Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/25/2018

Identifikačné číslo spisu: 7908200121 Dátum vydania rozhodnutia: 22.05.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7908200121.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ I. T., bývajúcej v H., 2/ W. O., bývajúcej v N. 3/ M. Z., bývajúceho v Z./XX, 4/ O. Z., bývajúceho v N., zastúpeného JUDr. Petrom Jonášom, advokátom so sídlom v Trebišove, M.R. Štefánika č. 2393/29, 5/ C. S. bývajúcej v G., 6/ O. Z., bývajúceho v N., 7/ O. B. bývajúcej v G., proti žalovaným 1/ C. N., bývajúcej v N. 2/ V. S., bývajúcej v H., 3/ G. Z. bývajúcemu v N., 4/ I. S., bývajúcej v N., všetkých zastúpených JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2017 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 4. marca 2016 č.k. -778: 1/ žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti v katastrálnom území N. zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX ako parcela č. 90/11 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 920 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. 90/37 - záhrada vo výmere 530 m2 patria v polovici do dedičstva po O. Z. a po V. Z., zamietol, 2/ žalobcov zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 334,69 € a 3/ o trovách konania si vyhradil právo rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia v konaní nepreukázali titul nadobudnutia nehnuteľností do ich vlastníctva. Titul nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností naopak preukázali žalovaní a za tento považoval osvedčenie o vydržaní s tým, že predtým ich právni predchodcovia nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy v roku 1948, od ktorého času právni predchodcovia žalovaných a následne žalovaní nehnuteľnosti nepretržite užívali. O trovách konania a trovách štátu rozhodol podľa a (ďalej len „“).

2. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. apríla 2017 sp.zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny [§ 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“)] a žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobcami uplatnené odvolacie dôvody podľa až f/ (, , , , ) neobstoja. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ako i s jeho záverom súdu, že žalobcovia v spore neuniesli dôkazné bremeno a že naopak žalovaní preukázali, že boli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právni predchodcovia žalovaných nadobudli nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 12. apríla 1948 a aj keď prevod nebol zapísaný v pozemkovej knihe, nehnuteľnosti od roku 1948 dobromyseľne a nepretržite užívali po celú vydržaciu dobu, t.j. až do 31. marca 1964 a v ich užívaní ďalej pokračovali žalovaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca 4/ dovolanie s tým, že jeho prípustnosť vyvodzoval z ustanovení a . Podľa jeho názoru odvolací súd spor nesprávne právne posúdil, keďže vlastnícke právo sa nenadobúda osvedčením o vydržaní a ani kúpna zmluva z roku 1948 nemohla byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, nakoľko v roku 1948 na území Slovenska do roku 1950 platilo uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého bol povinný zápis do pozemkovej knihy a vlastníctvo sa nadobudlo až jeho zápisom. Trval na tom, že žalovaným, resp. ich právnym predchodcom chýba titul nadobudnutia vlastníctva, že súdy rozhodli „v príkrom rozpore s platnou judikatúrou, teda sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu“. V tejto súvislosti poukázal žalobca 4/ na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, napr. sp.zn. , , Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. a R 8/1991, v zmysle ktorého tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Z týchto dôvodov žalobca 4/ žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že žalobca 4/ vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania z ustanovenia a , teda dvoch dôvodov, ktoré sa vzájomne vylučujú. Podľa žalovaných ale nie je daný ani jeden z dôvodov zakladajúcich prípustnosť dovolania žalobcu 4/ podľa uvedeného ustanovenia. Žalobca 4/ totiž v dovolaní špecifikoval len viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Českej republiky a z jediného akceptovateľného rozhodnutia R 8/1991 vyplýva správnosť záverov súdom nižších inštancií, že v konaní nesporne preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Z týchto dôvodov žalovaní navrhli dovolanie zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

5. Žalobkyne 1/, 2/ v stanovisku k dovolaniu žalobcu 4/ uviedli, že s ním nesúhlasia, žalobcovia a ani ich právni predchodcovia vlastnícke právo žalovaných nespochybňovali a ani žalobca 4/ sa nikdy pred podaním žaloby pred ostatnými žalobcami nezmienil o pochybnostiach o vlastníckom práve žalovaných.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade s , v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

7 . Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

8. Aby na základe dovolania podaného v zmysle mohlo byť rozhodnutie odvolacieho

súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach až (porovnaj a ).

9. Ak nemá dovolanie, prípustnosť ktorého strana sporu vyvodzuje z ustanovenia , vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k znemožneniu meritórneho dovolacieho prieskumu a odmietnutiu dovolania podľa , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach v až c/ ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj , , , , , , ).

