Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/161/2017

Identifikačné číslo spisu: 1414204360 Dátum vydania rozhodnutia: 18.12.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1414204360.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému L. bývajúcemu v Z., o zaplatenie 1 065,37 € s príslušentvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava IV („súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. marca 2015 č. k. -47 rozhodol tak, že: 1/ konanie v časti uplatnenej sumy 480 € zastavil, 2/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 461,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 941,72 € od 10.7.2011 do 2.9.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 881,72 € od 3.9.2014 do 19.9.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 821,72 € od 20.9.2014 do 30.10.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 721,72 € od 31.10.2014 do 19.11.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 661,72 € od 20.11.2014 do 17.12.2014, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 561,72 € od 18.12.2014 do 11.2.2015, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 461,72 € od 12.02.2015 do zaplatenia, 3/ vo zvyšku žalobu zamietol, 4/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 41,4 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 250,02 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, 5/ žalobcovi priznal nárok na vrátenie súdneho poplatku vo výške 22,1 €. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 29. mája 2015.

2. Súd prvej inštancie uznesením z 8. marca 2017 č. k. -52 návrh žalobcu na vydanie opravného uznesenia zamietol. V rozhodnutí uviedol, že o prípad zrejmej nesprávnosti v zmysle sa nejedná, kedy žalobca v žalobe uvedie nesprávne údaje.

3. Krajský súd v Bratislave („odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z 26. apríla 2017 sp. zn. 6

Co 127/2017 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne [ (ďalej len „“)] Na odôvodnenie uviedol, že tzv. vecné nedostatky a nesprávnosti žaloby nie sú dôvodom na opravu súdnych rozhodnutí; inštitút opravného uznesenia má odstraňovať len zjavné nedostatky, ktorých sa dopustil v rozhodnutí súd, nie strana sporu v podanej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a dodal, že skutočnosť týkajúcu sa správneho priezviska žalobca ani nepreukázal.

4. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením , keďže podľa jeho názoru súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca vyčítal odvolaciemu súdu a rovnako aj súdu prvej inštancie nesprávny výklad aplikácie právnej normy týkajúcich sa chýb v písaní a počítaní. Podľa jeho názoru z vyplýva možnosť vykonania opravy bez ohľadu na skutočnosť, či sa jej dopustil žalobca alebo súd.

5. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech (z hľadiska procesného) bolo rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 viackrát (viď napríklad sp. zn. , , , ) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je (nesmie byť vnímaný ako) tretia inštancia, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

8. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (viď ). V danom prípade žalobca namieta, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v .

9. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa , je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle až f/ pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle až f/ irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

10. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nevyhovení návrhu na vydanie opravného uznesenia, ktoré je síce z formálneho hľadiska právoplatným rozhodnutím, nejde však o rozhodnutie vo veci samej a ani rozhodnutie, ktorým by sa konanie skončilo. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení (hodnotí žalobou uplatnený nárok podľa hmotného práva). Rozhodnutím, ktorým sa súd zaoberal nárokom, ktorý si strany uplatnili je v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie. Rozhodovaním vo veci samej nie je také rozhodnutie, ktoré stranám zakladá len procesné práva.

11. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, nie je dovolanie podľa prípustné. Dovolací súd procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej procesnej nesprávnosti.

12. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ).

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.