Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/77/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci Brayton&Co.NXT, s.r.o., so sídlom Pribinova 14, 811 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 862 858, zast. JUDr. Katarína Rosinová, advokátka, F. Urbánka 798, 020 01 Púchov, proti žalovanému NOVÝ SANAT HOLDING s.r.o., so sídlom Nobelova 5, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 770 821, zast. SOUKENÍK ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie sumy 1.250.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -119 zo dňa 19. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -119 zo dňa 19. mája 2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.250.000,-- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaný od 01.08.2020 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.250.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.08.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným na základe telefonickej objednávky zo dňa 08.04.2020, dňa 23.04.2020 a dňa 24.04.2020 uzavrel kúpne zmluvy na dodanie výrobkov pre zdravotníctvo. Žalovanému zaplatil zálohovú faktúru č. ZAL12020075 zo dňa 08.04.2020 splatná dňa 22.04.2020 na sumu 800.000,- Eur, č. ZAL12020083 zo dňa 23.04.2020 splatná dňa 07.05.2020 na sumu 150.000,- Eur a č. ZAL12020085 zo dňa 24.04.2020 splatná dňa 08.05.2020 na sumu 300.000,- Eur. Žalovaný mal tovar dodať v 14 dňovej lehote. Žalobca dňa 06.07.2020 od kúpnych zmlúv odstúpil z dôvodu podstatného porušenia kúpnych zmlúv žalovaným, nakoľko mu tovar nedodal a odstúpením od kúpnych zmlúv došlo k ich zániku a bolo povinnosťou žalovaného vrátiť žalobcovi zaplatenú kúpnu cenu. Žalobca poukázal v konaní aj na to, že svojho právneho zástupcu riadne splnomocnil na odstúpenie od kúpnych zmlúv, splnomocnenie je riadne podpísané a lehotu dvoch mesiacov, kedy od zmlúv odstúpil, považoval za primeranú. Žalobca tiež zdôraznil, že U. Q. nemal oprávnenie konať v mene žalobcu a sklad, kde mal byť tovar dodaný, nepatrí žalobcovi, žalobca ho neužíva a ani nemá k nemu žiadny právny vzťah.

3. Žalovaný považoval odstúpenie od kúpnych zmlúv za neplatné, nakoľko žalobca nesplnomocnil advokáta na hmotnoprávne úkony a zároveň žalobca nedodržal na odstúpenie lehotu bez zbytočného odkladu. Žalovaný tiež tvrdil, že tovar žalobcovi dodal do dohodnutého miesta, ktorým bol sklad spoločnosti TRIV, s.r.o. Agatova 22, Bratislava a ktoré miesto žalovanému oznámila osoba oprávnená konať za žalobcu, a to U. Q., ktorý oslovil žalovaného na spoluprácu so žalobcom.

4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že nebolo sporné, že žalobca so žalovaným na základe telefonickej objednávky zo dňa 08.04.2020, dňa 23.04.2020 a dňa 24.04.2020 uzavrel kúpne zmluvy na dodanie výrobkov pre zdravotníctvo a že žalobca uhradil žalovanému zálohové faktúry spolu v sume 1.250.000,- Eur, pričom žalovaný mal tovar dodať v 14-dňovej lehote. Sporným tiež nebolo, že žalobca doručil žalovanému dňa 16.07.2020 listinu zo dňa 06.07.2020 označenú ako Odstúpenie od kúpnych zmlúv zo dňa 08.04.2020, zo dňa 23.04.2020 a zo dňa 24.04.2020 a o vrátenie 1.250.000 Eur z titulu odstúpenie od kúpnych zmlúv. Sporným medzi stranami bolo, či Odstúpenie od kúpnych zmlúv je platným právnym úkonom.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle listiny Odstúpenia zo dňa 06.07.2020 je uvedené, že jej prílohou je aj Splnomocnenie zo dňa 06.07.2020. Podľa názoru súdu prvej inštancie obsah oprávnení uvedený v splnomocnení dával oprávnenia splnomocnencovi za splnomocniteľa odstúpiť od kúpnych zmlúv. Splnomocnenec konal v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, na základe čoho vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Žalobca v spore preukázal aj ďalšiu skutočnosť namietanú žalovaným, a to absenciu podpisu konajúcej osoby, keď zo splnomocnenia zo dňa 06.07.2020 jednoznačne vyplýva, že je v závere opatrené uvedením obchodného názvu žalobcu, ako aj uvedením osoby konateľky, k čomu je pripojený podpis.

6. Vzhľadom na to, že žalovaný žalobcovi tovar v dohodnutej lehote 14 dní nedodal a nedodal ho ani do rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobcovi vzniklo právo od kúpnych zmlúv odstúpiť. Súd prvej inštancie nedodanie tovaru žalovaným považoval za podstatné porušenia zmluvy, nakoľko je zrejmé, že žalobca stratil záujem na plnení zmluvy, nakoľko nemohol očakávať ten výsledok, ktorý ak by k poručenou zmluvy nedošlo, očakával a žalovaný mohol predvídať stratu záujmu na plnení v prípade omeškania. Žalobca odstúpil od zmlúv dňa 06.07.2020 uzavretých dňa 08.04.2020, dňa 23.04.2020 a dňa 24.04.2020, čiže u prvej zmluvy v lehote 2 mesiacov a 12 dní, u druhej a tretej zmluvy v lehote necelých 2 mesiacov. Z uvedeného kontextu danej veci, a to aj s poukazom na pandémiu COVID-19 (núdzový stav) súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca odstúpil od kúpnych zmlúv bez zbytočného odkladu, teda v zákonnej lehote pri podstatnom porušení zmluvy.

7. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste. Ak miesto plnenia nie je určené v zmluve a ak nevyplýva niečo iné z povahy záväzku, je dlžník povinný plniť záväzok v mieste, kde mal v čase uzavretia zmluvy svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko. Strany sporu kúpne zmluvy uzavreli ústne, v spore neprezentovali dohodu o mieste dodania tovaru, a preto bolo povinnosťou žalovaného dodať žalobcovi tovar v mieste, kde mal v čase uzavretia zmlúv sídlo podnikania. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal žiadnu dohodu so žalobcovom o plnení (dodaní tovaru) na miesto skladu TRIV, s.r.o., Agátova 22, Bratislava. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcovi tovar dodal, a to do uvedeného skladu, bolo jeho povinnosťou svoje tvrdenia aj preukázať. Samotné dodanie tovaru do uvedeného skladu nepreukazuje jeho dodanie žalobcovi. Naviac, žalovaný v spore tvrdil, že tovar žalobcovi dodal, pričom z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že do skladu dodal len časť tovaru. Aj keď žalovaný v spore predložil nákladové listy (niektoré slabo čitateľné, iné vôbec), uvedené listiny podľa súdu prvej inštancie nepreukazujú dodanie tovaru žalobcovi, ale do skladu TRIV, s.r.o..

8. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí ani obrana žalovaného, že o spôsobe doručenia tovaru komunikoval s U.om Q.m, na základe čoho dodanie tovaru do skladu TRIV s.r.o. považoval za splnené dodanie, nakoľko z výpovede žalovaného vyplynulo, že nevedel, kto bol oprávnený konať za žalobcu, nezistil to a uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný ani na tieto svoje tvrdenia nepreložil, nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Žalovaným predložená komunikácia s U.om Q.m nepreukazuje relevantne jeho tvrdenia, naviac s poukazom na jeho následné tvrdenia, že nevedel kto bol za žalobcu oprávnený konať a z vyjadrenia žalobcu súd prvej inštancie zistil, že U. Q. nebol osobou oprávnenou konať za žalovaného.

9. V kontexte veci súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovaný v liste zo dňa 24.07.2020, ktorý je odpoveďou na list žalobcu zo dňa 06.07.2020 (Odstúpenie od kúpnych zmlúv) neuvádza, nebráni sa tým, že by žalobcovi tovar dodal, ale konštatuje, že zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného trvá. Žalovaný ani v liste zo dňa 18.08.2020, ktorý adresoval žalobcovi ako reakciu na jeho list zo dňa 30.07.2020, týkajúci sa Pokusu o zmier, výzva na vrátenie 1.250.000,- Eur sa nebráni tvrdením, že by žalobcovi tovar dodal, naopak opätovne konštatuje, že ich zmluvný vzťah trvá. V spore bolo na žalovanom, aby preukázal svoje tvrdenia o tom, že žalovanému tovar riadne dodal. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný dôkazné bremeno neuniesol.

10. Vzhľadom na to, že žalobca preukázal, že platne odstúpil od kúpnych zmlúv z dôvodu nedodania tovaru žalovaným, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie (plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol) v rozsahu zaplatenia kúpnej ceny žalobcom, ktoré je povinný vydať žalobcovi, a to spolu s úrokom z omeškania, a preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.

11. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v pomere 100 %.

12. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , , („ďalej len “). Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil tak, že podanú žalobu v celom rozsahu zamietne. Zároveň navrhol, aby súd priznal žalovanému trovy konania vo výške 100%.

13. Žalovaný v odvolaní s poukazom na zdôraznil, že pojem bez zbytočného odkladu nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky presne definovaný, preto je pri jeho výklade nevyhnutné vychádzať najmä z ustálenej rozhodovacej praxe a žalovaný konkrétne poukázal rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.09.2008, sp. zn. zo dňa 30.08.2018 a sp. zn. zo dňa 28.06.2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 03.11.2005 s tým, že z týchto rozhodnutí vyplýva, že lehotu bez zbytočného odkladu je potrebné vykladať vždy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, avšak jednoznačne sa jedná o krátku lehotu, v ktorej má dôjsť k nemeškajúcemu a okamžitému konaniu. Dĺžka lehoty bez zbytočného odkladu je najkratšou lehotou na splnenie povinnosti. Žalovaný je potom toho názoru, že žalobcom nebola dodržaná lehota na oznámenie odstúpenia od kúpnych zmlúv, keď odstúpenie bolo žalovanému doručené v lehote 75 dní, 60 dní a 59 dní od uplynutia lehoty na dodanie tovaru, t. j. od okamihu, kedy podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť k podstatnému porušeniu povinnosti žalovaného, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný je tiež toho názoru, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní dodržania lehoty bez zbytočného odkladu žalobcom odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, čo spôsobuje nezákonnosť rozsudku, nakoľko tak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Rozhodnutie pritom neobsahuje jasné a výstižné vysvetlenie súdu prvej inštancie, prečo lehotu bez zbytočného odkladu považuje za dodržanú a odstúpenie žalobcu za uskutočnené v zákonnej lehote a rovnako súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neuviedol, že z akého dôvodu sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Nedostatočným odôvodnením došlo aj k porušeniu základného procesného práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca odstúpil od kúpnych zmlúv bez zbytočného odkladu aj s poukazom na pandémiu COVID-19, keďže dodanie tovaru, ako ani obchodné záväzkové vzťahy žalovaného, neboli pandémiou žiadnym spôsobom ovplyvnené a žalovaný z dôvodu pandémie nežiadal žalobcu o zmenu dohodnutého termínu dodania tovaru, preto pandémia a jej následky nemôžu byť posudzované v neprospech žalovaného. Odstúpenie predstavuje jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý mal žalobca uskutočniť v súlade s právnym poriadkom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel o údajnom porušení povinností žalovaného, a to bez ohľadu na pandémiu, a teda súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14. S poukazom na a a žalovaný v odvolaní uviedol, že je toho názoru, že zo znenia Splnomocnenia vyplýva, že je udelené ako procesné na zastupovanie v súdnom a mimosúdnom konaní. Procesný charakter Splnomocnenia je posilnený aj tým, že jednotlivé úkony, ktoré sú v ňom špecifikované a na ktoré je splnomocnený oprávnený, sú všetky procesného charakteru. Do rozsahu oprávnení, ktoré boli v Splnomocnení udelené splnomocnencovi, nebolo zahrnuté uskutočňovanie hmotnoprávnych úkonov, t. j. vrátane právneho úkonu odstúpenia od zmluvy. Podľa žalovaného odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu oprávnenosti splnomocnenca na hmotnoprávny úkon odstúpenia od Kúpnych zmlúv nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Pre úplnosť žalovaný tiež uviedol, že počas celého konania nikdy nenamietal absenciu podpisu konajúcej osoby na Splnomocnení, ale namietal absenciu podpisu konajúcej osoby na odstúpení, pričom s touto námietkou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaoberal, a teda neposúdil tvrdenia žalovaného, že aby bol právny úkon (v danom prípade Odstúpenie ) platný, je nevyhnutné, aby bol podpísaný konajúcou osobou v zmysle . Súd prvej inštancie ani nevyhodnotil predložené nepodpísané Odstúpenie ako listinný dôkaz, a teda nie je zrejmé, či dôkaz pripustil alebo odmietol. V konaní tak vznikla vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a opäť len potvrdzuje nezákonnosť rozsudku a porušenie základného procesného práva žalovaného na spravodlivý proces.

15. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, tovar bol žalovaným dodaný do miesta, ktoré bolo dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným, a to sklad TRIV, s.r.o. na adrese Agátová 22, Bratislava. Dohodu o mieste dodania žalovaný preukázal predložením komunikácie s U.om Q.m s Whatsapp aplikácie, v ktorej je miesto dodania jasne určené. Dodanie tovaru do miesta dodania žalovaný preukázal medzinárodnými nákladnými listami č. 0052592, č. 0025852 a č. 3729248. Uvedené skutočnosti potvrdil aj konateľ žalovaného X. X. vo výpovedi na pojednávaní dňa 19.05.2021. S poukazom na uvedené dôkazy súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že strany neprezentovali dohodu o mieste dodania tovaru a nesprávne právne posúdil, kde mal byť tovar dodaný. Žalovaný nebol povinný dodať žalobcovi v mieste, kde mal v čase uzatvorenia svoje sídlo, ale do miesta dodania, ktoré bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté v komunikácii. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že niektoré nákladné listy sú slabo čitateľné a iné vôbec, mal žalovaného na to upozorniť a vyzvať ho na doloženie originálov, prípadne inej čitateľnejšej fotokópie.

