Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-10-2021.pdf
PDF · 103.21 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu: G.. I. T., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XX, G. proti žalovanému: Okresný súd Trnava, so sídlom Hlavná 49, Trnava, o zaplatenie 70.680 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde Trnava dňa 23.06.2020, postúpenou Okresnému súdu Trnava dňa 27.11.2020 a následne prikázanej tunajšiemu súdu na základe uznesenia Krajského súdu Trnava č.k. XXNcC/X/XXXX-30 zo dňa 08.02.2021, v znení jej doplnenia domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70.680 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 2% mesačne zo sumy 70.680 Eur od 5.2.2014 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v dedičskej veci pod sp.zn. XXD/XXX/XXXX konal v dedičskej veci po poručiteľovi G. M., L.. XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX. Žalobca uviedol, že s menovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke zo dňa 17.9.2010 na sumu 31.000 Eur, ktorý mu sumu nezaplatil. Dňa 6.2.2013 uzavrel s menovaným druhú zmluvu o pôžičke na sumu 41.540 Eur. G. M. časť sumy splatil vo výške 1.860 Eur. Celková dlžná suma tak predstavuje 70.680 Eur. Žalobca uviedol, že si pohľadávky prihlásil v zákonnej lehote v dedičskom konaní, v ktorom dedičia popreli platnosť pohľadávok z dôvodu, že podpisy na zmluvách nie sú poručiteľovými. Následne mu žalovaný poslal 27 mesiacov po právoplatnosti rozsudku uznesenie, podľa ktorého jeho pohľadávky neboli zaradené do pasív dedičstva z dôvodu, že podpisy na dohode o pôžičkách nie sú poručiteľove. Týmto rozhodnutím súdu, súd porušil jeho práva, keď vydal uznesenie bez overenia tvrdení dedičov a bez znaleckého dokazovania súhlasil s tvrdením dedičov. Žalobca uviedol, že žalovaný porušil jeho právo, keďže pôžička zo dňa 6.2.2013 je úradne overená a je na nej úradne overený podpis dlžníka u notára I.. E.. Súd žalobcu nevyzval na vypočutie, ale iba súhlasil s tvrdením dedičov.
3. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.XXCd/X/XXXX-10 zo dňa 29.9.2020 súd vyzval žalobcu na doplnenie podania v súlade s ust. § 127 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a to tak, aby žalobca doplnil presné označenie sporových strán a uviedol jasný, presný, zrozumiteľný a vykonateľný petit. Na základe predmetnej výzvy žalobca podaním zo dňa 9.10.2020 doplnil svoje podanie, ktorým za žalovaného označil Okresný súd Trnava uviedol, že súd mal urobiť grafologický posudok a jeho mal vyzvať na potvrdenie pravdivosti podpisov na zmluvách. Súd tak porušil jeho práva, označil ho ako nepoctivého tým, že predložil sfalšované podpisy a v úradných spisoch je vedený ako podvodník. Žalovaný z dôvodu porušenia zákona žalobcu uznal za vinného z dôvodu
falšovania podpisov na zmluvách o pôžičkách. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi škodu vo výške 70.680 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 2% mesačne zo sumy 70.680 Eur od 5.2.2014 do zaplatenia.
