Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: SPP -distribúcia, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/b, IČO : 35 910 739, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: JOJK s.r.o., Kvetná 13, Svätuše 076 83, IČO: 45 398 755, zastúpenému JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, o zaplatenie sumy 5.314,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov, č.k.: -173 zo dňa 21. októbra 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trebišov, č. k.: -181 zo dňa 3. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Trebišov, č. k.: -173 zo dňa 21. októbra 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trebišov, č. k.: -181 zo dňa 3. decembra 2019.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.314,22 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody v rozsahu odobratého zemného plynu bez zmluvy z odberného miesta, ktoré v spornom období vlastnil žalovaný. 3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Žalobu považoval za nedôvodnú pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Podľa názoru žalovaného bol známy subjekt, ktorý zemný plyn bez zmluvy v spornom čase odobral, a to spoločnosť MONFI, s. r. o.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol skorším medzitýmnym rozsudkom č. k. - 106 zo dňa 23. októbra 2017 tak, že nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému je daný. Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. O tomto odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. - 128 zo dňa 30. apríla 2019 tak, že zrušil medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Košiciach v tomto zrušujúcom uznesení konštatoval, že záver súdu prvej inštancie o tom - že žalobca ako prevádzkovateľ siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré užívajú jednotlivé nehnuteľnosti a na nich odoberajú plyn bez zmluvy a že nie je prípustné, aby

za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu zodpovedali subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali, pretože by tým bolo znemožnené žalobcovi uplatniť si jemu patriaci nárok na náhradu škody v súdnom konaní a zároveň, že pre posúdenie veci je právne bezvýznamné skúmať obsah vzťahu medzi žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti a spoločnosťou MONFI s. r. o., ktorá túto nehnuteľnosť užívala