16. Žalovaný bol v odvolaní toho názoru, že výpoveďou konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 19.05.2021, ako aj komunikáciou bolo preukázané oprávnenie U.a Q. konať za žalobcu. Ako uviedol konateľ žalovaného U. Q. v mene žalobcu oslovil žalovaného na vzájomnú spoluprácu. Žalovaný s U.om Q.m spolupracoval v minulosti, a preto nemal žiadny dôvod pochybovať o jeho oprávnenosti konať za žalobcu a o korektnosti jeho obchodných úmyslov, a teda ani lustrovať žalobcu v obchodnom registri. Žalovaný konal v dobrej viere a ak by U. Q. nebol oprávnený žiadnym spôsobom konať za žalobcu, žalovaný je toho názoru, že k úhrade zálohových faktúr vystavených žalovaným by nikdy nedošlo. Žalovaný nekomunikoval so žiadnou inou osobou, len s U.om Q.m. Súd prvej inštancie mal žalovaným predložené dôkazy hodnotiť vo vzájomnej súvislosti, pretože tak potom preukazujú tvrdenia žalovaného.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 100%. Zdôraznil, že je nepochybné, že situácia celosvetovej pandémie v rozsahu ochorenia SARS-Cov-2 nemá obdobu vo svetovej histórii a už vôbec nie v dobe súčasnej, kedy v dôsledku mimoriadnych protiepidemických opatrení, vyhlásených núdzových stavov a mimoriadnych situácií naprieč takmer všetkými štátmi došlo k nebývalému ochromeniu svetového obchodu, kolapsu dopravy, omeškaniu dodávok tovaru, osobitne zdravotníckeho. Je notoricky známou skutočnosťou, že ako domáci, tak ani zahraniční výrobcovia v dôsledku do marca 2020 len bežného dopytu, ktorému prispôsobili svoje dovtedajšie výrobné kapacity, nedokázali náhle rozšíriť svoju produkciu a začať vyrábať enormné množstvá tohto tovaru tak, aby mohli pokryť mnohonásobné navýšenie dopytu oproti predchádzajúcim rokom, pričom treba mať na zreteli, že prednostne boli vybavované predovšetkým štátne zákazky, smerujúce do zdravotníckych zariadení. Doposiaľ nikdy v histórii svetového obchodu a už vôbec nie obchodu v Slovenskej republike nedošlo k takému dopytu po zdravotníckom materiáli, ako v období od mesiaca marec 2020 najmenej do jesene 2020. Z tohto dôvodu vykonať porovnanie primeranosti lehoty, definovanej ako „bez zbytočného odkladu“ v období celosvetovej pandémie s lehotami, ako sú uvedené v rozhodnutiach súdov, na ktoré poukazuje žalovaný ako na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, je so zreteľom na rozhodné obdobia porovnávaním neporovnateľného, a teda pre posúdenie

primeranosti lehoty v prejednávanej veci celkom zjavne neakceptovateľné. Žalobca poukázal aj na to, že v dvoch písomnostiach žalovaného vo vzťahu k Odstúpeniu od kúpnych zmlúv žalovaný nenamietol neprimeranosť lehoty „bez zbytočného odkladu“.

18. Podľa žalobcu formulácia splnomocnenia na vykonanie úkonu odstúpenia od kúpnych zmlúv splnomocnencom je v udelenom splnomocnení zo dňa 06.07.2020 nadovšetku pochybnosť dostatočná, zo splnomocnenia je zrejmé, že je splnomocnenec oprávnený zastupovať splnomocniteľa vo veci Odstúpenia od kúpnych zmlúv zo dňa 08.04.2020, 23.04.2020 a 24.04.2020 a vo veci o vrátenie sumy 1.250.000,- Eur z titulu Odstúpenia od kúpnych zmlúv, pričom je v týchto veciach splnomocnenec oprávnený zastupovať splnomocniteľa vo všetkých súdnych i mimosúdnych veciach, vykonávať všetky úkony, a to všetko aj vtedy, ak je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie a súčasne toto splnomocnenie udelil splnomocniteľ splnomocniteľovi aj v rozsahu práv a povinností podľa , Zákona o správnom konaní alebo Exekučného poriadku. Práve spojka „aj“ má pri výklade citovaného obsahu splnomocnenia podstatný význam. Vzhľadom na obsah splnomocnenia nie je na mieste pochybnosť o tom, či bol splnomocnenec oprávnený aj na vykonanie hmotnoprávneho úkonu odstúpenia. Žalobca s poukazom na , tiež uviedol, že predložil súdu ako dôkaz email odosielateľa: žalobcu adresátovi: žalovanému zo dňa 28.07.2020, predmet: Faktúra, s prílohami: Faktúra č. 20TUZ0182, splnomocnenie zo dňa 06.07.2020, Odstúpenie od kúpnych zmlúv zo dňa 06.07.2020 a z obsahu ktorého je nepochybné, že žalobca splnomocnil splnomocnenca na svoje zastupovanie vo veci odstúpenia od kúpnych zmlúv, toto splnomocnenie žalobca žalovanému dodatočne citovaným emailom potvrdil, odstúpenie spolu so splnomocnením a vrátenou faktúrou žalobca zaslal ako prílohu emailu žalovanému. Je teda možné konštatovať, že žalobca súhlasil s obsahom odstúpenia, ktoré je ako príloha emailu naskenované aj s podpisom konateľa splnomocnenca.

19. Žalobca ďalej uviedol, že splnomocnenec zaslal žalovanému písomné odstúpenie opatrené riadnym vlastnoručným podpisom konateľa splnomocnenca. Zdôraznil, že tvrdenie o údajnom nepodpísaní Odstúpenia zo dňa 06.07.2020 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uvádza prvýkrát až vo svojej odpovedi zo dňa 18.08.2020, následne v odpore a žalobca považuje za celkom zjavne nepravdepodobné, že by pri preskúmaní obsahu doručeného Odstúpenia unikla ako pozornosti žalovaného, tak aj pozornosti jeho právneho zástupcu taká podstatná náležitosť listiny, ako je jej opatrenie vlastnoručným podpisom.

