Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/55/2017

Identifikačné číslo spisu: 5115010691 Dátum vydania rozhodnutia: 28.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Szabo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5115010691.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného C. X. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 28. septembra 2017 v Bratislave dovolanie C. X. podaného prostredníctvom obhajkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo 17. augusta 2015, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného C. X. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo 17. augusta 2015, sp. zn. , bola podľa , , schválená dohoda o vine a treste medzi obvineným C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., J. P. XXXX/X, prechodne bytom Z., X. XX (ďalej len ,,obvinený“) a prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina, podľa ktorej bol obvinený uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 1. februára 2015 asi o 05.00 hod. v Žiline, na Mariánskom námestí, pred klubom Q. club bezdôvodne fyzicky napadol T. X. tak, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde mu následne obvinený prehľadal vrecká bundy a odcudzil mu odtiaľ finančnú hotovosť vo výške cca 150,- eur, mobilný telefón zn. HTC Desire 601, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s vloženou pamäťovou kartou zn. Kingston Micro SDHC 32GB v celkovej hodnote 200,05 Eur, spiatočný lístok na vlak z Olomouca do Rajeckých Teplíc a príručnú kapsičku s logom Puma s osobnou kozmetikou v celkovej hodnote 15,98 Eur, ktorú mal poškodený prevesenú cez plece, čím odcudzením vecí spôsobil poškodenému T. X. celkovú škodu vo výške cca 366,03 Eur a fyzickým napadnutím mu spôsobil pomliaždenie hlavy s odreninou v pravej čelovospánkovej oblasti, pomliaždenie tváre v oblasti nosa s krvnou okoločnicovou podliatinou vpravo a zlomeniny nosových kostičiek bez posunu, ktoré zranenia si podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva vyžiadali dobu PN v trvaní 6 dní, pričom obvinený sa predmetného skutku dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. z 18. marca 1999, právoplatným dňa 5. mája 1999, v spojení s uznesením Krajského

súdu v Žiline, sp. zn. bol uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa 234 ods. 1 Tr. v spolupáchateľstve podľa Tr. a bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 2 roky 6 mesiacov so zaradením do I. NVS a ďalej bol rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 21. apríla 2005, právoplatným dňa 31. augusta 2005, uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa Tr. v spolupáchateľstve podľa Tr. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa Tr. a bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 6 rokov 6 mesiacov so zaradením do III. NVS, ktorý trest bol následne zrušený a rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 27. júna 2008, právoplatným dňa 27. júna 2008, mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 7 rokov 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Za to bol obvinenému uložený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., 38 ods. 2, § 47 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.

Na výkon uloženého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 77 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil ochranný dohľad 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. súd zaviazal obvineného k náhrade škody poškodenému T. X., nar. XX.XX.XXXX v W., Česká republika, trvale bytom Česká republika, W., P. B. XXX/X, a to vo výške 366,03 Eur.

Citovaný rozsudok o schválení dohody o vine a treste nadobudol právoplatnosť a tým aj vykonateľnosť so zreteľom na ustanovenie jeho vyhlásením, t.j. 17. augusta 2015. Obvinený uložený trest v súčasnej dobe vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová.

Okresný súd Žilina dňa 20. septembra 2017 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného C. X., ktoré podal prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Zdenky Hruškovej. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 17. júla 2017 (č.l. 476-477), pričom obhajkyňa k dovolaniu pripojila i dôvody dovolania napísané obvineným (č.l. 478-479).

Obvinený vo svojom dovolaní uviedol, že dovolanie podáva z dôvodov podľa , nakoľko bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Napadnutým rozhodnutím bol v zmysle porušený zákon a zároveň boli porušené aj ustanovenia o konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v jeho neprospech, pričom jeho dovolanie smeruje voči všetkým výrokom rozsudku Okresného súdu Žilina zo 17. augusta 2015, sp. zn. .

V rámci uplatneného dôvodu obvinený poukázal na ustanovenia , , , z ktorých je možno vyvodiť, že ani uznanie viny obvineným nezbavuje súd povinnosti zisťovať, či priznanie bolo pravdivé, či výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok spáchal obvinený, ktorý sa ku skutku priznal, uznal vinu a či dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. Priznanie ku skutku spravil pod tlakom okolností a z obavy o uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, pričom popiera spáchanie predmetného skutku s poukázaním na vyjadrenie poškodeného, ktoré ako jediný usvedčujúci dôkaz vyznieval s ostatnými dôkazmi nepresvedčivo a nevierohodne, ako aj výpoveď svedkyne H. S.. V konaní neboli produkované žiadne iné dôkazy, ktoré by ho usvedčovali. Súd ani prokurátor sa podľa obvineného nezaoberali ani dôkazmi, ktoré navrhol, a to kamerové záznamy z priľahlých bánk, ktoré boli blízko miesta činu. Za daného stavu mala byť podľa obvineného aplikovaná zásada „in dubio pro reo“ a situácia mala byť vyhodnotená v jeho prospech s poukázaním na ustanovenia , , ,

