Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/147/2018

Identifikačné číslo spisu: 7113204261 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7113204261.3

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Bytového podniku mesta Košice, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie č. 13, IČO: 44 518 684, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štefánikova č. 40, proti žalovanému D. U. O., bývajúcemu v A., L. Z. č. 5, zastúpenému advokátskou kanceláriou KRAL PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kukučínova č. 7, IČO: 47 244 143, o zaplatenie 6 292,13 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31. januára 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 31. januára 2017 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Košice I z 12. decembra 2017 č.k. -163 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom z 20. januára 2015 č.k. -92 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 6 292,13 € s príslušenstvom ako náhradu škody spôsobenú žalobcovi konaním žalovaného v rozpore s ich zmluvou o výkone funkcie konateľa z 1. januára 2009. Touto zmluvou sa žalovaný ako konateľ žalobcu zaviazal nepostupovať vo svojej činnosti tak, aby získal na úkor spoločnosti pre seba alebo cudzie podnikanie prednosť, alebo inú neoprávnenú výhodu. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil túto povinnosť tým, že nevykonával svoju pôsobnosť konateľa v súlade so záujmami spoločnosti, získal pre tretiu osobu (svojho otca) neoprávnenú výhodu a tým, že uzatvoril 25. februára 2009 dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov č. XXXXXXXXXXX/XX zo dňa 1. decembra 1998 a následne novú zmluvu o nájme nebytových priestorov č. XX/NZ/NP/XXXX zo dňa 1. júla 2009, v ktorých bolo okrem iného upravené započítanie (1.) nákladov vynaložených otcom žalovaného do zhodnotenia majetku Mesta Košice s (2.) nájomným. Pokiaľ žalobca zastával názor, že mu neplatením nájomného vznikla škoda, podľa presvedčenia súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu - vznik škody, lebo pohľadávka na nájomnom, ktorá mala predstavovať škodu, zanikla v zmysle .

2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 31. januára 2017 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa ods. a 2 (ďalej len „"); žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, predovšetkým so záverom, že v danom prípade nebol preukázaný vznik žalobcovej škody. Ak v konaní sp. zn. Okresného súdu Košice I bola prejudiciálne vyriešená otázka zániku pohľadávky žalobcu voči nájomcovi z titulu nájomného vzájomným započítaním pohľadávok žalobcu a nájomcu, nemôže sa žalobca v tomto konaní proti žalovanému domáhať iného posúdenia pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca, ktorý bol účastníkom (iného) konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie, ktorým jeho žalobu voči nájomcovi zamietol (vzhľadom na zánik pohľadávky započítaním), je týmto rozhodnutím viazaný, a preto nemôže v tomto konaní úspešne uplatňovať proti žalovanému ten istý nárok, aj keď z iného titulu. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania) zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky, ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama, týmto vyriešením viazaný. Súd preto v danom konaní (sp. zn. ) nesmie vychádzať z iného záveru (že pohľadávka nezanikla). V súvislosti s týmto konštatovaním odvolací súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. ) a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ).

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým napadol rozsudok odvolacieho súdu s tým, že jeho dovolanie je prípustné podľa ustanovení a a . 3.1. K dovolaciemu dôvodu podľa v žalobca uviedol, že odvolací súd tým, že „tvrdošijne trval na skutočnosti, že v inom občianskoprávnom konaní bola vyriešená údajne prejudiciálna otázka týkajúca sa tohto konania (pritom išlo o konanie týkajúce sa úplne iných účastníkov), sa odmietol zaoberať konaním žalovaného ako konateľa žalobcu z hľadiska zachovania odbornej starostlivosti a vzniku žalobcovej škody. Takým postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nedostatočných zisteniach a nesprávnom právnych záverov. 3.2. Podľa názoru dovolateľa sa odvolací súd odklonil od právnych záverov (týkajúcich sa prejudiciality) najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí sp. zn. , na ktoré sám poukázal. Prehliadol, že tieto závery o viazanosti súdu skorším vyriešením určitej hmotnoprávnej otázky sa týkajú iba situácie, v ktorej ide o posúdenie hmotnoprávneho vzťahu tých istých subjektov (procesných strán). Sama skutočnosť, že došlo k zániku pohľadávky, ešte bez ďalšieho neznamená, že žalobcovi nevznikla konaním žalovaného škoda. V danom prípade strany sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. (t.j. Bytový podnik mesta Košice, s. r. o. a X.) nie sú totožné so stranami sporu v prejednávanej veci (t.j. Bytový podnik mesta Košice, s. r. o. a D.). Uvedený odklon odvolacieho súdu od záverov dovolacieho súdu zakladá v danom prípade prípustnosť podaného dovolania podľa a podľa presvedčenia dovolateľa opodstatňuje záver, že dovolaním napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnych právnych záveroch ( ). 3.3. Prípustnosť dovolania v zmysle vyvodzoval žalobca z toho, že odvolací súd náležite nezohľadnil tú skutočnosť, že Okresný súd Košice I v konaní sp. zn. zostal iba pri skúmaní formálnej platnosti dohody o započítaní uzatvorenej medzi žalobcom a X., nezaoberal sa ale otázkou porušenia povinností konateľa zo strany D. uvedených v . Podľa názoru dovolateľa dosiaľ dovolacím súdom neriešenou je otázka, či by mal byť neplatný právny úkon, ktorým bola spôsobená škoda konateľom voči spoločnosti postupom podľa . 3.4. Z týchto dôvodov dovolateľ žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu poprel existenciu dôvodov zakladajúcich prípustnosť žalobcovho dovolania. Žiadal dovolanie zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací vychádzal z právnych záverov vyjadrených v rozhodnutí veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 19. apríla 2017 sp. zn. , podstatou ktorých je, že dôvody prípustnosti dovolania v zmysle a nemožno kumulovať; skúmal preto prípustnosť dovolania žalobcu len podľa ustanovenia . Dospel pri tom k záveru, že dovolanie žalobcu v zmysle tohto ustanovenia nie je prípustné. Vzhľadom na to dovolanie žalobcu odmietol uznesením zo 14. septembra 2017 sp. zn. .

