Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

sa odklonil od rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 246/2018, sp. zn. 3 Cdo 36/2019 a sp. zn. 4 Cdo 15/03, ako aj ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 16/2009. Sťažovateľodvolacieho súdu od rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 246/2018, sp. zn. 3 Cdo 36/2019, sp. zn. 4 Cdo 15/03 a rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 16/2009.vo vzťahu k sťažovateľom uvádzanému rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 36/2019 konštatoval (bod 14 odôvodnenia), že v ňom bola riešená odlišná problematika

odvolateľmi. Názory Najvyššieho súdu SR vyslovené v jeho zrušujúcom rozhodnutí č. k. 3Cdo/36/2019-107 zo dňa 23.5.2019 boli pritom pre odvolací súd záväzné (§ 243d ods. 1 OSPako judikát R 57/1968, na ktoré poukázal vo svojom uznesení v uznesení č. k. 3Cdo/36/2019-107 zo dňa 23.5.2019 Najvyšší súd SR, podľa ktorého sa náhrada mzdy môže zamestnancoviprieskum (viď bod 29 rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 36/2019); teda dovolací súd dovolanie nepovažoval za procesne prípustné, čo je dôvodom

16/2009. Odvolací súd nerešpektoval právny názor dovolacieho súdu v rozhodnutí 3Cdo 36/2019, že opodstatnenosť domáhania sa práv závisí od splnenia povinnosti tvrdiťsúdy nerešpektovali rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 36/2019, dovolací súd poukazuje, že spomínané rozhodnutie riešilo od tejto veci odlišnú

(R 90/1970) a ktoré sú aj napriek zmenám v právnej úprave naďalej aktuálne (3Cdo/36/2019, tiež 5Cdo/225/2018). Podporný poukaz na „zmrazenie platov všetkých zamestnancov“

inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 36/2019 s tým, že náhrada mzdy, ktorá patrí zamestnancovi pri neplatnom skončení pracovnéhopoukazuje súd prvej inštancie, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 36/2019 je v tomto prípade nepoužiteľné. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo

sú jej známe rozhodnutia súdov nižšej inštancie a dovolacieho súdu (napr. 3Cdo/36/2019), v ktorých súdy schematicky a nekriticky preberajú záver z R 90/1970 a paušálnesúdu (R 90/1970) a aj napriek zmenám v právnej úprave sú naďalej aktuálne (3Cdo/36/2019, tiež 5Cdo/225/2018). 16. Ako druhú uviedla žalovaná právnu otázku či „má

nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP (1 Cdo 64/2018, 2 Cdo 157/2018, 3 Cdo 36/2019, 4 Cdo 207/2018, 5 Cdo 201/2018, 6 Cdo 128/2017, 7 Cdo 158/2018, 8 Cdo 168/2018)

nedôvodnú zamietnuť. 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Cdo/36/2019-107 zo dňa 23.5.2019 (na dovolanie žalovanej) napadnutý rozsudok Krajskéhoodvolateľmi. Názory Najvyššieho súdu SR vyslovené v jeho zrušujúcom rozhodnutí č. k. 3Cdo/36/2019-107 zo dňa 23.5.2019 boli pritom pre odvolací súd záväzné (§ 243d ods. 1 OSPako judikát R 57/1968, na ktoré poukázal vo svojom uznesení v uznesení č. k. 3Cdo/36/2019-107 zo dňa 23.5.2019 Najvyšší súd SR, podľa ktorého sa náhrada mzdy môže zamestnancovi

zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer so zamestnancom (3 Cdo 36/2019). Odvolací súd v preskúmavanej veci nijako nezohľadnil práve tento satisfakčný

čase jeho vyhlásenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/36/2019 z 23.5.2019, bod 27; obdobne R 57/1968, 5 Cdo 269/2007). Záver mestského súdu