Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-179-2019.pdf
PDF · 116.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/179/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobcu: G.. U. F., G.: XX XXX XXX, X. X. S. X, A. T., zastúpený: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, so sídlom Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: G.. U. W., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XXXX/X, X., zastúpený: JUDr. Peter Bilkovič, advokát, so sídlom Strojnícka 8, 827 01 Bratislava, o zaplatenie 25 839,23 eur s príslušenstvom a protinávrhu žalovaného o zaplatenie 8 583,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.03.2019 č.k. 5C/255/2011-623, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie výrokom I žalobu zamietol, výrokom II protinávrhy žalovaného zamietol a výrokom III priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,60 %.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 100 ods.1, § 101, § 631, § 632, § 634 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne zamietajúce rozhodnutie vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku odôvodnil tým, že mal za nesporné, že strany sporu sa dohodli, že žalobca vykoná pre žalovaného práce súvisiace s pomocou pri zhotovení hrubej stavby rodinného domu žalovaného, práce na stavbe bazéna, ktorý tvoril príslušenstvo rodinného domu a práce pri stavbe oplotenia a terénnych úpravách. Taktiež bola nesporná úhrada žalobcovi zo strany žalovaného v sume 21 209,02 eur (638 943 Sk). Sporným bolo, na základe akého právneho titulu žalobca práce vykonával, aký rozsah stavebných prác žalobca pre žalovaného vykonal a aký rozsah materiálu na stavbu dodal. Zároveň bola sporná kvalita vykonaných prác na bazéne, ktorú žalovaný u žalobcu reklamoval a celková cena vykonaných prác. Súd právne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako zmluvu o dielo, na základe ktorej vzniká na jednej strane zhotoviteľa povinnosť zhotoviť dielo na svoje nebezpečenstvo a toto riadne a v dohodnutom termíne odovzdať objednávateľovi a strane objednávateľa povinnosť zaplatiť za dielo jeho cenu. Ustálil, že na vzťahy medzi stranami nemožno aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. I keď žalobca ako i žalovaný v konaní predložili súpis prác a materiálov vykonaných na stavbe s názvom „Stavebný denník“, z ktorého by mal vyplývať rozsah prác, chronologický sled prác vykonaných na stavbe rodinného domu a predmet jednotlivých činnosti, mal súd prvej inštancie za to, že tieto listinné doklady sú vo vzájomnom rozpore, neobsahovali formálne náležitosti, ktoré by mal prípadný stavebný denník obsahovať. Vzhliadol na to, že ani jeden z priložených dokumentov neobsahuje spôsob výkonu vzájomnej kontroly strán sporu, teda to, že by žalovaný potvrdil žalobcovi vykonané práce a dodaný materiál. Cena za dielo bola zo strany žalovaného žalobcovi hradená postupne v súlade s vykonanými
prácami a dodaným materiálom. Túto skutočnosť potvrdil tak žalobca ako aj žalovaný, kedy z tvrdení žalovaného vyplynulo, že má za to, že uhradením poslednej splátky mal voči žalobcovi vyporiadané všetky záväzky. Následne žalobca doručil žalovanému faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania s doplatkom za dielo v sume rovnajúcej sa približne dvojnásobku ceny uhradenej počas výkonu prác. Bolo tak povinnosťou žalobcu preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky, t.z. aký rozsah prác bol vykonaný, aký materiál žalovanému dodal. I keď žalobca predložil faktúry: č. XXXX