Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/229/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom zo dňa 17.9.2012, doručeným súdu dňa 27.9.2012, sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,-eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,- eur, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok v exekučnom konaní, vedenom proti povinnému Silvia Laurinyeczová, nar. 20.9.1979, na vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX /EX 12038/2008/, keď rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 29.1.2009, po uplynutí zákonom stanovenej doby / omeškanie viac ako 6 mesiacov/. 2. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tvrdením, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s pravidlami riadneho hospodárenia, ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmlúv o úvere, navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu, že zo strany dlžníka neboli rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu v tom, že v označenej exekučnej veci, vedenej podľa procesných pravidiel, uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.2.2010 do 31.5.2010, od 1.6.2010 do 31.5.2011 a od 1.6.2011, zakladajúcich povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní, resp. do 30 dní, od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, v stanovenej lehote poverenie nevydal napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zaťaženosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas, potrebný k posúdeniu návrhu a rozhodnutiu. Žalobca v žalobe uviedol, že nedisponuje rovnopismi príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré by obsahovali vyznačený dátum doručenia súdu. V predmetnej veci neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho exekučného konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú v žalobe špecifikoval takto: majetková škoda 125,-eur, predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-eur a na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15,-eur; nemajetkovú ujmu, ako satisfakčnú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv a legitímnych očakávaní, vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 330,- eur / 55,- eur za každý mesiac omeškania; pri bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu 6 mesiacov/, vychádzajúc pre možnú analógiu z doktríny, prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi, vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,-Sk, t.j. cca 660,- eur. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatňuje tiež preto, lebo samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov, smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná práva úprava. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušovanie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu jeho žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy a to neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a zákonných práv žalobcu, v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátane strateného času, ktorá vyvolala u žalobcu resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu, čo spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca v žalobe napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody do podania žaloby. Žalovaný však na jeho žiadosť pozitívne nereagoval. 3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca k žalobám nepripojil žiadne prostriedky procesného útoku, za prostriedok procesného útoku označil iba príslušný exekučný spis Okresného súdu Pezinok povinného Silvia Laurinyeczová /aj to s nesprávnym dátumom jej narodenia/. 4. Žalovaný sa k žalobe, doručenej mu dňa 23.4.2018, vyjadril elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu, zo dňa 2.5.2018 tak, že žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade poukázal na zmätočnosť samotnej žaloby. V žalobnom návrhu sa v tomto prípade vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Vo všeobecnosti namieta, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania a vznik skutočnej škody nemajetkovej ujmy. Žalobca síce

uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Z obsahu žaloby nie jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca namieta nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebné poznamenať, že žaloba neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne v náleze z 3.5.2011 č.k. III. ÚS 69/2011-25 taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade, má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalovaný poukazuje na to, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola Okresnému súdu doručená žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresoval žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, mu bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Zákon č. 514/2013 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/nezákonné rozhodnutie, resp. neprávny úradný postup, 2/vznik škody, 3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. neprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu - rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia po 15 dňovej lehote poukázal na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1, písm. c) Zák.č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 „súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 Zák.č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu zo zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie“. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených „. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako o exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 1.6.2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z. čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 , písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia

na rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky, ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovalo len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 , písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Vo všeobecnosti je taktiež potrebné poukázať na judikatúru ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave, alebo v zákone (napr. rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 64/1997 na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v iných prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy (I.ÚS 63/00).“ Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu namieta prieťahy v konaní, žalovaná odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať, pri posudzovací nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúcu v zbytočných prieťahoch v konaní. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Podľa jej názoru efektívnosť a rýchlosť súdneho konania je oprávnený preskúmavať v konaní o náhradu škody podľa zákona 514/2003 Z.z. len ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti, resp., predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie, alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehote odo dňa doručenia (oznámenia), rozhodnutia. V súvislosti s uvedeným, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie nároku /premlčacia lehota/ uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu vznáša námietku premlčania. Žalobca sa vo svojej žalobe domáhal náhrady majetkovej škody, v paušálnej sume 125,-eur, na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré majú spočívať v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch, spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, pričom žalobca neuvádza, či tieto vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk, čím žalobca neuniesol bremeno tvrdenia. Žalobcom uvádzanú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda logicky sa preto nemožno domáhať ani ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 330,- eur, čo predstavuje pomernú výšku k čiastke 660,- eur za rok prieťahov (suma, ktorú v niektorých nálezoch priznal Ústavný súd SR) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR, tak poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je

