Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-79-2020.pdf
PDF · 362.85 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu LaD GROUP, s.r.o., so sídlom Kpt. Pavlíka 611/14, Svidník, IČO: 44 453 680, zastúpeného Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101309595/2020 zo dňa 13.08.2020 na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Dňa 22.05.2017 Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou (ďalej aj správca dane) oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016.
2. Dňa 01.01.2016 bola uzavretá rámcová zmluva o podmienkach dodávok tovarov a služieb medzi zmluvnými stranami žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťou VAMEX, a. s. Košice ako odberateľom. Účelom tejto zmluvy bolo stanoviť všeobecné a osobitné podmienky, na základe ktorých sa dodávateľ zaviazal za podmienok v nej uvedených dodávať odberateľovi tovar a služby podľa druhovej a množstevnej a kvalitatívnej špecifikácie uvedenej v prílohách tejto zmluvy. Dodávateľ sa touto zmluvou zaviazal dodávať odberateľovi na základe jednotlivých písomných objednávok tovar a/alebo služby a to v množstve a druhoch špecifikovaných v jednotlivých objednávkach. Špecifická charakteristika predmetných objednaných tovarov a/alebo služieb je obsahom prílohy číslo 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Odberateľ sa zaviazal prevziať dodaný objednaný tovar a/alebo službu a zaplatiť dodávateľovi dohodnutú cenu vo výške a za podmienok podľa tejto zmluvy. Podľa článku 7 kúpna cena a spôsob jej úhrady bod 10 dodávateľ pri splnení podmienky trvania účinnosti tejto zmluvy na základe faktúr, ktoré vystaví a zašle odberateľovi sa zaviazal poskytovať odberateľovi zľavu v dohodnutom intervale a vo výške dohodnutej v prílohe číslo 4 zmluvy z celkového objemu nákupu realizovaného odberateľom v dohodnutých cenách bez DPH. V prílohe číslo 4 k rámcovej zmluve o podmienkach dodávok tovarov a služieb bol dohodnutý odberový bonus, ktorý sa kupujúci odberateľ zaviazal vyfakturovať dodávateľovi dohodnutý odberový bonus z celkového objemu dodávok tovarov a služieb po dosiahnutí obratu špecifikovaného v tejto prílohe číslo 4.
3. Správca dane vykonal dňa 16.10.2017 miestne zisťovanie, o ktorom bola spísaná zápisnica u daňového subjektu CAPEX s.r.o. Miestneho zisťovania sa zúčastnil za daňový subjekt CAPEX s.r.o. A. V., konateľ spoločnosti. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie dodávok tovaru v roku 2016 u daňového subjektu pre odberateľa žalobcu. Zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie u daňového subjektu CAPEX s.r.o. za účelom preverenia dodávok tovaru v roku 2016 u daňového subjektu pre odberateľa žalobcu. Bolo zistené, že daňový subjekt podniká v oblasti veľkoobchodná činnosť potraviny. V roku 2016 boli daňovým subjektom vystavené faktúry pre odberateľa žalobcu. Konateľ spoločnosti sa k vystaveným faktúram vyjadril, že faktúry boli vystavené daňovým subjektom, boli odkontrolované. Skladové priestory sú na adrese sídla vo vlastníctve daňového subjektu, niektorý tovar je priamo dodávaný odberateľom. Tovar je odoberaný spoločnosťou žalobcom, ktorá si ho sama prepravuje, zvyčajne dodajú svoj tovar ako kakao, hrozienka a iné a berú zakúpený tovar, ale inokedy je tovar dodaný s prepravou do spoločnosti žalobcu. Tovar do skladu a zo skladu je evidovaný iba cez prijaté a vystavené faktúry a dodacie listy, karty a jej pohyby. K miestnemu zisťovaniu bola predložená karta nákup a predaj vlašských orechov, kde bol uvedený dodávateľ CALL 2 BIZ, spol. s r.o. a odberateľ žalobca. Tovar pre odberateľa je dodávaný na základe ústnej objednávky. Faktúry boli uhradené časť zápočtom, dohoda o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov, časť bezhotovostným spôsobom. K spolupráci podľa konateľa došlo tak, že hľadali určitý tovar, na internete zistili, že takýto tovar má táto spoločnosť a tak ich kontaktovali už niekedy v roku 2011. Faktúry boli zaevidované v evidencii DPH. Daňový subjekt eviduje predaj aj prostredníctvom ERP úhrada faktúr. Konateľ spoločnosti previedol zamestnancov správcu dane skladovým priestorom.
4. Správca dane vykonal ústne pojednávanie dňa 24.10.2017, ktorého predmetom bolo vypočutie svedka F. H., konateľa spoločnosti ROBSTAV SK s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 04.08.2017, právny nástupca spoločnosť Akusha s.r.o. Svedok uviedol, že sídlo spoločnosti tvorila jedna kancelária v prenájme, ale je to budova jeho ako fyzickej osoby. Spoločnosť vykonávala obchodnú činnosť zameranú najmä na výkup orechov, prípadne aj stavebná činnosť v subdodávke. Robil sám, prípadne tu boli aj nejakí živnostníci, ktorí pre neho pracovali. Mal auto dodávku, auto bolo jeho ako fyzickej osoby. Spoločnosť vlastnila skôr hnuteľný majetok, nemala v prenájme žiadny majetok. Spoločnosť mala kanceláriu - sídlo spoločnosti na poschodí, ale aj kanceláriu na prízemí, ktorú spoločnosť ďalej prenajímala. Doklady odovzdal, má o tom aj protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti zo dňa 11.07.2017. Na otázku, čo viedlo jeho rozhodnutie ako jediného spoločníka zlúčiť spoločnosť ROBSTAV SK, s.r.o. do spoločnosti Akusha s.r.o. uviedol vážny zdravotný stav. K faktúram s predmetom fakturácie vlašský orech uviedol, že ku každej faktúre je dodací list a zmluva, na základe čoho to bolo dodané. Išlo o výkup orechov v obciach na južnom Slovensku, čo bolo vyhlásené miestnym rozhlasom a následne vykúpené od občanov. Orechy neboli nakúpené od daňových subjektov.
5. Správca dane vykonal 30.10.2017 miestne zisťovanie u daňového subjektu Monika fashion, s.r.o., ktorého sa zúčastnila xyz, konateľka spoločnosti, predmetom ktorého bolo preverenie faktúr vystavených daňovým subjektom pre odberateľa žalobcu v mesiacoch august 2016 až december 2016. Konateľka spoločnosti k faktúram za vlašské orechy predložila príjmové pokladničné doklady vystavené v časti organizácie uvedená osoba, ktorá orechy predala a v časti prijaté od pečiatka spoločnosti Monika fashion, s.r.o. Príjmové pokladničné doklady vystavila konateľka, výdavkové pokladničné doklady boli vystavené iba 4 ako súhrnné. Orechy vykupovala sama konateľka, neskôr otec a sem tam aj mama. Bolo to v obciach Vechec, Vranov, Iňačkovce, Stretáva, Stretávka a inde. Auto používala otcove, Peugeot. Orechy sa vyzberali do debni alebo vriec, váhu mala vlastnú menšiu, ak to bolo väčšie množstvo tak sa delilo na dvakrát. Orechy boli vozené priamo odberateľovi do skladu na tejto adrese, alebo do haly. Orechy odoberali konatelia raz jeden raz druhý, alebo xyz. Faktúry boli uhradené. Faktúry boli zaevidované v evidencii DPH a daň bola odvedená v príslušnom zdaňovacom období.