zo dňa 31.08.2008 č. XXXX/Pa zo dňa 31.12.2009 a č. XXXX/Pa zo dňa 31.12.2009, na ktorých je uvedený obsah výkonu prác „podľa vzájomnej dohody“, podkladom na ich vystavenie, t.z. účtovné doklady priložené k faktúram a súpis prác a materiálov napísaný žalobcom neobsahoval potvrdenie žalovaným, a to či už vo forme prevzatia materiálu, alebo prác resp. tovaru. Pričom žalovaný dodanie takýchto prác a tovarov v konaní popieral. Dôvodnosť uplatneného nároku žalobca tak odvodzoval od ceny obvyklej za vykonanie obdobného diela v danom čase, avšak žalobca nijakým spôsobom nepreukázal práce, ich skutočné vykonanie a dodanie materiálu, ktoré žalovaný v konaní poprel s výnimkou materiálov a prác, ktoré počas realizácie hrubej stavby, bazéna a oplotenia žalobca vykonal a žalovaný pri postupnom odovzdávaní uhradil. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovaným vychádzajúc z toho, že žaloba bola súdu doručená dňa 31.08.2011 a upresnená na základe výzvy súdu dňa 07.11.2011 a prvým objektívnym okamihom, v ktorom mohol žalobca požiadať o plnenie, resp. podať žalobu na súd bol nasledujúci deň po odovzdaní diela, alebo jeho časti, to znamená, že premlčacia doba začala plynúť 31.12.2008 pre časť týkajúcu sa vyhotovenia hrubej stavby, 31.03.2009 pre časť týkajúcu sa bazéna a 30.06.2009 pre oplotenie a spevnené plochy. I keď súd prvej inštancie posúdil žalovaným vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú, vzhľadom k neuneseniu dôkazného bremena žalobcom, žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilny sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Pri posudzovaní úspechu v spore zohľadnil, že v konaní o nároku žalobcu ( v sume 33 133,05 eur) bol úspešný plne žalovaný. Žalovaný v konaní uplatnil protinávrh titulom náhrady škody v celkovej výške 10 010,36 eur, v ktorom bol plne úspešný žalobca. Ustálil tak, že v konaní bol žalovaný úspešný v časti 76,80 % a žalobca v časti 23,20 %, z čoho vyvodil, že v konaní bol úspešnejší žalovaný, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu v spore a to 53,60 %.
4. Proti výroku I a výroku III rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) a b) CSP. Mal za to, že konštatovanie súdu prvej inštancie o spornosti rozsahu realizovaných prác a dodaného materiálu nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Uviedol, že žalobu skutkovo vymedzil tak, že po dohode so žalovaným na základe zmluvy o dielo, dojednanej bez písomne formy, zhotovil pre žalovaného hrubú stavbu rodinného domu podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Nad rámec projektovej dokumentácie zhotovil aj bazén, dodal betón do základu oplotenia a spevnené plochy pri rodinnom dome. Žalobu podal včas a domáhal sa zaplatenia primeranej ceny, nakoľko cena nebola dohodnutá. Napriek tomu, že súd prvej inštancie mal za nesporné, že medzi stranami vznikol právny vzťah, a to zmluva o dielo a vznikol mu nárok na primeranú cenu, súčasne vyvodil, že rozsah prác je sporný. V konaní bolo preukázané, že mu žalovaný poskytol projektovú dokumentáciu overenú v stavebnom konaní, ktorá bola záväzným podkladom pre realizáciu prác a určovala technické riešenia použitie materiálov. Preukázal, že túto dokumentáciu odborne posúdil a odporučil rad realizačných zmien a upresnení. V spise sa nachádza aj právoplatné kolaudačné rozhodnutie vydané stavebným úradom, ktoré potvrdzuje, že stavba bola zhotovená v súlade s dokumentáciou overenou v stavenom konaní. Vykonal tak na hrubej stavbe rodinného domu práce a použil materiál. V konaní