Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Asan/12/2017

Identifikačné číslo spisu: 3016200575 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Benczová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3016200575.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: gomeo s.r.o., so sídlom Urbánkova 19/5, 971 01 Prievidza, právne zastúpený JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 16. mája 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -39 zo dňa 08. júna 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -39 zo dňa 08. júna 2017 a vec mu vracia na nové konanie.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 16. mája 2016. Predmetným rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len ,,SOI“) so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj č. F/0253/03/2015 zo dňa 18. novembra 2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000,- eur pre porušenie zákazu predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak formou podomového predaja a zásielkového predaja podľa Rozhodnutie vychádzalo z výsledkov vykonanej kontroly ktorou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt umožnil predaj tabakového výrobku, cigary BRUN DEL RÉ COLONIAL ROBUSTO v hodnote 9,60 eur, prostredníctvom internetového obchodu www.cigarclub.sk bežnému spotrebiteľovi.

2. Krajský súd ako správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v prejednávanom prípade inšpektori SOI vykonali kontrolný nákup na internetovej stránke žalobcu www.cigarclub.sk pod fiktívnym menom O. W., t. j. vystupovali ako spotrebiteľ. Ako údaje kupujúceho preto boli uvedené adresa a meno

spotrebiteľa. Kontrolný nákup bol vykonaný tak, že tovar - cigara BRUN DEL RÉ COLONIAL ROBUSTO bol vložený do košíka a spôsob doručenia bol zvolený kuriérskou službou s platbou na dobierku. Objednávka uvedeného tovaru bola následne prijatá a potvrdená priamo na stránke www.cigarclub.sk, ako aj na zadanej mailovej adrese I.@soi.sk.

3. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že uvedeným postupom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na predaj tabaku a tabakových výrobkov prostredníctvom zmluvy uzavretej na diaľku, a to potvrdením automatickým e-mailom, v zmysle publikovaných obchodných podmienok žalobcu, bez ohľadu na účelové a nepreukázané tvrdenie žalobcu, že po následnom automatickom potvrdení objednávky by došlo ešte k individualizovanému posúdeniu objednávky, pri ktorom by došlo k jej odmietnutiu. Napriek dostatočnému časovému odstupu medu vykonaním kontroly a začatím správneho konania žalobca nepreukázal individuálne posudzovanie objednávok relevantnými dôkazmi. 4. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti zakotvenej v , čo bolo preukázané na základe riadne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi, krajský súd sa stotožnil so závermi správnych orgánov, k výške pokuty uviedol, že zodpovedá zákonným podmienkam a nakoľko žalobca túto skutočnosť ani nenamietal, krajský súd aj v tomto smere poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

5. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca (kasačný sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa a , v ktorej navrhol, aby kasačný súd v zmysle ust. rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne mení tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie, prípadne v zmysle ust. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.

6. Sťažovateľ v prvom rade v zmysle namietal zákonnosť a správnosť súdom akceptovaných záverov o preukázaní vzniku kúpnej zmluvy na základe vykonanej internetovej objednávky a zároveň namietal procesné pochybenie krajského súdu, ktorý nerešpektoval jeho žiadosť o nariadenie pojednávania na prejednanie veci.

7. Žalovaná sa vecne vyjadrila k podanej kasačnej sťažnosti len vo vzťahu k správnosti záverov o preukázaní uzavretia zmluvy ako podmienky pre vznik zodpovednosti za správny delikt a žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Trvala na zisteniach inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie zachytených v inšpekčnom zázname zo dňa 03. augusta 2015 a nestotožnila s tvrdením sťažovateľa, že by Krajský súd v Trenčíne „nepochopil právnu podstatu veci a z toho dôvodu vec nesprávne právne posúdil.“ K zásielkovému predaju uviedla, že základnými definičnými znakmi zásielkového predaja je teda uzavretie a dohodnutie záväzkového vzťahu; výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie; bez súčasnej fyzickej prítomnosti zmluvných strán, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) postupom podľa a nasl. (ďalej len „“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a ).

9. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu podanej proti rozsudku správneho súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. zo dňa 16. mája 2016. Predmetným rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj č. F/0253/03/2015 zo dňa 18. novembra 2015, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000,- eur pre porušenie zákazu predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na

fajčenie a neobsahujú tabak, nakoľko pri kontrole bolo zistené, že kontrolovaný subjekt umožnil predaj tabakového výrobku, prostredníctvom internetového obchodu www.cigarclub.sk bežnému spotrebiteľovi.

10. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( ).

11. v ust. stanovuje prípady, kedy je správny súd povinný nariadiť pojednávanie na prejednanie veci samej, vrátane prípadu podľa písm. a), ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.

12. Podľa , v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

13. Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada.

14. V zmysle kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

16. Kasačný súd preskúmava napadnuté rozhodnutie zásadne z hľadiska uplatnených dôvodov kasačnej sťažnosti (sťažnostných bodov). Kasačný súd skúma, či tu existuje uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa a jeho náležité vymedzenie podľa .

17. Kasačný sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uplatnil dva kasačné dôvody, a to podľa ust. tvrdiac, že v správnej žalobe žiadal nariadenie pojednávania a nie je mu zrejmé, prečo krajský súd nenariadil vo veci samej pojednávanie, druhý kasačný dôvod sťažovateľ vymedzil podľa tvrdiac, že krajský súd nepochopil právnu podstatu veci a z tohto dôvodu vec nesprávne právne posúdil.

18. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal námietkou sťažovateľa procesného charakteru týkajúcou sa ust. , že krajský súd v konaní pochybil, keď nenariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, hoci vo všeobecnej správnej žalobe zo dňa 18. júla 2016 prejednávanej na Krajskom súde v Trenčíne v konaní pod sp. zn. žiadal nariadenie pojednávania. Namietal, že nie je mu zrejmé prečo krajský súd nenariadil vo veci samej pojednávanie, na ktorom mohli byť objasnené aj ďalšie skutkové okolnosti daného prípadu a na ktorom mohol sťažovateľ aj osobne argumentovať o nezákonnosti postupu správnych orgánov, čím znemožnil sťažovateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Kasačný súd zo súdneho spisu zistil, že žalobca v úvode žaloby, časti A. Všeobecné správna žaloba v zmysle ust. slovne uviedol, že žiada nariadenie pojednávania. Krajský súd túto zákonnú požiadavku žalobca nerešpektoval a predsedníčka senátu 11S dala dňa 25.05.2017 vo veci pokyn podľa SR a podľa ust. na vyvesenie oznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku veci na deň 8. júna 2017. Oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu

26.5.207 a zvesené 8. júna 2017 (č. l. 35-36 súdneho spisu). V písomnom vyhotovení rozsudku krajského súdu č. k. -39 zo dňa 08. júna 2017, krajský súd v bode č. 7 uviedol, že vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa .

20. Podľa (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. (4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

21. Podľa , rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.

22. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov rešpektovať požiadavku žalobcu uvedenú v žalobe, že žalobca žiada nariadenie súdneho pojednávania na prejednanie jeho žaloby, podľa súčasne platnej právnej úpravy v správnom súdnictve v zmysle ustanovenia .

23. V tejto súvislosti kasačný súdu poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -19 zo dňa 11. marca 2010 v ktorom konštatoval, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na Dohovoru a , ktoré právne normy citoval, zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. , ), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

24. V prejednávanej veci kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že správny súd zákonnú požiadavku žalobcu v zmysle uvedenú v žalobe vo veci nariadiť pojednávanie nerešpektoval a o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím porušil jeho ústavné právo na spravodlivý proces.

25. Vzhľadom na vyššieuvedený záver o porušení práva na spravodlivý proces pri rozhodovaní krajského súdu, nepovažoval kasačný súd za dôvodné vysporadúvať sa s druhou kasačnou námietkou ohľadne správnosti právnych záverov krajského súdu vo vzťahu k preukázaniu konania, ktoré bolo dôvodom pre záver o preukázaní správneho deliktu.

26. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že kasačná sťažnosť v zmysle ustanovenia je dôvodná, preto rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 8. júna 2017 č. k. - 39 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať pri prejednaní veci v zmysle platnej právnej úpravy a v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti (ustanovenie ).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.