nesprávna úvaha. Ústavný súd prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyžil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy. Ďalej je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podstate „frustrácia, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“ , ale tieto bližšie nekonkretizoval a tiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. V ďalšom poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a teda nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu s poukazom na všeobecne známu skutočnosť, že v posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv práve v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov, čo bolo predmetom záujmu aj Európskej komisie. Taktiež poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda označeným postupom okresného súdu. 5. Za prostriedky procesnej obrany označil a k vyjadreniu pripojil: list EK a článok denníka SME zo dňa 16.7.2012. 6. Vyjadrenie žalovaného s prílohami boli doručené na vedomie žalobcovi dňa 10.5.2018 s výzvou na vyjadrenie /repliku/. K obrane žalovaného sa nevyjadril. 7. Strany sporu, riadne predvolané, sa na pojednávanie nedostavili, žalobca neúčasť ospravedlnil, strany nežiadali pojednávanie odročiť z dôležitých dôvodov, preto súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol o konaní v ich neprítomnosti. 8. Súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu, vymedzenom stranami a oboznámením pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn.: 16Er 12/2009 a zistil nasledovné: 9. V exekučnej veci sp. zn. 16Er 12/2009 /povinný Silvia Laurinyeczová, nar. 20.9.1979/ bola dňa 8.1.2009 exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného /žalobcu/ na vykonanie exekúcie, ktorý návrh bol spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa 17.12.2008, spolu s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, vydaným dňa 7.10.2008 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8 a výpisom z obchodného registra oprávneného. Poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 289,45 eur s prísl., trovy konania 120,33 eur, trovy exekučného konania 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 63,83 eur a trovy exekúcie Okresný súd Pezinok vydal pod č. 5107 007116 dňa 29.1.2009. V tejto exekučnej veci v období od doručenia žiadosti exekútora na vydanie poverenia do vydania poverenia na vykonanie exekúcie žalobca sťažnosť na prieťahy nepodal a takúto skutočnosť v žalobe ani netvrdil. 10. Podľa § 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. /Exekučný poriadok/ v znení úč. v čase začatia exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 11. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo d) nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa § 4 ods. 1, písm. a) bod. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej repliky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 14. Podľa § 15 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody , rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „ žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 15. Podľa § 16 ods. 1, 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú výzvam pre predbežné prerokovanie nároku. 16. Podľa § 17 ods. 1 a 2, 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 17. Podľa § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia /oznámenia/ rozhodnutia. 18. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Obč. zák. , na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. 19. Žalobca nárok skutkovo oprel o tvrdenie, že nevydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom /Okresného súdu Pezinok/ v exekučnej veci, vedenej pod sp. zn. 16Er 12/2009 / povinný Silvia Laurinyeczová, nar. 20.9.1979/ v zákonom stanovenej lehote, resp. po viac ako 6 mesiacoch od podania žiadosti o vydanie poverenia, mu bola spôsobená škoda /materiálna škoda/ a nemajetková ujma/. Nároku na náhradu škody sa domáhal podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tvrdiac v žalobe, že žalovaného písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovaný a žalovaný nereagoval pozitívne. 20. Tvrdením týchto skutočností tak žalobca určil predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd výlučne z dôkazov, označených žalobcom, zisťoval ich vykonaním v súlade s § 185 ods. 2 C.s.p.. 21. Predovšetkým bolo potrebné sa vysporiadať so žalovaným vznesenou námietkou premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú a predovšetkým z tohto dôvodu žalobu žalobcu zamietol. Žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekútor JUDr. Krutý doručil Okresnému súdu Pezinok dňa 8.1.2009. 15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula dňa 23.1.2009, kedy žalobcovi mohla začať plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa osobitného predpisu a plynula do

23.1.2012, pričom žaloba o náhradu škody, ktorá by mohla vzniknúť v /priamej a bezprostrednej/ príčinnej súvislosti s nevydaním poverenia exekučným súdom v zákonnej lehote, bola podaná na súd až dňa 27.9.2012. Pokiaľ by žalobca pri riadnej starostlivosti o svoje pohľadávky, uplatňované v exekučných konaniach, ich stav priebežne a dôsledne sledoval v súčinnosti s ním zvoleným exekútorom, objektívne mal a mohol vedieť o nevydaní poverenia v tejto exekučnej veci v zákonnej lehote. Z obsahu žaloby je však nesporné, že žalobca náležitú pozornosť svojím vymáhaným pohľadávkam nevenoval, o čom svedčí jeho „zmätočná“ žaloba, za akú ju označil žalovaný a to prinajmenšom v tom, že sám žalobca neoznačil spisovú značku, pod ako sa exekúcia vedie, neuviedol správne dátum povinnej, neoznačil dátum podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nesprávne uviedol, že exekučný súd nekonal, že vydal poverenie až o viac ako 6 mesiacov po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty. 22. Zákon č. 514/2003 Z.z. má oporu v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom. Nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa zásadne uplatňujú na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiaden liberačný dôvod, na základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti. 23. Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup orgánov štátu, súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z. z. a to nezákonné rozhodnutie, resp. neprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. 24. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty. 25. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 26. Podľa čl. 2 ods. 3 C.s.p. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. 27. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané ním tvrdené skutočnosti /skutkové tvrdenia/, od ktorých odvíja priaznivé rozhodnutie pre seba. Povinnosť tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením skutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca by mal konanie iba usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností k nároku, sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby, relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti preukázali //rozsudok NS SR 3Cdo 108/2011, uznesenie NS SR 5Cdo 196/2009/. 28. „K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp, neprimeranosti) sa tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp, jeho

