Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/2/2023

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: V. proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody, takto

.

rozhodol:

I. Súd žalobu o d m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2022 sa žalobca domáhal od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky náhrady škody za porušenie zákona Okresným súdom Trnava. V podaní žalobca o. i. uvádza, že „...Okresný súd Trnava zastupujúce Ministerstvo spravodlivosti žalované v trestnom čine Okresného súdu Trnava a príslušná sudkyňa resp. sudca konajúci ako konateľ Okresného súdu Trnava. Žalovaný Ministerstvo spravodlivosti je zodpovedné za vzniknutú škodu, ktorá mi bola spôsobená Okresným súdom Trnava...“

2. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. - 11 zo dňa 23.02.2023 súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby s tým, že vyzval žalobcu, aby doplnil žalobu v lehote 15 dní tak, aby uviedol riadne a jednoznačné označenie sporových strán, konkrétne u žalovaného a aby uviedol jasný, presný a zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh. Súd zároveň poučil žalobcu o možnosti jeho právneho zastúpenia v konaní a v prípade, že spĺňa osobitné podmienky, aj o požiadanie o poskytnutie pomoci Centrom právnej pomoci Trnava. V odôvodnení uznesenia súd citoval procesné právne normy , právnu normu o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pričom v odseku 8 odôvodnenia uznesenia súd určito a zrozumiteľne označil vadu žalobného návrhu a vadu označenia žalovaného. Uznesenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 03.03.2023.

3. Žalobca dňa 07.03.2023 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že podáva žalobu na Okresný súd Trnava, žalovaný je Slovenská republika v zastúpení Okresný súd Trnava. K navrhovanému petitu žalobca uviedol, že žiada uhradiť škodu vo výške 70.680 eur vzniknutú nezákonným postupom Okresného súdu Trnava do 15 dní po vynesení rozsudku. Táto sa navyšuje odo dňa ukončenia dedičského konania za každý omeškaný mesiac do dňa jej splatenia. Výšku môže súd upraviť.

4. Dňa 18.04.2023 žalobca žiadal o informáciu, či súd postúpil jeho podanie Ministerstvu spravodlivosti.

5. Ministerstvo spravodlivosti na výzvu súdu uviedlo, že zo žaloby v znení jej doplnenia vyplývajú tri alternatívy označenia žalovaného. V pozícii žalovaného má za to, že žaloba trpí nedostatkami, ktoré žalobca na výzvu súdu neodstránil, označenie žalovaného je nezrozumiteľné, zmätočné. Neexistuje právny predpis, v zmysle ktorého by Ministerstvo spravodlivosti SR bolo oprávnené konať v mene Okresného súdu Trnava. Poukázali na to, že na Okresnom súde Galanta prebiehalo konanie sp. zn. , v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 70.680 eur s príslušenstvom proti žalovanému Okresnému súdu Trnava. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 26.01.2022 žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, Okresného súdu Trnava. Žalobca opätovne označil ako žalovaného Okresný súd Trnava, v podaní zo dňa 23.12.2022 je ako žalovaný subjekt označený Okresný súd Trnava, za ktorého porušenie zákona zodpovedá Ministerstvo spravodlivosti SR, v podaní zo dňa 04.03.2023 je ako žalovaná označená Slovenská republika, Okresný súd Trnava, Hlavná č. 49, s tým, že žalobca uvádza, že podáva žalobu na Okresný súd Trnava. Preto žalovaný vzniesol námietku prekážky veci právoplatne rozhodnutej. Taktiež vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody. Následne sa žalovaný vyjadril k podmienkam úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, k žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, k žalobcom tvrdenej škode a k príčinnej súvislosti. V závere žalovaný žiadal žalobu žalobcu odmietnuť, alternatívne konanie zastaviť alebo žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalobca na výzvu súdu k vyjadreniu žalovanej o. i. dňa 06.11.2023 uviedol, že vyjadrenie žalovaného neobsahuje nové údaje, ktoré (by) už neboli prejednávané v súdnom konaní. Žalobca sa opakovane vyjadruje k doloženým dôkazom. Žalobca navrhol zamietnuť stanovisko právneho zástupcu. K námietke premlčania žalobca uviedol, že toto obvinenie bolo už prejednávané na Okresnom súde Galanta ako nedôvodné z toho dôvodu, že išlo o úmysel súdnych úradníkov, premlčanie je preto 10 rokov. Súdy porušili zákon a on má niesť finančnú ujmu.