6. Dňa 30.10.2017 sa konalo ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu, na ktorom bolo zistené, že podnikateľským aktivitám žalobcu slúži prevádzka sklad - Z. XXX, Z., v prenájme skladovacia hala Z. XXXX, Z. zakúpená v roku 2013, v majetku od roku 2014, športvýroba hala vydražená v roku 2014 - Z. XXX, Z.. V roku 2016 mali v Košiciach vlastnú kanceláriu. Ďalej boli položené otázky, za akým účelom bol zakúpený tovar, resp. materiál uvedený v tabuľke v tejto zápisnici. Žalobca sa písomne vyjadril k zápisnici o ústnom pojednávaní spísanej Daňovým úradom Prešov, pobočka Vranov nad Topľou dňa 30.10.2017. Predložil správcovi dane doplňujúce informácie, doklady a vyjadrenia k otázkam správcu dane, ktoré neboli zodpovedané pri ústnom pojednávaní.
7. Správca dane vykonal miestne zisťovanie dňa 23.11.2017 u daňového subjektu CALL 2 BIZ, spol. s r.o., o ktorom spísal zápisnicu. Predmetom bolo preverenie faktúry vystavených daňovým subjektom pre odberateľa CAPEX s.r.o. na dani z pridanej hodnoty v zdaňovacom období 3. štvrťrok 2016, 4. štvrťrok 2016. Za daňový subjekt sa zúčastnil W. W., nar. XXXX a W. W. nar. XXXX, ktorí sa vyjadrili, že spoločnosť nepoznajú, nespomínajú si, žeby podpísali nejaké papiere týkajúce sa tejto spoločnosti, ani žiadnej inej, nevedia sa vôbec vyjadriť.
8. Dňa 07.12.2017 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní u daňového subjektu CALL 2 BIZ, spol. s r.o. Za daňový subjekt CALL 2 BIZ, spol. s r.o. sa zúčastnil U. F., splnomocnený zástupca. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov spoločnosti CALL 2 BIZ, spol. s r.o. v 3. a 4. štvrťroku 2016. Splnomocnený zástupca sa pri miestnom zisťovaní vyjadril ku generálnej plnej moci predloženej zamestnancami správcu dane, že mu udelená na preberanie pošty, nakoľko je na adrese jeho trvalého pobytu sídlo spoločnosti, na daňovom úrade je predložená z dôvodu, že na daňovom úrade evidoval registračnú pokladňu. K podnikateľskej činnosti sa vyjadril, že nevie, čo spoločnosť robila, prevzal niekedy písomnosti za túto spoločnosť z Čiech a tiež z daňového úradu, ktorá ide na jeho meno. K dokladom sa vyjadril, že žiadne nemá, niekedy sa stalo, že prišla výzva na zaplatenie poštou, ale ani túto neplatil. K spoločnosti sa vyjadril, že nikdy v jej mene nepodnikal, nikdy žiadne faktúry nevystavoval, ani s nikým za túto firmu nejednal. S konateľom spoločnosti sa pozná bežne, stretli sa asi pred piatimi mesiacmi a poslednýkrát predvčerom, ale ohľadom firmy to nebolo. K faktúre zo dňa 27.12.2016 vystavenej spoločnosťou CALL 2 BIZ, spol. s r.o. sa vyjadril, že takúto faktúru vidí prvýkrát, nevystavoval ju ani žiadnu za túto spoločnosť a uviedol, že nevie, kto by mohol takéto faktúry vystavovať. Nikdy za túto spoločnosť nevystupoval, v rámci podnikateľskej činnosti, nemal vedomosť ani účtoch v bankách, ani žiadne finančné prostriedky za túto spoločnosť neprevzal ani nevydal.
9. Správcovi dane doručili oznámenia Obecný úrad Sačurov, Obec Vrbnica, Obec Iňačovce, Obec Banské, Obec Vechec, Obec Továrne, Obec Jasenov, Obec Stretáva, Obec Jastrabie pri Michalovciach, Obec Zemplínsky Branč, Obec Palín, Obec Hažín nad Cirochou, Obec Jasenov, okres Sobrance.
10. Boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 22.01.2018, 24.01.2018, 25.01.2018, 26.01.2018, predmetom bolo vyjadrenie sa k príjmovým pokladničným dokladom, a to O. G., O. F., D. O., V. U. F. N., O. W., V. U., L. N., O. S., C. T., C. C., O. W., O. H.. V. O., O. S..
11. Dňa 09.02.2018 sa konalo ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo vypočutie svedka O. F., konateľky spoločnosti Monika fashion, s.r.o. K faktúram s dátumom dodania september až december 2016, ktorými fakturovala odberateľovi žalobcovi vlašské orechy uviedla, že robila výkup sama, párkrát s ňou boli kamarátky, ohlásené bolo niekedy starostom v rozhlase, niekedy len zastavila auto mala požičané od otca osobné auto biela farba, orechy len vykupovala a dodávala ďalej. Príjmové pokladničné doklady vypisovali všetci, čo s ňou chodili, dávali ich podpisovať tým, čo predávali orechy, dávala kópie, vykúpené orechy odovzdávala odberateľovi do jeho skladu. Výdavkové doklady nevedela, že treba vydávať, dávala len príjmové, pretože oni dostali peniaze. Tie, čo sú nezaevidované do účtovníctva nedala. Ohlasovalo sa asi iba v dvoch obciach. A. V. s ňou chodila, ukazovala okolie, mohli si ľudia myslieť, že predávajú jej, nevie, či ona za nich podpisovala. Konateľa spoločnosti žalobcu H. S. pozná veľmi dávno. Na otázku, že príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 20.10.2016 mala vykúpiť orechy od H. S. 71,50 kg v sume 321,75 eur, konateľa spoločnosti žalobcu, aký zmysel malo vykúpiť orechy od pána S., keď ich zároveň dodala jeho spoločnosti žalobcu prostredníctvom faktúry, uviedla, že si nepamätá, kto vypisoval doklad, jej písmo to nie je, orechy od neho kúpila, nevie kto s ním rozprával, nevie odpovedať.
