Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_24S-224-2019.pdf
PDF · 249.44 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/224/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcov: 1. S. G., nar. XX. Z. XXXX, bytom J., XXX XX W. F. U., občan Slovenskej republiky, 2. E. R. G., nar. XX. E. XXXX, bytom J. W. F. U., občan Slovenskej republiky, obaja zast.: Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. Bytové spoločenstvo domu 498, so sídlom Sládkovičova 30, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 31 923 810 (ďalej len „Spoločenstvo"), zast.: Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice Slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, 2. E.. J.H., nar. XX. I. XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX Žiar nad Hronom, 3. E.. Q.H., nar. XX. M. XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX W. F. U., 4. E. P., nar. XX. I. XXXX, bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 5. L. P., nar.XX. D. XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 6. Q. Q., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom J. XXX/ XX,XXX 01 W. F. U., 7. D. U., nar. XX. F. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 8. S. U., nar. X. E. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 9. O.. C. H., nar. XX. M. XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX W. F. U., XX. D. E., nar. X.. I. XXXX, bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 11. E. E., nar. XX. C. XXXX, bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 12. R. C., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 13. D. F., nar. XX. C. XXXX, bytom T. XXX, XXX XX, XX. Z. F., nar. XX. C. XXXX, bytom T. XXX, XXX XX, 15. L. C., nar. XX. D. XXXX, bytom E.. B. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 16. U. R., nar. XX. J. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 17. T. P., nar. X. D. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 18. Q. P., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 19. H. Z., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XX, XXX XX 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 2 -
W. nad U., 20. E. P., nar. XX. Z. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX W. nad U., 21. I. P., nar. XX. E. XXXX, bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 22. E.. I. P., nar. XX. F. XXXX, bytom J. 22, XXX XX W. F. U., 23. E.. W. P., nar. XX. C. XXXX, bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 24. O.. G. G., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XX/ XX, XXX XX W. F. U., 25. H. G., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 26. R. T., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 27. J. T., nar. XX. E. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 28. E.L., nar. XX. D. XXXX, bytom B. a E. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 29. U. W., nar. XX. J. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 30. D. Q., nar. XX. M. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 31. D. T., nar. X. I. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 32. O. T., nar. XX. E. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 33. H. O., nar. XX. D. XXXX, J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 34. E.. A. O., nar. X. C. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 35. I. U., nar. X. D. XXXX, E.. S.. R. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 36. E. U., nar. XX. C. XXXX, bytom E.. S.. R. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 37. E.. W.Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 38. H.Z., nar. XX. F. XXXX, bytom J., XXX XX W., 39. E.. E. C., nar. XX. E. XXXX, bytom J., XXX XX W. F. U., 40. O.. O. C., nar. XX. I. XXXX, bytom J., XXX XX W. F. U., 41. E. A., nar. XX. M. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX. W., 42. W. M., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XXX/XX,XXX XX W. F. U., 43. M. G., nar. X. Z. XXXX, bytom J., XXX XX W. F. U., 44. U. G., nar.XX. Z. XXXX, bytom J., XXX XX W., 45. I. E., nar. X. C. XXXX, bytom J., XXX XX W., 46. U. I., nar.XX. Z. XXXX, bytom J., XXX XX W., 47. D. P., nar. XX. I. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 48. I. P., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 49. L. C., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 50. Q.O., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 51. D. F., nar. X. J. XXXX, bytom H. P. XXXX/XX, XXX XX T.Q., 52. L. F., nar. XX. I. XXXX, bytom H. P. XXXX/ XX, XXX XX T.Q., 53. S. H., nar. XX. Z. XXXX, bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 54. E. H., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 55. I. Z., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F.
U., 56. C. F., nar. XX. E. XXXX, bytom J. XX, XXX XX W. F. U., 57. Q. D., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 58. I. U., nar. X. E. XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX W. F. U., 59. P. S., nar. X. E. XXXX, bytom B. a E. X/X,XXX XX W. F. U., 60. T.. Q. B., nar. XX. 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 3 -
J. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 61. I. S., nar. XX. M. XXXX, bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 62. U. P., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 63. D. T., nar. X. E. XXXX, bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 64. Q. T., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 65. D. P., nar. X. M. XXXX, J. XX/X, XXX XX W. F. U., 66. L. P., nar. XX. F. XXXX, bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 67. H.K., nar. XX. M. XXXX, bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 68. T.K., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 69. P. P., nar. X. M. XXXX, bytom J. XX/X, XXX XX W. F. U., 70. O.. D. A., nar. X. F. XXXX, bytom A. R.. XX, XXX XX, ďalší účastníci č. 4, 5, 7-12, 15, 16, 29-34, 37-40, 42-50, 53, 54, 57, 58, 60, 61, 63-70 zast. ďalším účastníkom č. 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2019/023225-2 PN zo dňa 29. júla 2019, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Podaním č. 2307/2015, O: 14327/2015 zo dňa 09. apríla 2015 Mesto Žiar nad Hronom ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) žalobcom 1, 2 (ďalej spolu aj ako „žalobcovia“) oznámilo začatie konania o dodatočnom povolení stavby „Odpojenie od teplovodného stupačkového rozvodu a realizácia samostatného kúrenia“ - byt č. XX, vchod č. XX, bytový dom súp. č. XXX, ul. J. na pozemku par. č. B. XXX/X v katastrálnom území W. F. U., ktorú zrealizovali bez príslušného povolenia“ (ďalej len „stavba“), postavenej bez stavebného povolenia a vyzvalo ich na predloženie konkrétne špecifikovaných dokladov s upozornením na možný postup podľa § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“). O dodatočné povolenie stavby požiadali aj žalobcovia 1/ a 2/ žiadosťou zo dňa 15. júna 2015. Po predložení dokladov v rozsahu vyplývajúcom z administratívneho spisu stavebný úrad Rozhodnutím č. 2307/2015 zo dňa 30. novembra 2015, voči ktorému sa žalobcovia odvolali, nariadil odstránenie predmetnej stavby. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky uvedené rozhodnutie stavebného úradu Rozhodnutím č.: OU-BB- OVBP2- 2016/015177-PN zo dňa 17. mája 2016 zrušil a vec vrátil stavebnému úradu 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 4 -
na nové prejednanie a rozhodnutie. Vytkol mu zistené nedostatky a usmernil ho v ďalšom postupe. 2. Výzvou č. 589/2017 O:16808/2017 zo dňa 2. júna 2017 stavebný úrad žalobcov ako vlastníkov stavby vyzval, aby v lehote do 15. júla 2017 predložili súhlas Spoločenstva v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), nakoľko vybudovaním samostatného zdroja vykurovania v byte došlo k zásahu do spoločných častí bytového domu, a to do obvodového plášťa zatepleného bytového domu umiestnením koaxiálneho komína, čím došlo k zmene vzhľadu bytového domu a aby žiadosť o dodatočné povolenie stavby doplnili o všetky náležitosti v zmysle § 8 ods. 1 písm. b), g) a e) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z.. Žalobcovia v stanovenej, a ani v predĺženej lehote do 30. septembra 2017, žiadané doklady nepredložili, ale dňa 05. októbra 2017 stavebnému úradu doručili opätovnú žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie dokladov z objektívnych dôvodov na neurčito, resp. do 15. januára 2019 najmä preto, že predloženie súhlasu Spoločenstva závisí od jeho rozhodnutia, avšak Zhromaždenie Spoločenstva bolo naposledy zvolané na 05. apríla 2017. Žalobcovia nepreukázali, že využili postup podľa § 14 a) zákona č. 182/1993 Zb., a preto stavebný úrad lehotu na predloženie dokladov nepredĺžil. Dňa 5. októbra 2017 bola stavebnému úradu od Bytového spoločenstva domu č. 498, Sládkovičova 30, 965 01 Žiar nad Hronom, doručená na vedomie listina - „Odpoveď na žiadosť
o vydanie stanoviska k zmene vzhľadu domu“ (o ktoré požiadali Spoločenstvo žalobcovia dňa 29. septembra 2017) a ktorú Spoločenstvo adresovalo žalobcovi 1/. V tejto odpovedi Spoločenstvo uviedlo, že „Zmena vzhľadu domu bola realizovaná v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z. a Spoločenstvo žiada žalobcu 1/ o uvedenie vzhľadu domu do pôvodného stavu, o opravu poškodeného obvodového múru a o odstránenie komína z fasády domu“. 3. Stavebný úrad pod číslom 250/2018 O:27318/2018 zo dňa 28. novembra 2018 formou verejnej vyhlášky oznámil konanie o nariadení odstránenia stavby a vzhľadom na to, že stavebnému úradu boli dobre známe pomery na mieste stavby, upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. V oznámení stavebný úrad upozornil účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne. V rovnakej lehote môžu svoje stanoviská oznámiť aj dotknuté orgány. Zároveň stavebný úrad účastníkov konania a dotknuté orgány poučil, kde a kedy je možné nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Oznámenie verejnou vyhláškou bolo na úradnej tabuli Mesta Žiar nad Hronom vyvesené dňa 6. decembra 2018 a zvesené bolo dňa 27. decembra 2018. V bytovom dome č. 498 bolo vyvesené od 7. decembra 2018 do 30. decembra 2018. Prvostupňové rozhodnutie 4. Rozhodnutím č. 197/2019 (250/2018) O:5196/2019 zo dňa 25. februára 2019 stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona nariadil žalobcom ako vlastníkom odstránenie stavby. Stavebný úrad zároveň v bodoch 1-16 určil žalobcom podmienky pre odstránenie stavby a vlastníkom bytov a nebytových priestorov domu, v ktorom sa stavba nachádza, uložil strpieť odstraňovanie stavby za uvedených podmienok. Konkrétnou vecnou argumentáciou sa vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcov, ktoré vzniesli v administratívnom konaní a ako nedôvodné ich zamietol (ďalej len „rozhodnutie stavebného úradu“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“). 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 5 -
