Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
83b/361581.96fbd6.pdf
PDF · 162.76 KB
No categories available
2Sžo/99/2010
Najvyšší súd 2 Sžo 99/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa
Milučkého v právnej veci ţalobcov: 1/J. Ď., 2/ A. Ď., obaja zastúpení advokátom
JUDr. M. Z., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, za účasti
účastníka správneho konania: Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KSUBB-2009-524/814-1:OŠSS,My
zo dňa 11.mája 2009, konajúc o odvolaní ţalobcov v prvom a druhom rade proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. decembra 2009, č.k. 23S/67/2009-56, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S/67/2009-56 zo dňa 16. decembra 2009 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia v prvom a druhom
rade domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 11. mája 2009,
č. KSUBB-2009-524/814 -1:OŠSS,My. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný ako druhostupňový
správny orgán zamietol odvolanie ţalobcov v prvom a druhom rade ako neodôvodnené
a napadnuté prvostupňové rozhodnutie obce P. č. ÚR-A2008/276-04-Ing.Pr zo dňa 13. marca
2009 – územné rozhodnutie o umiestnení stavby „I/66 P. – bodová závada“ v kat. úz. obce B.
a obce P., potvrdil.
Krajský súd po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup
správnych orgánov v medziach ţaloby je v súlade so zákonom.
Podľa odôvodnenia rozsudku ţalobcovia v ţalobe napádali rozhodnutie ţalovaného
predovšetkým z dôvodov, ţe stavba „I/66 P. – bodová závada“ nie je stavbou
verejnoprospešnou, ţe napadnuté rozhodnutie neprimeraným spôsobom zasahuje
do vlastníckych práv ţalobcov, ţe sa jedná len o rekonštrukciu cesty I. triedy I/66,
ţe ţalobcom nie je z napadnutého rozhodnutia známe, aký verejný záujem sa rozhodnutím
sleduje. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na znenie ustanovenia § 38, § 108 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, f/ a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v platnom znení (ďalej len „stavebný zákon“).
Podľa názoru krajského súdu vysloveného v odôvodnení rozsudku z rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ako aj z rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe pokiaľ ide
o stavbu „I/66 P. – bodová závada“, ide o verejnoprospešnú líniovú stavbu podľa Doplnku
č. 3 Územného plánu obce P. a pre túto stavbu moţno pozemky vyvlastniť podľa ustanovenia
§ 108 Stavebného zákona. I napriek tomu, ţe pojem „verejný záujem“ je v Stavebnom zákone
definovaný veľmi stručne, v právnej teórii sa ustálilo, ţe verejný záujem je opakom tzv.
súkromného záujmu, a z povahy veci je moţné odvodiť, ţe ide o taký záujem, ktorý by bolo
moţné označiť za všeobecný či verejnoprospešný, ktorého nositelia sú síce bliţšie neurčení,
ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv.
verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné
záujmy súvisia s reţimom verejného práva, ako i s poslaním a úlohou verejnej moci.
Je nesporné, ţe stavba „I/66 P. – bodová závada“ je súčasťou výstavby ciest I. triedy
vo vlastníctve štátu. Verejný záujem je preukázaný aj z Doplnku č. 3 Územného plánu obce
P.. Účelom rekonštrukcie cesty I/66 je v čo najväčšej miere odstrániť kritický stav z hľadiska
bezpečnosti, technických parametrov cesty a zabezpečiť stavebnými úpravami prehľadnosť na
tomto úseku. Cesta bude vyuţívaná širokou verejnosťou. Rekonštrukciou cesty sa sleduje
verejný záujem v súlade s § 108 ods.3 Stavebného zákona. V danom prípade sa nejedná len
o opravu cesty, ako to tvrdia ţalobcovia, jedná sa o rekonštrukciu, teda prestavbu cesty,
modernizáciu, dochádza k zmenám v jej smerovaní, na dvoch miestach k úplnej preloţke,
k úpravám mostov a prepojení na ďalšiu cestnú sieť. Cesta I/66 je nosná dopravná
komunikácia od hraničného ťahu Šahy po Banskú Bystricu, je súčasťou medzinárodného
koridoru pod označením E77. Od Banskej Bystrice smerom na Brezno a Poprad plní funkciu
hlavnej dopravnej cesty pre severnú časť Banskobystrického kraja.