- je nesprávny a nemá oporu ani v právnej úprave, na ktorú súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odkazoval. Súd prvej inštancie svoj záver, že vlastník nehnuteľnosti, je zodpovedný za neoprávnený odber, neoprel o žiadne zákonné ustanovenie, z ktorého by tieto závery súdu prvej inštancie mali vyplývať. Navyše rozhodnutie bolo aj predčasné, pretože súd prvej inštancie - vzhľadom na svoje závery - vôbec neposudzoval procesnú obranu žalovaného v spore a ani nehodnotil žalovaným predložené dôkazy. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe ustálenia skutkového stavu, ktorého závery neboli súdom prvej inštancie vykonané na základe hodnotenia dôkazov v zmysle úpravy podľa (predtým ). V posudzovanej veci bolo preto podstatné posúdenie, či žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej je zriadené odberné miesto, zodpovedá za neoprávnený odber inou osobou len preto, lebo je vlastníkom nehnuteľnosti. Odvolací súd považoval za potrebné prisvedčiť odvolateľovi v tom, že súd prvej inštancie stotožnil neoprávneného odberateľa s vlastníkom nehnuteľnosti bez toho, aby tieto svoje závery oprel o konkrétne zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých by vlastník vždy zodpovedal za neoprávnený odber. Pokiaľ súd prvej inštancie s odkazom na zákon číslo o energetike vyvodil tieto závery, odvolací súd uviedol, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že za neoprávnený odber zodpovedá vždy vlastník nehnuteľnosti. Zákon o energetike pri označení neoprávneného odberateľa nepoužíva konkrétny pojem vlastník nehnuteľnosti, ale označuje ho iba ako odberateľa. Odvolací súd v tejto súvislosti dodal, že aj vlastník nehnuteľnosti, v ktorej je zriadené odberné miesto, môže byť odberateľom v zmysle zákonnej úpravy, ale odberné miesto môže byť zriadené so súhlasom vlastníka aj pre iného odberateľa, preto je vždy potrebné posudzovať okolnosti konkrétnej veci. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej konštatoval, že odberné miesto bolo zriadené na žiadosť spoločnosti MONFI s.r.o., ktorá pred sporným obdobím, konkrétne odo dňa 21.10.2008 do 25.6.2011 vlastnila nehnuteľnosť - poľnohospodársku budovu - odchovňa moriek súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/X, zapísanú na LV číslo XXXX, katastrálne územie Strážne a vykonávala v nej podnikateľskú činnosť. Podľa tvrdenia žalovaného, aj po zmene vlastníctva, na dané odberné miesto dodával spoločnosti MONFI s.r.o. zemný plyn dodávateľ Slovenský plynárenský priemysel a.s. a to od roku 2008 do 21.7.2011, kedy zmluvný vzťah skončil odstúpením od zmluvy zo strany dodávateľa (Slovenského plynárenského priemyslu a.s.) pre porušenie platobnej disciplíny zo strany odberateľa (MONFI s.r.o.), v dôsledku čoho dodávateľ plynu (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) odstúpil od zmluvy o dodávke zemného plynu a zároveň upozornil odberateľa (MONFI s.r.o.) na sprístupnenie meradla za účelom demontáže. Spoločnosť MONFI s.r.o., na adresu ktorej bol doručovaný list - odstúpenie od zmluvy z 6.7.2011, si zásielku doručovanú poštou nevyzdvihla, avšak vzhľadom na všeobecné obchodné podmienky ohľadom doručovania písomností platila fikcia doručenia, v dôsledku čoho odstúpenie od zmluvy, podľa tvrdenia žalobcu nadobudlo účinnosť ku dňu 21.7.2011. Z uvedeného možno vyvodiť, že obsah odstúpenia ani samotné odstúpenie od zmluvy zo strany dodávateľa spoločnosti MONFI s.r.o. nemuselo byť žalobcovi známe. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku odvolateľa v tom, že pokiaľ si žalobca svoje povinnosti vyplývajúce mu z pokynu dodávateľa, aj z jeho samotného postavenia nesplnil a umožnil tým odberateľovi spoločnosti MONFI s. r. o. ako nájomcovi, v ktorom sa nachádza odberné miesto, naďalej odoberať plyn bez platnej zmluvy, a teda nevykonal žiadne opatrenia, aby neoprávnenému odberu plynu nezabránil, nemožno tieto dôsledky (porušenie týchto povinností žalobcu) prenášať na žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, t.j. predmetnej budovy, najmä ak tento nebol zmluvným ani odberateľom plynu bez zmluvy, ako to tvrdí žalovaný. Odvolací súd ďalej uviedol, že v posudzovanej veci povinnosť preukázať vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a neoprávneným odberom ako protiprávnym úkonom zaťažuje poškodeného. Na druhej strane je na žalovanom, ktorý tvrdí, že plyn neodoberal, teda v zmysle platnej právnej úpravy nebol oprávneným ani neoprávneným odberateľom, aby nielen tvrdil, ale aj preukázal, že iná osoba (MONFI s.r.o.) bola neoprávneným odberateľom plynu, to znamená, že aj žalovaný musí svoje tvrdenia preukázať relevantnými dôkazmi. Z uvedeného možno vyvodiť, že je teda na žalobcovi, aby tvrdenia uvádzané v žalobe aj preukázal a je na žalovanom, aby poprel tvrdenia žalobcu a na preukázanie svojich tvrdení doložil alebo označil aj relevantné dôkazy.