5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad konštatoval, že je vo verejnom záujme, aby boli v konaní o dodatočnom povolení stavby dodržané práva všetkých účastníkov. Každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo každého vlastníka má rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Vlastnícke právo nemožno zneužívať na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Upriamil pozornosť na zákonnú požiadavku existencie stavebného povolenia, pre vydanie ktorého je nevyhnutné predloženie zákonom definovaných dokladov a na následky ich nepredloženia v určenej lehote v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona. Citoval zákonné ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 1, ods. 2, ods. 7 , § 55 ods. 1, § 58 ods. 1 Stavebného zákona, § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a konštatoval, že § 88a ods. 2 Stavebného zákona je kogentným ustanovením, ktoré prikazuje stavebnému úradu rozhodnúť o odstránení stavby podľa § 88a ods. 5 Stavebného zákona okrem iného vtedy, ak neboli požadované doklady predložené v stanovenej lehote. Vzhľadom k tomu, že stavbou došlo k zmene vzhľadu bytového domu, v ktorom sa stavba nachádza, mali žalobcovia predložiť súhlas Spoločenstva so zmenou vzhľadu domu podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý nepredložili (Spoločenstvo súhlas neposkytlo) a zároveň nepreukázali, že využili svoje právo podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. a obrátili sa na súd, aby vo veci rozhodol, preto stavebný úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného 6. O odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu stavebného úradu, v ktorom nesúhlasili s jeho vecnými a právnymi závermi majúc za to, že rozhodol nesprávne a nezákonne a domáhali sa jeho zrušenia, rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2019/023225-2 PN zo dňa 29. júla 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) formou verejnej vyhlášky tak, že podľa 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcov ako neopodstatnené zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. 7. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh a výsledky administratívneho konania, obsah podaného odvolania, citoval aplikované zákonné ustanovenia a po preskúmaní spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu konštatoval, že stavebný úrad nariadil odstránenie stavby z dôvodu, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby ani v predĺženej lehote, ktorá márne uplynula dňa 30. septembra 2017, nerešpektovali výzvu stavebného úradu zo dňa 2. júna 2017 (bod 2/ tohto rozsudku) a nepredložili žiadny z požadovaných dokladov, a preto stavebný úrad po oznámení začatia konania o odstránení stavby vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi stavebného úradu s tým, že vybudovaním samostatného zdroja vykurovania v byte žalobcov došlo k zásahu do spoločných častí bytového domu, a to do obvodového plášťa zatepleného bytového domu umiestnením koaxiálneho komína, čím došlo k zmene vzhľadu bytového domu. Z uvedeného dôvodu mali žalobcovia ako stavebníci predložiť súhlas
Spoločenstva v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., pretože vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu spoločenstva, ak sa spoločenstvo nezriaďuje, je potrebný súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobcovia súhlas Spoločenstva so zmenou vzhľadu domu nepredložili a to bol dôvod na nariadenie odstránenia stavby. Žalovaný ďalej uviedol, že 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 6 -
žalobcovia v administratívnom konaní nepredložili potrebné doklady, že dodatočné povolanie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Poukázal na to, že v konaní o dodatočnom povolení stavby sa dňa 5. júna 2015 písomne vyjadrila spoločnosť Dalkia Žiar nad Hronom s.r.o. (súčasný dodávateľ tepla) a uviedla: „Konštatujeme, že uvedený zásah do sústav CZT v lokalite Žiar nad Hronom má z hľadiska škodlivosti a najmä účinkov v rámci objektu ešte väčší negatívny dosah ako odpájanie sa obytných budov ako celku. Je to spôsobené tým, že mimo negatívnych dosahov na systéme CZT ako celku tu ide v rámci objektu o umožnenie sa odpájaným bytom byť vykurovaný súčasne aj zo systému CZT bez náležitej odplaty, teda v prípade legalizácie stavby ide o legalizáciu okrádania užívateľov okolitých bytov a tým zneužívanie ostatných vlastníkov.“ Žalovaný uviedol, že stavebnému úradu bola predložená aj zápisnica zo zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov 498, ktoré sa konalo dňa 20. novembra 2017. Z jej bodu č. 3 „Doplnenie a odsúhlasenie programu“ vyplynulo, že pán G.. (žalobca 1) požiadal doplniť program zhromaždenia o hlasovanie - súhlas vyviesť komín cez obvodový plášť domu a umiestniť ho na fasáde domu s výsledkom hlasovania: za - 1, proti 11, zdržalo sa: 3. V administratívnom konaní Spoločenstvo poukázalo na to, že nesúhlasí s legalizovaním čiernej stavby. 8. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia napriek opakovanej žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie dokladov žiadne z požadovaných dokladov v predĺženej lehote a ani do vydania rozhodnutia o odstránení stavby nepredložili, žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktorým bolo nariadené odstránenie stavby, považujúc odvolanie žalobcov za nedôvodné. Žaloba 9. Žalobcovia sa včas podanou správnou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu. Tvrdili, že obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žiadali, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Uplatnili si náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 10. Tvrdili, že žalovaný (a stavebný úrad) nesprávne právne posúdili (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)) absenciu splnenia podmienok nimi realizovanej stavby tak, aby táto mohla byť dodatočne povolená, pretože listinné dôkazy, tvoriace súčasť administratívneho spisu, a to: Projektová dokumentácia vypracovaná D. J., Projektová dokumentácia vypracovaná O.. D. U., Posúdenie vplyvu na obvodový plášť vypracované O.. T. P., Projekt stavby vypracovaný C. J., Potvrdenie R. U. - KOMPAC o montáži komínového systému IGCS z Al zo dňa 13. marca 2015 a Súhlasné stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom so zmenou plynoinštalácie zo dňa 15. júna 2015 jednoznačne preukazujú, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Na základe uvedeného žalobcovia 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 7 -
tvrdili, že si riadne splnili povinnosť predložiť všetky dokumenty potrebné pre stavebné konanie tak, ako ich vymedzuje vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. Pokiaľ žalovaný odôvodnil rozpor stavby s verejným záujmom odvolávajúc sa na vyjadrenie spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o., žalobcovia tvrdili, že daná spoločnosť posudzovala ich žiadosť výlučne z hľadiska svojich subjektívnych ekonomických záujmov a jej tvrdenie, že vydanie stanoviska by bolo v rozpore s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, označili za irelevantné, pretože Dalkia Žiar nad Hronom s.r.o. nemá právny titul vyjadrovať sa k dokumentom Mesta Žiar nad Hronom a tiež preto, že neuviedla konkrétny rozpor s koncepciou Mesta Žiar nad Hronom a ani túto koncepciu nedoložila do administratívneho spisu. Žalobcovia vyjadrili názor, že daná spoločnosť má v stavebnom konaní postavenie účastníka konania, jej vyjadrenie nemá povahu záväzného stanoviska podľa § 140b Stavebného zákona, ale možno naň prihliadať len ako na listinný dôkaz, ktorého obsah nebol
žiadnym spôsobom verifikovaný a nie je ani oprávnená vyjadrovať sa k otázkam verejného záujmu. Na podporu svojho tvrdenia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/63/2014 zo dňa 20. 11. 2014. Žalobcovia zdôraznili, že Dalkia Žiar nad Hronom s.r.o. nepreukázala svoje negatívne tvrdenia ohľadom stavby vo vzťahu k centrálnej tepelnej sústave alebo k jednotlivým odberateľom. Vo vzťahu k absencii súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového spoločenstva v dotknutom bytovom dome vyjadrili žalobcovia názor, že ak odpojenie sa od centrálneho tepelného zdroja vykurovania bytového domu žiada individuálne len jeden vlastník bytu, nie je v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. dôvod, aby vlastníci ostatných bytov a nebytových priestorov v dome rozhodovali o jeho odpojení sa od centrálneho tepelného zdroja vykurovania, pričom poukázali na usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 07187/2014/B622-SV/04874 zo dňa 3. februára 2014, z ktorého časť textu citovali. Vo vzťahu k neodsúhlaseniu žiadaného doplnenia programu zhromaždenia Spoločenstva konaného dňa 20. novembra 2017 žalobcovia uviedli, že im na rozdiel od Spoločenstva záležalo na tom, aby došlo k legalizácii stavby a vyjadrili názor, že ak by mali vlastníci bytov záujem na tom, aby stavba nebola dodatočne zlegalizovaná, tak by súhlasili s doplnením predmetu rokovania zhromaždenia a následne by v rámci hlasovania o súhlase s vyvedením komína cez obvodový plášť bytového domu a jeho umiestnení na fasáde vyjadrili svoj nesúhlas, čo však neurobili. Žalobcovia ďalej uviedli, že vyjadrenia jednotlivých vlastníkov bytov k ich odvolaniu proti rozhodnutiu stavebného úradu č. 2307/2018 zo dňa 30. novembra 2015, v ktorých vyjadrujú súhlas s rozhodnutím o nariadení odstránenia stavby, vychádzajú z „jednotného vzoru“, ktorý podľa presvedčenia žalobcov vyhotovil, vytlačil a predložil na podpis predseda Bytového spoločenstva domu 498 p. D. T., ktorý je vo vzťahu k žalobcom zaujatý a dlhodobo uskutočňuje aktivity smerujúce k tomu, aby žalobcom uškodil. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že rozhodnutím č. 3339/2015, O 18322/2015 dňa 29. júla 2015 Mesto Žiar nad Hronom vydalo súhlas na zriadenie malého zdroja znečisťovania ovzdušia, čo podľa žalobcov svedčí o tom, že dané zariadenie bude mať minimálny dopad na životné prostredie a preto vyjadrili názor, že zmena „plynoinštalácie“ v ich byte žiadnym spôsobom neovplyvňuje zhoršenie kvality životného prostredia. V ďalšej časti žalobcovia poukázali na § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 Stavebného zákona a rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k verejnému záujmu a možnosti dodatočného povolenia stavieb postavených bez stavebného povolenia a legitímnych zásahov do vlastníckeho práv a časť textu z konkrétne označených rozhodnutí citovali. V nadväznosti na svoju argumentáciu vyjadrili žalobcovia názor, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy zvolili prísne formalistický prístup k výkladu pojmu verejný záujem, pričom nebrali na zreteľ skutočnosť, že všetky žalobcami predložené stanoviská a podklady, s výnimkou 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 8 -
