Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/6/2018

Identifikačné číslo spisu: 9517100143 Dátum vydania rozhodnutia: 14. marca 2018 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Šišková Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:9517100143.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí v Bratislave 14. marca 2018 v trestnej veci odsúdeného H. Y., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 29. novembra 2017, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného H. Y. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Senát Špecializovaného trestného súdu Pezinok na verejnom zasadnutí 29. novembra 2017 na podklade návrhu odsúdeného H. Y. na povolenie obnovy konania (10. júla 2017) v trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde Pezinok pod sp. zn. rozhodol tak, že podľa návrh odsúdeného H. Y. na povolenie obnovy konania proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn. , z 28. mája 2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 13. mája 2014 zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený H. Y. sťažnosť priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí 29. novembra 2017 (č. l. 275), ktorú písomne prostredníctvom obhajcu odôvodnil 2. februára 2018 (č. l. 328 -369).V dôvodoch sťažnosti odsúdený uviedol, že uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. , nie je vyhotovené v písomnej forme zhodne s jeho vyhlásením. V dôsledku uvedeného došlo k zásadnému porušeniu ustanovení a základného práva na spravodlivý súdny proces garantovaný tak ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zvukový záznam s označením 10-50-17 zachytáva verejné vyhlásenie napadnutého uznesenia, kde predsedníčka senátu v čase od 07:21 do 08:01 uvádza : „Pokiaľ sa jedná o otázku nových skutočností, ktoré by mali smerovať výpoveďou tohto svedka k štruktúre, existencii tejto zločineckej skupiny a k postaveniu odsúdeného Y. v tejto zločineckej skupine, k tomu súd zaujal záver, že zločinecká skupina, jej existencia, jej štruktúra bola dokázaná v trestnej veci, v ktorej je navrhovaná obnova konania.“V časti zvukového záznamu označeného -17 v čase od (i) 08:25 a (ii) od 08:30 - 08:53 predsedníčka senátu uvádza :„Pričom bolo dokázané i postavenie odsúdeného Y. v tejto zločineckej skupine a jeho podiel na páchaní tejto trestnej činnosti a to na základe dôkazov, ktoré boli vykonané v tejto trestnej veci, ktoré boli zmieňované v správe o stave veci na tomto verejnom zasadnutí.“„Pokiaľ, teda, tieto skutočnosti, ktoré sa majú podľa návrhu na obnovu konania

dokázať výsluchom svedka Z. L. a výsluchom svedka K. Z., boli dokázané dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní.“Naproti uvedenému zneniu vyhlásenia napadnutého uznesenia je v jeho písomnom vyhotovení v časti odôvodnenie, na strane 9/, druhý odstavec uvedené len nasledovné :„S poukazom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd konanie obžalovaných... a H. Y. právne posúdil ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa . Odsúdeného H. Y. z členstva v zločineckej skupine „R.“ usvedčili svedkovia J. L., H. K., H. P., F. R., H. Y. , E. J., K. D., G. Y. a G. V. a obžalovaný E. L.“.V ďalšej časti sťažnosti odsúdený dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. marca 2016, sp. zn. -98, ktorého skutkový stav bol analogický.V konaní o povolenie obnovy konania si súd nemôže atrahovať definitívne posudzovanie predkladaného dôkazu v kontexte dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní. Účelom konania o povolenie obnovy konania nie je posudzovanie viny odsúdeného (navrhovateľa). Posudzovanie otázky viny odsúdeného v danom konaní by znamenalo prekročenie zákonného rámca vymedzujúceho právomoci súdu v tomto konaní, čo znamená neprípustný exces v postupe súdu (nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. 2517/08, z 24. februára 2009, bod. 39).V sťažovateľovom prípade sa krajský súd neobmedzil pri posudzovaní sťažovateľom predloženého nového dôkazu (výpoveď spoluodsúdeného, ktorý v rámci pôvodného trestného konania v prípravnom konaní odmietol vypovedať a v konaní pred súdom vypočutý nebol, keďže sa konalo proti nemu ako proti ušlému) na zisťovanie pravdepodobnosti, či by tento dôkaz (výpoveď) v kontexte skutkových záverov ustálených na základe dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní bol spôsobilý odôvodniť iné rozhodnutie o vine sťažovateľa.Ústavný súd pripomenul, že aj v konaní o povolenie obnovy konania je potrebné cítiť zásadu in dubio pro reo, pretože aj toto konanie je konaním trestným so všetkými potenciálnymi následkami a je v ňom potrebné rešpektovať ústavné princípy ovládajúce trestné konanie. Zásada in dubio pro reo vyžaduje, aby sudcovia nevychádzali z dopredu prijatého presvedčenia, že obžalovaný spáchal čin, ktorý je mu kladený za vinu, aby dôkazné bremeno ležalo na strane obžaloby a aby prípadné pochybnosti boli využité v prospech obžalovaného (rozhodnutie ESĽP vo veci Melich a Beck v. Česká republika z 1. júla 2008, bod 49, resp. 54). Podľa názoru odsúdeného senát súdu I. stupňa v zmysle uvedených zákonných zásad a ústavných garancií nepostupoval, pričom absolútne absentuje akékoľvek vysporiadanie sa s otázkou dôkaznej hodnoty nového dôkazu v podobe svedka K. Z., u ktorého prítomný prokurátor predpokladá, že bol najvyššie postavený člen danej skupiny a teda musí mať priame poznatky o obžalobou predpokladanej trestnej činnosti. V tejto súvislosti odsúdený poukázal na tú skutočnosť, že podľa ustálenej súdnej praxe všeobecných súdov ako aj EĽSP sa pri priamych svedkoch prezumuje vedomosť o žalovanom skutku a možnosť poskytnúť dôkaz o nevine obžalovaného, kde (bezprostredné) vykonanie takého dôkazu pred súdom je vždy (okrem prísne stanovených podmienok blížiacich sa nemožnosti) potrebné pre objasnenie skutkového stavu vykonať.Ako ďalší príklad odsúdený uviedol rozsudok ESĽP Pello proti Estónsku z 12. apríla 2007 č. 11423/03, keď konštatoval nezlučiteľnosť odmietnutia výsluchu svedka s Dohovoru, keďže dve osoby navrhované na výsluch svedka sa v inkriminovaný čas nachádzali v bezprostrednej blízkosti miesta činu a mohli poskytnúť dôkazy o nevine sťažovateľa. ESĽP pritom neakceptoval argument vnútroštátneho súdu pre odmietnutie jeho dôkazného návrhu v tom smere, že odsúdenie sťažovateľa nebolo v rozhodujúcej miere založené na týchto dvoch svedkoch. Je pravdepodobné, že nový dôkaz uvádzaný odsúdeným (výpoveď priameho svedka K. Z.) v kontexte skutkových záverov ustálených na základe dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní bol spôsobilý odôvodniť iné rozhodnutie o vine, či treste sťažovateľa. Na predmetnú časť argumentácie senát súdu I. stupňa žiadnym spôsobom nereagoval. Na strane senátu I. stupňa nebol daný žiaden dôvod na to, aby predmetnú časť argumentácie obhajcu na verejnom zasadnutí ignoroval. Pokiaľ súd I. stupňa vo vzťahu k novému dôkazu - výsluch svedka K. Z. v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že jeho výpoveď bola na hlavnom pojednávaní podľa prečítaná, pričom obžalovaní s tým súhlasili, táto výpoveď sa týkala skutku, z ktorého H. Y. nebol obžalovaný. Podľa názoru odsúdeného pokiaľ skutky, ktoré sa mu kladú za vinu mali byť vykonané v postavení člena zločineckej skupiny a pre zločineckú skupinu, tak istotne osoba K. Z. má v procesnom postavení svedka plné opodstatnenie sa vyjadriť a svedčiť. Jeho tvrdenia môžu mať význam pre posúdenie viny a aj trestu sťažovateľa.Vzhľadom na uvedené odsúdený H. Y. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa uznesenie Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 29. novembra 2017, sp. zn. , zrušil a zároveň súdu I. stupňa uložil vo veci

znovu konať a rozhodnúť. K sťažnosti sa prokurátor nevyjadril.Najvyšší súd ako súd nadriadený ( a nasl. ), po preskúmaní veci zistil, že sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu je prípustná ( ), bola podaná oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote. Na podklade podanej sťažnosti najvyšší súd v zmysle preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn. , z 28. mája 2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 13. mája 2014 bol odsúdený H. Y. právoplatne uznaný za vinného zo spáchania v bode1/ zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa , v bode 3/ zločinu poškodzovania cudzej veci podľa , , s poukazom na , v bode 4/ obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa , , s poukazom na , a , v bode 7/ zločinu poškodzovania cudzej veci podľa , , s poukazom na a bode 8/ zločinu poškodzovania cudzej veci podľa , s poukazom na na tom skutkovom základe tam uvedenom.Za to bol H. Y. odsúdený podľa s poukazom na , a s použitím , , a za použitia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Najvyšší súd v súvislosti s dôkazmi, ktoré navrhol odsúdený H. Y. v návrhu na povolenie obnovy konania poznamenáva, že pri posudzovaní, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle , súd rozhodujúci o návrhu postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich etapách: v prvom rade hodnotí návrh na obnovu konania z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania, súdu známe. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle , alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov ( ). Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok (druhá etapa). Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, súd môže obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia povoliť, v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov. Dôvodom obnovy konania podľa teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jeho právnymi názormi () alebo hodnotením dôkazov (). Za skutočnosti súdu skôr neznáme nemožno považovať tie, ktoré súd v pôvodnom konaní nebral v úvahu, lebo ich považoval za nepodstatné. V posudzovanej veci odsúdeného H. Y. z členstva v zločineckej skupine „R.“ usvedčili svedkovia J. L., H. K., H. P., F. R., H. Y., E. J., K. D., G. Y., G. V. a obžalovaný E. L..

