Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_14Co-70-2019.pdf
PDF · 112.84 KB
Case nature
Subarea
14Co/70/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Ivana Jahnová, v spore žalobcov: X. F. M., V. M. XX, V., X. X. F., V. O.. Č.. R.Í. XX, U., X. R. F., V. H. V. XXX, M., Č. E., X. L. D., V. P. O. XXXX, M., Č. E., X. U. G., V. V. XXXX, M., Č. E., všetci zastúpení advokátkou Mgr. Gordanou Dlhou, so sídlom Koceľova 9, Bratislava, proti žalovaným: I. HI-STORY, spol. s r. o., IČO: 34 150 269, odo dňa 22.08.2006 vymazaný z Obchodného registra, II. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, III. L. X., K.. XX.XX.XXXX, O. V. U.. U. X, V. - právni nástupcovia: R. Š. B., O.. XX.X.XXXX, Z. V. L. XXXX/X, V. R. U.. Ľ. X., O.. X.XX.XXXX, Z. V. L. XXXX/X, V., C.. C.. R.. L. M., V. Y. N. XXXX/XXA, V., zastúpený: AK MS s.r.o., so sídlom Galandova 3, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a o nároku na náhradu trov konania, o odvolaní žalovaného v IV. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 5C 118/2004-678 zo dňa 22.11.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 5C 118/2004-678 zo dňa 22.11.2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcom v 1. až 5. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v IV. rade v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5C 118/2004-678 zo dňa 22.11.2018 rozhodol tak, že žalobcovia v 1. až 5. rade majú voči žalovanému v IV. rade nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie vo veci samej v rozsahu 100 %. Ďalej žalovanému v I. rade sa náhrada trov konania na súde prvej inštancie v časti zastavenia konania nepriznáva. Žalovaný v II. rade má voči žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v časti zastavenia konania v rozsahu 100 %. Žalovanému v III. rade sa náhrada trov konania na súde prvej inštancie v časti zastavenia konania nepriznáva. Žalobcovia v 1. až 5. rade majú voči žalovanému v IV. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobcovia sa žalobou v priebehu konania niekoľko krát zmenenou domáhali, aby súd určil, že poručiteľka X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX naposledy bytom V., ul. M. č. XX mala vo svojom vlastníctve v čase svojej smrti nehnuteľnosti (povodne vedené v P. č. XXX pred k.ú. Y., pard. Č. XXXX - záhrada o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX-záhrada o výmere XXXX mX a parc. č. XXXX- záhrada o výmere XXXX m2, všetko v podiele X l celku) t.č. parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X- ostatné plochy o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX - vinice o výmere XXXX mX a parc. č. XXXX/XX -vinice o výmere XXXX m2, všetko v podieleX/ X k celku, zapísaných na M. úrade v V., F. katastra pre hlavné mesto SR V. na LV č. XXXX pre k.ú. Y. a že tieto nehnuteľnosti patria do novoobjaveného dedičského konania po poručiteľke nebohej X. F., rod. F., nar. XX.XXX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom V., ul. M. č. XX, pôvode vedeného JUDr. Martinou Gontkovičovou, notárom ako súdnym komisárom so sídlom ul. Miletičová č.3, Bratislava
č.k. D 677/97, Dnot 123/97. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 5C 118/2004-490 zo dňa 1.12.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C 118/2004-540 zo dňa 29.3.2011 určil, že poručiteľka X. F., rod. F., rodné číslo XXXXXX/XXX, zomrelá dňa XX.XX.XXXX naposledy bytom M. XX V. mala vo svojom vlastníctve v čase svojej smrti nehnuteľnosti (pôvodne vedené na P. č. XXX pre katastrálne územie Y. parc. číslo XXXX-záhrada o výmere XXXX m2, parc. číslo XXXX-záhrada o výmere XXXX mX a parc. číslo XXXX-záhrada o výmere XXXX m2 všetko v podiele 1/4 celku) toho času parc. číslo XXXX/XX-zastavaná plocha a nádvoria o výmere XX m2, parc. číslo XXXX/X-ostatná plocha o výmere XX m2, parc. číslo XXXX/X-vinice o výmere XXXX mX a parc. číslo XXXX/ XX-vinice o výmere XXXX mX všetko v podiele X/X k celku zapísaných na M. úrade v V., F. katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y., patria do novoobjaveného dedičstva po poručiteľke X. F., rod. F., matky žalobcov v 1. - 5. rade pôvodne vedeného pod č.k. D 677/1997, Dnot 123/97. Konanie v časti o žalobe žalobcov v 1. až 5. rade proti žalovaným v I., II., III. rade zastavil. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný v IV. rade, o ktorom Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Co 210/2011-581 zo dňa 16.6.2014 rozhodol tak, že odvolacie konanie z dôvodu späťvzatia odvolania žalovaným v IV. rade zastavil.
3. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 5C 118/2004-586 zo dňa 27.10.2014 rozhodol samostatným uznesením o náhrade trov konania tak, že žalovanému v IV. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 5. rade náhradu trov prvostupňového konania v sume 248,92 € za zaplatené súdne poplatky a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 44.867,82 € na účet právneho zástupcu žalobcov JUDr. Borisa Novomestského (výrok I.), ďalej žalobcom v 1. až 5. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému v II. rade náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového konania v časti zastavenia konania v sume 232,70 € k rukám žalovaného v II. rade (II. výrok), ďalej žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov prvostupňového konania v časti zastavenia konania nepriznal (III. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania (IV. výrok). Na odvolanie žalovaného v IV. rade a žalobcov v 1. až 5. rade. Krajský súd uznesením č.k. 2Co 74/2015-446 zo dňa 22.11.2017 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 5C 118/2004-586 zo dňa 27.10.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odvolanie žalobcov v 1. až 5. rade je čiastočne dôvodné a odvolanie žalovaného v IV. rade je nedôvodné. Uviedol, že súdy by pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri zastavení konania mali najprv dôsledne skúmať zavinenie zastavenia konania účastníkmi (stranami) a až následne, ak zavinenie nemožno pričítať žiadnemu z účastníkov, rozhodnúť o trovách zastaveného konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. V tomto prípade však za žiadnych okolností nemožno postupovať podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. Faktom je skutočnosť, že žalobcovia vzali návrh na začatie konania voči žalovaným v I. až III. rade späť, čím došlo k zastaveniu konania. Odvolací súd mal zo spisu preukázané, že k žalobe a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dňa 25.6.2004 žalobcovia predložili výpis z katastra nehnuteľností, vyhotovený dňa 21.5.2003, kde ako vlastník sporných nehnuteľností bol uvedený žalovaný v I. rade. Po vydaní predbežného opatrenia dňa 25.8.2004 kataster nehnuteľností oznámil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2004 predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve L. M.. Z uvedeného dôvodu boli žalobcovia nútení rozšíriť návrh o ďalšie osoby žalovaných v III. a IV. rade. Argumentácia žalobcov v 1. až 5. rade vo vzťahu k späťvzatiu návrhu a zastaveniu konania voči žalovaným v I. až III. rade neobstojí, keď tvrdia, že žalovaní v I. až III. rade stratili pasívnu legitimáciu v konaní v dôsledku prevodov vlastníctva k nehnuteľnostiam na žalovaného v IV. rade, čím teda žalobcovia podľa nich nezavinili zastavenie konania. Skutočnosť, že žalovaní v I. až III. rade nie sú pasívne legitimovaní bola daná už pred podaním žaloby a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto nemožno argumentovať o účelových prevodoch na strane žalovaných počas konania, ktoré viedli k späťvzatiu žaloby. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcov v 1. až 5. rade v časti výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému v II. rade trovy právneho zastúpenia v časti zastavenia konania za nedôvodné, avšak dal za pravdu žalobcom pri výpočte trov právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil žalovaný v II. rade, tie majú byť správne vyčíslené v sume 214,47 €. Ďalej uviedol, že odôvodnenie napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa výroku o nepriznaní trov odvolacieho konania žiadnej zo strán je nepreskúmateľné. Zároveň uviedol, že bolo preukázané, že odvolacie konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia odvolania žalovaným v IV. rade a žalobcovia sa predtým podaním doručeným súdu vyjadrili k odvolaniu a uplatnili si trovy odvolacieho konania. Odvolací súd uviedol, že uzavretie Dohody o urovnaní medzi žalobcami a žalovaným v IV. rade nemožno považovať za dosiahnutie určitého úspechu, keďže žalobcovia boli tí, ktorí rozsudkom č.k. 5C 118/2004-490 zo dňa 1.12.2010 boli úspešní a ktorým bolo vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam priznané, pričom sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal podľa zásady úspechu žalobcom v 1. až 5. rade náhradu trov konania a odvolanie žalovaného v IV. rade považoval za nedôvodné. Upozornil však, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým uložil žalovanému v IV. rade povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania nevykonateľné, keďže je vo výroku uvedené platobné miesto - účet pôvodného právneho zástupcu a účet je v súčasnosti zrušený.