negatívneho vyjadrenia spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom s.r.o., sú kladné a žiadnym spôsobom nedeklarujú rozpor s verejným záujmom. Žalobcovia tiež uviedli, že neexistuje žiadny relevantný právny dôvod, aby stavba nemohla byť dodatočne povolená a aby mohol stavebný úrad posúdiť stavbu ako rozpornú s verejným záujmom a rozhodnúť o jej odstránení. Žalobcovia poukázali aj na to, že Mesto Žiar nad Hronom bolo v minulosti spoločníkom Dalkia Žiar nad Hronom s.r.o., a teda existujú pochybnosti o jeho nezaujatom postupe voči žalobcom v konaní, v ktorom dochádza k stretu práv a záujmov žalobcov so záujmami spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom s.r.o. (t. č. zmena obchodného mena na Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o.). 11. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (a stavebného úradu) pre nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) žalobcovia namietali preto, že nespĺňajú požiadavky uvedené v § 46 a 47 Správneho poriadku, ktoré citovali. Argumentovali, že každé rozhodnutie musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia a citovali časť z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžo/81/2010 zo dňa 31. 01. 2011, v zmysle ktorého je nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia porušením práva účastníka na spravodlivé konanie. Nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť označených rozhodnutí žalobcovia tvrdili pre rozpor skutkového stavu podľa administratívneho spisu s aplikáciou príslušných právnych predpisov (napr. absencia rozporu stavby s verejným záujmom, absencia povinnosti predložiť súhlas Spoločenstva) s poukazom na nesprávne a vágne dokazovanie vykonané zo strany žalovaného a stavebného úradu. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 A5/2002-33, ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov s tým, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vtedy, ak je odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s jeho výrokom alebo v ňom správny orgán uviedol iné dôvody ako tie, v ktorých má mať rozhodnutie podľa zákona oporu, alebo rozhodnutiu chýba relevantný dôvod pre výrok, bez ktorého nemožno dôjsť k uskutočnenému záveru, alebo rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich
vyplývajúci, alebo z hodnotenia dôkazov žiaden záver nevyplýva. Poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/12/2009 zo dňa 17. 12. 2009 ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok skutkových dôvodov, z ktorého časť textu citovali. 12. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (a stavebného úradu) pre nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e), f) SSP) žalobcovia namietali preto, že v administratívnom konaní bolo dokazovanie vykonané nesprávnym, nezákonným, neúplným a vágnym spôsobom. Tvrdili, že oba orgány verejnej správy vychádzali pri rozhodovaní najmä z dôkazov zabezpečených a obstaraných z vlastnej strany, pričom nebrali do úvahy žalobcami produkované dôkazy a predkladané návrhy na vykonanie dokazovania. Nevyhoveli návrhu žalobcov, aby vec prejednali ústne a nariadili miestne zisťovanie. Stavebný úrad nevykonal žalobcami navrhovanú obhliadka stavby za účasti svojho zástupcu, účastníkov konania a predsedu Spoločenstva p. D. T., v rámci ktorej by zúčastnené osoby priamo na mieste argumentačne vyjadrili svoj názor na to, či žalobcami realizovaná stavba odporuje verejnému záujmu, zasahuje do spoločných priestorov bytového domu, architektúry bytového domu a okolia, resp. či pôsobí negatívne v takej intenzite, že je v rozpore s verejným záujmom a záujmami jednotlivých účastníkov stavebného konania. Žalobcovia poukázali na zákonné podmienky pre upustenie od ústneho 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 9 -
pojednávania, teda, že stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a že podanie stavebníkov je pre stavebný úrad dostatočným podkladom pre posúdenie navrhovanej stavby (§ 61 ods. 2 Stavebného zákona) a vyjadrili názor, že tieto predpoklady neboli vzhľadom na závažný charakter danej veci, postoj Spoločenstva a jeho vyjadrenia naplnené. Poukázali na časť textu Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo KS 126/2006 zo dňa 21. 03. 2007 ohľadom možnosti hodnotiť dôkazy až po odstránení rozporov v dôkazoch a na časť textu Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sž 157/96 zo dňa 05. 02. 1997, podľa ktorého: „Ak účastník správneho konania nebol vypočutý k skutočnostiam tvoriacim predmet správneho konania a správny orgán ani inými dôkazmi nezistil skutočný stav veci, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie.“ Z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/34/99 zo dňa 27. 05. 1999 citovali časť textu ohľadom nutnosti správneho orgánu vychádzať pri rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového stavu veci aj vtedy, ak má možnosť uplatniť pri rozhodovaní správnu úvahu. 13. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (a stavebného úradu) pre podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP) žalobcovia namietali preto, že skutkový stav, z ktorého orgány verejnej správy vychádzali, nebol zistený presne a úplne, čím bola porušená zásada spoľahlivo zisteného stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku vo vzťahu k realizovanej stavbe a jej rozporu s verejným záujmom (jednostranné vykonanie dokazovanie, absencia ohliadky stavby, absencia nariadenia ústneho prejednania veci a nevysporiadanie sa so žalobcami uvádzanými skutočnosťami a predloženými dôkazmi) aj povinnosť orgánu verejnej správy svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ktorá je podľa žalobcov porovnateľná s ústavnou povinnosťou sudcu rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia a poznania, nezávisle a nestranne a tiež zásada zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, ktorá je správno-právnym vyjadrením princípu legality a jedným z princípov právneho štátu. Zdôraznili, že procesnoprávny rozmer nemôže byť naplnený bez dodržania hmotnoprávnych predpisov, a to zmysle zásady materiálnej pravdy, spoľahlivo zisteného skutkového stavu bez dôvodných pochybností, ktoré napomáhajú presvedčivo odôvodniť rozhodnutie. Citovali časť textu z rozsudkov Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Bratislave a v Žiline (sp. zn. 4Sž/27/99, 5S/176/2015, 24Sa/11/2018) ohľadom uplatnenia zásady materiálnej pravdy v rozhodovaní orgánov verejnej správy a dôvodov na zrušenie rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobcovia namietali aj porušenie princípu rovnosti a zákazu diskriminácie v tom zmysle, že v objektívne rovnakých situáciách sa bude s osobami zaobchádzať rovnako v súlade s čl. 12 ods. 1 a ods. 2 a čl. 19 ods. 3 Ústavy SR. Uviedli, že princíp rovnosti úzko súvisí s princípom legitímneho očakávania podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku a poukázali na to, že v Žiari nad Hronom sa nachádza niekoľko bytových jednotiek, ktoré sú odpojené od centrálneho vykurovacieho systému, ktoré žalobcovia príkladmo vymenovali s priložením fotografií dotknutých bytových domov a preto považovali za zarážajúce a otázne, na základe akého právneho titulu boli tieto stavebné práce zrealizované, keď Mesto Žiar nad Hronom v odpovedi na infožiadosť zo dňa 20. septembra 2019 uviedlo, že za posledných 10 rokov neviedlo žiadne stavebné konanie, výsledkom ktorého by bolo vydanie stavebného povolenia alebo dodatočného stavebného povolenia na odpojenie sa od centrálneho vykurovania a zriadenie vlastného kúrenia v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v Žiari nad Hronom. Vzhľadom na „vyššie uvedené“ žalobcovia tvrdili, že nezákonným postupom/konaním žalovaného a stavebného úradu došlo k porušeniu
ich práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 „Európskeho dohovoru“ a ďalších medzinárodných a vnútroštátnych právnych 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 10 -
predpisov, na ktoré poukázali, pretože podľa žalobcov žalovaný a stavebný úrad nadradili záujmy Spoločenstva (p. T.) a ostatných účastníkov konania nad práva a právom chránené záujmy žalobcov (bez toho, aby bolo preukázané, že stavba je v rozpore s verejným záujmom), hoci iba rozhodnutím stavebného úradu a žalovaného mohla byť vyriešená otázka dodatočného povolenia stavby. Preskúmavané stavebné konanie bolo podľa žalobcov voči nim vedené formalisticky a šikanózne, napr. keď sa bez akýchkoľvek pochybností stotožnili s (údajnými) stanoviskami ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré boli obsahom aj formou rovnaké a naviac sa vzťahovali k rozhodnutiu stavebného úradu z roku 2015. Poukázali na čl. 20 Ústavy SR s tým, že v administratívneho spisu nevyplýva, že by nimi realizovaná stavba, ktorá je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve mala akýkoľvek negatívny vplyv vo vzťahu k susedom alebo spoločným priestorom a častiam bytového domu. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 14. Žalovaný s poukazom na § 2 ods. 4, § 11 ods. 4, § 14 ods. 1, 8 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 88a ods. 1, 2, 7 Stavebného zákona nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že splnili všetky podmienky pre dodatočné povolenie stavby. Uviedol, že v konaní o dodatočnom povolení stavby spočíva dôkazné bremeno preukázania súladu stavby s verejným záujmom na stavebníkovi. Verejný záujem na úseku stavebného konania je vyjadrený v ustanovení § 88a ods. 1 Stavebného zákona, t. j. posudzuje sa najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, osobitnými predpismi a záväzné stanoviská dotknutých orgánov. Okrem toho je potrebné, aby stavebník predložil aj doklady o tom, že je vlastníkom stavby s poukazom na § 58 Stavebného zákona. Zákon č. 182/1993 Z. z. v § 11 ods. 4 v prípade, ak vlastník bytu stavebnými úpravami mení vzhľad bytového domu vyžaduje, aby preukázal súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome bez toho, aby ustanovenia Stavebného zákona boli touto povinnosťou dotknuté. Preto bolo nutné, aby stavebník okrem náležitostí požadovaných Stavebným zákonom a vykonávacím predpisom predložil k posúdeniu súladu stavby s verejným záujmom aj súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pretože stavbou došlo k zmene jeho vzhľadu. Nesporným faktom zostáva, že žalobcovia ako stavebníci takýto súhlas na základe výzvy stavebného úradu v určenej lehote nepredložili a sankciou za nesplnenie výzvy je v zmysle § 88a ods. 2 Stavebného zákona, že stavebný úrad nariadi nepovolenú stavbu odstrániť. Stavebný úrad nie je oprávnený skúmať priebeh schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ani zákonnosť výsledku hlasovania tohto Spoločenstva. Túto otázku môže skúmať len súd, nie však správny súd. Prehlasovaný vlastník bytu mal možnosť obrátiť sa podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. na príslušný súd v prekluzívnej lehote 30 kalendárnych dní od oznámenia výsledku hlasovania. Žalobcovia nerešpektovaním Stavebného poriadku, stavebnej disciplíny a neoverením si požiadaviek zákona č. 182/1993 Z. z. vykonali stavebné úpravy vyvedením komína cez obvodové múry (spoločné časti) bytového domu a teraz sa snažia svoje dôkazné bremeno preniesť na Spoločenstvo. K poukazu žalobcov na usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 3. februára 2014 žalovaný uviedol, že nie je právne záväzné a že sa týka odpojenia od centrálneho tepelného zdroja vykurovania v prípade, že tak chce urobiť len jeden vlastník bytu, avšak odstránenie stavby bolo nariadené z dôvodu nepredloženia súhlasu Spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. pre zmenu vzhľadu bytového domu, a nie pre odpojenie sa žalobcov od centrálneho tepelného zdroja vykurovania. Žalovaný s poukazom na § 34 Správneho poriadku a § 61 ods. 2 Stavebného zákona nesúhlasil s názorom žalobcov, že stavebný úrad mal 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 11 -
vykonať obhliadku miesta a konal nesprávne, keď upustil od miestneho zisťovania, pretože stavebný úrad v rozhodnutí uviedol svoju správnu úvahu k upusteniu od ústneho pojednávania. Uviedol, že nariadenie ústneho pojednávania nevyžadovala povaha veci, pretože skutočný stav veci bol presne a úplne zistený miestnym zisťovaním pri výkone štátneho stavebného dohľadu a žalobcovia mali možnosť uplatniť v konaní námietky a tiež mohli nahliadať do administratívneho spisu. Žalovaný zdôraznil, že skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať, zvlášť keď dôvodom nariadenia odstrániť stavbu bolo nepredloženie súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti vydaných rozhodnutí, s námietkou nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ani s vytýkanými procesnými vadami a uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so Správnym poriadkom. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, o čom bolo konané, ako bolo rozhodnuté a na relevantné odvolacie dôvody žalovaný adekvátne reagoval. Žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré v súlade s § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V odôvodnení rozhodnutia
žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s odvolaním účastníka konania. Žiadal, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vyjadrenia ďalších účastníkov 15. Ďalší účastník 1/ sa nestotožňil so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcov s tým, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú zo správneho skutkového a právneho názoru. Žalobcovia hrubo nerešpektovali zákon a vykonávali v byte stavebné úpravy bez súhlasu stavebného úradu a bez súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov. Poprel tvrdenia žalobcov, že sú splnené všetky podmienky na vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, pretože žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby nepredložili všetky dokumenty potrebné pre stavebné konanie v zmysle § 8 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. K tvrdeniu žalobcov, že nie je preukázaný rozpor stavby s verejným záujmom, nakoľko spoločnosť Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o. posudzovala žiadosť žalobcov výlučne z hľadiska svojich ekonomických subjektívnych záujmov, ďalší účastník 1/ uviedol, že sa jedná o ničím nepodložené irelevantné tvrdenie. Z vyjadrenia spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o. zo dňa 13. júla 2015 č. 61/2015 vyplýva, že táto nesúhlasila s vypracovanou a predloženou projektovou dokumentáciou na vybudovanie vlastného plynového kotla pre vykurovanie a prípravu TÚV a odporučila aj naďalej zachovať vykurovanie bytu s napojením na domové rozvody ÚK a TÚV, keďže realizácia plánovanej stavby by bola v priamom rozpore s platnou Koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva Mesta Žiar nad Hronom, ktorá výslovne zakotvuje prednosť centrálneho zdroja tepla pred výstavbou nových zdrojov tepla. Tiež uviedla, že výstavbou navrhovaného zdroja tepla v danom území prichádza k zväčšovaniu záťaže emisnými látkami, čo je v rozpore s požiadavkou na ochranu životného prostredia. Odpojením každého objektu od sústavy centrálneho zdroja tepla v Meste Žiar nad Hronom dochádza k znižovaniu účinnosti využitia obnoviteľných a primárnych zdrojov energie, k zvyšovaniu emisií v ovzduší, prenášaniu nákladov z odpojenia na všetkých ostatných odberateľov - obyvateľov mesta Žiar nad Hronom pripojených na centrálny zdroj tepla a zároveň dochádza k znehodnocovaniu investícií vložených do systému centrálneho zdroja tepla spoločnosťou Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o. Žalobcovia pritom nepreukázali technickú, ekonomickú a environmentálnu 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 12 -
výhodnosť odpojenia, ktorá sa skúma komplexne zo všetkých relevantných a objektívnych hľadísk, ktoré konkretizovala, a nie iba jednostranne vo vzťahu k novému zdroju tepla. Ďalší účastník 1/ poukázal aj na možnosť koncentrácie imisií z nízkych komínov domových kotolní, resp. individuálnych zdrojov tepla, pretože decentralizované tepelné zdroje nemusia byť vybavené technológiami na zachytávanie a rozptyl znečisťujúcich látok a nemusia pravidelne vyhodnocovať emisno - imisnú situáciu pre ochranu životného prostredia a zdravia obyvateľov v lokalite, čím sa ničí životný komfort obyvateľov a ohrozuje životné prostredie v širšom okolí. V nadväznosti na citované záväzné stanovisko spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o. je podľa ďalšieho účastníka 1/ zrejmý rozpor dotknutej stavby s verejným záujmom. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/99/2010 zo dňa 16. februára 2011, podľa ktorého „verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecný či verejnoprospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i s poslaním a úlohou verejnej moci.“ Ďalší účastník 1/ sa s poukazom na § 126 ods. 1 a § 140a Stavebného zákona nestotožnil ani s tvrdením žalobcov, že vyjadrenie spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o. nemá povahu záväzného stanoviska, pretože za dotknutý orgán sa považuje vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis, ktorou je v tomto prípade spoločnosť Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o., a teda orgán verejnej správy správne rozhodol v zmysle záväzného stanoviska tejto spoločnosti. Ďalší účastník 1/ považoval za nesprávne tvrdenie žalobcov, že nie je dôvod, aby vlastníci ostatných bytov a nebytových priestorov v dome rozhodovali o odpojení žalobcov od centrálneho tepelného zdroja vykurovania, pretože žalobcovia nie sú vlastníkmi celého domu, ale obvodové múry, či steny a priečky oddeľujúce byty sú v podielovom spoluvlastníctve buď všetkých alebo len niektorých vlastníkov v dome. Pokiaľ žalobcovia poukázali na usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 07187/2014/B622-SV/04874 zo dňa 3. februára 2014, v zmysle ktorého nie je dôvod, aby vlastníci bytových a nebytových priestorov v dome rozhodovali o ich odpojení sa od centrálneho zdroja vykurovania, ďalší účastník 1/ uviedol, že žalobcovia úmyselne opomínajú ďalšiu časť daného usmernenia, v zmysle ktorého ,,ak by sa zriadením samostatného vykurovania bytu menil vzhľad domu, napr. výstavbou komína, v intenciách § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.
potrebuje vlastník bytu súhlas ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome“ s tým, že z fotodokumentácie aj z dokladov predložených žalobcami v administratívnom konaní je zrejmé, že z kotla žalobcov je komín vyvedený na strechu bytového domu cez obvodnú stenu a zatepľovací systém, pričom je na štyroch miestach uchytený o obvodový plášť, a teda výstavbou komína došlo k zmene vzhľadu domu. Preto žalobcovia potrebovali súhlas Spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., ktorým však nedisponovali. Tvrdenia žalobcov, že pán T. ako predseda Spoločenstva by mal byť voči nim zaujatý a že dlhodobo uskutočňuje aktivity smerujúce k tomu, aby žalobcom škodil označil za nepravdivé a predstavujúce neoprávnený zásah do práva na česť a dôstojnosť pána T.. Individuálne vykurovanie manželov T. nie je predmetom tohto konania a v prípade nesplnenia zákonných podmienky by predseda Spoločenstva voči nim postupoval rovnako ako voči žalobcom. Ďalší účastník 1/ vyjadril názor, že orgány verejnej správy postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a so zásadami správneho konania pri vydávaní napadnutých rozhodnutí o odstránení stavby, pričom vydali rozhodnutia, ktorými nariadili odstránenie stavby s rozsiahlym a zrozumiteľným odôvodnením. Rozhodnutia obsahujú v odôvodnení skutočnosti, na základe 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 13 -
ktorých bolo rozhodnuté a aj úvahy, ktorými boli zhromaždené podklady vyhodnotené. Nestotožnenie sa žalobcov s právnou argumentáciou stavebného úradu, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných záveroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. Žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 16. Ďalší účastníci č. 17-27, 35, 36, 55 a 56 nemali voči podanej správnej žalobe žiadne výhrady. Replika žalobcov 17. Žalobcovia zotrvali na podanej žalobe a jej dôvodoch. Popreli, že vlastníci bytov udelili súhlas Spoločenstvu na ich zastupovanie v konaní pred správnym súdom, keďže z vyjadrení niektorých vlastníkov bytov ako ďalších účastníkov vyplýva, že svoje stanovisko predložili správnemu súdu priamo a žalobcami zrealizovaná stavba im neprekáža. K vyjadreniam ďalších účastníkov, predmetom ktorých bolo udelenie súhlasu so zastupovaním Spoločenstvom v konaní pred správnym súdom, ktoré boli predložené zo strany Spoločenstva žalobcovia uviedli, že boli zabezpečené p. D. T. s tým, že ak podpíšu predložený dokument, nebudú sa musieť ďalej zúčastniť na súdnom konaní. Žalobcovia tvrdili, že títo vlastníci nemali vedomosť o tom, čo je predmetom súdneho konania, keďže v čase udelenia súhlasu Spoločenstvu ešte nemali doručené žaloby správnym súdom. Predmet a rozsah zastúpenia nevyplýva ani z obsahu daných „plných mocí.“ Vo vzťahu k vytýkanej zmene vzhľadu bytového domu v dôsledku zrealizovanej stavby žalobcovia podotkli, že nimi zrealizované stavebné úpravy žiadnym spôsobom podstatne nezmenili vzhľad stavby a k zmene vzhľadu stavby došlo už v minulosti zo strany rodiny T., ktorí sú tiež odpojení od centrálneho zdroja vykurovania a taktiež majú na fasáde bytového domu vyvedený komín. Ani v tomto prípade sa ostatní vlastníci bytov nevyjadrovali k stavebným úpravám a táto problematika ani nebola predmetom schôdze Spoločenstva. Pokiaľ vlastníci bytov neboli ovplyvňovaní predsedom Spoločenstva p. D. T., viac ako 50 % vlastníkov bytov súhlas žalobcom podpísalo. Žalobcovia naďalej tvrdili, že nimi zrealizovanými stavebnými prácami nebol žiadnym spôsobom porušený alebo ohrozený verejný záujem. Poukázali na skutočnosť, že v Žiari nad Hronom existuje množstvo bytových jednotiek odpojených od centrálneho zdroja vykurovania a tiež na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/42/2016 zo dňa 28. marca 2018, z ktorého citovali časť textu ohľadom potreby posudzovať verejný záujem individuálne s ohľadom na charakter konkrétnej stavby. Duplika 18. Žalovaný právo dupliky nevyužil. Ďalší účastník 1/ poprel ako účelové tvrdenia žalobcov ohľadom ďalšími účastníkmi jemu udelenej plnej moci na zastupovanie. Ustanovenie spoločného zástupcu zo strany vlastníkov bytov v konaní pred správnym súdom je v súlade so zákonom. V čase podpisu predmetných čestných prehlásení Spoločenstvo disponovalo správnou žalobou žalobcov a jej prílohami a všetci vlastníci bytov s ňou boli riadne oboznámení. V rozpore so zákonom bol postup žalobcov, ktorí kontaktovali jednotlivých vlastníkov bytov a vyzývali ich na podpis nimi vypracovaného jednotného súhlasného vyjadrenia k odpojeniu žalobcov od centrálneho vykurovania so sľubom, že sa ďalších úkonov predmetného konania nebudú musieť zúčastniť, pretože pri zmene vzhľadu domu musí mať vlastník bytu súhlas Spoločenstva, ak je v dome zriadené, podľa § 11 ods. 4 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 14 -
zákona č. 182/1993 Z. z., teda súhlas spoluvlastníkov je možné získať len hlasovaním podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z. z., a nie zbieraním podpisov. Nesúhlasil s názorom žalobcov, že pri individuálnom odpojení od centrálneho rozvodu tepla nie je potrebný súhlas ostatných vlastníkov bytov, pretože ide o nakladanie so spoločnou vecou, ktorou je bytový dom ako celok. Vykurovacia sústava je ako celok