Ďalej uviedol ţe ochrana vlastníckeho práva nie je právom absolútnym. Z čl. 20 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je moţné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona,
a za primeranú náhradu. I napriek tomu, ţe v danom prípade sa preskúmava zákonnosť
územného rozhodnutia a navrhovateľ územného konania nie je vlastníkom pozemkov,
na ktorých sa má vykonať rekonštrukcia líniovej stavby I/66, moţno uţ v súčasnom období
konštatovať, ţe na navrhovaný účel moţno pozemok ţalobcov vyvlastniť v zmysle § 108
Stavebného zákona, čím sa vytvárajú majetko-právne predpoklady pre uskutočnenie
navrhovaného účelu stavby- rekonštrukcia cesty I/66. Ide o verejný záujem, verejnoprospešnú
stavbu, podľa schválenej územno-plánovacej dokumentácie.
Vyuţívanie majetku pre potreby verejného záujmu môţe byť dôvodom na obmedzenie
nielen vlastníckeho práva, ale aj ďalších základných práv a slobôd, uplatňovaním ktorých
by tento majetok prestal slúţiť potrebám verejného záujmu. Verejný záujem (buď zistený
vo vyvlastňovacom konaní, alebo priamo deklarovaný zákonom) je podľa Ústavy Slovenskej
republiky dôvodom na obmedzenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
v rozsahu, v akom je verejný záujem definovaný a dobe, počas ktorej sa verejný záujem
pri vyuţívaní majetku uplatňuje, slúţi ako ústavou predpokladaný dôvod obmedzenia
základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Majetok štátu v správe
štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií je zákonom určený na vyuţívanie
na verejnoprospešné a nepodnikateľské úlohy a tieţ v súlade s verejnoprospešnými
činnosťami alebo verejnými funkciami, na ktorých výkon boli organizácie zriadené, a ktoré
sú uvedené v ich zriaďovacích listinách.
Poukázal tieţ na to, ţe podľa § 250i Občianskeho súdneho poriadku, pri preskúmavaní
zákonnosti je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané dňa 13.marca 2009.
Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu bolo vydané dňa 11.mája 2009.
Ţalobcom bolo druhostupňové rozhodnutie doručené dňa 14.mája 2009. V mesiaci júl 2009
sa rozhodnutie ţalovaného stalo právoplatným. Rozhodnutie pamiatkového úradu o vyhlásení
Pánskeho domu za národnú kultúrnu pamiatku je zo dňa 2.októbra 2009. Toto rozhodnutie
bolo napadnuté odvolaním a druhostupňový správny orgán – Ministerstvo kultúry Slovenskej
republiky rozhodovalo o tomto odvolaní dňa 27.novembra 2009. V čase, keď bolo
rozhodované o zaradení Pánskeho domu v P. medzi národné kultúrne pamiatky, bolo uţ
rozhodnutie právoplatné. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nemohol súd v súvislosti
s § 250i Občianskeho súdneho poriadku na túto námietku ţalobcov prihliadať.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali ţalobcovia v prvom
a druhom rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a ţiadali, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko
podľa ich názoru súd prvého stupňa na základe vykonaného odkazovania dospel
k nesprávnym právnym zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Opakovane uviedli, ţe vyvlastniť podľa § 108 ods.2 písm. a/ Stavebného zákona
moţno len vo verejnom záujme pre verejnoprospešné účely podľa schválenej
územnoplánovacej dokumentácie. Musia byť teda splnené súčasne tri kumulatívne podmienky
naraz.
1. Ide o verejný záujem, o aký záujem ide, musí byť jasne a zrozumiteľne formulovaný
v samotnom rozhodnutí – ide o zásadnú vec, ktorá v napadnutom rozhodnutí chýba.
2. Ide o verejnoprospešnú stavbu – podľa ţalobcov nie je, pretoţe ide o uţ jestvujúcu
stavbu a má dôjsť len k jej rekonštrukcii.