4. Súd prvej inštancie v zmysle intencií odvolacieho súdu opätovne rozhodol o trovách konania, pričom s poukazom na zmenu právnych predpisov a nadobudnutie účinnosti Civilného sporového poriadku dňom 1.7.2016 najprv rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie (vo výroku I.) priznal žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania vo veci samej voči žalovanému v IV. rade v rozsahu 100 % nakoľko mal preukázané, že žalobcovia v 1. až 5. rade boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, keď im bolo v predmetnom konaní rozsudkom č.k. 5C 118/2004-490 zo dňa 1.12.2010 priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorého určenia sa žalobou domáhali. Aj v zmysle intencií odvolacieho súdu, súd prvej inštancie uvádza, že uzavretie Dohody o urovnaní medzi žalobcami a žalovaným v IV. rade nemožno považovať za dosiahnutie určitého úspechu, keďže treba vychádzať z toho, čoho sa žalobcovia žalobou domáhali a čo bolo obsahom uzavretej dohody. Keďže sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý v napadnutom uznesení (vo výroku I.) uložil žalovanému v IV. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 5. rade náhradu trov prvostupňového konania, súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodol tak, že žalobcom v 1. až 5. rade priznal nárok na náhradu trov konania vo veci samej voči žalovanému v IV. rade v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie (vo výroku II. a IV.) žalovanému v I. rade a žalovanému v III. rade náhradu trov konania na súde prvej inštancie v časti zastavenia konania nepriznal z dôvodu, že žalovaný v I. rade zanikol počas konania dňa 22.8.2006 výmazom z obchodného registra a žalovaný v III. rade si trovy konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli, napokon zároveň aj súd prvej inštancie dodatočne zistil, že žalovaný v III. rade v priebehu konania zomrel. Súd prvej inštancie tak rozhodol aj o trovách konania žalovaných v I. a III. rade, pretože aj keď síce uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 5C 118/2004-586 zo dňa 27.10.2014 v časti trov konania žalovaných v I. a III. rade (predtým odporcov v 1. a 3. rade) nebolo napadnuté odvolaním, odvolací súd zrušil toto uznesenie v celom rozsahu a preto bolo potrebné rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania všetkých subjektov, ktoré v konaní vystupovali. Súd prvej inštancie (vo výroku III.) rozhodol, že žalovaný v II. rade má voči žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v časti zastavenia konania v rozsahu 100 % vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu, ktorý považoval odvolanie žalobcov v 1. až 5. rade za nedôvodné, je zrejmé že zastavenie konania voči žalovaným v I. a III. rade zavinili samotní žalobcovia, nakoľko skutočnosť (ktorou žalobcovia argumentovali), že žalovaní v I. a III. rade nie sú pasívne vecne legitimovaní v tomto konaní bola daná už pred podaním žaloby a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a preto nemožno argumentovať o účelových prevodoch na strane žalovaných, ktoré viedli žalobcov k späťvzatiu žaloby. Vzhľadom na to, že mal súd prvej inštancie ustálené, že zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia v 1. až 5. rade, že žalovanému v II. rade priznal nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti voči neúspešným žalobcom. Napokon súd prvej inštancie (vo výroku V.) žalobcom v 1. až 5. rade priznal voči žalovanému v IV. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a to vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že odvolacie konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia odvolania žalovaným v IV. rade a žalobcovia sa predtým vo svojom podaní vyjadrili k odvolaniu a riadne si uplatnili trovy odvolacieho konania. Nakoľko žalovaný v IV. rade procesne zavinil zastavenie konania, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcom v 1. až 5. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v IV. rade.
5. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku I. a V. podal odvolanie žalovaný v IV. rade, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky uznesenia súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania alebo aby toto uznesenie v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
6. V odvolaní žalovaný v IV. rade uviedol, že vo výroku I. napadnutého uznesenia sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s otázkou priznania náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, keďže súd svoje úvahy bližšie neodôvodnil a nešpecifikoval, a preto je táto časť nepreskúmateľná. Žalovaný v IV. rade uvádza, že rozhodnutie o náhrade trov konania vo výroku I. napadnutého uznesenia
je formalistické a nezrozumiteľné, keď sa súd v ňom nezameral na hlbšie posúdenie vzťahu predmetu súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 5C/115/2004 a účelom a obsahom Dohody o urovnaní zo dňa 09.05.2014. Bez daného posúdenia obsahu Dohody o urovnaní vo vzájomnej súvislosti súd nemohol zákonne a spravodlivo rozhodnúť o náhrade trov konania. Uzatvorením Dohody o urovnaní a Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (a následne uzatvorením samotnej Kúpnej zmluvy) zanikol predmet súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 5C/118/2004, nakoľko žalobcom v 1. až 5. rade bola zo strany žalovaného v IV. rade vyplatená plná trhová cena aj vrátane trov konania vo výške 5.000 €. Súd prvej inštancie mal vo výroku I. napadnutého rozhodnutia zohľadniť žalovaným v IV. rade už zaplatenú náhradu trov konania vo výške 5.000 € v čoho dôsledku nemal prvoinštančný súd priznať žalobcom v 1. až 5. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný v IV. rade s prihliadnutím na čl. II, ods. 3 Dohody o urovnaní zo dňa 09.05.2014 zobral späť svoje odvolanie zo dňa 09.03.2011 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v dôsledku čoho sa predmetný rozsudok stal právoplatným. Uzatvorenie Dohody o urovnaní nemožno bez ďalšieho v neprospech žalovaného v IV. rade vykladať ako jeho neúspech v súdnom konaní, nakoľko žalovaný zároveň vyplatil dohodnutú cenu medzi stranami nad rámec žaloby a paušálnu odmenu právnemu zástupcovi vo výške 5.000 € ako trovy konania. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie mal v prípade výrokov I. a V. napadnutého uznesenia prihliadať na Dohodu o urovnaní, ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre rozhodnutie o nepriznaní trov konania podľa § 257 CSP.
7. Odvolanie žalovaného v IV. rade bolo zákonným spôsobom doručené všetkým oprávneným subjektom, tí však svoje oprávnenie vyjadrenia sa k odvolaniu nevyužili.
8. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, spor prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v IV. rade nemožno priznať úspech. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania.
9. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní strán doručených súdu aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného v IV. rade spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne a právne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.
10. Žalovaný v IV. rade vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania nebral do úvahy Dohodu o urovnaní, ktorú uzavrel so žalobcami. Podľa žalovaného v IV. rade mal súd prvej inštancie rozhodovať o náhrade trov v kontexte s obsahom tejto dohody. Tvrdil, že súd prvej inštancie mal rozhodovať podľa § 257 CSP.
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07 či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000).
13. Uzavretie Dohody o urovnaní medzi žalobcami v 1. až 5. rade a žalovaným v IV. rade nemožno považovať za dosiahnutie určitého úspechu v súdnom konaní, keďže treba vychádzať z toho, čo žalobou žalobcovia požadovali a čo presne bolo obsahom uzavretej dohody. Žalobcovia boli tí, ktorí rozsudkom zo dňa 01.12.2010, č. k. 5C 118/2004 - 490 boli v súdnom konaní úspešní a ktorým bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam priznané, a to bez ohľadu na existenciu Dohody o urovnaní medzi sporovými stranami. Preto pvoinštančný súd rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na § 256 ods. 1 CSP a náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania priznal žalobcom v 1. až 5. rade. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odvolanie žalovaného v IV. rade považuje za nedôvodné.
14. Na základe vyššie uvedeného nemožno podľa názoru odvolacieho súdu Dohodu o urovnaní uzavretú medzi sporovými stranami považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa a aplikovať ustanovenie § 257 CSP, ako sa domáhal žalovaný v IV. rade.
15. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). V prejednávanom prípade dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný v IV. rade nepreukázal dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP, t. j. nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mohli súdy prihliadnuť a nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.
16. Čo sa týka ďalšej námietky žalovaného v IV. rade uvedenej v odvolaní, a to, že súd prvej inštancie mal pri výpočte výšky náhrady trov konania zohľadniť vyplatenie 5.000 € žalovaným v IV. rade podľa Dohody o urovnaní na trovy právneho zastúpenia, tak túto považuje odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko ako bolo uvedené vyššie Dohoda o urovnaní nárokov neprestavuje dôvod hodný osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP, a preto sa odvolací súd touto námietkou vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ďalej nezaoberal.
17. Žalovaný v IV. rade odvolaním napadol aj výrok V. uznesenia súdu prvej inštancie, avšak v predmetnom odvolaní sa nevyjadril k dôvodom, prečo napadol aj daný výrok. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobcom v 1. až 5. rade proti žalovanému v IV. rade, nakoľko práve tento svojím procesným postupom (späťvzatím odvolania) zavinil zastavenie odvolacieho konania. Zásada uvedená v § 256 ods. 1 CSP - zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.
18. Odvolací súd k žalovaným v IV. rade uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
19. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne.
20. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako správne potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný v IV. rade neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.
21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia v 1. až 5. rade boli v predmetnom odvolacom konaní úspešní, a preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v IV. rade, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).