jednoznačne spoločným zariadením domu a odpojenie sa čo i len jedného bytu a nebytového priestoru predstavuje určitý zásah do tohto systému, ktorý ovplyvní aj znášanie nákladov za teplo dodané pre celý dom. V rámci domu dochádza k určitým prestupom tepla medzi jednotlivými bytmi a nebytovými priestormi, na čo reagovala vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky č. 630/2005 Z. z. v ustanovení § 5 a § 7 tak, že náklady za dodané teplo na vykurovanie sa delia na základnú zložku (10%) a spotrebnú zložku (90 %), ktoré sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom spôsobom v nej uvedeným. Zdôraznil, že vlastníci bytov v dome postupom podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. jednoznačne odmietli vyjadriť svoj súhlas k odpojeniu sa žalobcov od centrálneho zdroja vykurovania. Žalobcovia občiansku žalobu nepodali. Žalobca 1/ bol navyše pri hlasovaní Spoločenstva prítomný, a teda sa ku všetkému mohol riadne vyjadriť a zaujať stanovisko. 19. Žalobcovia v žalobe zároveň požiadali správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd Uznesením sp. zn. 24S/224/2019-105 zo dňa 2. septembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. septembra 2020, priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, nakoľko po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcov v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj s listinami pripojenými k návrhu, dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili hrozbu závažnej ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v podobe nenapraviteľného následku spočívajúceho v odstránení predmetnej stavby. Správny súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo v rozpore s verejným záujmom. 20. Uznesením sp. zn. 24S/224/2019-245 zo dňa 17. februára 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. marca 2021 bolo konanie pred správnym súdom prerušené podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP do právoplatného skončenia dedičského konania po ďalšom účastníkovi konania Jozefovi Zifčákovi, zomrelom dňa 25. decembra 2020. Uznesením sp. zn. 24S/224/2019-256 zo dňa 21. septembra 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. októbra 2021 správny súd rozhodol o pokračovaní v konaní, pretože odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo. Konanie na správnom súde 21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s § 134 ods. 1 SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 22. Na pojednávaní pred správnym súdom žalobcovia zotrvali na obsahu podanej žaloby a zdôraznili, že rozhodnutiami vydanými v administratívnom konaní boli diskriminovaní, pretože stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný zdôraznil, že 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 15 -
na danú stavbu bol potrebný súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorý žalobcovia nepreukázali, a preto bolo rozhodnutie stavebného úradu potvrdené. Ďalší účastník 1/ sa pridržiaval obsahu svojich písomných vyjadrení k veci. Právny rámec 23. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 24. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách 25. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 26. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (1) Tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. 28. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. 29. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (4) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. 30. Podľa § 14a ods. 8, prvá veta zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom na toto konanie (8) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. 31. Podľa § 88a ods. 1, prvá veta, ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 32. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie (1) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 16 -
b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, 33. Podľa § 88a) ods. 7 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. 34. Podľa § 8 ods. 1 písm. b), e) a g) Vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona (1) Žiadosť o stavebné povolenie obsahuje b)druh, účel a miesto stavby, predpokladaný termín dokončenia stavby a pri dočasnej stavbe dobu jej trvania, e) údaj o tom, či sa stavba uskutočňuje zhotoviteľom alebo svojpomocou, g)zoznam účastníkov stavebného konania, ktorí sú stavebníkovi známi; ak ide o líniovú stavbu a stavbu mimoriadne rozsiahlu s veľkým počtom účastníkov stavebného konania, zoznam účastníkov sa neuvádza. 35. Podľa § 140 Stavebného zákona v znení účinnom na toto konanie Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 36. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku (1) Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 38. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 39. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 40. Podľa § 34 ods. 1 až 6 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 17 -
(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 41. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 42. Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 43. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 44. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nariadení odstránenia stavby žalobcov „Odpojenie od teplovodného stupačkového rozvodu a realizácia samostatného kúrenia“ - byt č. XX, vchod č. XX, bytový dom súp. č. XXX, ul. J. na pozemku par. č. B. XXX/X v katastrálnom území W. F. U.“, ktorú žalobcovia zrealizovali bez príslušného povolenia. Dôvodom na nariadenie odstránenia stavby bola skutočnosť, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby začatom z vlastného podnetu stavebného úradu nepredložili v stanovenej, a ani v na ich žiadosť predĺženej lehote doklady požadované stavebným úradom (pozri bod 2/ tohto rozsudku) o tom, že dodatočné povolenie stavby, ktorú zrealizovali bez stavebného povolenia, nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi (ďalej len „verejné záujmy“) v zmysle § 88a ods. 1 prvá veta stavebného zákona, teda nepreukázali skutočnosť, ktorou je podmienená možnosť dodatočného povolenia stavby postavenej bez stavebného povolania. Preto stavebný úrad
začal konanie o odstránení stavby, v ktorom po vyjadrení účastníkov konania rozhodol podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona a nariadil odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia. 45. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v § 182 ods. 1 písm. e/ ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 18 -
pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje § 134 ods. 2 SSP, avšak v preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná. 46. Žalobné body uvedené v bodoch 10/ až 13/ tohto rozsudku sú podľa názoru správneho súdu len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu vecne sa viažúcu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či k rozhodnutiu stavebného úradu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Ako už správny súd vyššie uviedol, správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza teda svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Obsah a rozsah súdneho prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi o nezákonnosti uplatnený žalobcami v správnej žalobe. Správny súd teda skúma zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona žalobca uplatnil vo včas podanej správnej žalobe. 47. Žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodov uvedených v bode 10/ tohto rozsudku nebola dôvodná, pretože (okrem jej všeobecnosti) nemala ani oporu v obsahu administratívneho spisu a v celosti sa míňala obsahu preskúmavaného rozhodnutia. Bola založená na tvrdení, že žalobcovia predložili v konaní o dodatočnom povolení stavby listinné dôkazy (označené v bode 10/ tohto rozsudku), ktoré jednoznačným spôsobom preukazujú, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, a preto žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy nesprávne právne posúdili absenciu splnenia podmienok pre to, aby stavba postavená bez stavebného povolenia mohla byť povolená dodatočne. Žalobcovia neuviedli, akého konkrétneho pochybenia v skutkových zisteniach, či v ich právnom posúdení sa žalovaný (stavebný úrad) dopustili, keď konštatovali, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby nepredložili doklady, na ktorých predloženie boli vyzvaní, o tom, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Rozhodnutie žalovaného, ani prvostupňové rozhodnutie pritom neboli založené na tom, že doklady, ktoré žalobcovia predložili v konaní o dodatočnom povolení stavby nepreukazovali, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, ale dôvodom na nariadenie odstránenia stavby bola skutočnosť, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby nepredložili stavebným úradom vo výzve zo dňa 02. 06. 2017 (bod 2/ tohto rozsudku) požadované doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, a preto bolo podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona nariadené odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia. Právnym posúdením je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav veci, napr. keď zistený skutkový stav podriadi pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa na vec nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo aplikuje nesprávny právny predpis alebo správne aplikovaný právny predpis nesprávne vyloží, a preto dospeje k nesprávnym právnym záverom. Takto formulovanej žalobnej námietke chýbala akákoľvek skutková a právna argumentácia 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 19 -