bolo preukázané, že žalovaný mu poskytol preddavky. Žalovaný súhlasil s výberom a ustanovením odborne spôsobilého rozpočtára, ktorý mal vyčísliť hodnotu ním realizovaných prác a žalovaný aj poskytol znalcovi podklad pre spracovanie posudku súpis ním vykonaných prác, ktorý sa zhodoval s jeho tvrdením. Skutočný rozsah prác na zhotovení stavby rodinného domu, bazéna, betónu do základu oplotenia a spevnených plôch v konaní doložil vyhotovením položkovitého rozpočtu na ním vykonaný rozsah prác, v ktorom zohľadnil všetky skutočne použité materiály. Pričom v prípade práce s použitím materiálu žalovaného neúčtoval cenu materiálu iba prácu a zohľadnil aj všetky materiály, ktoré poskytol žalovaný vrátane betónu na základovú dosku rodinného domu. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie, a to na zistenie druhu a rozsahu ním vykonaných prác. Na výzvu znalca žalovaný poskytol výpis prác, ktorá vykonal, rozsah prác a dodaných materiálov bol medzi stranami nesporný. Vzhľadom k tomu mal súd prvej
inštancie vychádzať z nesporných tvrdení strán sporu. Znalec uviedol, že výmery prác a materiálov ním uvádzané sú reálne a zodpovedajú rozmerom zhotoveného rodinného domu a jednotkové ceny ním použité sú primerané. V Doplnku ZP znalec vyčíslil celkové hodnotu ním dodaného diela sumou 42 251,02 eur bez DPH, resp. 50 701,23 eur s DPH . V konaní žiadal zaplatenie sumy 27 396,90 eur a na základe Doplnku k ZP zobral späť sumu v rozsahu 1 557,67 eur. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že práce boli uhrádzané postupne a absentuje dohoda o druhu prác materiálov. Žalovaný na úhradu ceny poukázal len dva preddavky. Súd prvej inštancie pochybil, keď jeho nárok posudzoval ako celok a nezohľadnil skutočnosť, že stavba rodinného domu ako hrubá stavba bola realizovaná v inom čase ako bazén, betón a základ oplotenia a spevnené plochy. Pričom žalovaný nerozporoval, že bazén, spevnené plochy zhotovil a dodal betón do základu oplotenia, čo potvrdil aj znalec. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že za zhotovenie bazéna, spevnených plôch a dodávku betónu mu vznikol nesporný nárok na zaplatenie primeranej ceny určenej znalcom, a to za bazén 7 906,98 eur, za oplotenia a spevnené plochy 6 711,26 eur, napriek uvedenému súd žalobu ako celok zamietol. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie ceny za zhotovenie bazéna uviedol, že znalec v Dodatku ZP určil primeranú cenu za zhotovenie bazéna a to dokonca vyššie ako požadoval, túto cenu žalovaný neuhradil. Obrana žalovaného spočívala v účelovom tvrdení, že práce na zhotovení bazénu boli vykonané nekvalitne, čo však žalovaný nepreukázal a zhotovenie bazéna reklamoval len formálne a dodatočne po tom, keď bez preukázania vadnosti a možnosti ním vykonanej ohliadky, bazén prestaval. Z dokumentácie je zrejmé, že obbetónovanie konštrukcie bazéna bolo vykonané kvalitne, zabudovaná betónová zmes vykazovala aj po demontáži kompaktnosť, konštrukcia zo zabudovaného bazénu, ktorá mala stabilizovať konštrukciu vlastného typizovaného bazéna bola súvislí, neporušená a vykazovala kolmosť stien. Žalovaný pristúpil k rekonštrukcii bazéna z iných dôvodov, ako jeho vadnosti, a nepreukázal existenciu relevantnej skutočnosti, ktorá by ho zbavovala uhradiť cenu zhotoveného bazéna. Mal tak za to, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nie je zrejmým, prečo súd žalobu zamietol. Dôvodnosť ním podanej žaloby vyplývala aj z toho, že žalovaný namietol premlčanie ním uplatneného nároku. Nedostatočnosť a nepresvedčivosť napadnutého rozhodnutia znamená porušenie jeho procesných práv v takom rozsahu, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I zmenil tak, že žalobe vyhovie a vo výroku III zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, príp. aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 18.06.2019 a uviedol, že realizáciu výstavby hrubej stavby rodinného domu mu navrhol žalobca pred jej začatím, kedy v danej lokalite nazvanej „P. O.