20. Podľa žalobcu v celom súdnom konaní absentuje akýkoľvek dôkaz preukazujúci dodanie dohodnutého tovaru v hodnote 1.250.000,- Eur žalovaným žalobcovi, pričom vyjadrenia žalovaného v jeho písomných podaniach si vzájomne odporujú. Žalovaný si zrejme opomenul ustáliť, či v rámci svojej obrany bude tvrdiť, že tovar dodal alebo že tovar síce nedodal, ale napriek tomu je odstúpenie neplatné v dôsledku namietaných vád. O preukázanie dodania tovaru žalobcovi sa žalovaný ani len nepokúsil žiadnym dôkazom už pri prvej možnosti, ktorú v rámci súdneho konania pre uskutočnenie svojej procesnej obrany mal, a to pri podaní odporu proti platobnému rozkazu. Nepochybne žalovaný mal možnosť preukázať dodanie tovaru žalobcovi predovšetkým predložením príslušnej dokumentácie, ktorú je povinný viesť v súvislosti so svojim účtovníctvom, logistikou a skladovým hospodárstvom. Je zrejmé, že ak by bol žalovaný takouto účtovnou dokumentáciou disponoval, bol by na ňu za účelom preukázania svojich tvrdení nepochybne poukázal už vo svojom odpore a súčasne s ním by ju bol súdu, majúc na zreteli včasnosť uplatnenia prostriedkov procesnej obrany, aj predložil. Názor žalobcu o účelovosti a nepravdivosti tvrdení žalovaného podporuje aj skutočnosť, že vo vzťahu k tzv. „zúčtovacej“ faktúre č. 20TUZ0182 s dátumom vystavenia 05.05.2020 s uvedeným dátumom dodania 30.04.2020, ktorou žalovaný vyčíslil celkovú sumu za údajne žalobcovi dodaný tovar v počte ks rúšok vo výške 1.063.405,60 Eur sa žalovaný prvotne v písomnom vyjadrení zo dňa 14.05.2021 vyjadril, že predmetná faktúra nemá žiadny súvis s uzatvorenými kúpnymi zmluvami a s predmetom rokovania nesúvisí, ale následne na pojednávaní dňa 19.05.2021 konateľ žalovaného potvrdil, že predmetná faktúra s prejednávanou obchodnou vecou súvisí a ako zúčtovacia faktúra sa vzťahuje k zálohovým faktúram, na základe ktorých žalobca uhradil sumu 1.250.000,- Eur. Žalobca nepochybuje o tom, že ak by bol žalovaný reálne dodal akémukoľvek subjektu tovar v hodnote 1.250.000,- Eur, bol by si dôsledne dal záležať na tom, aby disponoval jednoznačnými dôkazmi preukazujúcimi nespochybniteľné dodanie tovaru kupujúcemu.

21. Podľa žalobcu elektronická (whatsapp) komunikácia medzi konateľom žalovaného a U.om Q.m je nejasná, neurčitá, neucelená, útržkovitá a po oboznámení sa s obsahom komunikácie je zrejmá manipulácia s týmto obsahom, napr. na str. 2 v časti 10:11, 08/04/2020 je opačne oproti ostatným riadkom uvedený dátum a čas tejto správy a nie je označený jej odosielateľ. Z obsahu, ako je uvedený, nie je ani preukázaná jej pravosť, vyplýva z neho, že 2 osoby komunikovali ohľadne nejakých faktúr, platieb a tovaru, ale nevyplýva z nich žiadnym spôsobom súvis s vecou, ktorá je predmetom tohto konania. V komunikácii je len odkaz na oficiálnu emailovú adresu žalobcu: office@brayton.io <mailto:office@brayton.io>, t.j. že žalovaný môže komunikovať s daným subjektom prostredníctvom tohto emailu, z čoho je zrejmé, že osoba U. Q. nekomunikoval za žalobcu. Čísla faktúr uvedené v komunikácii vôbec nesúvisia s predmetom konania a obsiahnuté čísla samostatne ani v rôznych kombináciách nie sú totožné so sumami, zaplatenými jednotlivými zálohovými faktúrami, a to ani v súhrne a ani s počtom údajne dodaného tovaru podľa faktúry č. 20TUZ0182. Sklad uvedený v komunikácii ako miesto dodania nepatrí žalobcovi, ani ho žalobca neužíva na základe žiadneho právneho titulu a adresa uvedená ako Seredská 225/E, Trnava 917 05 nie je sídlom žalobcu. Z komunikácie nie je vôbec jednoznačné, či dátum s označením „4/8/20“ predstavuje 04.08.2020 alebo 08.04.2020. Deň 8. apríl síce súvisí s predmetnou vecou, avšak prvá zálohová faktúra ZAL12020075 zo dňa 08.04.2020 bola žalobcovi doručená až potom, ako bol v ten deň nejaký, žalobcovi neznámy tovar, doručený žalobcom neznámym šoférom na žalobcovi neznáme miesto potom, ako osoba U. Q. potvrdila už aj zaplatenie nejakej platby, pričom prvá platba od žalobcu bola žalovanému odoslaná až 09.08.2020. Z predloženej komunikácie teda za hypotetického predpokladu jej pravosti vyplýva, že konateľ žalovaného síce komunikoval s U.om Q.m, avšak ohľadne iných obchodných vzťahov a nie ohľadne obchodného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je predmetom tohto konania, U. Q., poznajúc osoby reprezentujúce žalobcu a žalovaného, ktoré za účelom možného obchodu zoznámil, len poskytol v uvedenej komunikácii žalovanému email žalobcu, vrátane údajov vedených o žalobcovi na www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>.

22. Žalobca poukázal aj na to, že vo vzťahu k osobe U.a Q. sa vyjadril na pojednávaní 19.05.2021, ide o osobu, ktorá nie je v žiadnom právnom vzťahu k spoločnosti žalobcu, len poznajúc P. P., zmluvného externého zástupcu žalobcu a zároveň poznajúc aj konateľa žalovaného, zoznámil a kontaktoval P. P. s X. X.. Akokoľvek by bol konateľ žalovaného komunikoval s U.om Q.m, nemohlo ísť a nešlo zo strany U.a Q. o zastupovanie, resp. konanie za žalobcu. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného v odvolaní o komunikácii žalovaného s U.om Q.m v dobrej viere, keďže ani predložená, údajne pravá komunikácia whatsapp nepreukazuje tvrdenia žalovaného a celkom zjavne obsahovo nesúvisí s prejednávanou vecou.

23. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že pandémia spôsobená ochorením SARS-Cov-2 ovplyvnila celosvetový aj slovenský trh, avšak žalovaný je toho názoru, že pandémia nemala a ani nemá žiadny vplyv na zákonom stanovené lehoty a ich plynutie, okrem prípadov, v ktorých plynutie týchto lehôt zákonodarca výslovne upravil prijatím tzv. protipandemických právnych predpisov, v ktorých bola zmena plynutia lehôt, ich spočívanie, prípadne predĺženie výslovne upravená. Uvedené sa však žiadnym spôsobom nedotýkalo plynutia lehôt bez zbytočného odkladu. Samotná existencia pandémie nemá automatický vplyv, resp. nespôsobuje automaticky zmenu vo vzťahu k právnemu posúdeniu plynutia lehoty bez zbytočného odkladu. Plynutie lehoty bez zbytočného odkladu je potrebné vždy posudzovať s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, pričom v konkrétnom prípade žalovaný o žiadne posuny termínov, ako ani o žiadne iné výnimky v súvislosti s výskytom pandémie žalobcu nežiadal. Ďalej žalovaný zotrval na tvrdeniach o neplatnosti odstúpenia a na tvrdeniach, že U. Q. vystupoval ako osoba oprávnená konať v mene žalobcu a ako osoba oprávnená konať v mene žalobcu aj oslovil žalovaného za účelom uzatvorenia kúpnych zmlúv.