vecne sa vzťahujúca k dôvodom napadnutého rozhodnutia, a preto išlo len o všeobecnú, nekonkrétnu námietku, na základe ktorej nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného (a stavebného úradu) pre nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd a ani žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy v administratívnom konaní nespochybňovali skutočnosť, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby časť dokladov predložili, nimi však nebolo dostatočne preukázané, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, a preto stavebný úrad žalobcov vyzval na predloženie ďalších dokladov, ktoré špecifikoval poukazom na § 8 ods. 1 písm. b), e) a g) vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a poukazom na § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. s tým, že realizáciou stavby došlo k zmene vzhľadu spoločného bytového domu, pretože umiestnením koaxiálneho komína na jeho fasáde žalobcovia zasiahli do jeho zatepleného obvodového plášťa. Žalobcovia túto zákonnú možnosť, vyplývajúcu z § 88a ods. 1 prvej vety stavebného zákona, nevyužili. Nepreukázali, že ich stavba, postavená bez stavebného povolenia, nie je v rozpore s verejnými záujmami, pretože stavebnému úradu nepredložili žiadané doklady napriek tomu, že o následkoch ich nepredloženia boli poučení. V následne začatom konaní o nariadení odstránenia stavby postavenej bez stavebného povolenia stavebný úrad už v súlade s § 88 ods. 1 písm. b), veta pred bodkočiarkou neskúmal, či boli splnené podmienky na dodatočné povolenie stavby žalobcov, teda, či jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, pretože túto skutočnosť mali žalobcovia preukázať v konaní o dodatočnom povolení stavby, čo neučinili. Pre rozhodnutie stavebného úradu v konaní o nariadení odstránenia stavby bola rozhodujúcou len tá skutočnosť, že stavba žalobcov bola postavená bez stavebného povolenia. Inak povedané, keď neboli v konaní o dodatočnom povolení predložené aj tie doklady, ktorých predloženie považoval stavebný úrad za potrebné na preukázanie, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, nebolo možné posúdiť súlad stavby s verejnými záujmami, a teda ani dospieť k záveru, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Pritom je v zmysle § 88a ods. 1 Stavebného zákona možné dodatočne povoliť stavbu, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia len v prípade, že stavebník dodatočne preukáže, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Argumentácia žalobcov, že všetky podmienky na vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby splnili predložením dokladov uvedených v bode 10/ tohto rozsudku nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože ňou nebola vyvrátená a ani spochybnená potreba predloženia tých dokladov, na ktorých predloženie žalobcov stavebný úrad vyzval výzvou zo dňa 2. júna 2017 a pre ktorých nepredloženie stavebný úrad rozhodol o nariadení odstránenia stavby. Žalobcovia v tomto žalobnom bode nevyjadrili žiadne stanovisko k súvisu nimi uplatnených námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Preto je takto uplatnená námietka žalobcov vo svojej podstate len vyjadrením ich všeobecného nesúhlasu s rozhodnutím žalovaného. Tvrdenia bez špecifikácie ich právneho významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmaní jeho zákonnosti nepostačujú k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, a preto bola z tohto žalobného dôvodu námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nedôvodná. 48. Žalobný bod založený na tvrdení, že žalovaný odôvodnil rozpor stavby s verejnými záujmami na základe vyjadrenia spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o., ktoré žalobcovia označili za irelevantné (pretože uvedená spoločnosť nemá oprávnenie vyjadrovať sa k dokumentom mesta, že koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 20 -
nepredložila ani neuviedla konkrétny rozpor stavby s touto koncepciou, že vyjadrenie tejto spoločnosti nemá povahu záväzného stanoviska v zmysle § 140b stavebného zákona, že svojím vyjadrením zohľadňovala len vlastné ekonomické záujmy, že jej vyjadrenie je len listinným dôkazom, ktorý nebol verifikovaný a že svoje tvrdenia ohľadom negatívneho vplyvu stavby k centrálnej tepelnej sústave a ostatným odberateľom nepreukázala), nebol spôsobilý preukázať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci, pretože nemá oporu v rozhodnutí žalovaného, ani v prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej správy, a preto bola z tohto žalobného dôvodu námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nedôvodná. Žalobcovia sa mýlia, keď tvrdia, že žalovaný rozhodnutie odôvodňoval rozporom stavby s verejnými záujmami, pretože takáto úvaha nebola obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z rozhodnutia žalovaného (pozri jeho obsah zhrnutý v bodoch 6/ až 8/ tohto rozsudku) správny súd zistil, že žalovaný rozhodnutie stavebného úradu o nariadení odstránenia stavby potvrdil ako vecne správne preto, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby nepredložili stavebnému úradu doklady na preukázanie súladu ich stavby s verejnými záujmami, ako to prvostupňový orgán verejnej správy v konaní správne zistil a správne právne vyhodnotil, a nie preto, že by na základe vyjadrenia spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o.
konštatoval rozpor stavby s verejnými záujmami. Žalovaný v rozhodnutí zopakoval argumentáciu stavebného úradu ohľadom potreby predloženia súhlasu Spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. so zmenou vzhľadu domu v časti zatepleného obvodového plášťa, ku ktorej došlo vybudovaním samostatného zdroja vykurovania v byte žalobcov a s tým súvisiacim umiestnením koaxiálneho komína na obvodový plášť spoločného domu. Ďalej v rozhodnutí poukázal na niektoré dôkazy, ktoré boli obsahom administratívneho spisu. Uviedol obsah písomného vyjadrenia spoločnosti Dalkia Žiar na Hronom, s.r.o. zo dňa 5. júna 2015 bez toho, aby na jeho základe akýmkoľvek spôsobom hodnotil, či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami. Žalovaný poukázal aj na obsah zápisnice zo zhromaždenia Spoločenstva, z ktorej vyplynulo, že s legalizáciou „čiernej stavby“ žalobcov nesúhlasí a v zhode s prvostupňovým orgánom verejnej správy uzavrel, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby, ani do vydania rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby, nepredložili žiadny zo stavebným úradom požadovaných dokladov, a preto ako vecne správne potvrdil prvostupňové rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby, v ktorom sa súlad stavby s verejnými záujmami ani neposudzoval. 49. V ďalšom žalobnom bode žalobcovia vyjadrovali svoj názor na postoj zhromaždenia Spoločenstva, ktoré neodsúhlasilo žalobcom 1/ navrhované doplnenie programu rokovania zhromaždenia o vydanie súhlasu podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb., k spôsobu získania, resp. vyjadrenia súhlasu ostatných vlastníkov bytov v spoločnom dome s rozhodnutím o nariadení odstránenia stavby (ktoré predchádzalo preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu - bod 1/ tohto rozsudku), na osobu predsedu Spoločenstva - p. T., ktorý však nemal žiadny právny význam vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, a preto nebolo možné na jeho základe dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Žalobcovia v tomto žalobnom bode nijako neozrejmili, ako tieto ich názory súvisia so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, teda v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov. Žalobcovia tiež poukázali na Rozhodnutie Mesta Žiar nad Hronom zo dňa 29. 06. 2015, ktorým im bol vydaný súhlas na zriadenie malého zdroja znečisťovania ovzdušia a vyjadrili názor, že „zmena plynoinštalácie“ v ich byte nemá vplyv na zhoršenie kvality životného prostredia. Neuviedli však žiadne konkrétne nedostatky majúce za následok 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 21 -
rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom alebo so zásadami logického myslenia, naviac, preskúmavané rozhodnutie ani nebolo založené na „zhoršení kvality životného prostredia“, a teda takto formulovaný dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia ani nemal oporu v jeho obsahu. Prezentovanie vlastných názorov, ku ktorým žalobcovia dospeli výlučne na základe svojich tvrdení nespôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože nekonkrétne žalobné námietky, ktoré nešpecifikujú ich právny význam vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu nepostačujú pre záver správneho súdu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Vo svojej podstate sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu žalobcov s hodnotením veci žalovaným a stavebným úradom. Všeobecne formulované nekonkrétne žalobné námietky bránia tomu, aby na ich základe mohol správny súd mohol dospieť k záveru o ich dôvodnosti, a teda nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, pretože správny súd je v zmysle § 134 ods. 1 SSP v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP viazaný skutkovými a právnymi dôvodmi nezákonnosti, ktoré žalobcovia uplatnili správnou žalobou do uplynutia lehoty na jej podanie (§ 62 ods. 1 SSP). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcov dôvody nezákonnosti dopĺňať, vyhľadávať ich z ich administratívneho spisu alebo ich podľa obsahu administratívneho spisu konkretizovať. Preto bola námietka nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia na základe tohto žalobného bodu nedôvodná. 50. Žalobný dôvod, týkajúci sa neexistencie potreby súhlasu Spoločenstva „s odpojením žalobcov od centrálneho tepelného zdroja“ s poukazom žalobcov na usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 07187/2014/B622-SV/04874 zo dňa 3. februára 2014 (ďalej len „usmernenie“) opäť nesmeroval voči skutkovým a právnym záverom rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia stavebného úradu a nebol ani v súlade so skutkovým stavom v preskúmavanej veci, preto nebol spôsobilý preukázať tvrdenú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci, a preto bola na základe tohto žalobného bodu námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nedôvodná. Obsah usmernenia, na ktorom bola táto žalobná argumentácia založená, sa týkal „odpojenia od centrálneho zdroja vykurovania“, ktoré ale nebolo v danej veci dôvodom na žiadané predloženie súhlasu Spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb. Dôvodom na jeho predloženie v konaní o dodatočnom povolení stavby bola skutočnosť, že vyvedením a umiestnením koaxiálneho komína z vlastného zdroja vykurovania zriadeného v byte žalobcov, došlo k zásahu do spoločných častí bytového domu, ktorým sa zmenil vzhľad domu. Správny súd sa na základe
fotodokumentácie obsiahnutej v spise stotožnil s názorom žalovaného a stavebného úradu, že vyvedenie koaxiálneho komína z vlastného zdroja vykurovania bytu žalobcov cez zateplený obvodový plášť spoločného bytového domu a jeho uchytenie na fasáde domu jednoznačne mení vzhľad domu, a preto stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby dôvodne vyžadoval od žalobcov predloženie súhlasu Spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zák. č. 182/1993 Zb. s uvedenou zmenou. Úvahy žalobcov o „intenzite“ tohto „zásahu“ do vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v spoločnom bytovom dome aj s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžp/15/2013 z 03. 06. 2014 (pričom žalobcovia ani dostatočne neozrejmili totožnosť, resp. podobnosť skutkových východísk v označenej a preskúmavanej veci) neboli namieste, pretože súhlas Spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zák. č. 182/1993 Zb. nie je podmienený „intenzitou“ zmeny vzhľadu domu (zásahu). „Intenzita zásahu“ do vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v spoločnom bytovom dome by mala právny význam len pri posudzovaní súladu stavby s verejnými záujmami (na základe všetkých potrebných podkladov), ku ktorého posudzovaniu však nedošlo pre nepredloženie stavebným úradom žiadaných dokladov. Žalobcovia preto poukazom na usmernenie, ani 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 22 -