3. Ide o verejnoprospešnú stavbu podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie.
Dôvodili tým, ţe ani v napadnutom rozhodnutí a ani v rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu nie je ani vo výrokovej časti ani v odôvodnení presne vyšpecifikované
v akom verejnom záujme má dôjsť k vyvlastneniu nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve
ţalobcov. Formulácie v napadnutých rozhodnutiach sú tak všeobecné, ţe sa môţu aplikovať
na všetky cesty v Slovenskej republike.
Podľa názoru ţalobcov ţalovaný podcenil význam samotného rozhodnutia vo väzbe
na vyvlastňovacie konanie. Vyvlastňovacie konanie, ktoré bude nasledovať v rámci
stavebného konania, je tak závaţným právnym inštitútom, ktorý je spojený so zásahom
do Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv a slobôd, ţe v územnom konaní
sa kladú vysoké nároky na jasnú formuláciu územných rozhodnutí, nakoľko v opačnom
prípade by dochádzalo k nekontrolovateľným vyvlastňovacím konaniam. V rozhodnutí
o umiestnení stavby musia byť konkrétne uvedené podmienky vyvlastňovania, aby sa
dotknutý vlastník mohol včas s podmienkami oboznámiť a vyuţiť všetky moţnosti ochrany
svojho vlastníckeho práva.
Ţalovaný správny orgán ako i účastník konania Slovenská správa ciest, Investičná
výstavba a správa ciest navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.gov.sk , a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 16. februára 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ).
Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 OSP).
Podľa zákonného ustanovenia § 247 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku treba
povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený
na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť
o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Ţalobca musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva.
Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve
je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
Podľa § 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia.
Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v intenciách
ustanovenia § 250i ods.1 Občianskeho súdneho poriadku treba povaţovať také dôkazy, ktoré
vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu,
bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny
orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo
pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané
dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu
posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
Podľa § 250i ods.3 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania
pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd zastáva názor, ţe prvostupňový súd pri rozhodovaní o ţalobe
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaných v prvom a druhom rade postupoval
v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú správne
súdnictvo.
Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, ako i výsledkov doterajšieho
priebehu konania Obec P. ako príslušný prvostupňový stavebný úrad vydal na základe
výsledkov nového územného konania ( po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Krajského
stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSUBB-2008-964/2196-1:OŠSS,My zo dňa
19.novembra 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.decembra 2008) rozhodnutie
o umiestnení stavby „I/66 P. – bodová závada“ pre navrhovateľa Slovenská správa ciest –
Investičná výstavba a správa ciest. V rozhodnutí určil podmienky pre jej umiestnenie
a projektovú prípravu. Vo výrokovej časti rozhodnutia stavebný úrad rozhodol o námietkach
podaných v konaní odvolateľom. Námietky zamietol z dôvodu, ţe s rekonštrukciou cesty
počíta aj schválený územný plán obce P. v jeho doplnku č. 3 a je zaradená v tomto územnom
pláne medzi verejnoprospešné stavby.
Odvolací správny orgán v rozhodnutí konštatoval, ţe napadnuté rozhodnutie bolo
vydané v súlade s ustanovením § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom
znení, stavebný úrad viedol územné konanie, ktoré oznámil účastníkom konania a dotknutým
orgánom v súlade s ustanovením § 36 Stavebného zákona. Rozhodnutie vydal v súlade
s ustanovením § 39a Stavebného zákona a § 47 zákona o správnom konaní, rozhodol
o námietkach účastníkov konania, zosúladil stanoviská dotknutých orgánov spolupôsobiacich
v územnom konaní.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného stavebný úrad viedol
konanie v súlade s ustanovením § 37 Stavebného zákona a následne postupoval v súlade
s ustanovením § 37 ods.2 Stavebného zákona. Rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 39
Stavebného zákona.
Ţalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia taktieţ uviedol, ţe navrhovateľ
doloţil k návrhu všetky potrebné doklady, tak ako je uvedené v ustanovení § 3 vyhlášky
č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona.