“ pracoval ako stavebný dozor a hlavný manažér pre stavebnú spoločnosť Doprastav, a.s. a podieľal sa na výstavbe ďalších štyroch rodinných domov. K dohode, ktorú nepoprel, došlo v rozsahu, že žalobca mu z vlastných kapacít a možností bude nápomocný pri niektorých stavebných prácach na hrubej stavbe rodinného domu, s tým, že materiál si bude zabezpečovať výhradne sám a práce budú žalobcovi preplatené po ich uskutočnení v hotovosti bez DPH. Žalobca mu v zmysle § 632 Občianskeho zákonníka nikdy nevydal písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Nepoprel, že žalobcovi poskytol stavebnú dokumentáciu, bez nej by on sám ani svojpomocný stavebník stavbu nemohol ani vyhotoviť. Od počiatku však namietal, že predmetom dohody bolo, že žalobca mu dodá len výkony, a všetok materiál potrebný k zhotoveniu domu dodá on sám. Čo sa týkalo jednotlivých prác vykonaných žalobcom, bolo dohodnuté, že po ich vykonaná ich žalobca vyfakturuje, avšak žalobca žiadnu faktúru v danom období nevystavil, pričom spôsob úhrady preukázal podaním zo dňa 05.10.2011 a bolo nesporným, že do 31.10.2008 bola žalobcovi uhradená suma 29 429 eur. Keďže žalobca takéto plnenie prijal a ku dňu skončenia hrubej stavby a k tomuto dátumu ani žiadne iné plnenie titulom vykonaných práca neuviedol, potvrdzuje to, že cena prác bola žalobcovi vyplatená. Nesúhlasil tak s tvrdením žalobcu, že mu uhrádzal len preddavky. Žalobca neviedol stavebný denník, ten si viedol on a z neho je nesporné, ktoré práce a kedy žalobca pre neho vykonal a že hrubá stavba bola dokončená dňa 06.11.2008. Niekedy v roku 2009, keď mal rodinný dom už skolaudovaný ho žalobca oslovil, že požaduje ešte sumu 200 000 Sk, za zamestnancov, ktorí na stavbe pracovali. Zo svojej dokumentácie však zistil, že sa jednalo o dvoch pracovníkov, ktorí na stavbe pracovali v posledný mesiac 4 dní a požiadal preto žalobcu, aby tento nárok preukázal. Nakoľko mu žalobca dôvodnosť nároku nepreukázal, odmietol zaplatiť. Až z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.10.2010 sa dozvedel, že si uplatňuje sumu 30 890,21 eur na základe faktúry č. XXXX/Pa , XXXX/ Pa Y. XXXX, avšak z týchto faktúr nebolo možné zistiť jednotlivé položky fakturácie. K vybudovaniu bazénu žalobcom produkoval dôkazy, že v zákonnej lehote reklamoval nekvalitne a vadne vykonanú prácu. Žalobca reklamáciu neriešil. Nakoľko žalobca rozsah ním tvrdených prác a výkonov nikdy nevedel
relevantné preukázať, jeho dôkaznú situácie nenahrádza rozpočet F.. I. ani znalecký posudok G.. U.. V konaní bolo preukázané, že žalobca obdržal sumu 29 429 eur. Rozpočtár F.. I. vypočíta sumu dodaných výkonov sumou 25 122,60 eura G.. U. na sumu 30 748,18 eur, uvedené posudky však predstavujú len cenu diela, bez toho, aby bolo preukázané aké výkony žalobca vykonal. V konaní predložil aj nacenenie stavby zo dňa 10.07.2018 spoločnosti Dantech s.r.o. na sumu 1 006 835,20 Sk, čo predstavuje sumu 33 420,81 eur práce aj materiál. Rovnako položkovitý rozpočet W. XXXG, z ktorého je zrejmé koľko mohla stáť hrubá stavba. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.