24. Žalobca v odvolacej duplike v zásade zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

26. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

27. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému ako odberateľovi zálohovú faktúru č. ZAL12020075 zo dňa 08.04.2020 splatnú dňa 22.04.2020 na sumu 800.000,- Eur, č. ZAL12020083 zo dňa 23.04.2020 splatnú dňa 07.05.2020 na sumu 150.000,- Eur a č. ZAL12020085 zo dňa 24.04.2020 splatnú dňa 08.05.2020 na sumu 300.000,- Eur, v ktorých ako názov fakturovanej položky boli uvádzané všeobecné výrobky pre zdravotníctvo a v ktorých bola uvedená poznámka: dodacia lehota: 14 dní.

28. Písomným úkonom zo dňa 06.07.2020, označeným ako Odstúpenie od kúpnych zmlúv zo dňa 08.04.2020, zo dňa 23.04.2020 a zo dňa 24.04.2020 a o vrátenie 1.250.000,- Eur z titulu odstúpenia od kúpnych zmlúv, urobeným zástupcom žalobcu na základe splnomocnenia zo dňa 06.07.2020, žalobca žalovanému oznámil, že odstupuje od kúpnych zmlúv z dôvodu nedodania predmetu kúpnych zmlúv riadne a včas do dispozičnej sféry žalobcu do dnešného dňa.

29. Podľa Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

30. Podľa , ak omeškanie dlžníka () alebo veriteľa () znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

31. Podľa , ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

32. Podľa , ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.

33. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu vyhovel, pričom odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie nezistil porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.

34. Odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom v zmysle sa zaoberá aj podstatnými skutočnosťami, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie nevysporiadal.

35. Jedným zo zákonných spôsobov zániku nesplneného záväzku je odstúpenie od zmluvy. Od zmluvy uzavretej podľa ustanovení obchodného práva možno podľa odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo alebo iný zákon. v ustanovení a nasl. umožňuje ktorejkoľvek zmluvnej strane odstúpiť od zmluvy, ak druhá zmluvná strana je v omeškaní so splnením svojej povinnosti zo zmluvy.

36. V posudzovanej veci žalobca dňa 06.07.2020 odstúpil od kúpnych zmlúv uzavretých dňa 08.04.2020, dňa 23.04.2020 a dňa 24.04.2020 medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, a to z dôvodu omeškania žalovaného so splnením povinnosti dodať žalobcovi tovar. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný tovar žalobcovi nedodal, omeškanie žalovaného znamenalo podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, žalobca odstúpil od kúpnych zmlúv bez zbytočného odkladu, pričom zástupca žalobcu bol na úkon odstúpenia splnomocnený.

37. Pojmovým znakom kúpnej zmluvy podľa je záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, a preto omeškanie predávajúceho so splnením záväzku dodať kupujúcemu tovar predstavuje pre kupujúceho zákonný dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy.

38. Žalovaný v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi tovar nedodal a zotrval na tvrdení, že tovar bol dodaný do miesta, ktoré bolo dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným, a to sklad TRIV, s.r.o. na adrese Agátova 22, Bratislava.

39. V civilnom sporovom konaní všeobecne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 31.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 11.04.2017). Súčasne však platí aj tzv. dôkazná negatívna teória, podľa ktorej na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010, sp. zn. ). Preto, ak žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný mu tovar nedodal a žalovaný tvrdil, že tovar žalobcovi dodal, bolo na žalovanom, aby dodanie tovaru preukázal. Žalovaný mal v odvolaní za to, že dodanie tovaru do miesta dodania preukázal medzinárodnými nákladnými listami č. 0052592, č. 0025852 a č. 3279248 a dohodu o mieste dodania tovaru preukázal predložením komunikácie s U.om Q.m z Whatsapp aplikácie, v ktorej je miesto dodania jasne určené a ktoré skutočnosti vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.05.2021 potvrdil aj konateľ žalovaného X. X..

40. Strana je v omeškaní, ak svoj záväzok nesplní riadne a včas, pričom na riadne splnenie záväzku sa v zmysle tiež vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste. Miesto plnenia záväzku je všeobecne upravené v ustanovení - , avšak pri niektorých druhoch záväzkov má osobitnú úpravu miesta plnenia a takáto osobitná úprava je aj pri splnení záväzku predávajúceho dodať kupujúcemu tovar, konkrétne úprava dodania tovaru pri kúpnej zmluve je obsiahnutá v ustanovení . Ustanovenie sa nenachádza vo výpočte kogentných zákonných ustanovení uvedených v a nejedná sa ani o základné ustanovenie uvedené pre kúpnu zmluvu, preto v súlade s princípom zmluvnej voľnosti strán, ktorým sú ovládané obchodné záväzkové vzťahy, určenie miesta dodania tovaru je prednostne na dohode kupujúceho a predávajúceho.

41. Žalovaný v konaní tvrdil, že strany sa dohodli na mieste dodania tovaru sklad TRIV, s.r.o. na adrese Agátova 22, Bratislava a toto miesto dodania žalovaný dohodol s U.om Q.m, ktorý konal za žalobcu. Žalobca sa bránil, že U. Q. nie je v žiadnom právnom vzťahu k spoločnosti žalobcu a z jeho strany nešlo o zastupovanie, resp. konanie za žalobcu.

42. Žalobcom v tomto súdnom konaní je spoločnosť s ručením obmedzeným, teda v zmysle veta druhá žalobca ako právnická osoba koná svojim štatutárnym orgánom, t.j. konateľom ( v spojení s ) alebo za neho koná zástupca. Týmito zástupcami podľa sú prokuristi ( ) a iní zmluvní zástupcovia, osoby poverené pri prevádzke podniku určitou činnosťou ( ), medzi ktoré možno zaradiť aj vedúceho organizačnej zložky podniku ( ) a osoby uvedené v a za podmienok uvedených v podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni.

43. V konaní na súde prvej inštancie strany netvrdili, že U. Q. v rozhodnom období bol konateľom žalobcu, pričom táto skutočnosť bola zistiteľná aj z obchodného registra ako verejného zoznamu zákonom ustanovených údajov ( ) a rovnako z obchodného registra bola zistiteľná aj skutočnosť, že U. Q. nebol prípadne ani vedúcim organizačnej zložky podniku žalobcu ( ) alebo prokuristom obchodnej spoločnosti žalobcu ( ). Žalovaný tvrdil, že s U.om Q.m komunikoval prostredníctvom Whatsapp aplikácie, a teda na konanie U.a Q. ako konanie zaväzujúce žalobcu sa nemohli vzťahovať ani zákonné podmienky upravujúce konanie inej osoby v prevádzkárni podnikateľa ( ).

44. Konanie U.a Q. tak mohlo byť konaním za žalobcu len na základe plnomocenstva alebo mohlo ísť o pracovníka alebo člena obchodnej spoločnosti žalobcu. Žalobca však v konaní tvrdil, že s U.om Q.m obchodná spoločnosť žalobcu nebola v žiadnom právnom vzťahu, a preto v zmysle tzv. dôkaznej negatívnej teórie bolo na žalovanom, aby preukázal, že U. Q. so žalovaným konal za žalobcu.

45. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 14.05.2021 žalovaný tvrdil, že tovar bol dodaný do dohodnutého miesta dodania, ktoré žalovanému určila a oznámila osoba oprávnená konať v mene žalobcu. Miestom dodania tovaru bol v súlade s uvedeným sklad spoločnosti sklad TRIV, s.r.o., nachádzajúci sa na adrese Agátova 22, Bratislava. Uvedené tvrdenia žalovaný preukazuje komunikáciou medzi osobou oprávnenou konať za žalobcu a konateľom žalovaného X.om X.. Dodanie tovaru do dohodnutého miesta dodania preukazuje aj pokračovanie komunikácie zo dňa 08.04.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že preklad komunikácie zo dňa 08.04.2020 žalovaný ešte nemá k dispozícii, dovoľuje si žalovaný súdu uviesť aspoň voľný preklad: 4/8/20 8:17 X. X.: prosím ťa pošli mi adresu 4/8/20 U. Q.: sklad spoločnosti TRIV 4/8/20 8:18:15 U. Q.: adresa je Agatova 22, Bratislava 4/8/20 10:48:09 U. Q.: je už šofér na ceste 4/8/20 10:48:13 X. X.: áno samozrejme neboj sa 4/8/20 07:46:00 X. X.: doručil šofér zásielku 4/8/20 07:53:32 U. Q.: áno všetko je v poriadku. Následne žalovaný v podaní ako dôkaz označil Komunikáciu zo dňa 08.04.2020 a k podaniu pripojil 3 listiny tvoriace predmetnú komunikáciu.

46. Na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 19.05.2021 žalovaný uviedol, že ide o komunikáciu z Whatsapp aplikácie a konateľ žalovaného uviedol, že komunikoval len s U.m Q.m ako s jediným človekom pokiaľ sa týka osoby žalobcu, s inou osobou nekomunikoval. S U.m Q.m aj predtým obchodoval ako s firmou IVIO, preto aj v tej komunikácii je pod jeho menom napísané IVIO. Konateľ žalovaného nevie a nezistil, kto bol oprávnený konať za žalobcu.

47. Jedným zo základných princípov civilného sporového konania je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje . Dokazovanie preto nemá slúžiť na to, aby si sám súd z dôkazov strany vyvodzoval rozhodujúce skutočnosti, ale dokazovanie má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany netvrdili, a teda súd nemá povinnosť, dokonca ani právo, z dôkazov strán sporu zisťovať rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahradil povinnosť strany sporu a porušil princíp rovnosti strán zakotvený v .

48. Žalovaný v konaní uviedol, že U. Q. so žalovaným konal za žalobcu, odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, ako má toto tvrdenie preukazovať predmetná komunikácia zo dňa 08.04.2020. Žalovaný z predmetnej komunikácie poukázal na časť, v ktorej U. Q. uviedol adresu skladu spoločnosti TRIV, s.r.o., čo však nie je možné vyhodnotiť tak, že tým je preukázané, že U. Q. konal za žalobcu. Samotný konateľ žalovaného totiž uviedol, že predtým s U.om Q.m obchodoval ako s firmou IVIO, a preto aj v predmetnej komunikácii je pod menom U.a Q. písané IVIO. Navyše, žalobca namietal aj pravosť tohto dôkazu a odvolací súd musí konštatovať, že skutočne šlo len o 3 listiny textu, keď v riadku bol uvedený dátum, čas, meno X. X. alebo U. Q./IVIO a text v anglickom jazyku. Odvolací súd preto tento dôkaz vyhodnocuje ako nedostatočný na preukázanie toho, že konanie U.a Q. bolo konaním za žalobcu. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že konateľ žalovaného uviedol, že s nikým iným zo spoločnosti žalobcu nekomunikoval, pretože ak by konanie U.a Q. malo byť konaním za žalobcu bez plnomocenstva, bol by žalobca z jeho konania zaviazaný len vtedy, ak by konanie bez zbytočného odkladu schválil, čo však v konaní na súde prvej inštancie strany ani len netvrdili.

49. Pretože žalovaný nepreukázal, že konanie U.a Q. bolo konaním za žalobcu, žalobcu nezaväzovala ani prípadná dohoda žalovaného s U.om Q.m o tvrdenom mieste dodania tovaru, a preto odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal dohodu medzi žalobcom a žalovaným o mieste dodania tovaru sklad TRIV, s.r.o., na adrese Agátova 22, Bratislava. Preto, ak žalovaný tvrdil a medzinárodnými nákladnými listami preukazoval, že tovar dodal do skladu TRIV, s.r.o., na adrese Agátova 22, Bratislava, t.j. do miesta, ktoré strany nedohodli a ktoré nezodpovedá

ani zákonom určenému miestu plnenia, odvolací súd vyhodnocuje ako správny tiež záver súdu prvej inštancie, že žalovaný dodanie tovaru žalobcovi nepreukázal.

50. Nedodaním tovaru sa žalovaný ako predávajúci dostal do omeškania s plnením svojej povinnosti, preto žalobcovi vzniklo právo od uzavretých kúpnych zmlúv odstúpiť a žalobca toto právo využil písomným úkonom zo dňa 06.07.2020, doručeným žalovanému dňa 16.07.2020.

51. Žalovaný aj v odvolaní zotrval na tvrdení o neplatnosti úkonu odstúpenia z dôvodu, že žalobca nedodržal lehotu bez zbytočného odkladu na oznámenie odstúpenia od kúpnych zmlúv, z dôvodu nedostatku splnomocnenca na hmotnoprávny úkon odstúpenia a z dôvodu absencie podpisu konajúcej osoby na úkone odstúpenia.

52. Pri podstatnom porušení zmluvy, ktorým je omeškanie (veriteľa alebo dlžníka) je zmluvná strana oprávnená od zmluvy odstúpiť za predpokladu, že to strane, ktorá je v omeškaní oznámi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela, taktiež pri nepodstatnom porušení zmluvy v dôsledku omeškania jednej zo strán, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť, ak strana, ktorá je v omeškaní nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bude poskytnutá. Pri podstatnom porušení zmluvy môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť ihneď bez poskytnutia dodatočnej lehoty za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť voči strane, ktorá je v omeškaní. Základným kvalifikačným znakom porušenia zmluvy podstatným spôsobom je, že oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy, ktorý súvisí s tým, že v dôsledku porušenia zmluvy nemôže očakávať taký výsledok, aký mal byť dosiahnutý, ak by nedošlo k porušeniu zmluvy. Ak oprávnená strana právo od zmluvy včas odstúpiť nevyužije, nestratí síce právo od zmluvy odstúpiť, ale môže využiť len režim nepodstatného odstúpenia od zmluvy. Avšak aj v prípade, ak pôjde o podstatné porušenie zmluvy, oprávnená strana môže povinnej strane oznámiť, že na plnení trvá a poskytnúť jej dodatočnú lehotu na plnenie a po jej márnom uplynutí môže využiť režim okamžitého odstúpenia od zmluvy. Pri nepodstatnom porušení zmluvy je odstúpenie oprávneného od zmluvy dôsledkom porušenia jej povinnosti. Podmienkou v takomto prípade je poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na splnenie porušenej povinnosti a následne nesplnenie povinnosti ani v dodatočnej lehote a po splnení týchto podmienok oprávnenému vzniká právo na odstúpenie od zmluvy. (porovnaj: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.03.2011, sp. zn. )

53. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že porušenie povinnosti žalovaného dodať tovar znamenalo podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti a tento záver odvolaním napadnutý nebol, a preto odvolací súd nemal dôvod zaujímať k nemu svoje stanovisko. V kontexte odvolacích dôvodov žalovaného však odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca pri úkone odstúpenia od zmluvy postupoval v súlade s ustanovením , a teda bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedel. síce neupravuje, čo treba rozumieť pojmom „bez zbytočného odkladu“, avšak aj s poukazom na žalovaným uvádzanú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, odvolací súd je tiež toho právneho názoru, že sa musí jednať o časovo veľmi krátke obdobie. Odvolací súd nepopiera tvrdenia žalobcu, že lehotu „bez zbytočného odkladu“ je potrebné vykladať v každom jednotlivom prípade podľa jeho konkrétnych okolností, avšak v posudzovanej veci žalobca ani len netvrdil také konkrétne a relevantné okolnosti, prečo by lehota takmer 2 mesiace, resp. viac ako 2 mesiace, mala byť v okolnostiach danej veci považovaná za lehotu „bez zbytočného odkladu“. Odvolací súd si je vedomý celospoločenskej situácie ohľadne pandémie ochorenia Covid 19, no len všeobecným poukazom na toto ochorenie a núdzový stav nie je možné dospieť k záveru, že lehota takmer 2 mesiace, resp. viac ako 2 mesiace by mala byť lehotou „bez zbytočného odkladu“, a to o to viac, že tovarom v boli práve zdravotnícke rúška. Nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcu, že omeškanie žalovaného považoval za podstatné porušenie zmluvy až dňa 06.07.2020, kedy úkon odstúpenia od kúpnych zmlúv vykonal. Okolnosť, či porušenie zmluvnej povinnosti, a teda omeškanie dlžníka znamená podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy, sa vždy vyhodnocuje k okamihu, kedy k tomuto porušeniu došlo.

54. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že žalobca ako oprávnená strana bez zbytočného odkladu nevyužil právo od kúpnych zmlúv odstúpiť, a teda síce nestratil svoje právo od kúpnych zmlúv odstúpiť, avšak mohol využiť len režim nepodstatného odstúpenia od zmluvy, ktorý je upravený v ustanovení . Pretože šlo o ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri rozhodovaní veci súdom prvej inštancie nebolo použité a pre rozhodnutie veci bolo

rozhodujúce, odvolací súd podľa dňa 03.12.2021 vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu a .

55. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že je nado všetku pochybnosť zrejmé, že žalobca v pozícii kupujúceho mal eminentný záujem na riadnom a včasnom dodaní tovaru, a to jednak z dôvodu, že už vopred zaplatil kúpnu cenu a jednak z dôvodu, že mal v úmysle ďalšie zobchodovanie daného, v tom čase tzv. nedostatkového zdravotníckeho tovaru, po ktorom bol, vzhľadom na celosvetovú pandémiu vírusu SARS-CoV-19 a štátnymi orgánmi Slovenskej republiky prijaté opatrenia, zvlášť v období od marca 2020 dovtedy nezvyklý dopyt. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, podnikajúcou za účelom dosiahnutia zisku a tovar od žalovaného nepotreboval nadobudnúť pre svoje vlastné potreby, ale pre jeho ďalší predaj. Podľa žalobcu pri posudzovaní otázky podstatného alebo nepodstatného porušenia zmluvy žalovaným je významným nesporný fakt, že žalobca už vopred, práve na základe požiadavky žalovaného, zaplatil kúpnu cenu za dohodnutý tovar ešte pred jeho dodaním, a to v zmysle žalovaným vystavený ch faktúr. V nadväznosti na uvedené skutočnosti a v spojitosti s doterajším obsahom dokazovania, podľa žalobcu je nepochybné, že za účelom právneho posúdenia nesplnenia povinnosti žalovaného ako predávajúceho dodať dohodnutý a už zaplatený tovar žalobcovi ako kupujúcemu je nutné nado všetku pochybnosť toto porušenie kúpnych zmlúv považovať za podstatné. Žalobca pripúšťa, že za iných celospoločenských okolností, pri inom druhu tovaru, a najmä v prípade nezaplatenia kúpnej ceny kupujúcim vopred pred dodaním tovaru, je možné v inej konkrétnej veci uvažovať o takom právnom posúdení nesplnenia záväzku iného predávajúceho, spočívajúceho v nedodaní tovaru inému kupujúcemu, ktoré by umožňovalo aplikáciu a , avšak pri posudzovaní tohto konkrétneho obchodného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a odstúpenia od neho považuje žalobca prípadnú aplikáciu a za nemožnú a vylúčenú.

56. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že aj naďalej trvá na svojich vyjadreniach, a preto vzhľadom na neexistenciu dôvodu na platné odstúpenie od kúpnych zmlúv, ako aj nesplnenie ďalších zákonom stanovených náležitostí platného odstúpenia od kúpnych zmlúv, je toho názoru, že nie je daný dôvod na použitie ustanovení a , nakoľko má za to, že Odstúpenie od Kúpnych zmlúv je neplatné. V prípade, ak by sa súd s riadne preukázanými tvrdeniami žalovaného nestotožnil a odstúpenie by považoval za platný právny úkon, je žalovaný toho právneho názoru, že podľa ustanovení a , na ktoré odvolací súd poukazuje, je nevyhnutné, aby súd určil žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie.

57. Pri nepodstatnom porušení zmluvnej povinnosti môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Určenie dĺžky lehoty je síce v dispozícii oprávnenej strany, ale lehota musí byť primeraná povahe povinnosti, ktorá sa má splniť. Zákonodarca pritom v ustanovení rieši aj situáciu, ak dodatočná lehota poskytnutá na plnenie je neprimeraná alebo ak oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty na plnenie. V týchto situáciách síce účinky odstúpenia nastávajú, ale až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie. Keďže zákonodarca v ustanovení použil terminológiu „až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinnosti“, odvolací súd je toho právneho názoru, že v posudzovanej veci nebolo potrebné, aby súd určil žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie tak, ako to žalovaný uvádzal v podaní zo dňa 13.12.2021, ale táto lehota sa mala uplatňovať v reálnom čase, kedy k omeškaniu dochádzalo a s ohľadom na takéto plynutie lehoty sa mali vyvodzovať právne účinky odstúpenia od zmluvy. Ak by súd mal v tomto konaní určovať žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie, šlo by o rozpor s ustanovením , keďže toto ustanovenie rieši aj situáciu, keď sa síce lehota poskytla, ale bola neprimeraná a rieši aj situáciu, keď sa lehota neposkytla vôbec. Toto zákonné ustanovenie však nepredpokladá, že by skutočne aj lehota poskytnutá mala byť, ale vychádza z fikcie uplynutia času podľa lehoty, ktorá sa mala na splnenie povinnosti poskytnúť.