6. Súd prvej inštancie potom, čo bol medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zrušený odvolacím súdom, v spore opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom. V tomto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody za mimozmluvný odber plynu na odbernom mieste Strážne 245, v období od 22.7.2011 do 6.5.2013 za odobratých 9.241 m3 zemného plynu. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odberné miesto bolo zriadené na žiadosť spoločnosti MONFI s.r.o., ktorá pred sporným obdobím, konkrétne odo dňa 21.10.2008 do 25.6.2011 vlastnila nehnuteľnosti na danej adrese: K. XXX a to nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXXX katastrálne územie Strážne a vykonávala v nich podnikateľskú činnosť - chov moriek. Na dané odberné miesto dodával spoločnosti MONFI s.r.o. zemný plyn dodávateľ Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a to od roku 2008. Zmluvný vzťah medzi spoločnosťou: Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a spoločnosťou: MONFI s.r.o. trval do roku 2011, pričom v danom časovom období títo zmluvní partneri uzavreli navzájom postupne tri zmluvy a to z dôvodu, že každá predošlá zmluva bola ukončená zo strany dodávateľa pre neplatenie dodávok zo strany odberateľa a po ich úhrade došlo k uzavretiu novej zmluvy. Posledná - tretia zmluva medzi spoločnosťou: Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a spoločnosťou: MONFI s.r.o. bola uzavretá na obdobie od 24.8.2010 do 21.7.2011. Zmluvný vzťah skončil odstúpením od zmluvy zo strany dodávateľa v zmysle všeobecných obchodných podmienok. List - odstúpenie od zmluvy bol doručovaný spoločnosti MONFI s.r.o. na adresu sídla, pričom nebol adresátom vyzdvihnutý. Súd prvej inštancie vo vzťahu k doručeniu tejto listiny uviedol, že pre doručenie platí fikcia doručenia tak, ako sa na tom účastníci zmluvy dohodli. Dátum 21.7.2011 súd prvej inštancie ustálil za deň, kedy bola zásielka o odstúpení od zmluvy adresovaná pre spoločnosť MONFI s.r.o. vrátená spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako nedoručená. Slovenský plynárensky priemysel a.s. si svoju pohľadávku za odobratý zemný plyn podľa tretej zmluvy za obdobia od 30.9.2010 do 31.12.2010, od 1.1.2011 do 18.1.2011, od 19.1.2011 do 21.7.2011 uplatnil voči odberateľovi MONFI s.r.o. na Okresnom súde Trebišov, a v spore vedenom Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. bol vydaný platobný rozkaz na sumu 5.955,80 eur s príslušenstvom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2013.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po ukončení zmluvného vzťahu so spoločnosťou MONFI, s.r.o., Slovenský plynárenský priemysel a.s. požiadal žalobcu o demontáž plynomeru na odbernom mieste Strážne 245. K plynomeru však nebol možný prístup. V roku 2013 Slovenský plynárenský priemysel, a.s. požiadal žalobcu o aktivovanie daného odberného miesta pre nového zmluvného partnera - žalovaného. Pracovníci žalobcu, ktorí sa dostavili dňa 6.5.2013 na miesto samé, zistili, že medzi stavom plynomeru pri ukončení zmluvného vzťahu spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s. a spoločnosti MONFI s.r.o. a stavom v deň 6.5.2013 je rozdiel X.XXX m3 zemného plynu. Ten plyn bol odobratý zo siete bez jeho dodávky a to z tzv. vyrovnávacieho plynu, ktorý sa vždy nachádza v sieti a spravuje ho žalobca za účelom vyrovnávania hladiny.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia písmena a) bodu 2 zákona číslo o energetike (ďalej len Zákon o energetike), ktoré upravuje definíciu neoprávneného odberu plynu, ustanovenia Zákona o energetike, ktoré upravuje povinnosť odberateľa neoprávnene odoberajúceho plyn uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla, podľa ustanovenia a zákona číslo (ďalej len ), ktoré upravuje zodpovednosť za škodu všeobecne.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca neoznačil žiaden konkrétny protiprávny úkon, ktorého sa mal žalovaný dopustiť v rozpore s objektívnym právom, ktorým by žalobcovi spôsobil škodu. To, aby žalovaný odobral v spornom období neoprávnene plyn z odberného miesta Strážne 245, žalobca nepreukázal. Bolo naopak preukázané, že na danom odbernom mieste v žalovanom období sídlil iný subjekt - nájomca: MONFI s.r.o., ktorý mal pred žalovaným obdobím uzavretú so spoločnosťou: Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ako dodávateľom) zmluvu o dodávke plynu na dané odberné miesto. Táto zmluva bola ukončená k dátumu 21.7.2011 odstúpením od zmluvy zo strany dodávateľa a predmetom terajšieho konania je neoprávnený odber plynu za priamo nadväzujúce obdobie od 22.7.2011 do 6.5.2013. Následne uzavrela spoločnosť: Slovenský plynárenský priemysel, a.s. zmluvu o odbere plynu na odbernom mieste K. XXX s novým zmluvným partnerom. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že za neoprávnený odber plynu zodpovedá vlastník odberného miesta nemá oporu v žiadnej právnej úprave. Žalobca nepreukázal v spore splnenie prvej zákonnej podmienky zodpovednosti za škodu a tak skúmanie podmienky