tvrdením o nízkej intenzite zásahu stavby do vzhľadu bytového domu nepreukázali bezdôvodnosť stavebným úradom žiadaného predloženia súhlasu Spoločenstva podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb., a teda nepreukázali nesprávnosť skutkových záverov, ktoré boli dôvodom na nariadenie odstránenia stavby. Dodržiavanie právnych predpisov, teda aj zákona č. 182/1993 Zb. (osobitný predpis) je verejným záujmom v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona. 51. K záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci nebolo možné dospieť ani na základe ďalšieho žalobného bodu založeného na tvrdení žalobcov, že neexistuje žiadny relevantný právny dôvod, aby stavba nemohla byť dodatočne povolená a aby mohol stavebný úrad stavbu posúdiť ako rozpornú s verejným záujmom a rozhodnúť o jej odstránení. Argumentovali poukazom na minulé ekonomické prepojenie Mesta Žiar nad Hronom a spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o., vydaný súhlas Mesta Žiar nad Hronom zo dňa 25. júla 2015 k zriadeniu malého zdroja znečisťovania ovzdušia, vzťahujúceho sa k predmetnej stavbe, na rozhodovaciu prax vo vzťahu k verejnému záujmu, intenzite chráneného verejného záujmu v súvislosti so stavbou, a legitímnym zásahom do vlastníckych práv a tvrdili, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy zvolili prísny formalistický prístup k výkladu pojmu verejný záujem. Nebrali zreteľ na v administratívnom spise obsiahnuté kladné stanoviská a podklady, s výnimkou negatívneho vyjadrenia spoločnosti Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o., ktoré podľa žalobcov žiadnym spôsobom nedeklarujú rozpor stavby s verejným záujmom. Správny súd k uvedenému žalobnému bodu znova opakuje, že rozhodnutie žalovaného a stavebného úradu o nariadení odstránenia stavby neboli založené na tom, že bol zistený rozpor predmetnej stavby žalobcov s verejnými záujmami, ale na tom, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby v stanovenej, a ani v predĺženej lehote nepredložili stavebným úradom žiadané doklady o tom, že ich stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, na ktorých predloženie ich stavebný úrad vyzval. Bez predloženia žiadaných dokladov nebolo možné posúdiť súlad stavby s verejnými záujmami, pretože bez predloženia žiadaných dokladov nemohla byť otázka verejného záujmu ani skúmaná, a teda v konaní o dodatočnom povolení stavby nebolo možné dospieť k záveru, že stavba žalobcov nie je v rozpore s verejnými záujmami. Odstránenie stavby teda nebolo nariadené preto, že stavba žalobcov bola v rozpore s verejnými záujmami, ale preto, že žalobcovia nepredložili doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Z uvedeného vyplýva, že žalobná argumentácia, ktorej obsahom boli tvrdenia týkajúce sa súladu stavby žalobcov s verejnými záujmami, či poukaz žalobcov na konkrétne súdne rozhodnutia ohľadom obsahu verejného záujmu, potreby hľadania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecným záujmom a individuálnymi právami účastníkov, legitimity a intenzity zásahov do vlastníckych práv, nesmerovala voči skutkových a právnym dôvodom rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, a preto na jej základe nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Keďže v konaní o nariadení odstránenia stavby (ale ani v konaní o dodatočnom povolení stavby) neboli posudzované skutkové a právne otázky, na ktoré žalobcovia v tomto žalobnom bode poukázali, nemala ich žalobná argumentácia žiadny právny význam vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, a preto bola nedôvodná. Inak povedané, na základe žalobných bodov, ktoré neobsahujú konkrétne skutkové a právne dôvody, vecne súvisiace s tvrdenou nezákonnosťou žalobou napadnutého rozhodnutia, nepostačujú k tomu, aby správny súd mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 23 -
podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedených v napadnutom rozhodnutím, sú takéto námietky len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s rozhodnutím žalovaného. Samotný fakt, že závery, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcov, nepreukazuje ich nezákonnosť. 52. V ďalšej časti žaloby žalobcovia namietali nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu pre nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (bod 11/ tohto rozsudku) a tvrdili, že nespĺňajú požiadavky podľa § 46 a 47 Správneho poriadku, čo je podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžo/81/2010 z 31. 01. 2011 porušením práva účastníka na spravodlivé konanie. Poukázali pritom na potrebu individuálneho odôvodnenia rozhodnutia tak, aby bolo možné jeho zákonnosť preskúmať s prihliadnutím na obsah odôvodnenia a nie obsah administratívneho spisu. Nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť označených rozhodnutí namietali pre rozpor skutkového stavu podľa administratívneho spisu s aplikáciou príslušných právnych predpisov s tým, že nebol preukázaný rozpor stavby s verejným záujmom, a že nemali povinnosť predložiť súhlas Spoločenstva. Dokazovanie vykonané v administratívnom konaní označili za nesprávne a vágne. Poukázali na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu ČR ohľadom požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia. K tomuto žalobného bodu správny súd predovšetkým uvádza, že ide o nekonkrétnu námietku, pretože z jej obsahu nie je možné zistiť, s akou konkrétnou skutkovou alebo právnou otázkou sa žalovaný a stavebný úrad v odôvodneniach svojich rozhodnutí nevysporiadali. Rozhodnutie sa považuje za nepreskúmateľné, ak z jeho obsahu nie je možné zistiť, o čom bolo rozhodnuté, ako bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve daným spôsobom. Správny súd nespochybňuje tvrdenie žalobcov, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V tomto žalobnom bode však žalobcovia žiadnou konkrétnou argumentáciou nespochybnili príslušnosť stavebného úradu na vydanie rozhodnutia, ani príslušnosť žalovaného preskúmať prvostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní, nedostatok predpísaných náležitostí rozhodnutia, ktorými sú v zmysle § 47 ods. 1 výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ani skutkové zistenia, na ktorých bolo rozhodnutie stavebného úradu a žalovaného založené, teda, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby v stanovenej a ani v predĺženej lehote nepredložili doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, na ktorých predloženie ich stavebný úrad vyzval. Žalobcovia len príkladmo poukázali na rozpor skutkového stavu, z ktorého orgány verejnej správy pri rozhodovaní vychádzali, s obsahom administratívneho spisu a s aplikáciou príslušných právnych predpisov (absencia rozporu stavby s verejným záujmom, absencia povinnosti predložiť súhlas Spoločenstva. Tým de facto namietali nesprávne právne posúdenie veci z dôvodov, ku ktorým sa správny súd vyššie v texte tohto rozhodnutia už vyjadril. Zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby sú s poukazom na § 140 stavebného zákona normované v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže Stavebný zákon neobsahuje inú úpravu obsahových náležitostí rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby. Z § 47 ods. 3 Správneho poriadku pritom vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia má správny orgán povinnosť uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného, ktoré tvoria jeden celok, vadou nepreskúmateľnosti netrpia. Z ich obsahu 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 24 -
správny súd zistil, že obsahujú skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, pretože obsahujú informácie o priebehu administratívneho konania, v rámci ktorého boli žalobcovia stavebným úradom vyzvaní, aby v konaní o dodatočnom povolení stavby predložili doklady o tom, že dodatočné povolenie ich stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia, nie je v rozpore s verejnými záujmami a po zistení, že žalobcovia v stanovenej a ani v predĺženej lehote na výzvu stavebného úradu požadované doklady nepredložili, čo bola úvaha pri hodnotení dôkazov, pristúpili k aplikácii § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona a rozhodli o nariadení odstránenia stavby, pretože v konaní o dodatočnom povolení stavby nebolo pre absenciu potrebných dokladov preukázané, že stavba žalobcov nie je rozpore s verejnými záujmami. Rozhodnutie stavebného úradu obsahuje aj správnu úvahu týkajúcu sa použitia právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ktorá je obsiahnutá v bode 5/ tohto rozsudku. Stavebný úrad sa konkrétne vysporiadal sa aj s návrhmi a námietkami žalobcov (strana 8-14 prvostupňového rozhodnutia), tak, že ich považoval za nedôvodné a žalovaný sa s jeho závermi stotožnil, teda majú všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom, sú jasné, zrozumiteľné a odôvodňujú výroky rozhodnutí. Pre nekonkrétnosť tejto žalobnej námietky a z dôvodu, že podľa
správneho súdu má rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 46 a § 47 ods. 3 SSP, nebolo porušené právo žalobcov na spravodlivé konanie, a preto vyhodnotil správny súd túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. K námietke porušeného práva na spravodlivý proces správny súd pre úplnosť poukazuje na ustálenú judikatúru: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 03.07.2003) Túto požiadavku zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. ESĽP súčasne pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci ( Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a Rozsudok ESĽP vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 25 -
bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovali na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. 53. Žalobná námietka, ktorej obsah bol zhrnutý v bode 12/ tohto rozsudku bola nedôvodná. Žalobcovia tvrdili, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné pre nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu veci pre riadne posúdenie veci preto, že dokazovanie bolo vykonané nesprávnym, nezákonným, neúplným a vágnym spôsobom. Svoje tvrdenie odôvodnili tým, že oba orgány verejnej správy vychádzali pri rozhodovaní najmä z dôkazov, ktoré sami zabezpečili a obstarali a nebrali do úvahy dôkazy, ktoré predložili žalobcovia a ani ich návrhy na vykonanie dokazovania, keď nevyhoveli návrhu žalobcov, aby vec prejednali ústne a nariadili miestne zisťovanie. Žalovaný a prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zistenia, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby nepredložili doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby, ktoré zrealizovali bez stavebného povolenia, nie je v rozpore s verejnými záujmami. Táto žalobná argumentácia bola predovšetkým nekonkrétna, pretože bez uvedenia konkrétnych dôvodov, v čom nedostatočné alebo nesprávne zistenie skutkového stavu spočíva, teda ktorý žalobcami navrhovaný dôkaz nebol vykonaný, prípadne ktorý dôkaz bol vyhodnotený v rozpore s jeho obsahom alebo v rozpore s logickým myslením, neposkytuje pre správny súd žiadny priestor na jej preskúmanie. Z takto formulovanej žalobnej námietky nie je možné zistiť, v čom je pre rozhodnutie podstatné skutkové východisko nesprávne, nezákonné, neúplné alebo vágne a v čom spočíva nesprávnosť alebo nedostatočnosť skutkových zistení, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Žalobcovia neuviedli, z akého dôvodu by malo ísť o nimi označený spôsob dokazovania, ani v čom konkrétne tento žalobcami namietaný spôsob dokazovania mal spočívať. Pre nekonkrétnosť tejto žalobnej námietky ju nebolo možné podrobiť preskúmaniu, pretože bez uvedenia konkrétnych dôvodov, v čom nedostatočné alebo nesprávne zistenie skutkového stavu, ktoré bolo podkladom pre