Z. L. v pôvodnej veci () v procesnom postavení obžalovaného vypovedal pred súdom 14. augusta 2012. Uviedol, že nebol členom zločineckej skupiny R., nikomu nedával príkazy alebo pokyny na spáchanie trestnej činnosti, nikoho neriadil. Nikto mu žiaden zisk nedával a nikomu neodvádzal žiadne peniaze z trestnej činnosti. Z. L. nebol považovaný za spolupracujúcu osobu, ale za osobu, ktorá sa po svojom odsúdení priznala k niektorým trestným činom a uzavrela dohodu o vine a treste.Čo sa týka svedectva K. Z., tento nemá žiadne priame poznatky o páchanej trestnej činnosti, ktorá bola skutkovým základom na posúdenie viny odsúdeného H. Y.. K návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený Y. pripojil listinu z 21. júna 2017 vo veci žiadosti jeho obhajcu Mag. Mgr. Mareka Paru (ktorý mimochodom obhajuje aj K. Z.) s piatimi otázkami, ktoré Z. vyplnil ručným písmom. Z týchto odpovedí vyplýva, že osobu H. Y. nepozná. Vyjadriť sa vie len k skutku pod bodom 1/. Výpoveď svedka K. Z. bola súdom na hlavnom pojednávaní postupom podľa prečítaná a súd nepovažoval osobný výsluch za potrebný. Obžalovaný a prokurátor s takýmto postupom súhlasili. Najvyšší súd uzatvára, odsúdeným H. Y. uvádzané skutočnosti, ktoré prezentuje ako nové, súdu doposiaľ neznáme, takými skutočnosťami nie sú. Rovnako v dôvodoch sťažnosti odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Ústavné nálezy, na ktoré odsúdený poukazoval v danej veci nemožno aplikovať. (Nález ÚS SR č. - týka sa spolupáchateľstva).Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a obsahovo nezmenených) dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997), či zákonnosť postupu súdu vo vzťahu k obhajobe (R 35/1988). Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne (t. j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené. K ďalšej námietke odsúdeného, že napadnuté uznesenie o zamietnutí obnovy konania nie je vyhotovené v písomnej forme zhodne s jeho vyhlásením, najvyšší súd uvádza, že písomné odôvodnenie rozhodnutia súdu I. stupňa spĺňa po obsahovej stránke zákonné náležitosti vyžadované , ktorý ale nevyžaduje (a ani súdu neukladá), aby obsah písomného odôvodnenia rozhodnutia bol totožný s obsahom zvukového záznamu. Najvyšší súd si vypočul zvukový záznam (nahrávku). Z obsahu zvukového záznamu zistil, že predsedníčka senátu viedla verejné zasadnutie v súlade s . Strany v trestnom konaní mali otvorený priestor na realizáciu práv počas verejného zasadnutia, mali možnosť sa k veci vyjadriť. Obsah zvukového záznamu svedčí aj o objektivite vedenia konania. Výroková veta vyhláseného uznesenia je v písomnom vyhotovení zápisnice z verejného zasadnutia v totožnom znení ako na zvukovom zázname. Na to, aby odôvodnenie rozhodnutia plne korešpondovalo s vyhotoveným zvukovým záznamom, muselo by obsahovať doslovný prepis zvukového záznamu do rozhodnutia. Podľa ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.Podľa ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia prvého dielu tejto hlavy o rozsudku.Vzhľadom na uvedené najvyšší súd túto námietku odsúdeného považuje za neopodstatnenú.Najvyšší súd Slovenskej republiky (rovnako ako súd prvého stupňa) dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania bolo potrebné z dôvodov v ňom uvedených zamietnuť.Sťažnosť odsúdeného nebola dôvodná a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.