výšky škody a zavinenia bolo nadbytočné. Nesplnenie zákonnej podmienky preukázania protiprávneho konania vylučuje zodpovednosť žalovaného za žalovanú škodu, preto súd prvej inštancie žalobu, ako nedôvodnú, zamietol.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, v celom rozsahu, z dôvodov uvedených v písmeno f) a Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trebišov č. k. - 173 zo dňa 21. októbra 2019 zmenil tak, že žalobe vyhovie.

12. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. 1. Žalobca v odvolaní konštatoval, že Zákon o energetike jednoznačne neuvádza, že vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za odber bez zmluvy, a preto je vecou súdnej praxe určiť zodpovednú osobu za neoprávnený odber plynu. Odvolateľ poukázal na rozhodovaciu prax viacerých odvolacích súdov, ktorá stanovila zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za odber plynu bez zmluvy. 12. 2. Žalobca v odvolaní uviedol aj to, že žalovaný sa stal krátko pred neoprávneným odberom aj vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca nemohol vedieť do zistenia neoprávneného odberu, kto neoprávnený odber vykonáva, lebo s pôvodným odberateľom - spoločnosťou MONFI, s.r.o. - dodávateľ plynu zmluvný vzťah ukončil. Žalobca sa o neoprávnenom odbere plynu dozvedel až potom, čo žalobcovi nový odberateľ plynu umožnil prístup k meradlu. Nie je pritom zákonnou povinnosťou žalobcu demontovať meradlo po ukončení zmluvy o dodávke zemného plynu. Ak teda žalobca nevedel o neoprávnenom odbere plynu a nemal ani povinnosť po ukončení zmluvy o dodávke zemného plynu demontovať meradlo, nemôže byť nedemontovanie meradla po ukončení zmluvy o dodávke plynu považované za „priťažujúcu okolnosť“ pre žalobcu. 12. 3. Žalobca zároveň konštatoval, že neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o energetike a zabrániť neoprávnenému odberu plynu by žalobca mohol iba v prípade, ak by žalobca mal vedomosť o tom, že dochádza k neoprávnenému odberu plynu. To sa žalobca dozvedel až potom, čo mu nový odberateľ plynu umožnil prístup k meradlu.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu, rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdiť. Žalovaný zopakoval svoje tvrdenie, že v tomto spore nie je pasívne vecne legitimovaný na zaplatenie ceny plynu a žalobcovi nespôsobil žiadnu škodu. Žalovaný nebol ani zmluvným odberateľom plynu a neodoberal plyn ani bez zmluvy na odbernom mieste v obci K. Č.. XXX, avšak v spore bolo preukázané, že na tomto odbernom mieste odoberala plyn spoločnosť MONFI s. r. o. a to aj v rozhodnom čase, za ktorý si žalobca uplatňuje náhradu škody od žalovaného. Žalovaný potom, čo nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXXX, na ktorej bolo zriadené toto odberné miesto plynu, nikdy nebol vyzvaný na sprístupnenie odberného miesta za účelom demontáže plynomeru, napriek žiadosti spoločnosti: Slovenský plynárenský priemysel, a.s. adresovanej žalobcovi o demontáž plynomeru po odstúpení od zmluvy spoločnosťou: Slovenský plynárenský priemysel, a. s. so spoločnosťou MONFI s. r. o. V prípade, ak by žalobca vyzval žalovaného na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom demontáže plynomera, tak by žalobcovi nevznikla žiadna škoda a pokus o demontáž plynomera zo dňa 25.7.2011 mohol byť úspešný. Žalovanému nebolo ani nikdy oznámené, že spoločnosť MONFI s. r. o. je neplatičom na odbernom mieste. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti žalovaným od spoločnosti MONFI s. r. o. nedošlo k zmene odberateľa ani elektrickej energie, ani plynu a preto žalovaný ani neuzatváral zmluvu so spoločnosťou: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., lebo spoločnosť MONFI s.r.o. pokračovala v podnikateľskej činnosti ešte aj v roku 2013. Toto všetko bolo zistené aj v tomto spore pred súdom prvej inštancie a to oboznámením sa so spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn. a aj rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 15. augusta 2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -204 zo dňa 27.2.2019. Žalovaný zároveň uviedol aj to, že rozhodnutia iných súdov predkladané žalobcom boli vydané na základe iného skutkového stavu a na daný spor ich nemožno aplikovať.

14. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Zároveň dodal, že v danom prípade vôbec nebolo zrejmé, kto reálne odoberá zemný plyn na odbernom mieste v nehnuteľnosti,

ktorej vlastníkom je žalovaný a preto v prípade neoprávneného odberu plynu bez zmluvy, je vlastník nehnuteľnosti - ako oprávnená osoba - pasívne legitimovaný v spore o náhradu škody, ktorá súvisí s právom vlastníka disponovať nehnuteľnosťou, v ktorej k neoprávnenému odberu dochádzalo.

15. Žalovaný v odvolacej duplike k odvolacej replike žalobcu uviedol, že odvolacia replika žalobcu neobsahuje ani skutkové, ani iné právne posúdenie, ktoré by malo vplyv na správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a je len opakovaním tvrdení žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný ďalej uviedol, že v obdobnej veci bolo rozhodnuté fakticky o totožnom skutkovom a právnom základe rozsudkom Okresného súdu Trebišov, v spore vedenom pod sp. zn. . Žalovaný zároveň zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu a zvýraznil to, že v danom prípade bolo možné určiť zodpovedný subjekt za vznik škody za bez - zmluvný odber plynu a to spoločnosť MONFI s.r.o.. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Odvolací súd výzvou zo dňa 25.11.2021, podľa , vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia písmena a) Zákona o energetike a Zákona o energetike, vzhľadom na ich použitie odvolacím súdom pri skúmaní splnenia povinností žalobcu pri demontáži meradla plynu.

18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.12.2021 na výzvu odvolacieho súdu, nesúhlasil s použitím uvedených ustanovení Zákona o energetike. K použitiu § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike žalobca uviedol, že oprávnenie na vstup nebolo možné použiť. Pre dotknuté odberné miesto neexistovala zmluva o dodávke zemného plynu a teda žalobca - ako prevádzkovateľ distribučnej siete - do daného odberného miesta nevykonával distribúciu plynu pre žiadneho z dodávateľov zemného plynu a žalobca nie je dodávateľ zemného plynu. K použitiu § 82 ods. 5 Zákona o energetike, žalobca uviedol, že odpojiť existujúce odberné plynové zariadenie od distribučnej siete a teda vykonať technické opatrenia na zabránenie neoprávnenému odberu plynu nemôže žalobca svojvoľne. Musí mať preukázané, že k neoprávnenému odberu zemného plynu skutočne dochádza. Ukončenie zmluvy o dodávke zemného plynu pritom automaticky neznamená, že sa plyn v nehnuteľnosti aj po ukončení zmluvy o dodávke, ďalej odoberá a teda, že k neoprávnenému odberu plynu dochádza. To, že k neoprávnenému odberu dochádzalo, žalobca zistil až vtedy, keď mu bol umožnený prístup k meradlu. Žalobca ďalej uviedol, že ak by nehnuteľnosť odpojil bezdôvodne len preto, že bola ukončená zmluva o dodávke plynu, spôsobil by tým majiteľovi nehnuteľnosti škodu, nakoľko by majiteľ nehnuteľnosti musel nanovo vynaložiť náklady na vybudovanie nového pripojenia. Mohlo by tiež dôjsť k škode na nehnuteľnosti v prípade, ak by vybudovanie nového pripojenia nebolo možné realizovať okamžite.