4. Tunajší súd uznesením č.k. 22C/10/2021-36 zo dňa 29.4.2021 vyzval žalobcu, aby doplnil svoju žalobu. Predmetným uznesením súd žalobcu vyzval aj na to, aby presne a jednoznačne označil žalovaného, pričom súd žalobcu poučil aké údaje sú potrebné pre presné označenie žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia žalobcu poučil o tom, ako je potrebné označiť stranu sporu v prípade ak je stranou sporu štát. Predmetným uznesením súd ďalej vyzval žalovaného aj na to, aby presne uviedol čoho sa svojím podaním domáha, aby uviedol, či podanou žalobou žiada náhradu škody podľa všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, alebo žiada náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zároveň súd žalobcu vyzval, že v prípade, ak žiada náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je potrebné označiť žalovaného v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., (konkrétne v zmysle ustanovení § 3 a § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.), ktorý svojím rozhodnutím, konaním, resp. nekonaním podľa názoru žalobcu nesprávne postupoval, a preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Súčasne je potrebné špecifikovať a konkretizovať jednotlivo každé rozhodnutie, resp. konanie alebo nekonanie orgánu a špecifikovať prečo (v čom) konkrétne to - ktoré rozhodnutie, konanie alebo nekonanie orgánu považujete za nesprávne rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, ktorým žalobcovi mala byť škoda spôsobená. Na záver súd poučil žalobcu, že má možnosť zvoliť si na svoje zastupovanie v konaní advokáta, prípadne sa obrátiť na Centrum právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Takisto, že strana má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej poskytnutie uvedené v tomto zákone. V prípade, že má žalobca o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci záujem, je potrebné aby sa obrátil na kanceláriu Centra právnej pomoci v Trnave.
5. Dňa 11.5.2021 bolo súdu doručené doplnenie žaloby žalobcu, v ktorom opätovne uviedol svoje tvrdenia týkajúce sa uzatvorenia zmlúv o pôžičke s p. G. M. a toho, že si v zákonnej lehote dňa 8.2.2014 uplatnil svoje pohľadávky u notárky, I.. E.. Upresnil, že žalovaným je Okresný súd Trnava, Hlavná 49, 917 83 Trnava. V notárskom konaní boli vypočutí dedičia, ktorí popreli pravosť podpisov na zmluvách o pôžičkách. Žalobca uviedol, že z uvedeného dôvodu, keďže bol označený ako podvodník, ktorý predložil sfalšované podpisy, podal trestné oznámenie na dedičov na PZ Hlohovec, ktorého odpoveď bola nejasná, jeho podanie zamietli, nakoľko podľa nich sa dedičia iba vyjadrili k veci a nepodali na žalobcu trestné oznámenie. Žalobca uviedol, že čakal na uznesenie Okresného súdu Trnava na ukončenie dedičského konania po poručiteľovi. Žalovaný mu dňa 13.12.2018 doručil oznámenie, že dedičské konanie bolo vydaním uznesenia č.k. XXD/XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2016, skončené v ktorom mu bolo zároveň oznámené, že jeho pohľadávka nebola zaradená do pasív dedičstva z dôvodu, že podpis na dohode o pôžičkách nie je poručiteľov. Žalovaný mu predmetné uznesenie doručil až po 27 mesiacoch, čím bol poškodený v možnosti podať odvolanie. Dňa 11.3.2019 podal trestné oznámenie na žalovaného. Namietal voči postupu Okresného súdu Trnava, lebo nekonal v súlade so zákonom, pokiaľ ide o spornosť dedičov. Dňa 19.12.2018 podal žiadosť o právne vyjadrenie v dedičskom konaní na Okresnom súde Trnava, kde namietal, že súd konal iba na základe emočného vypočutia dedičov a nie na základe súdnoznaleckého konania. Dňa 19.12.2018 podal na Okresný súd Trnava návrh na zrušenie uznesenia vydaného žalovaným pod č.k. XXD/XXX/XXXX-728, ktorým súd zamietol jeho pohľadávku zaradiť do pasív dedičstva. Žalobca ďalej uviedol, že podáva žalobu o náhradu škody na Okresný súd Trnava, ktorý konal vo veci dedičstva po zomrelom M.. Uviedol, že zo strany súdu došlo taktiež k porušeniu zákona, keďže bol účastníkom konania podľa zákona, ale súd mu vydal uznesenie až 27 mesiacov po jeho právoplatnosti, čím sa nemohol odvolať proti uzneseniu. Týmto žiada náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci. Nesprávnym postupom mu vznikla škoda vo výške 70.680 Eur. Podaním doručeným súdu dňa 13.5.2021 žalobca upresnil, že súdne rozhodnutie je nepravdivé, lebo zmluva o pôžičke je notársky overená. Súd ho tým pripravil o možnosť vyplatenia jeho pohľadávok v dedičskom konaní. Súd sa dopustil trestného činu i tým, že ukončenie dedičského konania mu oznámil až 27 mesiacov po jeho právoplatnosti.
6. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.8.2021, ktorý žiadal žalobcu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že k nároku žalobcu uvádza nasledovné: k prihláseniu pohľadávok žalobcom došlo podaním doručeným notárskemu úradu dňa 10.2.2014. Dňa 11.9.2014 sa uskutočnilo na Notárskom úrade prvé pojednávanie za prítomnosti do úvahy prichádzajúcich dedičov, kde bol zostavený súpis aktív a pasív dedičstva vrátane pohľadávok žalobcu v bode 9/, 10/ pasív. Na pojednávaní konanom na notárskom úrade dňa 16.5.2016 manželka poručiteľa sporovala pravosť podpisu poručiteľa a vyjadrila nesúhlas so zaradením prihlásenej pohľadávky do pasív majetku v BSM. Dňa 16.6.2016 poučila notárka ako súdna komisárka podľa vtedy účinnej úpravy domnelého veriteľa o možnosti ochrany jeho práv podaním žaloby mimo konania o dedičstve v zmysle § 175l, v spojení s § 175k Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 27.6.2016 bolo žalobcom notárskemu úradu doručené podanie, v ktorom oznamuje, že „dňa 23.06.2016 som od Vás obdržal vyrozumenie o popretí pohľadávok,“ pričom v závere uvádza, že „o platnosti dedičského konania rozhodne súd a ak oprávnení budú trvať na svojom názore o neplatnosti podpisu dlžníka, môžu byť vyzvaní konajúcim úradom, notárom, aby celú vec podstúpili orgánom činným v trestnom konaní. Uznesením č. XXD/XXX/XXXX-336 zo dňa 10.8.2016 súd rozhodol o vyporiadaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve počas konania o dedičstve; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2016. Uznesením č. XXD/XXX/XXXX-698 zo dňa 29.5.2017 súd rozhodol o pripadnutí majetku štátu; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2017. Následne dňa 15.1.2018 bolo súdu doručené podanie G.. I. T. - uplatnenie pohľadávky v dedičskom konaní po poručiteľovi G. M.. Dňa 19.9.2018 bola súdu doručená žiadosť G.. I. T. o podanie informácie vo veci dedičského konania
- súd oznámil, že konanie po poručiteľovi bolo právoplatne skončené. Oznámením zo dňa 21.1.2019 súd opätovne poučil G.. I. T. o procesnoprávnej úprave účinnej v čase rozhodovania súdu v konaní o dedičstve. Žalovaný navrhol, aby súd dal pripojiť spis Okresného súdu Trnava sp.zn. XXD/XXX/XXXX a uviedol, že zo strany konajúceho súdu ani súdneho komisára nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, či k nezákonnému rozhodnutiu, ktoré by zakladalo dôvodnosť nároku na náhradu škody. Žalobca ako domnelý veriteľ prihlasujúci svoje pohľadávky do konania o dedičstve bol informovaný a poučený o jeho právach v dôsledku sporovania pravosti jeho pohľadávok dedičmi (manželkou poručiteľa) v podaní súdneho komisára „VEC: Uplatnenie nesplatených pohľadávok poručiteľa“ (podané súdnym komisárom na pošte) dňa 16.6.2016. Žalobca sám uvádza, že toto vyrozumenie od notára obdržal dňa 23.6.2016, čo znamená že týmto dňom žalobca ako domnelý veriteľ vedel o vzniku potenciálnej škody (ako vyplýva z postúpenia Úradu inšpekčnej služby, dňa 27.6.2019 im bolo doručené podanie G.. I. T., datované žalobcom dňa 24.6.2019, označené ako „Podozrenie z marenia spravodlivosti Okresným súdom Trnava č. k. XXDXXX/XXXX“). Z uvedeného vyplýva že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody viac ako tri roky (23.6.2020) odo dňa kedy sa o škode dozvedel (23.6.2016). Z uvedeného dôvodu žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.
7. Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných podaní, p. M. poskytol dve pôžičky, dal to potom p. E., dedičia uviedli, že spochybňujú podpisy na pôžičkách, dal to na políciu v Y., že bol krivo obvinený a z polície dostal takú odpoveď, že sa dedičom nepozdával podpis p. M., že na 100% si neboli istí, že to je jeho podpis. Následne dostal uznesenie z Okresného súdu Trnava zo dňa 7.12.2018. Toto dostal dňa 7.12.2018, čiže dva roky potom ako bolo právoplatne rozhodnuté. Potom podal podnet na generálnu prokuratúru, kde mu prišla odpoveď, že podať mimoriadne dovolanie je možné iba do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia a tým bol opätovne zo strany súdu poškodený. Voči rozhodnutiu v dedičskom konaní podal odvolanie. Všetko uviedol vo svojom podaní, vyjadril sa k premlčaniu a že je tu 10 ročná premlčacia lehota, ak ide o úmyselne spôsobenú škodu.
8. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia, namieta pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v tomto konaní. Má za to, že pohľadávka je premlčaná, nakoľko žalobca bol zo strany notára riadne poučený, že má podať žalobu mimo dedičského konania, po tom, ako dedičia popreli jeho pohľadávku, žalobca tak neurobil a z toho dôvodu má za to, že nárok je nedôvodný v plnom rozsahu.
9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, so žalobou, vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi, najmä s oznámením Okresného súdu Trnava zo dňa 7.12.2018, splátkovými kalendármi, dohodami o pôžičke uzatvorenými medzi žalobcom ako veriteľom a G. M. ako dlžníkom zo dňa 17.9.2010 a zo dňa 6.2.2013, žiadosťou žalobcu o právne vyjadrenie v dedičskom konaní zo dňa 19.12.2018, listom žalobcu zo dňa 24.6.2019 adresovaného Úradu inšpekčnej služby, podaním žalobcu na zrušenie uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. XXD/XXX/XXXX-728 zo dňa 19.12.2019, trestným oznámením žalobcu zo dňa 11.3.2019, vyrozumením OR PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ Hlohovec zo dňa
18.12.2018, upovedomením Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 15.1.2019, uplatnením pohľadávok v dedičskom konaní zo dňa 8.2.2014, žiadosťou žalobcu o zaslanie posudkov zo dňa 1.3.2019, uznesením Okresného súdu Trnava č.k. XXC/XX/XXXX-X zo dňa 23.5.2019. Zároveň sa súd oboznámil aj s obsahom pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Trnava sp.zn.XXD/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Z dedičského spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. XXD/XXX/XXXX vyplýva že žalobca si podaním doručeným na notársky úrad prihlásil do dedičského konania pohľadávku v celkovej výške 70.680 Eur. Uznesením Okresného súdu č.k. XXD/XXX/XXXX zo dňa 10.8.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2018, súd určil majetok, ktorý mal poručiteľ a pozostalá manželka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ku dňu smrti poručiteľa, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že pohľadávky žalobcu vo výške 31.000 Eur a 39.680 Eur s príslušenstvom, ktoré vyplývajú z dohôd o pôžičke zo dňa 17.9.2010 a 6.2.2013 neboli zaradené do pasív z dôvodu, že podpis na dohodách nie je podpísaný poručiteľom. Notár oznámením zo dňa 16.6.2016 oznámil žalobcovi, že ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti a pri výpočte čistého majetku sa na ne neprihliada. Účastníci konania sa môžu čo do sporného majetku domáhať ochrany svojich práv podaním žaloby mimo konania o dedičstve. Uznesením č.k. XXD/XXX/XXXX, K.-XXX zo dňa 29.5.2017 právoplatným dňa 7.7.2017 súd určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa a výšku dlhov a potvrdil nadobudnutie dedičstva v celosti štátu - Slovenskej republike. Zároveň z obsahu dedičského spisu vyplýva, že dňa 4.10.2021 bol spis predložený s opravným prostriedkom, ktorý podal žalobca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. XXD/XXX/XXXX-698 zo dňa 29.5.2017 na Krajský súd v Trnave, pričom v čase rozhodovania súdu o predmetnom odvolaní nebolo zo strany Krajského súdu rozhodnuté.