význam. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu, a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná" / nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2016 zo dňa 09.03.2016/. 29. V podanej žalobe žalobca síce uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody a že žalovaný do podania žaloby na súd na žiadosť pozitívne nereagoval. Na preukázanie uvedenej skutočnosti však žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz a ani neoznačil žiaden dôkaz, preukazujúci toto jeho skutkové tvrdenie. 30. Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát, vzniknutých nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci /Okresného súdu Pezinok v tomto prípade/ v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom konaní. Otázka predbežného prerokovanie nároku na náhradu škody je upravená vo vyššie cit. zákone č. 514/2003 Z. z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku /ďalej len "žiadosť"/ s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 a 2 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. 31. „Nesplnenie postupu podľa § 15 ods. 1 cit. zákona netvorí procesnú podmienku uplatnenia nároku na súde, ale ide o hmotnoprávnu podmienku, s ktorou sa súd musí vysporiadať pri prejednaní nároku vo veci samej„ /rozhodnutie KS Trnava sp. zn. 9Co/71/2008 zo dňa 29.4.2008/. 32. „Ak nie je splnená základná hmotnoprávna podmienka pre podanie žaloby, takto podaná žaloba musí byť ako nedôvodná a predčasne podaná, zamietnutá“ / rozhodnutie KS Košice sp. zn. 5Co/209/2007 zo dňa 12.11.2007/. 33. Z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal ani len splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky, bolo potrebné žalobu aj z tohto dôvodu, ako predčasne podanú, zamietnuť, keďže žalobca neuviedol prípadné iné skutkové alebo právne osobitosti prípadu, pre ktoré by sa mal súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe. 34. V obdobnej skutkovej a právnej veci totožných subjektov konania zamietol Okresný súd Michalovce žalobu žalobcu o náhradu škody, majúcu byť spôsobenú žalobcovi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu z dôvodu, že žaloba v tamojšom konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody - predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd Košice rozsudkom zo dňa 9.2.2016 pod sp. zn. 5Co/53/2015 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku zdôraznil: „Pri náhrade škody na základe zákona č. 514/2003 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/> Z.z. je treba splniť niekoľko podmienok a to: predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, vydanie nezákonného rozhodnutia /označenie nesprávneho úradného postupu/, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia/ nesprávneho úradného postupu a vznikom škody, ako aj ďalšiu podmienku s tým, že ak chýba čo i len podmienka, nie je možné nárok na náhradu škody priznať.

35. Bez ohľadu na vyššie uvedené, pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávny úradný postup Okresného súdu Pezinok vo vyššie uvedenom exekučnom konaní, spočívajúci v nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote a jeho vydaní až po viac ako 6 mesiacoch, súd nemal z vykonaného dokazovania /obsahu exekučného spisu/ toto skutkové tvrdenie žalobcu za preukázané. Vzhľadom na exekučný titul /rozsudok rozhodcovského súdu/ bol exekučný súd musel preskúmať súlad žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom /neexistenciu rozporu/, čo potvrdila aj neskoršia súdna prax, vrátane zmeny legislatívy, a vydanie poverenia 6 dní po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu nebolo možné považovať za takú nečinnosť exekučného súdu, ktorú by bolo možné označiť za „prieťahy“ alebo nesprávny úradný postup. 36. „Nevyhnutným predpokladom pre záver o tom, že postup orgánu štátu v preskúmavanej veci bol nesprávny, je normatívne vyjadrenie „správneho úradného postupu“ a zistenie, že orgán štátu tento postup nezachoval“ /uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 18/2011 zo dňa 13.9.2012/. 37. „Postup exekučného súdu treba považovať za plne opodstatnený a zákonnom podložený, keď po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011)“. 38. „Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“ /uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 <aspi://module='JUD'&link='JUD74265SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zo dňa z 13. 10. 2011/. 39. Žalobca tak v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť preukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu /existencie prieťahov v označenom exekučnom konaní/, majúceho mať pôvod v nečinnosti, nezodpovednosti, alebo liknavom, neefektívnom alebo nehospodárnom postupe exekučného súdu, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. 40. Vzhľadom na to, ako aj na skutočnosť, že žalobca v celom rozsahu neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o vzniku skutočnej/materiálnej škody, ale ani tvrdenej nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali vzniknúť v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok v označenom exekučnom konaní a keď žalobca v konaní okrem označenia exekučného spisu nepredložil súdu v tomto konaní žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku, spôsobilé preukázať ním tvrdenú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, vrátane existencie priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom tvrdenej škody a ujmy a tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, súd v tejto časti zložku tvrdenej skutočnej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, ďalej nerozoberá. 41. Samotné poukázanie žalobcom v rámci elektronického ospravedlnenia jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní, doručenom súdu dňa 16.8.2018 na skutočnosť, že si nechal znaleckým ústavom vyhotoviť znalecký posudok na vyčíslenie majetkovej škody a tento znalecký posudok predložil súdu v konaní, vedenom pod sp. zn. 8C 266/2012, výšku tvrdenej majetkovej škody nie je spôsobilé v tomto konaní preukázať, keď žalobcovi nič nebránilo v tom, aby ním označený dôkaz a včas predložil súdu v tomto konaní, ak ho za dôkaz v tomto konaní označuje. 42. Žalovaný tak nepreukázal ani kumulatívne splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § § 9 ods. 1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. 43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní. 44. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.