12. Dňa 13.03.2018 bol spísaný úradný záznam s predmetom zhotovenia fotografie z mobilu zamestnanca správcu dane s tým, že dňa 25.01.2018 zamestnanec správcu dane vyhotovil vlastným mobilným telefónom fotografiu plagátu vylepeného na stĺpe verejného osvetlenia v Obci Iňačovce pri ceste na križovatke. Na plagáte boli uvedené údaje týkajúce sa výkupu vlašských orechov s uvedením času, miesta a kedy, aké orechy a uvedené meno pani V..
13. Dňa 15.03.2018 bol spísaný úradný záznam s opisom zistených skutočností, že správca dane prijal telefonický hovor od osoby, ktorá sa predstavila ako p. C., ktorý uviedol správcovi dane, že si prevzal písomnosť, v ktorej ho správca dane predvolal na vypočutie svedka v súvislosti s kontrolou daňového subjektu žalobcu. Uviedol, že on nevie, čo by mal správcovi dane na ústnom pojednávaní uviesť, keďže
on už 2 roky vo firme CAPEX nie je, nevie nič o obchodoch uvedenej spoločnosti, nemá žiadne doklady, faktúry a ani vedomosť o činnosti tejto spoločnosti. Dňa 19.03.2018 bol opätovne spísaný úradný záznam s opisom zistených skutočností, že kontaktoval zamestnanca správcu dane S. C., jeden z konateľov spoločností CAPEX s.r.o. Oznámil, že on nevie, za akým účelom by mal prísť na ústne pojednávanie, keď v spoločnosti CAPEX s.r.o. už nie je 2 roky, je na dôchodku. Je síce štatutárom, ale do firmy nechodí, len keď ho zavolajú. Ale on žiadnu činnosť za túto spoločnosť nevykonáva. Faktúry nevystavuje a spoločnosť žalobcu nepozná.
14. Dňa 09.04.2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s predmetom vypočutia svedka A. V., konateľ spoločnosti CAPEX s.r.o. Svedok uviedol, že v spoločnosti zabezpečuje celú ekonomiku firmy, nákup tovaru, čiastočne predaj tovaru pre veľké firmy, úhrady faktúr. A. C. predáva tovar tiež, ale už len cez telefón starším stálym zákazníkom. Nič iné pán C. nevykonáva. Orechy doniesol od firmy CALL 2 BIZ, spol. s r.o. niekde dolu od Komárna. Šofér pán M. L. živnostník ich autom dodávkou orechy vyzdvihol na adrese, ktorú upresní dodatočne a priamo ich dodal odberateľovi vo Svidníku. Zabezpečoval všetku prepravu od svojho dodávateľa odberateľovi. Spoločnosť CALL 2 BIZ, spol. s r.o. bola jediným dodávateľom. Riešil to cez jedného pána V. A., s ktorým dohadoval telefonicky. Zo spoločnosti CALL 2 BIZ, spol. s r.o. nepozná nikoho. Orechy boli prevzaté na adrese, ktorú poskytol pán A.. Boli naložené do auta a prevezené do Svidníka. Ak predávali tovar pre spoločnosť žalobcu bol dodaný s prepravou. Faktúru spoločnosť CALL 2 BIZ, spol. s r.o. posielala vždy so šoférom. Platba pre spoločnosť CALL 2 BIZ, spol. s r.o. bola v hotovosti, tak že šoférovi dali peniaze, ktorý ich odovzdal pri preberaní orechov, nebol pri tom žiadny problém. V roku 2017 s nimi robili v januári, februári potom už nie, už potom začali kupovať z Poľska. Na otázku, aké vlašské orechy predávali, keď cena je rozdielna za kilogram, pričom zakúpené majú orechy len jednej akosti, cena 5,10 za kg uviedol, že cena je rôzna z dôvodu, že ak odberateľ žalobca zaplatil skôr, tak cena bola nižšia, ak neskôr cena bola vyššia. Úhrada faktúr prebiehala bezhotovostne, ale aj zápočtom. Vzhľadom k tomu, že uviedol, že jediným dodávateľom vlašských orechov bola spoločnosť CALL 2 BIZ, spol. s r.o., od tejto spoločnosti však nakúpil celkom 16 550 kg, ale predal 25 973 kg, aby vysvetlil rozdiel uviedol, že orechy na sklade nemali, čo nakúpil hneď dodali odberateľovi, k rozdielu sa nevie vyjadriť, dodatočne upresní. Bol oboznámený s miestnym zisťovaním v spoločnosti CALL 2 BIZ, spol. s r.o. Uviedol, že nevie sa k tomu vyjadriť, mená mu nič nehovoria, nikdy s nimi nejednal.
15. Dňa 24.04.2018 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní u daňového subjektu JV.. s predmetom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov daňového subjektu so spoločnosťou CAPEX s.r.o. Uviedol, že v roku 2016 vykonával ako podnikateľskú činnosť sprostredkovanie obchodu - potraviny, prepravnú činnosť pre seba a pre spoločnosť CAPEX s.r.o. Daňový subjekt v roku 2016 vystavil pre odberateľa CAPEX s.r.o. faktúry za rozvoz pekárenských výrobkov v jednotlivých mesiacoch - špeciálna múka do chleba, tovar do cukrárne, sušené mlieko, vajíčka a iné. Rozvoz uskutočňoval autami spoločnosti CAPEX s.r.o. Podľa vyjadrenia daňového subjektu ráno prišiel do firmy CAPEX s.r.o., dostal do ruky faktúry spolu s tovarom, odberatelia potvrdili odber na faktúrach a tieto odovzdal buď poobede, alebo nasledujúce ráno. Zháňal pre túto firmu ďalších potencionálnych odberateľov. Tovar bol dodávaný do Popradu, Bardejova, Liptovský Hrádok, Štrbské Pleso, Kežmarok. Odber tovaru bol zo Svidníka - hrozienka, kakao a iné. Veľa tovaru sa dodávalo z Poľska. K firme CALL 2 BIZ, spol. s r.o. sa vyjadriť nevedel, bola pre neho neznáma. V Komárne daňový subjekt v súvislosti s firmou CAPEX s.r.o. nikdy nebol. Vlašské orechy ako tovar raz zobral vzorku od súkromníka na strednom Slovensku asi 2-3 kg. Nevedel, či a kto tieto orechy vozil, ale veľa orechov videl v sklade vo Svidníku, nevedel ako sa firma volá. Objednávky na prepravu fyzicky neexistovali, boli iba ústne.
16. xyz zaslal daňovému úradu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že k daňovému subjektu žalobcu nevie konkrétne nič povedať. Od roku 2015 je na starobnom dôchodku, aktívne sa nepodieva na firme CAPEX a preto nevie podať relevantné údaje ohľadom aktivít žalobcu a CAPEX s.r.o. Aj keď bol aktívny vo firme, tak mal na starosti predaj a o ekonomických veciach ako o nákupe nemal žiadne informácie. O nákup tovaru a ekonomické veci mal pod kontrolou pán V. A., majiteľ firmy.