19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.12.2021 na výzvu odvolacieho súdu, súhlasil s použitím uvedených ustanovení Zákona o energetike. Žalovaný zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, že žalobca mal možnosť a mohol konať vo veci tak, aby mu nevnikla škoda a zabrániť neoprávnenému odberu plynu. Uviedol, že odvolacím súdom citované ustanovenia Zákona o energetike preukazujú, že žalobca takto konať mohol a ak vznikla škoda, túto žalovaný nespôsobil a žalobca mohol zabrániť vzniku škody demontážou plynomeru. Žalovaný zároveň zdôraznil, že od žalobcu nebol nikdy vyzvaný na súčinnosť formou sprístupnenia odberného miesta plynu za účelom demontáže plynomeru.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa 365 ods. 1 písmen f) a h) Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie sú naplnené.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

23. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd udáva, že predmetom sporu je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody za odber plynu bez zmluvy na odbernom mieste K. XXX v období od 22.7.2011 do 6.5.2013 za odobratých 9.241 m3 zemného plynu, teda za neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písmena a) bodu 2 Zákona o energetike. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že žalobca bol prevádzkovateľom distribučnej siete a žalovaný bol vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzalo meradlo plynu, rovnako bolo preukázané, že spoločnosť MONFI s. r. o. bola odberateľom plynu a to na základe troch zmlúv o odbere plynu uzavretých so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Zároveň vykonaným dokazovaním, bolo preukázané aj to, že žalobca nesplnil pokyn dodávateľa plynu - spoločnosti: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., aby po ukončení zmluvného vzťahu spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s. so spoločnosťou MONFI s. r. o., ako odberateľom plynu na základe platného odstúpenia od zmluvy o odbere plynu dodávateľom plynu - žalobca realizoval demontáž plynomeru na odbernom mieste K.Á. XXX. Rovnako vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odberné miesto bolo zriadené na žiadosť spoločnosti MONFI s.r.o., ktorá pred sporným obdobím, konkrétne odo dňa 21.10.2008 do 25.6.2011 vlastnila nehnuteľnosť - poľnohospodársku budovu - odchovňa moriek súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/X zapísanú na LV XXXX, katastrálne územie Strážne a vykonávala v nej podnikateľskú činnosť, aj po zmene vlastníctva ako nájomca. Odvolací súd zároveň udáva, že počas celého priebehu sporu žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie práve tým, že spoločnosť MONFI s. r. o. - ako nájomca - vykonával na odbernom mieste naďalej svoju podnikateľskú činnosť.