58. Odvolací súd je potom toho právneho názoru, že ak strany dojednali lehotu na plnenie záväzku žalovaného dodať tovar 14 dní, lehota 14 dní by bola ako najviac prípustná aj primeranou dodatočnou lehotou na splnenie povinnosti žalovaného. Preto, ak kúpne zmluvy boli uzavreté dňa 08.04.2020, dňa 23.04.2020 a dňa 24.04.2020, t.j. dohodnutá lehota na plnenie uplynula dňa 22.04.2020, dňa 07.05.2020 a dňa 08.05.2020 a žalobca od kúpnych zmlúv odstúpil písomným úkonom zo dňa 06.07.2020, odvolací

súd konštatuje, že sa tak stalo potom, ako by bola uplynula aj dodatočná lehota, ktorá sa mala poskytnúť. Pretože žalobca samotný úkon odstúpenia od kúpnych zmlúv vykonal po čase, po ktorom márne uplynula primeraná dodatočná lehota, ktorá sa mala žalobcom žalovanému na splnenie povinnosti dodať tovar poskytnúť, v zmysle účinky odstúpenia od kúpnych zmlúv nastali doručením úkonu odstúpenia žalovanému, t.j. dňa 16.07.2020, avšak s účinkami odstúpenia ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

59. Úkon odstúpenia od kúpnych zmlúv za žalobcu ako zástupca vykonal STEINIGER / lawfirm, s.r.o., Bratislava, IČO: 47 238 135 na základe Splnomocnenia zo dňa 06.07.2020. V Splnomocnení zo dňa 06.07.2020 je uvedené, že žalobca ako splnomocniteľ udeľuje splnomocnenie a tým splnomocňuje splnomocnenca, „aby v právnej veci splnomocniteľa proti spoločnosti žalovaného, odstúpenia od kúpnych zmlúv zo dňa 08.04.2020, zo dňa 23.04.2020 a zo dňa 24.04.2020 a o vrátenie 1.2050.000,- Eur z titulu odstúpenia od kúpnych zmlúv obhajoval oprávnené záujmy, resp. vo všetkých súdnych i mimosúdnych veciach zastupovať, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral dohody a zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, uplatňoval peňažné, nepeňažné a iné nároky, plnenia nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, menoval rozhodcu a uzatváral rozhodcovské zmluvy, a to všetko aj vtedy, ak je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie dávam aj v rozsahu práv a povinností podľa zákona č. 160/215 Z.z. , zákona o Správnom konaní alebo Exekučného poriadku.“.

60. Pri právnom úkone sa možno dať podľa zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou, pričom splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia, a teda zo zákonnej dikcie nevyplýva, že v splnomocnení musia byť konkrétne definované právne úkony. Z hľadiska určenia rozsahu plnomocenstva možno kvalitatívne aj kvantifikovane vymedziť dva základné druhy klasifikácie. Prvá klasifikácia sa týka rozsahu právnych úkonov, ktoré je oprávnený splnomocnenec a v ktorej možno rozlišovať: 1) generálne, resp. všeobecné plnomocenstvo, 2) špeciálne plnomocenstvo a 3) individuálne plnomocenstvo. Druhá klasifikácia vychádza z rozsahu oprávnenia splnomocennca konať v užšom zmysle a v ktorej možno rozlišovať: 1) neobmedzené plnomocenstvo a 2) obmedzené plnomocenstvo. (porovnaj: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol, I. - 450. 2 vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, 198 s.). Preto, ak žalobca udelil zástupcovi plnomocenstvo v rozsahu, aby v právnej veci odstúpenia od kúpnych zmlúv proti žalovanému obhajoval jeho oprávnené záujmy, resp. vo všetkých súdnych i mimosúdnych veciach ho zastupoval a aby vykonával všetky úkony, a to všetko aj vtedy, ak je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie, zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd je toho názoru, že udelený rozsah plnomocenstva oprávňoval zástupcu žalobcu na všetky potrebné úkony vo veci odstúpenia od kúpnych zmlúv, a teda aj na urobenie samotného úkonu odstúpenia od kúpnych zmlúv, a to bez potreby osobitného splnomocnenia. Odvolací súd preto vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že zástupca žalobcu dňa 06.07.2020 pri úkone odstúpenia od kúpnych zmlúv konal v medziach oprávnenia zastupovať žalobcu.

61. Navyše, žalobca, resp. konateľka žalobcu, ktorej konanie je podľa vždy konaním žalobcu, žalovanému e-mailom dňa 28.07.2020 oznámila, že žiada žalovaného o okamžité vrátenie celej zaplatenej sumy z titulu odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2020, ktoré je prílohou e-mailu a ktoré bolo žalovanému doručené advokátskou kanceláriou žalobcu. Zároveň žalovanému oznamuje, že v predmetnej veci je splnomocnená jednať advokátska kancelária a splnomocnenie zasiela v prílohe. Z odoslaných príloh e-mailu je zrejmé, že prílohou bolo Odstúpenie od kúpnych zmlúv z 06.07.2020 a Splnomocnenie z 06.07.2020. Preto, ak by aj konanie zástupcu bolo hodnotené ako konanie prekračujúce plnomocenstvo, konštatovaný e-mail žalobcu by bol vyhodnotený ako schválenie konania zástupcu, resp. právneho úkonu vykonaného zástupcom, a teda úkon odstúpenia zo dňa 06.07.2020 by aj tak bol úkonom zaväzujúcim žalobcu.

62. Žalovaný sa v konaní na súde prvej inštancie bránil aj tým, že úkon Odstúpenia zo dňa 06.07.2020 nebol zástupcom žalobcu podpísaný. Je pravda, že s týmito tvrdeniami žalovaného sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Odvolací súd však poukazuje na to, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že úkon odstúpenia od zmluvy musí byť urobený v písomnej forme, keď aj v zmysle pre účinky odstúpenia od zmluvy sa vyžaduje doručenie prejavu vôle

oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy. Prejav vôle sa v zmysle môže urobiť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť a úkon odstúpenia zo dňa 06.07.2020 nespochybniteľne vyjadruje vôľu žalobcu odstúpiť od kúpnych zmlúv uzatvorených so žalovaným dňa 08.04.2020, dňa 23.04.2020 a dňa 24.04.2020. Navyše, ako už bolo odvolacím súdom vyššie uvedené, žalobca e-mailom zo dňa 28.07.2020 žalovanému oznámil, že žiada žalovaného o okamžité vrátenie celej zaplatenej sumy z titulu odstúpenia zo dňa 06.07.2020, ktoré je prílohou e- mailu, čím žalobca taktiež nespochybniteľne vyjadril vôľu odstúpiť od kúpnych zmlúv. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v konaní na súde prvej inštancie nedošlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

63. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca platne odstúpil od kúpnych zmlúv zo dňa 08.04.2020, dňa 23.04.2020 a dňa 24.04.2020, a teda úkonom odstúpenia zo dňa 06.07.2020 kúpne zmluvy podľa zanikli a podľa stranám vznikla povinnosti vrátiť plnenie poskytnuté druhou zmluvnou stranou pred odstúpením od zmluvy, a preto žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi sumu 1.250.000,- Eur, ktorú mu žalobca poskytol na úhradu kúpnej ceny.

64. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).