17. Dňa 30.04.2018 bol vyhotovený úradný záznam s opisom zistených skutočností, že zamestnanci správcu dane dňa 27.04.2018 vyhotovili fotografické záznamy mobilným telefónom zamestnanci správcu dane týkajúcich sa priemyselnej haly a budovy športvýroba daňového subjektu žalobcu, ktoré sú súčasťou úradného záznamu.
18. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.05.2018 žalobca doložil potvrdenie obce Úbrež, obce Soľ, obce Sečovská Polianka, obce Čierne nad Topľou, obce Komarany, fotografie, čestné vyhlásenia fyzických osôb medzi nimi aj O. V. a O. F..
19. V čestnom prehlásení zo dňa 08.05.2018 xyz uviedla, že vykupovala pre firmu Monika fashion s.r.o. konkrétne pre xyz vlašský orech vylúpaný v mesiacoch september, október, november a december 2016. Na všetkých letákoch vyhláseniach je uvedené jej meno a nie firma, s ktorou túto činnosť vykonávala a to z dôvodu, že ľudí nezaujíma a nepamätajú si názov firmy, ale konkrétnych ľudí, s ktorými telefonovali. V tomto prípade to bola ona. xyz nebola s ňou stále pri výkupu orecha, pretože bola v štádiu tehotenstva. Niekedy jej chodil pomáhať aj jej otec. Na všetkých letákoch uvádzala svoje meno, ale úrady boli oboznámené so správnym názvom spoločnosti, ktorá orechy vykupuje, v tomto prípade Monika fashion s.r.o. Monika túto činnosť vykonávala ako to je aj vidieť aj na dokumentácii, ktorú priložila, kde je fotka s O. F.. Ľudia podpisovali doklady na kolene, alebo na vreciach s vlašským orechom. Preto vizuálne podpis nemusí sedieť. Momentálne je ešte možné nájsť v obciach staré letáky z výkupu ako dôkaz.
20. xyz v čestnom prehlásení zo dňa 08.05.2018 uviedol, že opravuje svoju výpoveď v zápisnici daňového úradu a to tak, že podpis na doklade o predaji vlašského orecha pre Monika fashion je jeho. Daňový úrad pod nátlakom jeho výpovede a kontrolóri vedomí si, že občania nepoznajú firmu Monika fashion iba spoluvýkupujúcu pani V. O. z S. vedeli o tejto skutočnosti a nepozvali pani V. ako svedka k výsluchu. Pod domnienkou, že ide o nejakú firmu, ktorú nepoznal som vypovedal takto, pretože nepozná žiadnu firmu podľa obchodného názvu. Pamätá si iba mená ľudí, ktorí sú na letáku. Nie je povinný si tieto názvy firiem pamätať a nie to už 2 roky spätne. Takže opravuje a prehlasuje, že predával vlašský orech firme Monika fashion cez pani xyz a podpis na doklade je jeho.
21. Správca dane vyhotovil dňa 18.05.2018 protokol z daňovej kontroly.
22. Spoločnosť CAPEX s.r.o. doručila doklady o zvyšných orechoch s tým, že kupovali od nového dodávateľa na dodacie listy. Faktúru vystavila, až keď boli v správnej kvalite. Dodávateľom mala byť spoločnosť PSP Trading s.r.o. Praha.
23. Dňa 11.07.2018 bola spísaná zápisnica s predmetom vypočutia svedka L.. M. M.. K skutočnostiam, ktoré uviedol pri miestnom zisťovaní dňa 24.04.2018, nechcel nič dodať. Na otázku splnomocneného zástupcu žalobcu, či navštívil sklady spoločnosti žalobcu vo Svidníku uviedol, že áno 2 sklady mali, ulicu nevie, jeden bol starý sklad pod hotelom a jeden na začiatku Svidníka po ľavej strane. Nevedel o tom, aby dovážal vlašské orechy spoločnosti žalobcu. Využíval dve autá spoločnosti CAPEX s.r.o., pracoval ako živnostník, prepravu vykonával sám, tovar videl buď bol vo vreciach, kartónoch, alebo vo vedrách, pri nakládke mu väčšinou pomohli, alebo sám nakladal. Vnútorný obsah tovaru nevidel, balený tovar neotváral. Jedno auto značky Citroen malo nosnosť do 800 kg, dali sa sklopiť sedadlá. Druhé vozidlo bolo Mercedes Benz, ten mal nosnosť asi do 1 800 kg, dalo sa aj paletovať, vošli tam dve palety pri nakládke vysokozdvižným vozíkom.
24. Dňa 05.09.2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s predmetom vypočutia svedka xyz. Konateľ spoločnosti žalobcu je zať svedkyne. Výkupu vlašských orechov od občanov sa venuje približne 3 roky. Na otázky splnomocneného zástupcu žalobcu uviedla, že vlašské orechy vykupuje väčšinou vo vranovskom okrese od O. po dedinách po Hanušovce potom sa vracali naspäť smer Davidov, Sečovská Polianka smer Košice a iné obce. V roku 2016 vykupovala orechy pre firmu Monika fashion s.r.o. xyz, asi 3 mesiace október, november, december, alebo september 2016. Bol to vylúpaný vlašský orech. Chodila s konateľkou spoločnosti Monika fashion s.r.o. O. F., ale bola tehotná, tak párkrát bol jej otec. Väčšinou vykupovali vlašské orechy na letáky, ale v niektorých obciach dávali vyhlasovať na úrade, väčšinou Soľ, Čierne, Komarany. Na letákoch bolo uvedené jej telefónne číslo aj meno, firmu neudávala, lebo ľudia poznajú ju, firmu nepoznajú. Ďalej na otázku správcu dane uviedla, že v roku 2016 vykupovala len pre firmu Monika fashion s.r.o., v roku 2017 už pre žalobcu. Na otázku, akú úlohu mala pri výkupe xyz uviedla, že robila s peniazmi. Svedkyňa preberala orech a vypisovala doklady za prevzatie orechov. Vykupovali väčšinou bielou dodávkou. So spoločnosťou Monika fashion s.r.o. v roku 2016 sa spoznali okolo zaťa. Jej odplata bola taká, že sem tam jej zaplatili niečo, minimálne okolo 300 eur na mesiac. Tento príjem z činnosti nepriznala. Autá pri výkupe orechov šoférovala Monika alebo jej otec.
25. Dňa 05.09.2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní o vypočutí svedka xyz. Na otázku správcu dane, či podpis na doklade o predaji vlašského orecha je jeho uviedol, že áno. Ďalej sa vyjadril k nátlaku, ktorý uvádzal v čestnom prehlásení, uviedol, že prišli k nim domov, dali mu pozrieť papiere a či predal orechy pre firmu uvedenú na doklade, či to je jeho podpis, že akurát spoznal pani xyz, firmu tak nepozná. Jednorázovo predal vtedy orechy, čo mal. Na otázku splnomocneného zástupcu svedok uviedol, bol to jednorázový predaj orechov. Predal orechy spoločnosti Monika fashion s.r.o., ale vykupovala ich pani xyz. Na otázku správcu dane, že uviedol, že keď prišli k nim domov zamestnanci správcu dane, že poznal iba pani xyz firmu nepoznal ako teda vie, že predal orechy firme Monika fashion s.r.o. uviedol, že nepamätá si už. Na otázku, že v zápisnici zo dňa 22.01.2018 uviedol, že orechy predal svojej sestre O., čo tým myslel, uviedol, že nepamätá si už.