25. Odvolací súd zároveň konštatuje, že spoločnosť MONFI s. r. o. odoberala od 21.7.2011 plyn z dvoch odberných miest bez riadne uzavretej zmluvy. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, v priebehu tohto sporu bolo zistené, že obdobná situácia ako na odbernom mieste K. XXX bola aj na odbernom mieste Strážne 236 a 237, kde náhrada škody za neoprávnený odber plynu za obdobie od 21.7.2011 do 6.5.2013 (obdobie totožné s posudzovaným obdobím), bola predmetom sporu vedeného Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. . Stranami sporu sp. zn. bol žalobca SPP - distribúcia, a.s. a žalovaným bol A. E.. Žalobca v uvedenom spore žiadal, aby súd prvej inštancie uložil Jozefovi Kissovi - ako vlastníkovi daného odberného miesta, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.749,85 eur v žalovanom období. Jedna nehnuteľnosť, na ktorej bolo zriadené odberné miesto bola vo vlastníctve spoločnosti JOJK s.r.o. (žalovaného v spore sp. zn. ), ktorej jediným spoločníkom je A. E.. Druhá nehnuteľnosť, na ktorej bolo zriadené druhé odberné miesto, bola vo vlastníctve A. E.. V spore vedenom pod sp. zn. bolo zistené, že na odber plynu na tomto mieste mala uzavretú od 31.8.2010 do 20.7.2011 (k tomuto dátumu odstúpil od zmluvy dodávateľ plynu pre neplatenie zo strany odberateľa) zmluvu so spoločnosťou: Slovenský plynárenský priemysel, a.s. spoločnosť MONFI s.r.o., ktorá v podnikateľských aktivitách na danej nehnuteľnosti pokračovala aj po ukončení zmluvného vzťahu so spoločnosťou: Slovenský plynárenský priemysel, a.s. List dodávateľa plynu o odstúpení od zmluvy bol vrátený odosielateľovi po uplynutí odbernej lehoty pre spoločnosť MONFI s.r.o. ako nevyzdvihnutý. V konaní sp. zn. bola žaloba SPP - distribúcie, a.s. (teda žalobcu aj v tomto spore) proti A. E. pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného právoplatne zamietnutá rozsudkom zo dňa 15.8.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. - 204 zo dňa 27.2.2019.

26. K posúdeniu zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu odvolací súd udáva, že bez ohľadu na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu upravuje čiastočne aj Zákon o energetike, je potrebné primárne na tento právny vzťah aplikovať všeobecné ustanovenia upravujúce zodpovednosť za škodu všeobecne, pretože režimu podliehajú aj osobitné prípady zodpovednosti za škodu, keďže tieto osobitné

prípady nemôžu byť v rozpore so všeobecnými ustanoveniami upravujúcimi zodpovednosť za škodu. Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia oprávneného a zodpovedného subjektu, existencia právnej úpravy, ktorá spája správanie sa daného subjektu s jeho zodpovednosťou. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne.

27. Žalobca sa touto žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody v rozsahu odobratého zemného plynu bez zmluvy z odberného miesta, ktoré v spornom období vlastnil žalovaný a teda žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti by mal - podľa názoru žalobcu - zodpovedať za odber plynu bez zmluvy a preto je vlastník nehnuteľnosti povinný nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu.

28. Odvolací súd s tvrdením žalobcu uvedeným v odseku 26. odôvodnenia tohto rozhodnutia nesúhlasí, nakoľko Zákon o energetike nestotožňuje odberateľa plynu s vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej je zriadené odberné miesto. Zároveň Zákon o energetike v § 82 ods. 2 stanovuje povinnosť odberateľa (nie vlastníka nehnuteľnosti), ktorý neoprávnene odoberal plyn, uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, a to dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

29. Zo záverov uvedených v odseku 22. odôvodnenia tohto rozsudku odvolací súd konštatuje, že žalovaný v spore preukázal, že plyn neodoberal, teda v zmysle platnej právnej úpravy nebol oprávneným, ani neoprávneným odberateľom, teda neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, čo vylučuje zodpovednosť žalovaného za škodu tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Odvolací súd zároveň dodáva, že vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že plyn v rozhodnom čase odoberala spoločnosť MONFI s. r. o.