Podľa obvineného právo na obhajobu nemožno zužovať len na právo mať obhajcu, ale ide o celý komplex práv, ktoré sú orgány činné v trestnom konaní a súd povinné rešpektovať, zachovávať a dať priestor na ich realizáciu, avšak v danom prípade tomu tak nebolo, a preto vzhľadom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania konštatoval a vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach v zmysle a postupom podľa zrušil v celom rozsahu dovolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina, ako aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a zároveň prikázal, aby okresný súd nanovo konal a rozhodol.

Samosudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručila rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Možnosť vyjadriť sa využila prokurátorka podaním došlým na súd prvého stupňa 8. augusta 2017 (č.l. 482), ktorá navrhla dovolanie obvineného odmietnuť podľa , nakoľko je založené na rovnakých dôvodoch obhajoby obvineného, ktorá bola z jeho strany použitá v prípravnom konaní. Podľa prokurátorky dovolanie obvineného neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli súdu známe v čase rozhodovania a s ktorými by sa súd nevysporiadal. Predmetná trestná vec bola ukončená konaním dohody o vine a treste, pričom obvinený pred súdom na zákonom stanovené otázky v zmysle ustanovenia až j/ odpovedal kladne. V uvedenej veci podal dovolanie obvinený aj skôr prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Zdenky Sýkorovej, a to z dôvodov v zmysle , ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2016, sp. zn. odmietnuté. Z uvedených dôvodov považuje prokurátorka napadnuté rozhodnutie za zákonné a zodpovedajúce stavu veci.

Vyjadrenie prokurátorky bolo súdom prvého stupňa následne doručené obvinenému, jeho obhajcovi a ostatným stranám, ktorí však na uvedené vyjadrenie prokurátora nereagovali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal podané dovolanie a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote troch rokov, počítanej v zmysle a v uvedenej lehote bolo podané na mieste, kde bolo možné tento mimoriadny opravný prostriedok podať, teda na Okresnom súde Žilina, pri dodržaní ustanovenia a bolo podané v súlade s ustanovením prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, ako podané osobou neoprávnenou ( ), pretože nebolo podané na základe podnetu, ktorý by mohol byť relevantný na podanie dovolania.

V súvislosti s dovolaním podaným proti rozsudku Okresného súdu Žilina, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že dohoda o vine a treste je osobitným druhom konania, ktorý je upravený v ustanovení a nasl. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že dochádza k uzavretiu obojstrannej dohody medzi prokurátorom a obvineným o spôsobe ukončenia trestnej veci, pričom táto dohoda následne podlieha schváleniu súdu (č.l. 343-346). Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd ukladá bez dokazovania viny po tom, ako kladne odpovie na verejnom zasadnutí pred súdom na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v ustanovení pod písmenami a/ až j/ (č.l. 332). Kladnou odpoveďou na otázku uvedenú v ustanovení sa obvinený okrem iného vzdáva aj práva podať proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste riadny opravný prostriedok (odvolanie).

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že ustanovenie a ustanovenie nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami a a (veta prvá) V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny

( ) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste ( ) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby (, , ). Obmedzenie uvedené v veta druhá sa týka len podnetu na dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa odseku 3 naposledy označeného ustanovenia a na prípad uvedený v predchádzajúcej vete nedopadá, čo vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2016, sp. zn. , ako aj z ustálenej judikatúry.

Námietky obvineného ohľadne nevykonania ním navrhnutých dôkazov, spochybňovanie výpovede poškodeného a svedkyne sú nedôvodné a irelevantné, pretože žiadne dokazovanie pred súdom nebolo vykonané práve preto, že obvinený si to neželal a dobrovoľne sa vzdal kontradiktórneho, ústneho, verejného a bezprostredného hlavného pojednávania v dôsledku uzatvorenia dohody o vine a treste s prokurátorom, ktorá bola následne schválená aj súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd skonštatoval, že obvinený nebol v predmetnom dovolacom konaní oprávnenou osobou na podanie dovolania, nakoľko dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby, čo sa nestalo, pričom dovolací súd v predmetnej veci nezistil žiadne porušenie práv obvineného, a to ani jeho práva na obhajobu, a preto dovolanie odmietol postupom podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.