6. Na základe sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") v náleze zo 16. mája 2018 sp. zn. (ďalej len „nález") konštatoval, že uznesením najvyššieho súdu zo 14. septembra 2017 sp. zn. bolo porušené základné právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na prístup žalobcu k súdu. Ústavný súd preto uvedené uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V náleze poukázal na zjednocujúce stanovisko pléna ústavného súdu č. k. PLz. -22 z 25. apríla 2018, z ktorého vyplýva, že ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia a a najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska , poruší tým právo na prístup k súdu podľa . Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené až f/ a najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa .

7. Najvyšší súd je viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý vyslovil v náleze ( o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov).

8. Najvyšší súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) skúmal prípustnosť dovolanie žalobcu nielen podľa , ale aj podľa . Prípustnosť kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania vyplýva napokon tiež z uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn. .

9. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (, , , ). Dovolací súd preto skúmal, či došlo k dovolateľom namietanej procesnej vade. 9.2. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle , sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 9.3. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 9.4. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 9.5. Pokiaľ žalobca namietol, že odvolací súd sa nevyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ním podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, z obsahu týchto námietok možno vyvodiť, že namieta najmä nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd preto poukázuje na to, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci. 9.6. Na podstate zásady, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) inú vadu konania (teda nie zmätočnosť), zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa ". Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. 9.7. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém" (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl" (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; svoje právne úvahy a závery náležite odôvodnil. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom priečiacim sa zákonu. Za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. 9.8. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka a zakladajúcim zmätočnosť nie je nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých procesnou stranou navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (, , , ). Súlad tohto právneho názoru s posudzoval ústavný súd napríklad v uzneseniach sp. zn. a , nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. 9.9. Vadu zmätočnosti nezakladá ani (prípadné) nesprávne právne posúdenie veci (porovnaj judikát R 24/2017). 9.10. Na podklade vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcu nie je podľa prípustné.

10. Dovolateľ zastáva názor, že jeho dovolanie je prípustné tiež podľa , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 10.1. Prípustnosť dovolania podľa nezakladá samo tvrdenie dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; určujúcim je až záver (zistenie) dovolacieho súdu, že k tvrdenému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe skutočne došlo. Dovolací súd preto pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia žalobcu o prípustnosti jeho dovolania v zmysle tohto ustanovenia. 10.2. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska , musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu (nie skutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Právna otázka musí byť označená v dovolaní spôsobom jasným, určitým a zrozumiteľným. Dovolateľ musí uviesť, v čom spočíva nesprávnosť jej riešenia a ako mala byť správne riešená. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli , je charakteristický „odklon" jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu" (, , ). V dovolaní, prípustnosť ktorého je vyvodzovaná z , musí dovolateľ špecifikovať ním tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu bližšou konkretizáciou rozhodnutia (rozhodnutí) dovolacieho súdu, ktoré napĺňa pojem ustálená prax dovolacieho súdu (, , , 10.3. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení . Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie dovolacieho súdu mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky a nekonkretizovania podstaty odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v , ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením (pozri aj Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., , Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382 a tiež , , , , ). 10.4. V danom prípade dovolateľ náležitým spôsobom vymedzil právnu otázku (či sa prejudicialita uplatňuje aj v prípade, že určitá otázka bola v skoršom konaní vyriešená vo vzťahu subjektov odlišných od subjektov neskoršieho konania), pri riešení ktorej sa odvolací súd - podľa názoru dovolateľa - odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a ním tvrdený odklon vysvetlil a doložil označením rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. . Najvyšší súd preto skúmal, či dovolanie žalobcu je v zmysle prípustné. 10.5. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že „prejudiciálna (predbežná alebo aj predurčujúca) otázka je taká otázka, ktorá sama predmetom konania nie je, avšak na jej vyriešení je závislé rozhodnutie, ktoré má súd prijať. Prejudicialita takto vyjadruje aj skutočnosť, že v konaní o určitej veci sa vyskytuje relatívne samostatná otázka, ktorá bola predmetom právoplatne skončeného konania a má pre terajšie konanie určujúci význam". Na inom mieste tohto rozhodnutia najvyšší sú konštatoval, že „subjektívne vymedzenie záväznosti rozhodnutia o prejudiciálnej otázke je také, že súd v novom konaní musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkov (totožnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich procesného postavenia v oboch