26. Dňa 26.10.2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu xyz s hlavným predmetom prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa 18.05.2018. Bol vyzvaný, aby sa vyjadril, akým spôsobom boli vlašské orechy od spoločnosti CAPEX zaobstarané od dodávateľa a bližšie popísal dodávku orechov v mesiaci október - december 2016 od tohto dodávateľa uviedol, že vyjadrí sa písomne, nevie momentálne, nepamätá si okolnosti. Písomne zaslal konateľ žalobcu informáciu, že dodávka tovaru vlašských orechov od dodávateľa spoločnosti CAPEX s.r.o. v mesiaci október až december 2016 bola prevedená motorovými vozidlami, ktorých evidenčné čísla sú uvedené na dodacích listoch pri dodávateľských faktúrach. Uvedené dodávateľské faktúry vrátane dodacích listov boli predložené ku kontrole. Zaslal dodacie listy k faktúram. Ďalej zaslal doklady, ktoré preukazujú rozdiel v množstve medzi nákupom vlašského orecha spoločnosťou CAPEX s.r.o. a predajom vlašského orecha spoločnosti žalobcu. Konateľ spoločnosti CAPEX s.r.o. doložil doklady o nákupe tovaru. Vlašský orech nakúpil od spoločnosti PSP Trading s.r.o. Praha na základe faktúry a dodacích listov, ktoré zaslal v prílohe.
27. Žalobca doručil správcovi dane potvrdenia o výkupe orechov obce Kučín, Zemplínske Kopčany, obec Vojka, obec Poľany, Malé Raškovce, obec Leles, Beša, Zbehňov, Komárany, Nižný Kručov, Jastrabie, Dávidov, Ďurďoš, Merník, Michalok, Vyšný Žipov, Rudlov.
28. Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím zo dňa 18.01.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13 964,21 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 23.07.2019 rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 18.01.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
29. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v obciach Soľ, Sečovská Polianka, Čierne nad Topľou, Jastrabie nad Topľou, Nižný Kručov, Michalok, Merník. Preveroval vydané potvrdenia predložené žalobcom.
30. Dňa 07.11.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s hlavným predmetom vypočutie svedka V. T.. Uviedla, že v roku 2016 bola zamestnancom, ale nie firmy žalobcu. S O. T. sú manželia. Spoločnosť žalobcu nie je jej známa, keď dostala predvolanie, tak nevedela, čo to je. K podnikateľskej činnosti žalobcu uviedla, že bola tam, keď manžel tam bol, zašla iba za manželom. Nie sú jej známe spoločnosti R&Kol s.r.o., ROBSTAV SK s.r.o. a CAPEX s.r.o. Len firmu žalobcu si našla na internete preto vie, čo to je. Nevie nič o podnikateľských vzťahoch medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťami R&Kol s.r.o., ROBSTAV SK s.r.o. a CAPEX s.r.o. Keď bola vo firme žalobcu, prišla biela dodávka, špz si nepamätá, bolo to večer o 18:00, 19:00 hod. väčšinou september, október. xyza a Z. N. pozná iba po manželovi. O. xyz, O. xyzovú, O. S., xyz a F. H. nepozná. Vlašské orechy nevykupovala. Na otázku splnomocneného zástupcu svedkovi, čím sa živil manžel v roku 2016 uviedla, že nevie, či nebol na úrade práce, večer chodil na orech, keď dovážali orechy, boli to vlašské orechy lúpané aj v škrupine, vo vreciach aj vo veľkých bigbagoch.
31. Dňa 07.11.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s predmetom vypočutie svedka O. T.. Uviedol, že v roku 2016 bol nezamestnaný. Spoločnosť žalobcu je mu známa, vykupujú orechy, má na ich pozemku box na výkup diviny. V roku 2016 zvážali orech, vykupovali orechy, aj iné ovocie, pistácie a iné. Chodil pomáhať za to, že mal na ich pozemku chladiaci box, box má stále tam. ROBSTAV SK s.r.o. pozná, to je F. H., je Svidníčan, preto ho pozná, aj jeho otca, mamu. O ostatných spoločnostiach R&Kol s.r.o. a CAPEX s.r.o. nevie nič. Na otázku, čo vie o podnikateľských vzťahoch medzi žalobcom a spoločnosťami R&Kol s.r.o., ROBSTAV SK s.r.o. a CAPEX s.r.o. uviedol, že nevie. Uviedol, že prišla
dodávka červená, modrá aj košická špz, nezaujímal sa o to, povedali, že vyložiť na paletu vlašské orechy lúpané vo vreciach, aj celé boli orechy nelúpané, kedy bolo treba vtedy išiel, zavolali o siedmej, chodil týždenne dvakrát aj trikrát, piatok niekedy, stále nešiel, je poľovník, bolo to sporadický. Ľuboša xyza pozná, starého aj mladého, pozná otca O. xyza z videnia, sú rodáci zo Svidníka. Z. N. pozná z baru. O. xyz nepozná, O. xyzovú pozná, O. S. je brat S., ktorý ma počítače vo Svidníku, pozná ho z videnia, xyz mu nič nehovorí, F. H. pozná. Orechy nevykupoval, iba chodil pomáhať do haly. V. A. je jeho švagrinej dcéra, manželkinej sestry dcéra, N. S. pozná, chodil dole do haly, hovoril, čo majú robiť, kde zviesť, zložiť. Oslovil ho xyz, alebo pán N. volal, sem tam aj xyz, ktorý hovoril zober aj rómov. Doklady šoférovi podpisovala V. A., ale aj xyz, svedok nič nepodpisoval. H. tam bol, nie stále, chodil tam, keď prišiel orech, tak vedúci, čo bude robiť, kontroloval to tam, xyz tam chodil s dodávkou, aj xyz tam chodil. V. A. tam tiež pracovala, triedila orechy, aj mama jej O. niekedy chodila.
