Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1XObdo/681/2017

Identifikačné číslo spisu: 1712216691 Dátum vydania rozhodnutia: 14.02.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1712216691.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -55 z 31. marca 2016 vo výroku potvrdzujúcom uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. -36 zo 6. októbra 2015, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

II. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

III. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. -36 zo 6. októbra 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur s tým, že poplatok je vyrubený podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou .

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) druhou výrokovou vetou uznesenia č. k. -55 z 31. marca 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa priamo v žalobe uviedla, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Pezinok by porušilo jej právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Žiadala preto, aby nadriadený súd prikázal predmetnú

vec inému súdu z dôvodu, že sudcovia Okresného súdu Pezinok sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci. Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalobkyňa v žalobe namietala zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Pezinok. Keďže vznesenie námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom v zmysle položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, súd prvej inštancie postupoval správne, keď napadnutým uznesením uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur. Konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo síce v čase podania žaloby oslobodené od súdnych poplatkov podľa , avšak toto oslobodenie sa nevzťahovalo na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2011, sp. zn. ).

3. K námietkam žalobkyne, že súd prvej inštancie mal postupovať podľa a požiadať príslušný krajský súd o prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa, odvolací súd uviedol, že tzv. nutná delegácia v zmysle je vždy dôsledkom vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu, pričom k ich vylúčeniu dochádza buď na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom konania, alebo preto, že samotní sudcovia sa cítia byť vo veci zaujatí. V danom prípade sa sudcovia Okresného súdu Pezinok necítili byť vo veci zaujatí, preto návrh žalobkyne na nutnú delegáciu podľa musel byť z jej strany podmienený vznesením námietky zaujatosti všetkých sudcov tohto súdu.

4. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh podľa , b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať ( ) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený ( ), keďže o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, ktorého nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa v konaní domáha. Z týchto dôvodov žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Zároveň navrhla dovolacie konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s .

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 26. júna 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej aj „“), ktorý v ustanovení zrušil v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany ( ). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo ( ).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 ( ), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr skúmal, či je dôvodný návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania.

7. Dovolateľka svoj návrh na prerušenie konania podľa odôvodnila tým, že je potrebné podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade položky č. 17a

Sadzobníka súdnych poplatkov (ktorý tvorí prílohu ) s . Argumentovala tým, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti a ako taká sa nemá spoplatňovať, pretože predstavuje jediný prostriedok, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa nej povahu fakticky poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle , čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd, garantovaného a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

8. Obligatórne prerušenie konania na účely podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov ( ) upravuje aj , a to v ustanovení , podľa ktorého súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Podľa je toto ustanovenie možné primerane aplikovať aj v dovolacom konaní.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že vyrubenie poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu. Položka č. 17a bola do Sadzobníka súdnych poplatkov opätovne zavedená , pretože (ako vyplýva z dôvodovej správy k tejto novele ) dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti zo strany účastníkov, a tým k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy predmetný poplatok má mať povahu kaucie, ktorá sa poplatníkovi vráti, ak námietku podal dôvodne. Takéto obmedzenie je podľa dovolacieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavne zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote ( ). Zaplatený poplatok za námietku zaujatosti sa naviac v prípade jej oprávnenosti podľa vráti. Ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odseky 59, 60).

10. Keďže dovolací súd nepovažoval položku č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov za rozpornú s a jej článkom 46 ods. 1, návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania podľa ako nedôvodný zamietol.

11. V ďalšom dovolací súd skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom. Vzhľadom na prechodné ustanovenie , podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení a nasl. , teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 12. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. , , , , . Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza ( ). 13. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených dovolateľkou (, , ) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v

ods. 1 , pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z , dovolací súd podľa odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ; v spojení s ). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie ( ). 15. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.