6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 27.06.2019 a uviedol, že argumentácia žalovaného je totožnou ako pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vec správne posudzoval podľa ust. upravujúcich zmluvu o dielo. Žalovaný nepoprel poskytnutie projektovej dokumentácie, preto nemôže poprieť ani vyplatenie preddavkov na cenu za dielo. Rovnako žalovaný písomne poskytol znalcovi podklad pre výpočet primeranej ceny za dielo. Rozsah prác bol v konaní ustálený súhlasnými tvrdeniami strán. On tento rozsah prác a výkonov špecifikoval vo väzbe na projektovú dokumentáciu vyhotovením položkovitého rozpočtu. Práce ním vykonané aj použité materiály boli zhmotnené v stavbe rodinného domu a stali sa súčasťou stavby. Vo vzťahu k položkovitému rozpočtu W. XXXG uviedol, že stavba rodinného domu je zásadné odlišná, toto nacenenie nie je nacenením stavby v skutočne realizovanom rozsahu, rozpočtár I. kalkuláciu nedotiahlo do konca pre nezáujem žalovaného. V rámci určenia primeranej ceny Doplnkom znaleckého posudku boli vzaté do úvahy všetky materiály obstarané žalovaným, ktorých obstaranie vedel žalovaný preukázať. Ním vystavené faktúry neboli fiktívne. V konaní rozporoval tvrdenie žalovaného, o výške úhrad cez faktúry vystavené na Doprastav, rovnako rozporoval aj tvrdenie svedka H.. X. o platbe preddavku v hotovosti, nakoľko táto platba bola prijatá cez doložený pokladničný príjmový doklad. Reklamácia bazéna bola uplatnená až po rekonštrukcii bazéna, žalovaný existenciu vady nepreukázal. Vzhľadom k uvedenému trval na podanom odvolaní.
7. Podaním zo dňa 22.07.2019 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný a uviedol, že samotná skutočnosť, že poskytol žalobcovi projektovú dokumentáciu nepreukazuje nárok žalobcu. Z jeho strany sa nejednalo o preddavky na dielo, ale o cenu prác, ktoré na stavbe rodinného domu žalobca vykonal. Tieto bral v hotovosti a len v niektorých prípadoch na pokladničný doklad, bez toho aby ich riadne zaúčtoval v účtovníctve. Vyčíslenie G.. I. Y. N. G.. U. boli vyhotovené len z titulu a na podnet žalobcu, ktorý nevedel preukázať rozsah ním vykonaných prác a dodaného materiálu. I keď znalec v znaleckom posudku konštatoval, že práce na stavbe rodinného domu boli vykonané v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej projektovej dokumentácii, nebolo preukázané, že boli vykonané samotným žalobcom.
8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v konaní bolo preukázané, že mu žalovaný poskytol projektovú dokumentáciu na realizáciu prác, túto prevzal a odporučil žalovanému niekoľko zmien vo vyhotovení diela a podľa dokumentácie vyhotovil hrubú stavbu rodinného domu. Argumentácia firmou DANTECH je irelevantná, nakoľko táto sa na realizácii stavby nepodieľala. Žalovaný nepreukázal, že by sa na realizácii stavby podieľal iný zhotoviteľ. Platby, ktoré žalovanému platil oproti pokladničným dokladom mali charakter preddavku, cena sa mala vyplatiť až po zhotovení diela. Pričom v sumarizácii uviedol všetky platby prijaté od žalovaného, čo žalovaný nerozporoval. Žalovaným tvrdené ústne dohody neboli v konaní preukázané a rovnako nebola v konaní preukázaná nekvalita prác na zhotovení bazénu.
9. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 06.08.2019, v ktorom zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu.
10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 CSP. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok I (ktorým súd žalobu žalobcu zamietol) a závislý výrok o trovách konania ( výrok III), pričom výrok II( ktorým súd protinávrhy žalovaného zamietol) ako odvolaním nenapadnutý nadobudol právoplatnosť.
11. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodnil tým, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie o spornosti rozsahu realizovaných prác a dodaného materiálu. Pri posudzovaní dôvodnosti odvolacej argumentácie odvolateľa odvolací súd vzhliadol na to, že podľa čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 9 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k ním vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na sporovej strane, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. V prípade, ak na základe navrhnutých dôkazov súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej sporovej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. Obsahom princípu kontradiktórnosti civilného sporového konania je existencia práve dvoch proti sebe stojacich sporových strán s kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu, v ktorom žalobca a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorý by im bol na prospech. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca v podanej žalobe svoj nárok pôvodne v uplatnenej sume 33 133,05 eur skutkovo odvodzoval z Krycieho listu rozpočtu v EUR, a to stavba H. W. v sume 13 381 eur (HSV), súčtovej rekapitulácie nákladov zo dňa 14.07.2011 v sume 19 574,19 eur a ocenenia práce na bazéne a vonkajších úprav v sume 12 710,42 eur + 19% DPH 8676,46 eur. V konaní bolo nesporným, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 21 209,02 eur ako i skutočnosť, že strany sporu sa dohodli, že žalobca vykoná pre žalovaného práce súvisiace s pomocou pri zhotovení hrubej stavby rodinného domu žalovaného, práce na stavbe bazéna, ktorý tvoril príslušenstvo rodinného domu a práce pri stavbe oplotenia a terénnych úpravách. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že dôvodnosť ním uplatneného nároku je podporená i tým, že žalovaný mu poskytol projektovú dokumentáciu overenú v stavebnom konaní, ktorá bola záväzným podkladom pre realizáciu prác a určovala technické riešenia použitie materiálov je potrebné uviesť, že bez toho, aby žalobca disponoval projektovou dokumentáciou nebolo možné, aby vykonával práce pre žalovaného. Skutočnosť, že stavba bola zhotovená v súlade so stavebnou dokumentáciu je nesporným, nakoľko uvedené bolo nevyhnutné na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Uvedené však bez dalšieho nepreukazuje, kto dodal materiál na stavbu a v akom rozsahu, v akom rozsahu vykonal žalobca pre žalovanému práce, ani nerieši sporné otázky napr. kto vykonal presun hmôt príp. či na vybudovanie železobetónovej konštrukcie schodiska bolo potrebné lešenie a iné. Tvrdenia žalobcu, v akom rozsahu bola zmluva o dielo medzi stranami ústne dojednaná, neboli v konaní preukázané zhodnými tvrdeniami strán sporu. Preto i keď žalovaný súhlasil s výberom a ustanovením odborne spôsobilého rozpočtára, ktorý mal vyčísliť hodnotu realizovaných prác žalobcom a poskytol znalcovi podklad pre spracovanie posudku, táto súčinnosť sama o sebe nepostačovala na odstránenie spornosti medzi stranami. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že žalovaný nerozporoval, že mu zhotovil bazén a spevnené plochy, preto mu vznikol nárok na zaplatenie primeranej ceny vyčíslenej znalcom, odvolací súd rovnako upriamuje pozornosť na to, že k spevneným plochám a oploteniu neexistovala projektová dokumentácia, preto znalec vychádzal zo súpisu prác predloženým žalobcom, ktorý žalovaný v konaní rovnako rozporoval. Preto za situácie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce, aké práce a v akom rozsahu, aký materiál a v akom rozsahu žalovanému dodal, nemožno ani ustáliť, či suma, ktorú žalovaný žalobcovi nesporne uhradil, bola uhradená v celom rozsahu dôvodne a či vznikol žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na doplatenie v súvislosti so stavbou bazéna, oplotenia a spevnených plôch a v akom rozsahu. Vyhotovenie cenovej kalkulácie p. I. ako i vykonané znalecké dokazovanie totiž preukazuje len cenu obvyklú za vykonanie prác a dodávky materiálov, avšak v žiadnom prípade nie je spôsobilým preukázať práce, ich skutočné vykonanie a dodanie materiálu, ktoré boli v konaní sporným. Vychádzajú tak z toho, že súd prvej inštancie na základe vykonaných a navrhnutých dôkazov nemal jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, že vo veci nariadil na návrh znalecké dokazovanie, správne rozhodol v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech
v konaní) pričítal tej sporovej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva, že žalobcom uplatnený nárok zamietol.
12. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľ bližšie nešpecifikoval a odvolací súd naplnenie cit. odvolacieho dôvodu preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie nemal ani za preukázané.
13. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je riadne odôvodnené , čo považoval za porušenie práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je síce nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť jednak pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že „celkom výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu“, čím z hľadiska tvrdenej vady odôvodnenia rozsudku nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces za súčasného záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rovnako netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, následkom ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP). (...) Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
14. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán spor (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
15. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení rozhodnutia v napadnutej časti (zamietajúcom výroku a závislom výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ), preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP vychádzajú z toho, že v odvolacom konaní mal v plnom rozsahu úspech žalovaný, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).