11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
12. Podľa § 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zák.č.514/2003 Z.z.), tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
13. Podľa § 2 zák.č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci.
16. Súd sa zaoberal otázkou, či vo vzťahu k požadovanému nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu je daná vecná pasívna legitimácia na strane žalovaného. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý určuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný, ak je nositeľom uplatneného práva a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne
povinnosť, ktorej splnenia sa na ňom žalobca domáha. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania.
17. V danom prípade nebolo sporné, že predmetom sporu bolo uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z., pričom žalobca žiadal náhradu škody z dôvodu viacerých pochybení, ktorých sa mal v dedičskom konaní po poručiteľovi G. M. vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX dopustiť Okresný súd Trnava, resp. notár. Žalobca namietal, že rozhodnutím Okresného súdu Trnava v dedičskej veci po poručiteľovi G. M. ako aj nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trnava v predmetnej dedičskej veci mu bola spôsobená škoda a to tým, že Okresný súd Trnava uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2016 v predmetnej dedičskej veci rozhodol o tom, že pohľadávky, ktoré si žalobca prihlásil v dedičskom konaní neboli zaradené do pasív dedičstva. Žalobca ďalej namietal, že v konaní bolo rozhodnuté iba na základe toho, že dedičia uviedli, že podpis poručiteľa na zmluvách o pôžičke nie je jeho, pričom tento bol úradne overený. Žalobca namietal pochybenie súdu nevykonaním znaleckého posudku a takisto namietal postup súdu, keď mu nebolo predmetné uznesenie, ktorým neboli ním prihlásené pohľadávky zaradené do pasív dedičstva, ako účastníkovi konania doručené. Súd mu poslal uznesenie, podľa ktorého neboli jeho pohľadávky zaradené do pasív dedičstva až po 27 mesiacoch po nadobudnutí právoplatnosti, čím bola žalobcovi podľa jeho názoru odňatá možnosť podať odvolanie.
18. V zmysle vyššie citovaných ust. § 3 a § 4 ods. 1 zák.č. 514/2013 Z.z. je nepochybné, že v prípade ak je predmetom žaloby nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu alebo škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, je pasívne vecne legitimovaný štát, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti.
19. Vzhľadom k vyššie uvedenému nebola daná vecná pasívna legitimácia žalovaného, ale Slovenskej republiky, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a preto súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, žalobu zamietol.
20. Súd zároveň pre úplnosť uvádza, že žalobcu, poučil v súlade s ust. § 160 CSP a § 129 CSP o tom ako treba opravu žaloby vykonať. V uznesení č.k. 22C/10/2021-36 zo dňa 29.4.2021 súd výslovne uviedol, že v prípade ak si žalobca uplatňuje náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je potrebné označiť žalovaného v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., (konkrétne v zmysle ustanovení § 3 a § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Súd takisto uviedol ako má byť v konaní označený štát. Súd zároveň poučil žalobcu o tom, že má možnosť zvoliť si na svoje zastupovanie v konaní advokáta, takisto, že má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci a v prípade ak má záujem o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci bol poučený, že sa má obrátiť na kanceláriu Centra právnej pomoci v Trnave. Žalobca však napriek poučeniu zo strany súdu označenie žalovaného neopravil a takisto sa neobrátil na advokáta, prípade Centrum právnej pomoci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.