vydanie rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby spočíva, teda ktorý dôkaz bol vyhodnotený v rozpore s jeho obsahom alebo v rozpore s logickým myslením, neposkytuje pre správny súd žiadny priestor na jej preskúmanie. Správny súd znova opakuje, že nie je oprávnený za žalobcu dopĺňať, vyhľadávať alebo konkretizovať tvrdené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu, a preto na základe takto všeobecne formulovanej žalobnej námietky nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia pre nesprávne/nedostatočne zistený skutkový stav, a preto bola nedôvodná. 54. Žalobcovia ďalej konkrétne tvrdili, že stavebný úrad nevykonal ohliadku stavby za účasti účastníkov konania a predsedu Spoločenstva pán T., v rámci ktorej by mohli zúčastnené osoby priamo namieste vyjadriť svoj názor na to, či žalobcami realizovaná stavba odporuje verejnému záujmu, či zasahuje do spoločných priestorov bytového domu, jeho architektúry, okolia, alebo či pôsobí negatívne v takej intenzite, že je v rozpore s verejným záujmom a záujmami jednotlivých účastníkov stavebného konania. Žalobcovia pritom poukázali na ustanovenie § 61 ods. 2 stavebného zákona a vyjadrili názor, že podmienky pre upustenie od ústneho pojednávania neboli vzhľadom na závažný charakter danej veci a postoj Spoločenstva a vyjadrenia Spoločenstva naplnené. Uvedené tvrdenie žalobcov nesvedčí 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 26 -
o nedostatočnom alebo nesprávnom zistení skutkového stavu veci, ale ide o námietku týkajúcu sa postupu stavebného úradu v konaní. De facto žalobcovia namietali absenciu zákonného postupu, ktorý vyplýva z ustanovenia § 61 ods. 2 stavebného zákona. Neuviedli však žiadnu argumentáciu, aký mal mať tento nedostatok zákonného postupu vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, keď z platnej právnej úpravy (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) vyplýva, že dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia je podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobcovia však neposkytli správnemu súdu žiadnu skutkovú, ani právnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že nenariadenie ústneho pojednávania je podstatným porušením ustanovení pred orgánom verejnej správy, teda, že ide o porušenie procesných postupov určitej závažnosti, ktoré zároveň mohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Bez takejto vecnej argumentácie nie je možné preskúmať dôvodnosť tohto namietaného porušenia procesných predpisov, pretože nedostatočnou žalobnou argumentáciou nebol vymedzený obsah súdneho prieskumu správneho súdu. V týchto súvislostiach správny súd poukazuje na dôvody, ktoré uviedol už vyššie v texte tohto rozsudku. Správny súd poukazuje na § 88a ods. 7 stavebného zákona, podľa ktorého sa na konanie o dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona. To znamená, že ustanovenie § 61 ods. 2, vo vzťahu ku ktorému žalobcovia namietajú nezákonný, resp. absenciu zákonného postupu stavebného úradu, sa vzťahuje na konanie o dodatočnom povolení stavby. O upustení od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania stavebný úrad rozhodol v konaní o nariadení odstránenia stavby, na ktoré sa ustanovenie § 61 ods. 2 nevzťahuje. Vzťahuje sa naň ustanovenie § 21 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý stavebný úrad aj aplikoval a podľa ktorého správy orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Stavebný úrad odôvodnil nevykonanie ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou práve tým, že mu boli dobre známe pomery staveniska a že podanie stavebníkov bolo pre stavebný úrad dostatočným podkladom pre posúdenie navrhovanej stavby, teda nevykonanie ústneho pojednávania spojeného s ohliadkou na mieste samom odôvodnil zákonným spôsobom. Nariadenie ústneho pojednávania a prípadne aj ohliadky na mieste samom je vecou posúdenia konajúceho orgánu verejnej správy, teda bolo na správnej úvahe stavebného úradu, či nariadi ústne pojednávanie a prípadne aj ohliadku na mieste samom. Do tejto správnej úvahy nemá správny súd oprávnenie zasahovať, ak je realizovaná v zákonných medziach a odôvodnená skutočnosťami, majúcimi oporu v platnej právnej úprave a v zistenom skutkovom stave veci, ako tomu v preskúmavanej veci bolo. Na nariadenie ústneho pojednávania ani na vykonanie ohliadky na mieste samom nemajú účastníci administratívneho konania právny nárok, a preto nebol stavebný úrad povinný tomuto návrhu žalobcov vyhovieť. To znamená, že stavebný úrad nepochybil, keď v konaní o nariadení odstránenia stavby nenariadil ústne pojednávanie, ani ohliadku na mieste samom s odôvodnením, že sú mu dobre známe pomery stanoviska, a že podanie stavebníkov je dostatočným podkladom pre posúdenie navrhovanej stavby. Nemožno pritom opomenúť, že konanie o nariadení odstránenia stavby bolo začaté z toho dôvodu, že žalobcovia nepredložili v konaní o dodatočnom povolení stavby doklady o tom, že ich stavba postavená bez stavebného povolenia nie je v rozpore s verejnými záujmami. To znamená, že v konaní o dodatočnom povolení stavby sa stavebný úrad nezaoberal konkrétnymi okolnosťami týkajúcimi sa tejto stavby z toho hľadiska, či je alebo nie je
v rozpore s verejnými záujmami, pretože bez predloženia požadovaných dokladov o tom, že stavba nie je v rozpore s verejnými 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 27 -
záujmami, bolo takéto posudzovanie vylúčené. Preto nemožno prisvedčiť žalobcom, že na ústnom pojednávaní mohli byť ozrejmené otázky týkajúce sa rozporu stavby s verejným záujmom, či jej zásahu do spoločných priestorov bytového domu, a pod. (de facto otázky právneho posúdenia veci), pretože tieto otázky by mali právny význam len v konaní o dodatočnom povolení stavby, ak by sa súlad stavby s verejným záujmom posudzoval, čo predpokladalo predloženie dokladov vyžadovaných stavebným úradom. K takejto skutkovej situácii však v preskúmavanej veci nedošlo, a preto nemala argumentácia žalobcov o tom, že nariadenie ústneho pojednávania a miestnej ohliadky si vyžadoval závažný charakter danej veci, či postoj Spoločenstva a jeho vyjadrenia k predmetnej stavbe žiadny právny význam. Táto žalobná argumentácia opäť nesmerovala voči skutkovým a právnym záverom, na ktorých bolo rozhodnutie stavebného úradu a žalovaného založené, a preto nebolo možné na jej základe dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Poukaz žalobcov na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/157/1996 zo dňa 05. februára 1997 nebol v tejto veci namieste. V administratívnom konaní nebolo ani možné pristúpiť k hodnoteniu dôkazov, pretože žalobcovia ich nepredložili a práve táto skutočnosť (nepredloženie požadovaných dokladov) bola jedinou právne významnou skutočnosťou pre nariadenie odstránenia stavby. Pre nekonkrétnosť tejto žalobnej námietky, a tiež preto, že vecne nesúvisela so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých bolo rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby založené, nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Preto bola táto žalobná námietka nedôvodná. 55. Žalobná námietka, ktorej obsah bol zhrnutý v bode 13/ tohto rozsudku bola nedôvodná, pre jej nekonkrétnosť a všeobecný charakter. Žalobcovia namietali nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej s tým, že pri zisťovaní skutkového stavu veci bola porušená zásada spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, zásada zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, aj povinnosť orgánu verejnej správy svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou podľa § 3 ods. 4 Stavebného poriadku a tiež tvrdili, že bol porušený princíp rovnosti a zákazu diskriminácie ako aj právo na spravodlivý proces, pretože stavebný úrad a žalovaný nadradili záujmy Spoločenstva a ostatných účastníkov konania nad práva a právom chránené záujmy žalobcov, že konanie bolo vedené formalisticky a šikanózne, pretože sa stotožnili s údajnými staviskami ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sa nevzťahovali k preskúmavému rozhodnutiu stavebného úradu a že nebolo preukázané, že by realizovaná stavba mala akýkoľvek negatívny vplyv vo vzťahu k susedom alebo spoločným priestorom a častiam bytového domu. Táto žalobná námietka je len všeobecná a neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu vzťahujúcu sa k preskúmavanému rozhodnutiu o nariadení odstránenia stavby. Je možné konštatovať, že žalobca produkoval citácie právnych predpisov a citácie z rôznych rozsudkov súdov, ako aj vlastné názory na právnu úpravu a spôsob jej aplikácie bez toho, aby vysvetlil ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z formulácie tejto žalobnej námietky nebolo zrejmé, o aké konkrétne pochybenie by malo ísť a s akým následkom na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo založené na tom, že stavba žalobcov bola postavená bez stavebného povolenia, pričom v predchádzajúcom konaní o dodatočnom povolení stavby nepredložili doklady o tom, že nie je v rozpore s verejnými záujmami. Obsahom tejto žalobnej námietky bolo de facto prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcov, ku ktorým dospeli na základe vlastných tvrdení resp. vyjadrenie ich všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, ktoré však samé o sebe nemôžu spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Všeobecne formulované 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 28 -
a nekonkrétne žalobné námietky možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcov s hodnotením veci stavebným úradom a žalovaným, ktoré bránia tomu, aby mohol správny súd, ktorý je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný žalobnými bodmi, dospieť na ich základe k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobcovia s hodnotením veci prvostupňovým orgánom verejnej správy, resp. žalovaným nesúhlasia bez toho, aby uviedli konkrétne nedostatky, majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Žalobcovia nevyjadrili jasné stanovisko k súvisu ich námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k tej otázke, v čom konkrétne sa žalovaný, alebo prvostupňový orgán verejnej správy mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na výsledky iných, nekonkretizovaných konaní, v ktorých malo byť vydané stavebné povolenie, alebo dodatočné stavebné povolenie na odpojenie sa od centrálneho vykurovania a zriadenie vlastného kúrenia v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v Žiari nad Hronom, správny súd k tomu uvádza, že išlo o nekonkrétne tvrdenia, ktoré ničím nepreukázali, teda táto žalobná argumentácia nemala žiadny právny význam, a preto na jej základe správny súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného nezistil, a preto bola nedôvodná. 56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, v spojení s rozhodnutím stavebného úradu, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobcovia v konaní neboli úspešní, správny súd im náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi, pretože mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Preto neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi. toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, 2 4 S / 2 2 4 / 2 0 1 9 - 29 -
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členky senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr. Jana Novotná z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.