Dokumentáciu pre územné rozhodnutie vypracoval projektant s odbornou spôsobilosťou,
tak ako je uvedené v ustanovení § 45 ods.4 Stavebného zákona. Stavebný úrad zabezpečil
v konaní súčinnosť dotknutých orgánov v zmysle ustanovenia § 126 Stavebného zákona,
ktoré chránia verejné záujmy z hľadiska osobitných predpisov. Všetky stanoviská dotknutých
orgánov sú kladné a stavebný úrad ich pripomienky v rozhodnutí zohľadnil. Procesné
pochybenia ţalovaný nezistil.
Konštatoval, ţe:
1. Stavba „I/66 P. – bodová závada“ je stavbou verejnoprospešnou, určenou doplnkom č.
3 územného plánu obce P. v jeho záväznej časti, a preto je moţné pre túto stavbu
pozemky vyvlastniť podľa § 108 stavebného zákona, podľa ktorého ods.2 písm. a/
v súčinnosti s ods.3 vyvlastniť moţno len vo verejnom záujme pre verejnoprospešné
stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie s tým, ţe verejný záujem sa
preukazuje vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa ods.2 písm. a/ sa povaţujú
stavby určené na verejnoprospešné sluţby a pre verejné technické vybavenia územia
podporujúce jeho rozvoj a ochranu ţivotného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci
orgán v záväznej časti územného plánu.
2. Pred samotným vyvlastňovacím konaním prebieha dohadovacie konanie, ktoré môţe
začať aţ po vydaní právoplatného rozhodnutia o umiestnení verejnoprospešnej stavby.
Návrh na dosiahnutie dohody vykonáva investor verejnoprospešnej stavby, v tomto
prípade štát – Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Banská
Bystrica.
Podľa § 38 Stavebného zákona, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke právo
alebo iné právo, moţno bez súhlasu vlastníka rozhodnutie o umiestnení stavby alebo
rozhodnutie o vyuţití územia vydať len vtedy, ak moţno na navrhovaný účel pozemok
vyvlastniť.
Podľa § 108 ods.1 Stavebného zákona, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie
stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v ods. 2, moţno vyvlastniť alebo
vlastnícke práva k pozemkom, k stavbám moţno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu.
Podľa ods. 2 písm. a/, f/ citovaného ustanovenia zákona, vyvlastniť moţno len
vo verejnom záujme pre:
a/ verejnoprospešné stavby, podľa schválenej územno-plánovacej dokumentácie,
f/ výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich
ochranných pásiem podľa osobitných predpisov.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona, verejný záujem a vyvlastnenie na účely
uvedené v ods. 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa ods. 2
písm. a/ sa povaţujú stavby určené na verejnoprospešné sluţby a pre verejné technické
vybavenie územia podporujúce rozvoj a ochranu ţivotného prostredia, ktoré vymedzí
schvaľujúci orgán v záväznej časti územno-plánovacej dokumentácie.
So všetkými relevantnými námietkami ţalobcov sa vyporiadal uţ ţalovaný správny
orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako aj krajský súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať
odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie
napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje
(§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinnom
od 15.októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli najavo ţiadne také nové
skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať.
Naviac Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe na charakter stavby
ako verejnoprospešnej nemá vplyv, či ide o realizáciu celkom novej verejnoprospešnej stavby,
alebo ide len o opravu, či rekonštrukciu verejnoprospešnej stavby, ako cesta I/66
vo vlastníctve Slovenskej republiky a správe štátnej rozpočtovej organizácie nepochybne je.
Verejný záujem je preukázaný, okrem vyššie uvedeného tým, ţe účelom rekonštrukcie
je zaistenie bezpečnosti uţívateľov cesty, ochrany ţivota, zdravia a majetku uţívateľov cesty
a zlepšenie parametrov komunikácie vyuţívanej širokou verejnosťou.
Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totoţnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcov v prvom a druhom rade,
tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd z dôvodov, uvedených vyššie, za správny.
Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Pritom
sa stotoţnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom
a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako aj rozsahom
a dôvodmi podanej ţaloby (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods.1, § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ţe účastníkom ich náhradu
nepriznal. Neúspešným ţalobcom náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a ţalovanému
správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. februára 2011
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová