Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/29/2018

Identifikačné číslo spisu: 6018010013 Dátum vydania rozhodnutia: 16. októbra 2018 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6018010013.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra 2018 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného G. V., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6. júna 2018, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného G. V. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 6. júna 2018, sp. zn. , podľa Tr. druhá veta z dôvodu uvedeného v odmietol návrh odsúdeného G. V. na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že odsúdený návrh na obnovu konania oprel o tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré boli už skôr právoplatne zamietnuté, a to v konaniach vedených Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. (návrh odsúdeného z 9. júna 2016 a doplnený podaním z 7. októbra 2016) a v konaní vednom pod sp. zn. , v ktorom odsúdený namietal aj neprimeranosť mu uloženého trestu na podklade zásady „trikrát a dosť“ a navrhoval vypočutie svedkyne R. F.. V poradí tretí návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej krajským súdom pod sp. zn. je tak len opakovaním jeho predchádzajúcich návrhov, ktoré boli právoplatne zamietnuté. Nad rámec rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že skutočnosti a dôkazy uvedené odsúdeným boli súdu známe už v pôvodnom konaní, a tieto v spojení s pôvodne vykonanými dôkazmi nie sú takého charakteru, aby mohli mať vplyv na iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného, najmä ak v pôvodnom konaní bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa odsúdený dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol potrestaný. V posudzovanom prípade krajský súd teda odmietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania na neverejnom zasadnutí, pretože odsúdený opakoval svoje návrhy ( ) na povolenie obnovy konania, ktoré pre nezistenie podmienok povolenia obnovy konania ( ), už boli právoplatne zamietnuté. Proti uzneseniu krajského súdu podal odsúdený prostredníctvom obhajkyne sťažnosť podaním doručeným dňa 28. júna 2016, doplnenú podaním z 10. júla 2018, v ktorej zopakoval, že výsluchom svedkyne R. F. a poškodeného L. V., by bolo možné zistiť nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine a treste. V ostatnej časti svojej sťažnosti odsúdený rozhodnutiu krajského súdu vytýkal, že sa

nedostatočne venoval jeho argumentácii o neprimeranosti mu uloženého trestu odňatia slobody (21 rokov) v zmysle zásady „trikrát a dosť“ podľa § 43 ods. 1 Tr. zák., pričom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. vo vzťahu k asperačnej zásade, ktoré je podľa neho aplikovateľné i na aplikáciu zásady „trikrát a dosť“. Z uvedených dôvodov odsúdený napadol sťažnosťou rozhodnutie krajského súdu a navrhol, aby nadriadený súd sám vyhovel jeho návrhu na povolenie obnovy konania sp. zn. a zrušil výrok o vine a treste mu uložený rozsudkom v tomto konaní. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sa k podanej sťažnosti odsúdeného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na podklade riadne a včas podanej sťažnosti preskúmal v zmysle správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná. Podľa z dôvodu uvedeného v môže (súd) návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .Vo všeobecnej rovine nadriadený súd úvodom pripomína, že účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku nie je revízia pôvodného trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotili súdy v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať. Skutočnosťou predtým súdu neznámou zmysle sa rozumie predovšetkým taká skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Ide predovšetkým o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. V predloženej trestnej veci odsúdený prostredníctvom podania zo 14. marca 2018 (č. l. 1) a jeho doplnením napísaným ustanovenou obhajkyňou dňa 17. mája 2018 (č. l. 9) navrhol povoliť obnovu konania v jeho trestnej veci, pretože má za to, že výsluchom svedkyne R. F. a L. V. možno zistiť nové skutočnosti a dôkazy v zmysle a namietal neprimeranosť mu uloženého trestu odňatia slobody, použitím zásady pre ukladanie trestov známej ako „trikrát a dosť“ v zmysle Tr. Z obsahu predložených spisov (sp. zn. a ) týkajúcich sa skorších návrhov odsúdeného na povolenie obnovy konania pred krajským súdom vyplýva, že vypočutie tých istých svedkov t. j. R. F. a L. V., ako aj námietku neprimeranosti uloženého trestu použitím zásady „trikrát a dosť“ neúspešne namietal v konaní sp. zn. , v ktorom bol jeho návrh na povolenie obnovy právoplatne zamietnutý z dôvodu nezistenia podmienok obnovy konania podľa Odsúdeným uvádzanými skutočnosťami sa teda už súdy skôr zaoberali, jeho návrh z totožných dôvodov právoplatne zamietli, nakoľko nezistili dôvod pre povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci. Zo strany obvineného sa tak jedná o opakovanie jeho návrhu na povolenie obnovy z konania sp. zn. z tých istých dôvodov, ktorý krajský súd správne podľa druhá veta z dôvodu podľa odmietol. Osobitne k námietke neprimeranosti uloženého trestu v dôsledku uplatnenia zásady zvanej ako „tri krát a dosť“ podľa Tr. , nadriadený súd vzhľadom na jej časté opakovanie v podaniach odsúdeného dodáva, že samotná námietka odsúdeného nie je novou skutočnosťou v zmysle Takouto novou právnou skutočnosťou by bol až nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým by bolo rozhodnuté o protiústavnosti ustanovenia Tr. (resp. aktuálne Tr. ) na podklade ktorého bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody. Zároveň je však potrebné uviesť, že súlad zásady „trikrát a dosť“ s bol už predmetom konania pred ústavným súdom, ktorý v rozhodnutí z 2. novembra 2011, sp. zn. konštatoval, že uvedená zásada je ústavne konformná. Na základe uvedeného najvyšší súd sťažnosť odsúdeného podľa zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.