32. Dňa 07.11.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní o vypočutí svedka V. A.. V roku 2016 bola na rodičovskom príspevku celý rok. Spoločnosť žalobcu pozná, pracovala tam tento rok na dohodu 40 dní, chodila tam, mala sľúbenú prácu na zaúčanie, raz, dvakrát do týždňa v mesiaci september, október, november 2016; nemala žiadnu zmluvu so spoločnosťou a ani nebrala žiadne peniaze za zaučenie. Pozná firmu ROBSTAV SK, s.r.o. a pána xyza, vie, že má firmu. CAPEX s.r.o. je nejaká košická firma, mala košickú značku na aute. Firmu R&Kol s.r.o. nepozná. ROBSTAV SK, s.r.o. a CAPEX s.r.o. vie, že vykupovali orechy, videla, keď bola na brigáde, že priviezli orech. Videla, že vozili orechy, bola to biela dodávka, nevie komu patrila, špz si nepamätá, ani nič iné si už nepamätá, ani žiadnych ľudí za tie spoločnosti nepozná. H. xyza a Z. N. pozná, zavolali ju na brigádu zaučiť sa, že budú potrebovať nejakých ľudí. O. xyz nepozná, O. xyzová je manželka pána xyza, O. S. toho pozná len z videnia, xyz je jej kamarátka, F. H. vie, že má firmu, nič iné k nemu nevie povedať. A. T. je jej príbuzná. N. S. je jej kamarát, robil vo firme žalobcu. V spoločnosti žalobcu nepracovala s dokladmi, len pracovala manuálne. A. T. robil tiež s orechmi vo firme žalobcu. Vie, že dodávka bola pána H., Nevedela kto podpisoval doklady dodávateľom, keď prišiel tovar.
33. Dňa 07.11.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní o vypočutí svedka N. S.. V roku 2016 bol zamestnancom spoločnosti žalobcu. Uviedol, že spoločnosť podnikala s komoditami rôzneho druhu, kokos, arašidy, orechy, semená, ľan, slnečnica, väčšinou pekárenského druhu, plnky, lekváre a iné. Pracoval ako skladník a vodič, pracoval tam aj v čase výsluchu, šoférovanie, príjem a výdaj tovaru, skladnícka práca, v čase, keď šoféroval, určite niekto iný tovar prijímal a vydával. Spoločnosti R&Kol s.r.o., ROBSTAV SK, s.r.o. a CAPEX s.r.o. dodávali orechy, ale aj kakao, tuk, a to spoločnosť CAPEX s.r.o., všetko si presne nepamätá. V roku 2016 spoločnosť R&Kol s.r.o., neviem čím sa zaoberala, ale O. S. za túto spoločnosť robil, nevie akých dodávateľov a odberateľom mala spoločnosť R&Kol s.r.o. v roku 2016. P. xyz viezol orech. Nebol zainteresovaný na činnosti spoločnosti R&Kol s.r.o. Orech sa vozil, keď bola sezóna orecha začiatkom roka aj koncom roka, august až december. Vykonával ako zamestnanec žalobcu aj prepravu v tuzemsku aj v zahraničí. Na otázku, z akých zahraničných štátov tovar prepravoval pre žalobcu a kde bol tovar vykladaný, uviedol, rôzne, v roku 2016 nevie si spomenúť, Poľsko, Česko. Na otázku, či vykonával prepravu pre spoločnosť R&Kol s.r.o. aj pri dodaní iného tovaru uviedol, že nepamätá si. Na otázku ako vie preukázať dodanie tovaru vlašských orechov od spoločnosti R&Kol s.r.o., ROBSTAV SK, s.r.o. a CAPEX s.r.o. pre spoločnosť žalobcu v roku 2016 uviedol, že nevie. Určite tam mali lístočky, mali knihu, priniesol sa tovar, odvážil a to je všetko. Aj on tovar prebral a vážil. O. xyz v roku 2016 ju nepoznal. O. xyzovú pozná v tej súvislosti, že je manželka pána xyza. xyz je manželka xyz alebo sú druh, družka. xyz pozná z dôvodu, že vozil orechy, jeho šofér, meno si nepamätá, bola to biela dodávka, nepamätá si špz. xyz chodila brigádovať pri orechu, xyz tiež brigádoval, xyzxyz brigádovala. Na otázku splnomocneného zástupcu žalobcu, kto prebral tovar, keď šoféroval uviedol, napr. pán konateľ pán xyz. Na otázku, kto potvrdzoval prevzatie tovaru na sklade, či sa robil doklad, uvádza, áno, viedli knihu, tovar odvážil na váhe a V. alebo V. nadiktovali váhu, ktorú zapísal do knihy. Čo bolo predmetom dodania uviedol, že vlašský orech. Na otázku, ako vedel, od koho je orech dodaný, uviedol, že vedel to od konateľa, ktorý uviedol, že príde orech od toho, od toho a od toho. Pri vážení za dodávateľa boli prítomní niekedy aj pán xyz, pán xyz. Prítomní boli šoféri, ktorí to doviezli a tiež mohli pri preberaní vzniknúť rozdiely. Tieto nahlásili svojim konateľom. Párkrát sa to stalo.
34. Dňa 07.11.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní o vypočutí svedka xyz, konateľ spoločnosti ROBSTAV SK, s.r.o., ktorá zanikla z dôsledku zlúčenia dňa 04.08.2017, právny nástupca spoločnosť Akusha s.r.o., dodávateľská spoločnosť pre daňový subjekt. Uviedol, k faktúram za dodanie vlašských orechov, že nepamätá si už, všetky doklady odovzdal, výkup orechov bol vyhlasovaný v
obecnom rozhlase, čo bolo platené, všetko ostatné je v dokladoch, ktoré odovzdal. Orech vykupoval sám, vozidlom Citroen dodávka, farba biela, je to auto firmy Tadrak, s.r.o., jeho firmy. Orechy odovzdával v 7, 8, raz 10, 11 dvakrát, v 12 mesiaci raz, podľa faktúr. Vo Vojke má starý dom, kde orechy skladoval. Nevie, ako často na výkup orechov chodil, ako bolo potrebné, obce juhu Slovenska, nevie ktoré, nemá už účtovníctvo. xyz podľa mena mu to niečo hovorí, počul také meno. O. xyzová je manželka pána xyza, konateľa žalobcu. O. xyz je jeho nájomca vo Svidníku. xyz je momentálne u neho zamestnaná na pracovnú zmluvu, podnikala aj v roku 2016. H. xyza pozná, Z. xyza pozná. Nepamätá si, za koľko vykupoval orechy, ceny boli dohodnuté, za toľko ich predal. Nepamätá si, či dodával orechy aj v iných rokoch okrem 2016, všetko je v dokladoch, ktoré už nemá, má pocit, že nie, ale nie je si istý. Na otázku, čo mu hovorí xyz, xyz, xyzxyz uviedol, že má taký problém, že mená si nepamätá, skôr si pamätá čísla telefónu, keby ich videl, možno by vedel, či ich pozná.
35. Dňa 28.11.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní o vypočutí svedka O. xyz, konateľ spoločnosti R&Kol s.r.o., zaniknutej dňa 03.05.2016 v dôsledku zlúčenia, v čase preverovaných zdaniteľných obchodov. Uviedol, že xyz, nie je si istý, ale je to zrejme manželka pána xyza, xyz skôr nepozná, nestretol sa s takým menom, xyz to isté, xyzxyz trošku, ale nie je si istý, či to nie je zamestnankyňa firmy žalobcu, vie meno V., bola v hale. Keď prišiel k hale, bol tam orech, ktorý sa sušil na sušičke, boli tam nejakí ľudia, ktorí tam s tým pracovali. Na obdobia si nevie spomenúť, bol tam častejšie. Jeho firma D. V. má sídlo v budove, kde sídli aj žalobca. Sú tam spoločné priestory, preto sa poznajú. Vlašské orechy boli kupované v hotovosti, či už prišli za ním, alebo cez internet, inzerát, nevie si spomenúť na nejakého dodávateľa ani tuzemského ani zahraničného. Ale z toho zahraničia skôr nie.