10. V danom prípade žalobca 4/ vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania z ustanovenia , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa má osobitný význam korelačný vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Najvyšší súd už v niektorých rozhodnutiach uviedol, že „ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali“ (, , , , a tiež ). 11.1. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli , je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. (podobne tiež napríklad v rozhodnutiach sp.zn. , , , a ) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z , by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“. 11.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov; inými slovami: ide o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, v jej riešení dovolacími senátmi sa ale prezentuje nejednotnosť brániaca vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, je jeho (procesnou) povinnosťou: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ označením konkrétnych (odlišných, napríklad aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná rozdielne. V rozhodnutí sp.zn. najvyšší súd doslovne uviedol, že v takom prípade je dovolateľ „povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“.

12. Vyššie uvedený výklad je - osobitne so zreteľom na obsah dovolania žalobcu 4/ podaného v tomto prípade - potrebné doplniť vysvetlením pojmu „dovolací súd“. 12.1. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy [ (ďalej len „“)]. Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy ( ). Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon ( ). 12.2. Podľa o dovolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky; za dovolací súd v zmysle ustanovenia až c/ treba preto považovať tento súd. K rovnakému záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí sp.zn. , v ktorom uviedol, že „vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť možno pod pojmom dovolací súd rozumieť len Najvyšší súd Slovenskej republiky, a nie aj Najvyšší súd Českej republiky“.

13. Ako už bolo uvedené, dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z a zároveň z .

14. K otázke možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolania podľa a (zároveň) najvyšší súd v iných právnych veciach (viď napríklad rozhodnutia , a ) uviedol, že „uplatnenie obidvoch dovolacích dôvodov naraz (t.j. dovolacieho dôvodu podľa a ) sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje - odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“. Podobne v rozhodnutí sp.zn. najvyšší súd k možnosti vyvodzovania prípustnosti dovolania z ustanovenia a zároveň písm. b/ a uviedol, že „súčasná existencia všetkých týchto predpokladov prípustnosti dovolania sa bez ďalšieho z povahy veci vylučuje. Nemožno totiž odôvodňovať prípustnosť dovolania tým, že určitá právna otázka je rozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená ustálene a zároveň že dovolacím súdom nebola riešená, resp. že je ním riešená rozdielne“ [poznámka dovolacieho súdu: sťažnosť, ktorá bola podaná proti tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu, odmietol Ústavný súd Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenú ()]. Vec prejednávajúci senát, ktorý sa stotožňuje s týmto právnym názorom, nadväzujúc naň dodáva, že pokiaľ procesná strana v dovolaní tvrdí, že pri rozhodovaní o niektorej právnej otázke existuje „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“, od ktorej sa odvolací súd odklonil ( ), je len logické, že zároveň nemôže úspešne argumentovať tým, že ešte nedošlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, lebo táto otázka buď ešte nebola dovolacím súdom vôbec riešená ( ), alebo už riešená bola, dovolacími senátmi najvyššieho súdu je ale rozhodovaná rozdielne ( ). K tomu istému záveru dospel najvyšší súd aj v rozhodnutí sp.zn. , v ktorom konštatoval, že „uplatnenie dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení podľa a súčasne podľa sa vzájomne vylučuje, pretože ak dovolací súd rozhoduje o danej právnej otázke rozdielne, nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu“.

15. Žalobca 4/, vyvodzujúc prípustnosť dovolania z , zastáva názor, že odvolací súd sa pri riešení právnej otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanými vydržaním odklonil od právnych záverov, ku ktorým dospela ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Odklon právnych záverov odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odôvodňuje žalobca 4/ poukázaním na judikát R 8/1991.

16. V žalobcom 4/ označenom judikáte R 8/1991 je uvedené, že „tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí ( a ) a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné“. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia najvyšší súd uvádza, že pre záver o dobromyseľnosti držiteľa v zmysle musí mať súd dostatočné skutkové podklady a keďže v danom prípade tak súd pre nevykonanie ďalších dôkazov nemal, jeho záver o dobromyseľnom užívaní nehnuteľnosti po celú vydržaciu dobu nemožno považovať za správny. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu sa súdy oboch inštancií neodklonili od právnych záverov vyjadrených vo vyššie spomenutom rozhodnutí najvyššieho súdu; súdy predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva v zmysle a nevyložili odlišne. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa nemôže posudzovať správnosť skutkových zistení súdov alebo výsledok hodnotenia, resp. nevyhodnotenia dôkazov, premietajúci sa do skutkových zistení súdu. Dovolateľ si námietkami nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho vyhodnotenia dôkazov dostatočne neuvedomuje procesné dopady a súvislosti toho, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd ( ). Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nie je spôsobilé založiť tvrdenie dovolateľa, že pri inom (podľa dovolateľa náležitejšom a úplnejšom) zistení rozhodujúcich skutkových okolností súdmi by právne závery, na ktorých spočíva napadnuté rozhodnutie, boli odlišné.

17. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu 4/ nevyplýva z . Vzhľadom na to jeho neprípustné dovolanie odmietol podľa ustanovenia .

18. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku vo veci samej a pomerom hlasov 2 : 1 vo výroku o trovách dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.