalobkyne predbežne javí nedôvodným. Ako však už bolo uvedené vyššie, k tomuto záveru bude môcť súd prvej inštancie pristúpiť až potom, čo by po vykonanom dokazovaní zistil, že Spoločenstvo nemalo v Zmluve zakotvenú povinnosť vymeniť žalobkyni prasknutý radiátor (ale len povinnosť preplatiť jej náklady spojené s jeho výmenou z prostriedkov Fondu). Naopak, ak by sa vykonaným dokazovaním zistilo, že Spoločenstvo takúto povinnosť malo (a bez relevantného dôvodu si ju nesplnilo), uplatňovanie 20%-nej prirážky by dôvodným nebolo. 25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný najskôr vyzvať žalobkyňu, aby doplnila rozhodujúce skutočnosti o ktoré opiera žalovaný nárok v takom rozsahu, aby to umožnilo súdu, žalovaný nárok správne právne kvalifikovať (ako už bolo uvedené do úvahy tu prichádzajú až 3 právne nároky). Až následne bude môcť súd zároveň vyhodnotiť, koho je potrebné považovať za žalovaného v spore, a teda, či žalovaný má v konaní procesnú subjektivitu a či mu svedčí i pasívna vecná legitimácia. Ak za žalovaného bude i potom naďalej potrebné považovať žalobkyňou označené Spoločenstvo SVD 158, ako samostatnú právnickú osobu, je namieste, aby súd v konaní postupoval podľa § 64 C.s.p. (odvolací súd nemohol v tomto štádiu konania pristúpiť k postupu podľa § 64 C.s.p., nakoľko mal za to, že doposiaľ nie je dostatočne zrejmé, kto vystupuje v konaní na strane žalovaného). Iba v prípade, že na strane žalovaného označené Spoločenstvo v konaní vystupovalo len ako procesný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bude súd oprávnený pristúpiť k posúdeniu, či vôbec žalobkyni vznikol alebo nevznikol preplatok na úhradách za služby spojené s užívaním bytu za obdobie rokov 2004-2006. V tomto smere bude v konaní ďalej pokračovať ako so zástupcom vlastníkov s Mestským podnikom služieb, IČO: 30853362, so sídlom v Pezinku, Trnavská 10. Ako už bolo uvedené, z obsahu spisu sa predbežne javí, že argumentácia žalobkyne o tom, že žiadnu spotrebu tepla neodoberala (z dôvodu demontovania 1 radiátora a zablendovania ďalších dvoch), príp. že neregulovaná spotreba nemôže byť počítaná tam, kde nebola žiadna spotreba tepla, ako aj o existencii povinnosti Spoločenstva dať jej vymeniť prasknutý radiátor, sa nejaví ako dôvodná, čo by predbežne potvrdzovalo opodstatnenosť uplatnenej 20%-nej prirážky. K uvedenému záveru však bude môcť súd prvej inštancie dospieť až po vykonanom dokazovaní (najmä obsahom Zmluvy o výkone správy majetku SVD a jej výklade - čl. III). Súd prvej inštancie preto bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby toto spĺňalo všetky náležitosti podľa § 220 ods. 2 C.s.p. a teda vo svojom odôvodnení reflektovať aj na argumentáciu vznesenú žalobkyňou, tak, aby to odvolaciemu súdu následne umožnilo preskúmať vecnú správnosť prijatých záverov. 26. O trovách pôvodného prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).