Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/95/2016

Identifikačné číslo spisu: 4015200443 Dátum vydania rozhodnutia: 25.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Berthotyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4015200443.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Poľovnícke združenie TROJCHOTÁR, so sídlom Demandice 301, 935 85 Demandice, IČO: 42 332 818, 2/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, B., obaja právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Okresnému úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2015/007413 zo dňa 10. marca 2015, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. -138 zo dňa 23. marca 2016 v časti výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -138 zo dňa 23. marca 2016 v časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením zastavil podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „), konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2015/007413 zo dňa 10.03.2015, pretože žalobcovia písomným podaním zo dňa 17.03.2016, doručeným krajskému súdu dňa 21.03.2016, vzali podanú žalobu späť, nakoľko rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2015/007413 zo dňa 10.03.2015 a rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor, č. OU-LV- PLO/2014/009272-4 zo dňa 10.10.2014, boli právoplatne zrušené rozhodnutím Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. -420 zo dňa 19.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2016.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli. Žalobcovia si uplatnili náhradu trov konania podľa , ale krajský súd postupoval podľa a uviedol, že z jazykového výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že krajský súd rozhoduje iba o trovách žalovaného, ak žalobca návrh vezme späť.

Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku o trovách konania a navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

V odvolaní namietal, že krajský súd o nimi uplatnených trovách konania nerozhodoval a sú názoru, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené, sa súd musí zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené.

Žalovaný vyjadrenie k podanému odvolaniu nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ( , veta prvá ) postupom podľa veta prvá a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

S poukazom na ustanovenie postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 ( ).

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či je správny záver krajského súdu, že súd rozhoduje iba o trovách žalovaného v prípade, že žalobca návrh vezme späť.

Citované zákonné ustanovenie ( ) upravuje výnimočné priznanie náhrady trov konania žalovanému pre prípad späťvzatia žaloby, a to trov, ktoré žalovaný vynaložil po tom, čo žalobca podal žalobu. Predpoklady uvedené v tomto ustanovení nemajú spoločné znaky s , ktoré sa viažu na výsledok, resp. úspech v konaní a v zmysle ktorého nemožno náhradu trov konania priznať nikomu inému iba úspešnému žalobcovi. Rozhodnutie o náhrade trov konania žalovaného podľa veta za bodkočiarkou bude prichádzať do úvahy najmä v prípade neodôvodnených žalôb a je výnimkou zo zásady, že v správnom súdnictve nemožno priznať náhradu trov konania úspešnému žalovanému, nakoľko to ustanovenie vylučuje.

Aj v správnom súdnictve môže žalobca vziať žalobu späť z dôvodov, ktoré neznamenajú neúspech, ale sú v príčinnej súvislosti s legalizáciou postupu a rozhodovania správneho orgánu (napr. v dôsledku autoremedúry alebo ako v prejednávanej veci v dôsledku zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia).

Zo zákona nevyplýva jednoznačne, či súd v tomto prípade môže aplikovať ustanovenia upravujúce náhradu trov konania v tretej časti alebo má aplikovať iba ustanovenie , ktoré nasvedčuje tomu, že bez zreteľa na ďalšie v prípade späťvzatia žaloby, treba žalovanému vždy priznať náhradu trov konania, ktoré vynaložil.

Vychádzajúc z účelu zákonnej úpravy náhrady trov konania, systematickej súvislosti ako aj z požiadavky ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ) ako aj zo zásady, že všetky štátne orgány majú určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s , pričom zo zásady ústavne konformného

výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak by pri uplatnení štandardných metód výkladu, prichádzali do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky , , ), podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky treba v danom prípade aplikovať zodpovednosť za procesné zavinenie na zastavení konania v zmysle ustanovenia veta druhá v spojení s veta prvá O.s.p (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.02.2011).

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy ( prvá veta ). Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Je však potrebné poznamenať, že medzi správaním odporcu a späťvzatím návrhu musí byť daná príčinná súvislosť. Z toho vyplýva, že akékoľvek správanie odporcu nie je možné považovať za príčinu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa. Pre určenie príčinnej súvislosti je podstatné, aby odporca bol pri vyhovení nároku ovplyvnený podaním návrhu na súd. V prípade, ak sa zmenili objektívne okolnosti do tej miery, že aj bez podania návrhu na súd by bol odporca navrhovateľovi vyhovel, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu určiť príčinnú súvislosť medzi správaním odporcu a späťvzatím návrhu.

Po preskúmaní súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, odvolací súd konštatuje, že Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky rozhodnutím č. -420 zo dňa 19.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2016, zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP4-2015/007413 zo dňa 10.03.2015 a rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkového a lesného odboru č. OU-LV-PLO/2014/009272-4 zo dňa 10.10.2014. Späťvzatie žaloby z dôvodu, že odpadol dôvod, kvôli ktorému ju žalobcovia podávali, malo za následok zastavenie konania. Odvolací súd konštatuje, že krajský súd sa v rozhodnutí v časti náhrady trov konania vôbec nezaoberal aplikáciou , resp. o trovách žalobcov vôbec nerozhodoval, a preto vzhľadom na vyššie uvedené považuje rozhodnutie krajského súdu v tejto časti za nepreskúmateľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania podľa v spojení s zrušil a vec mu vrátil v uvedenej časti na ďalšie konanie v zmysle v spojení s

V ďalšom konaní krajský súd vec v časti priznania náhrady trov konania opätovne posúdi vzhľadom na ustanovenie a následne o trovách konania rozhodne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.