konaniach). Na iné osoby než účastníkov konania, v ktorom bolo rozhodnuté o prejudiciálnej otázke, resp. ich právnych nástupcov, účinky právoplatného rozsudku sa môžu vzťahovať len v tých prípadoch, kedy tak stanoví zákon". V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd uviedol aj to, že „súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov". Napokon v tomto rozhodnutí najvyšší súd prijal záver, podľa ktorého „so zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek ‚nové' právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov vylúčené (neprípustné)". 10.6. V danom prípade zo spisu vyplýva, že strany sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. nie sú totožné so stranami sporu v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. . I keď žalobcom je v oboch konaniach Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., na žalovanej strane bol v prvom prípade X. (otec žalovaného) a v druhom prípade D.. Právne závery odvolacieho súdu (nezohľadňujúce odlišnosť subjektov týchto konaní), ku ktorým dospel pri riešení otázky prejudiciality, znamenajú odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, prezentovanej v tomto prípade rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. . Dovolanie žalobcu je preto prípustné v zmysle . 10.7. Najvyšší súd sa v danom prípade stotožňuje s právnymi závermi vyjadrenými už skôr v rozhodnutí sp. zn. . Pripomína, že aj v rozhodnutí sp. zn. dovolací súd uviedol, že „pre súd je záväzné posúdenie predbežnej otázky uskutočnené v inom konaní medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku riešenú vo výroku rozhodnutia, t.j. otázku, ktorá bola predmetom konania, pričom riešenie ostatných otázok, s ktorými sa súd musel v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, nie je pre súd v inej veci záväzné". Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí dodal, že „súd nesmie vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie uloženej povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté". 10.8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že závery odvolacieho súdu o tom, že otázky riešené v konaní pred Okresným súdom Košice I sp. zn. sú v zmysle prejudiciality záväzné aj pre účastníkov konania Okresného súdu Košice I sp. zn. , spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

11. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania tiež z , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 11.1. Tiež v prípade dovolania, prípustnosť ktorého je vyvodzovaná z platí, že jeho prípustnosť nezakladá samo tvrdenie dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte nebola dovolacím súdom riešená. Dovolací súd preto pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia žalobcu o prípustnosti jeho dovolania v zmysle tohto ustanovenia. 11.2. Rovnako sa aj pre relevantnosť určitej právnej otázky v zmysle uvedeného ustanovenia vyžaduje, aby mala zreteľné charakteristické znaky. Z toho, čo už dovolací súd uviedol vyššie vo vzťahu k právnej otázke relevantnej podľa (t.j., že musí ísť o právnu otázku hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, ktorá je v dovolaní vyznačená spôsobom jasným a dostatočne určitým) a čo sa primerane vzťahuje aj na právnu otázku relevantnú podľa , dovolací súd

- pre účely tohto dovolacieho konania - osobitne zdôrazňuje, že musí ísť o otázku, na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. 11.3. V danom prípade je z dovolania zrejmé, že žalobca kladie dôraz na okolnosti, s ktorými sa dovolací súd vyporiadal už vyššie v súvislosti s prípustnosťou podaného dovolania podľa a tiež vyjadrením právnych záverov týkajúcich sa otázky prejudiciality. Žalobca to aj sám vyjadril v dovolaní konštatovaním, že dôvod prípustnosti jeho dovolania podľa je spätý s dôvodom prípustnosti dovolania podľa (lebo je „ je daný tým, že odvolací súd nesprávne aplikoval judikatúru najvyššieho súdu"). Žalobca odvolaciemu súdu vytýka, že (v bode 48. svojho rozsudku) označil pre účely odvolacieho konania za irelevantné otázky týkajúce sa dôsledkov započítania pohľadávky v právnom vzťahu žalobcu a Petra Hrabovského. Z dovolaním napadnutého rozsudku je zrejmé, že odvolací za kľúčovú pre svoje rozhodnutie považoval viazanosť právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Košice I pod sp. zn. a že z tohto dôvodu neriešil otázku, či

zakladá (môže zakladať) škodu postup konateľa v rozpore s . Rozhodnutie odvolacieho súdu na riešení tejto otázky nie je založené. 11.4. Dovolanie žalobcu preto podľa prípustné nie je.

12. Z dôvodov uvedených v bodoch 11.5. až 11.8. dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu je a/ prípustné podľa a zároveň b/ dôvodné, lebo v ňom dovolateľ opodstatnene uplatnil dovolací dôvod v zmysle .

13. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší ( ). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí ( ). Dovolací súd podľa týchto ustanovení zrušil rozsudok odvolacieho súdu, spolu s ním zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I z 12. decembra 2017č.k. -163, ktorým bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho a dovolacieho konania; vec vrátil na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

14. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

15. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.