7. Žalovaný v podaní zo dňa 15.11.2023 označenom ako duplika uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení zo dňa 16.10.2023, má za to, že žaloba naďalej nespĺňa náležitosti podania podľa , podaním žalobcu zo dňa 06.11.2023 nedošlo k jednoznačnému označeniu žalovaného subjektu, žaloba ostala naďalej nezrozumiteľnou a zmätočnou, čo by malo viesť k jej odmietnutiu. Zotrval tiež na námietke res iudicata, nakoľko vo veci náhrady škody v režime rozhodol Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 26.01.2022, č. k. - 112 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. - 206 zo dňa 31.10.2022, čo žalobca v podaní zo dňa 06.11.2023 ani nenamietal. K „úmyslu súdnych úradníkov“ žalovaný uviedol, že aplikácia zákonnej úpravy ustanovenia je vylúčená s poukazom na právnu úpravu subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby v lex specialis, v o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení podľa ods. 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť

9. Podľa , ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

10. V prípade, ak podanie strany neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti, ide o vady podania. Vady podania môžu spočívať predovšetkým: a) v neúplnosti podania, ak podaniu chýba jedna či viac náležitostí stanovených v pre určité podanie; b) v nesprávnosti alebo nezrozumiteľnosti podania, čo sú prípady, kedy podanie spĺňa formálne náležitosti stanovené , avšak obsahové vyjadrenie týchto náležitostí je buď nesprávne alebo nezrozumiteľné. Nezrozumiteľnosť podania sa posudzuje vo vzťahu k jeho určitosti. Podanie je teda nezrozumiteľné, ak je neurčité, a to v tom zmysle, že ani s použitím výkladového pravidla podľa (každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu) nie je možné stanoviť, čo účastník podaním sleduje. Neurčité sú najmä podania, ktorých vada spočíva v nezrozumiteľnej identifikácii strán konania, alebo ak sú podania z logického hľadiska nekonzistentné, či rozporné. Nesprávne podania sú podania trpiace vadami samotného obsahu, napr. keď strany od súdu požadujú stanovenie výšky judikovanej povinnosti v prípadoch, keď tak súd so zreteľom na viazanosť žalobným návrhom urobiť nemôže. Napr. ak žalobca v spore o náhradu škody žiada, aby výšku škody stanovil súd.

11. Ak súd identifikuje v podaní niektorú z vád podľa , vydá uznesenie, v ktorom opíše vadu, ktorou podanie trpí, uvedie strane zrozumiteľným spôsobom ako treba opravu tejto vady vykonať v prípade nesprávneho alebo nezrozumiteľného podania, prípadne ako treba vykonať doplnenie podania v prípadoch, ak ide o neúplné podanie a stanoví lehotu v ktorej treba vadu odstrániť opravou alebo doplnením.

12. Pri poučení o tom, ako má strana nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplniť alebo opraviť, však súd nesmie prekročiť hranice poučovacej povinnosti podľa , keďže stranu poučuje iba o procesných právach a povinnostiach, nie o otázkach hmotného práva. Ustanovenie upravujúce poučovaciu povinnosť súdu je prejavom ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý proces, avšak so zreteľom na tzv. rovnosť zbraní. Princíp rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje v rovnosti ich procesného postavenia, rovnosti možností a šancí uplatňovať svoje procesné práva a procesné povinnosti. Pri vadách podania preto súd nesmie pri poučovaní strany o oprave alebo doplnení podania z procesného hľadiska poučovať účastníka aj o hmotnoprávnych skutočnostiach, ktoré s takouto opravou súvisia. Poučenie o hmotnom práve nie je súčasťou obligatórnej ani fakultatívnej poučovacej povinnosti súdu.

13. Ustanovenie , sa teda aplikuje iba v prípadoch, ak podanie nespĺňa základné predpoklady, ktoré zákon pre všeobecné podanie, či podanie konkrétneho druhu ustanovuje. Ak však nesprávnosť, neúplnosť, či nezrozumiteľnosť podania spočíva vo svojej podstate v hmotnoprávnych otázkach, súd nemôže v uznesení podľa , uviesť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať, pretože by išlo o poučenie o otázkach podľa hmotného práva.

14. Súd uznesením zo dňa 23.02.2023 vyzval žalobcu na odstránenie vady podania v časti označenia žalovaného, ktorého v podaní zo dňa 28.12.2022 označil žalovaný podtrhnutím (podčiarknutím) slovného spojenia „Ministerstvo spravodlivosti“, a nižšie v podaní ako „Okresný súd Trnava zastupujúce Ministerstvo spravodlivosti“. Preto mal súd za to, že aj s ohľadom na už právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde Galanta, kde žalovaným bol nepochybne Okresný súd Trnava, má žalobca záujem žalovať v totožnej veci odlišný subjekt od subjektu v konaní sp. zn. , čo v tomto konaní žalobca zdôraznil v podaní tak, že žaluje subjekt označený ako Ministerstvo spravodlivosti. Aj v žiadosti o informácie (o stave konania) zo dňa 18.04.2023 sa žalobca dožadoval odpovede, kedy súd jeho podanie postúpil Ministerstvu spravodlivosti. Preto súd doručil žalobu s doplneniami žaloby na vyjadrenie a neskoršie aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.11.2023 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanej strane, označenej žalobcom.

15. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa bod. 1 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

17. Podľa , ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

18. V konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , toho času postúpenom na Okresný súd Galanta, žalobca podával žalobu proti žalovanému, ktorého označil ako Okresný súd Trnava, Mgr. Eva Kmetyová, vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Trnava o zaplatenie 10.000 eur za poškodenie dobrého mena žalobcu a/alebo o zaplatenie 70.680 eur za spôsobenú škodu. Preto súd mal za to, že tu nie je žiadna prekážka konania, obdobne ako pri konaní vedenom na Okresnom súd Galanta pod sp. zn. (pôvodne na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , následne na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. ), kde žalobca žaloval výslovne Okresný súd Trnava o náhradu škody 70.680 eur a tento spor skončil právoplatným zamietnutím žaloby žalobcu.

19. Súd si predvolal strany sporu na predbežné prejednanie sporu, na ktorom opätovne vyzval žalobcu na odstránenie vady žaloby v označení žalovaného. Žalobca uviedol, že na Okresnom súde Galanta mu povedali, že má žalovať Ministerstvo spravodlivosti, on nie je právnik. Súd to (pozn. súdu škodu žalobcovi) urobil, teda či ho zastupuje Ministerstvo spravodlivosti, on nevie, on nie je odborník. Na dotazovanie sa súdu k využitiu možnosti právneho zastúpenia žalobca uviedol, že nárok na právne zastúpenie z Centra právnej pomoci nemá a advokáti z Piešťan mu povedali, že sa nebudú so štátom súdiť. Po oboznámení sa so spisovým materiálom, zohľadňujúc všetky písomné podania žalobcu a ústne vyjadrenie žalobcu na predbežnom prejednaní sporu, dospel súd k záveru, že žalobca neodstránil vadu žaloby v časti určitého a preto zrozumiteľného označenia žalovaného, ktorá vada robí žalobu nezrozumiteľnou. Žalovaný nie je žalobcom riadne, určito, v súlade s vyššie citovanými právnymi normami, žalobcom označený. Pre tento nedostatok v konaní nie je možné pokračovať, žalovaný subjekt musí byť určito a presne označený žalobcom. Žalobcove podania trpia naďalej v časti označenia žalovaného vadou, ktorá predstavuje zjavný rozpor medzi skutkovým a právnym odôvodnením žaloby, ktorú súdu nemôže z vlastnej iniciatívy preklenúť. Preto súd žalobu žalobcu odmietol.

20. Podľa , ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

21. Súd poučil žalobcu o zákonnej možnosti využitia odvolacej lehoty voči uzneseniu súdu prvej inštancie na odstránenie vady žaloby.

22. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

23. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý procesne zavinil odmietnutie žaloby, čo je po procesnej strane najbližšie možné pripodobniť k zastaveniu konania z titulu zavinenia žalobcom. Preto je žalobca povinný nahradiť trovy konania protistrane. Žalovaný si nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi uplatnil v podaní zo dňa 15.11.2023. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).