30. Podľa § 82 ods. 5 Zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

31. Podľa § 11 ods. 1 písmena a) Zákona o energetike, držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti.

32. K námietkam žalobcu, že nie je možné použitie § 82 ods. 5 v spojení s § 11 ods. 1 písmena a) Zákona o energetike odvolací súd udáva:

33. Nemožnosť použitia § 11 ods. 1 písmena a) žalobca preukazoval tým, že pre dotknuté odberné miesto neexistovala zmluva o dodávke zemného plynu a teda žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete do daného odberného miesta nevykonával distribúciu plynu pre žiadneho z dodávateľov zemného plynu a žalobca nie je dodávateľ zemného plynu. Odvolací súd k uvedenému udáva, že sa žalobca - ako prevádzkovateľ distribučnej siete - touto žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody práve z dôvodu distribúcie odobratého zemného plynu údajne žalovaným bez zmluvy z odberného miesta a to tým, že z distribučnej siete žalobcu, ako prevádzkovateľa distribučnej siete bol odobratý zemný plyn v objeme 9241 m3. Ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona o energetike umožňuje držiteľovi povolenia alebo ním poverenej osoby v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti.

34. Nemožnosť použitia § 82 ods. 5 Zákona o energetike žalobca preukazoval tým, že odpojiť existujúce odberné plynové zariadenie od distribučnej siete a teda vykonať technické opatrenia na zabránenie neoprávnenému odberu plynu nemôže žalobca svojvoľne a musí mať preukázané, že k neoprávnenému odberu zemného plynu skutočne dochádza. Odvolací súd nespochybňuje povinnosť žalobcu vykonať všetky potrebné opatrenia pred tým, ako má dôjsť k odpojeniu odberného miesta, aby nedošlo k

odpojeniu odberného miesta svojvoľne, avšak žalobca v spore ani nepreukázal, žeby žalovaného vyzval na súčinnosť formou sprístupnenia odberného miesta plynu za účelom demontáže plynomeru napriek tomu, že bol spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a. s. vyzvaný realizovať demontáž plynomeru.

35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na daný spor možno použiť citované ustanovenie § 82 ods. 5 v spojení s § 11 ods. 1 písmena a) Zákona o energetike.

36. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca - ako prevádzkovateľ distribučnej siete - nevykonal potrebné opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu a nevyzval žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, na poskytnutie súčinnosti potrebnej pre odmontovanie plynomeru napriek tomu, že bol spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel a. s. vyzvaný realizovať demontáž plynomeru na danom odbernom mieste. Uvedené pochybenie žalobcu pritom nemôže ísť na ťarchu žalovaného - ako vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej bolo zriadené odberné miesto na dodávku plynu.

37. Odvolací súd ďalej uvádza, že rozhodnutia odvolacích súdov, na ktoré poukázal žalobca, vychádzali z iného skutkového základu, a preto ich nemožno v tomto spore použiť.

38. K tvrdeniu žalobcu, že Zákon o energetike jednoznačne neuvádza, že vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za odber bez zmluvy, a preto je vecou súdnej praxe určiť zodpovednú osobu za neoprávnený odber plynu, odvolací súd udáva, že súd pri prejednávaní sporu a pri rozhodovaní o určení zodpovednej osoby za neoprávnený odber plynu musí nielen rešpektovať právo, ale zároveň výklad a aplikácia práva musí smerovať k spravodlivému výsledku. Zákon o energetike definuje ako osobu zodpovednú za neoprávnený odber plynu odberateľa, nie vlastníka nehnuteľnosti, preto nemožno automaticky, bez znalosti konkrétnych okolností daného prípadu, za zodpovednú osobu určiť vlastníka nehnuteľnosti, ak dokazovaním bude preukázaný iný odberateľ plynu, ako vlastník nehnuteľnosti. V opačnom prípade by rozhodnutie súdu nebolo spravodlivým výsledkom sporu.

39. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, keď žalobu zamietol, pretože bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný - ako vlastník nehnuteľnosti - nebol odberateľom, ktorý neoprávnene odobral zemný plyn v objeme 9241 m3. Vykonaným dokazovaním bolo naopak preukázané, že plyn v rozhodnom čase odoberala spoločnosť MONFI s.r.o. Žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti nezodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi za odber plynu bez zmluvy (neoprávnený odber plynu) a preto nie je povinný nahradiť žalobcovi škodu podľa Zákona o energetike a .

40. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu ako vecne správny.

41. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).