36. Správca dane spísal zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 09.12.2019, vypočul svedkov L. S., zamestnanec obce D. G., O. A., zamestnanec obce M. nad Topľou, L.. G. xyz, zamestnanec obce Z., dňa 19.12.2019 Mgr. O. B., zamestnanec obce Z. A..
37. Dňa 14.01.2020 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní u daňového subjektu xyz s.r.o., ktorého sa zúčastnil xyz, konateľ. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie dodávateľsko- odberateľských vzťahov daňového subjektu so spoločnosťou ROBSTAV SK s.r.o. a preverenie využitia motorového vozidla, evidenčné číslo N v mesiacoch júl až december 2016. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že daňový subjekt má vystavenú faktúru zo dňa 31.10.2016 pre odberateľa ROBSTAV SK s.r.o. za prenájom motorového vozidla evidenčné číslo N za obdobie júl - október 2016. Správca dane preveroval u konateľa spoločnosti spôsob využitia uvedeného motorového vozidla za uvedené obdobie z dôvodu, že ide o totožnú osobu konateľa, motorové vozidlo sa používalo len za účelom dovozu orechov. Za november - december 2016 neboli pre firmu ROBSTAV SK s.r.o. vystavené žiadne faktúry.
38. Dňa 14.01.2020 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní u daňového subjektu žalobcu s predmetom preverenie nákupu tovaru v zmysle doručených rozhodnutí finančného riaditeľstva vo vyrubovacom konaní po odvolaní.
39. Žalobca predložil potvrdenia obcí Sačurov, Úbrež, Sečovská Polianka, Komárany, Čierne nad Topľou, Soľ.
40. Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím číslo 97362/2020 zo dňa 19.02.2020 podľa § 68 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13 926,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016. Vlastná daňová povinnosť v podanom daňovom priznaní 3 238,97 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 17 165,57 eur, rozdiel dane na úhradu 13 926,60 eur.
41. Žalovaný rozhodnutím číslo 101309595/2020 zo dňa 13.08.2020 podľa § 74 ods. 4 zákona číslo 563/2009 Z. z. rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 19.02.2020 potvrdil.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
42. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe zisteného skutkového stavu správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt neoprávnene uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr
od dodávateľov VAMEX, a.s., ROBSTAV SK, s.r.o., Monika fashion, s.r.o., CAPEX s.r.o. a MERCURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o.
43. Medzi kontrolovaným daňovým subjektom (dodávateľ) a spoločnosťou VAMEX, a.s., Košice (odberateľ) bola uzavretá rámcová zmluva o podmienkach dodávok tovarov a služieb, na základe ktorej kontrolovaný daňový subjekt dodával pre odberateľa tovar s tým, že v rámci tejto rámcovej zmluvy si strany dojednali obratový bonus, ktorý v podstate predstavoval zľavu z kúpnych cien tovaru alebo služby vo faktúre uvedený ako „zľava za odber surovín” v závislosti od dosiahnutého obratu z celkového objemu dodávok tovarov. Tento odberový bonus bol dohodnutý percentuálnou sadzbou v prílohe č. 4 rámcovej zmluvy. Obrat bol zisťovaný z faktúr vystavených žalobcom, ktorý dodáva celoročne pre spoločnosť VAMEX, a.s., Košice tovar. Spoločnosť VAMEX, a.s., Košice (už ako dodávateľ) obratový bonus tzv. finančnú odmenu vyfakturoval vo svojom mene a kontrolovaný daňový subjekt (už ako odberateľ) si z nej odpočítal daň z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ktorá nebola správcom dane uznaná. Zákon č. 222/2004 Z. z. v § 25 ods. 1 písm. b) ustanovuje podmienky, za ktorých sa má opraviť základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti. Zo spisového materiálu je zrejmé, že tovar dodával kontrolovaný daňový subjekt, ale opravu základu dane vykonáva vyfakturovaním odberateľ, teda spoločnosť VAMEX, a.s., Košice. To nie je v súlade s ust. § 25 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.; podľa tohto ustanovenia opravu základu dane uskutoční dodávateľ, a to žalobca, ktorý dodal tovar. Konkrétne opravu základu dane uvedie na r. 26 a 27 daňového priznania a následne odberateľ VAMEX, a.s., Košice v súlade s § 53 zákona č. 222/2004 Z. z., ak si uplatnil odpočítanie dane, je povinný opraviť odpočítanú daň, ktorú uvedie na r. 28 daňového priznania. Nemožno sa stotožniť ani s tým, že daňové subjekty postupovali v súlade s § 72 ods. 4 (ods. 5) a následne s § 74 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z.. Faktúry neboli vystavené v mene a na účet dodávateľa. Na základe predložených faktúr spoločnosti VAMEX, a.s., Košice nevznikla daňová povinnosť, preto ani kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z týchto faktúr. Skutočnosť, že dodávateľ a odberateľ sa v rámcovej zmluve dohodli na vystavení faktúr, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane.
44. Dodávateľská spoločnosť ROBSTAV SK, s.r.o. dňa 04.08.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom je spoločnosť Akusha s.r.o., Banská Bystrica, ktorá so správcom dane nespolupracuje. Dodávateľ ROBSTAV SK, s.r.o. pri preverovaní dodania tovaru pre žalobcu už doklady nemal, svedok xyz, konateľ dodávateľa, žiadne dôkazy na overenie neposkytol. Konateľ bol vypočutý ako svedok dvakrát, a to po začatí daňovej kontroly dňa 24.10.2017, kedy neprešiel ani rok od dodania deklarovaného tovaru. Druhé vypočutie sa uskutočnilo počas vyrubovacieho konania. Ani v jednom prípade neuviedol žiadne konkrétne dôkazy (všetko odovzdal nástupníckej spoločnosti), ktoré by dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt preukazovali a ktoré by správca dane mohol preveriť. Dňa 24.10.2017 k predloženým faktúram vystaveným pre žalobcu sa vyjadril, že ku každej faktúre je dodací list a zmluva, na základe čoho to bolo dodané, išlo o výkup orechov v obciach na južnom Slovensku, čo bolo vyhlásené miestnym rozhlasom a následné vykúpené od občanov, orechy neboli nakúpené od daňových subjektov, aspoň si na to nepamätal. Pri druhom vypočutí ešte doplnil, že orechy vykupoval sám (spoločnosť nemala v roku 2016 žiadnych zamestnancov), dodávkou bielej farby. Svedok počas svedeckých výpovedí neuviedol žiadnu obec na južnom Slovensku, žiadneho občana, ktorý mu mal dodať vlašské orechy. Daňový subjekt uviedol, že dodávateľ ROBSTAV SK, s.r.o. vlašské orechy vykúpil od občanov v obciach na východnom Slovensku. Predložil potvrdenia 4 obecných úradov, obcí Soľ, Čierne nad Topľou, Sečovská Polianka, Úbrež a 4 potvrdenky o odvysielaní pozvánok v obecnom rozhlase. Ďalšie potvrdenia predložil z obce Nižný Kručov, Jastrabie nad Topľou, Merník, Michalok a iné. Už tu je zrejmý rozpor v tvrdení konateľa dodávateľskej spoločnosti s tvrdením kontrolovaného daňového subjektu. Dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom sa nezhodujú s výpoveďou konateľa dodávateľskej spoločnosti. Ak by dodávateľ vykupoval orechy v obciach, ktorých potvrdenia predložil kontrolovaný daňový subjekt, uviedol by aspoň jednu obec z dôvodu, že ide o obce z okresu Vranov nad Topľou, ktorý je susediacim okresom, kde sídlila spoločnosť ROBSTAV SK, s.r.o. Svedok ale ani pri jednej svojej výpovedi neuviedol žiadnu obec, naviac sa vyjadril, že išlo o obce južného Slovenska. Tiež potvrdenia predložené daňovým subjektom nepreukazujú, akým spôsobom, od koho a kto uvedené výkupy vlašských orechov v takom veľkom množstve (11 115 kg za august až december 2016) uskutočnil. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní, po odvolaní, riadil usmernením nadriadeného orgánu a preveril potvrdenia v uvedených obciach, a to vykonaním miestnych zisťovaní ako aj ústnych pojednávaní. Všetky potvrdenia od jednotlivých obcí boli vydané bez akéhokoľvek podkladu, čo potvrdili aj svedkovia (osoby, ktoré potvrdenia za obce vydali alebo potvrdili), a to bez ohľadu na to, že obec
Soľ predložila aj doklad o zaplatení, pretože tieto potvrdenia nijako nepreukázali, že firma ROBSTAV SK, s.r.o. orechy v skutočnosti aj vykúpila od konkrétnych osôb. Boli potvrdzované iba na žiadosť osoby (xyz, xyzová, nejaký pán), ktorá potvrdenie žiadala bez toho, aby boli k dispozícii podklady, že uvedený dodávateľ skutočne orechy v ich obci od konkrétnych občanov vykúpil; o výkupe nesvedčí vyhlásenie v rozhlase alebo výlep na obecnej tabuli. To, že je v obecnom rozhlase vyhlásený výkup orechov, ako aj to, že boli vystavené štatutárom obce, ešte nie je dôkaz, že k výkupu orechov spoločnosťou ROBSTAV SK, s.r.o. aj reálne došlo. V rámci dokazovania bolo zistené, že osoby, ktoré chodievali do obcí na bielej dodávke (bielu dodávku vlastní aj kontrolovaný daňový subjekt), boli priamo prepojené s kontrolovaným daňovým subjektom (manželka, svokra), bez akéhokoľvek vzťahu k dodávateľskej spoločnosti ROBSTAV SK, s.r.o. Ani skutočnosť, že pani xyz z Vechca a xyzová, svokra a manželka konateľa žalobcu, chodili vykupovať orechy do jednotlivých obcí, nie je dôkaz, že orechy vykupovala firma ROBSTAV SK, s.r.o., podľa výpovede pani xyz táto mala vykupovať orechy iba v súvislosti s firmou Monika fashion, s.r.o. Dodávateľ ROBSTAV SK, s.r.o. nie je nikomu z vypočúvaných svedkov známy. Svedok xyz pri takom množstve dodaných orechov (11 115 kg) si nepamätal ani jednu obec, kde bol vykupovať, ale pamätal si, že platil za vyhlásenie v rozhlase, zrušil práve túto firmu, ktorá mala orechy dodávať, a to práve v čase, kedy mala byť vo firme vykonaná daňová kontrola, ani jeden svedok nepreukázal, že xyz skutočne orechy sám vykupoval, skutočnosť, že vie o výkupe orechov žalobcom, je daná aj tým, že firmy pána xyza sídlia v budove, kde mal prenajaté priestory aj žalobca. Preto ani preverením predložených dôkazov nebolo preukázané, že orechy reálne vykupovala spoločnosť ROBSTAV SK, s.r.o., konkrétne sám jej konateľ. Predložené dôkazy (potvrdenia od obcí) hodnotil ako účelovo predložené bez reálneho základu, ktorý by preukázal výkup tovaru a následne dodanie od dodávateľa ROBSTAV SK, s.r.o.
45. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní po odvolaní riadil usmernením nadriadeného orgánu, vypočul osoby a zistil požadované skutočnosti. Ide o svedkov, ktorí nemajú k daňovému subjektu žiadny vzťah (odpoveď Sociálnej poisťovne) okrem N. xyz. Tvrdenia daňového subjektu, že svedkovia xyz, xyz a xyz vykonávali činnosť na základe príkaznej zmluvy, nie sú ničím podložené. Z ich svedeckých výpovedí nebol zistený žiaden vzťah k dodávateľskej spoločnosti ROBSTAV SK, s.r.o., spoločnosť nepoznajú, a to ani jej konateľa (okrem O. T., ten ho pozná, lebo je rovnako Svidníčan a pozná aj jeho mamu a otca). Poukázal aj na zjavné nezrovnalosti vo výpovediach jednotlivých svedkov, konkrétne, že pani xyz mala do haly chodiť iba za manželom, ale podľa zamestnanca pána xyz mala vo firme brigádovať. Ďalej každý sa vyjadril o dodávke orechov, že boli dovážané bielou dodávkou (xyz uviedol aj modrú, červenú), ale nikto neuviedol žiadne ŠPZ, žiadne meno vodiča, ako často chodili), pritom bielu dodávku mal v roku 2016 aj kontrolovaný daňový subjekt, a to FIAT DUCATO - biela, CITROEN JUMPER - biela, od roku 2017 aj modrú a červenú).
46. Svedok xyz sa vyjadril, že on doklady šoférovi nepodpisoval, ale že to bola xyzxyz alebo xyz xyz, naproti tomu xyzxyz uviedla, že nevie, kto podpisoval doklady dodávateľom, keď prišiel tovar. Ďalej bolo zistené, že xyzxyz xyz, konateľa spoločnosti ROBSTAV SK, s.r.o. len v tom zmysle, že má firmu a dovážal orechy. Svedok xyz xyz uviedol, že tovar vozil šofér pána xyza, ale meno si nepamätá, naproti tomu sám konateľ spoločnosti ROBSTAV SK, s.r.o. uviedol, že orechy odovzdal on v júli, auguste raz, októbri a novembri dvakrát a v decembri tiež raz (nemal zamestnancov). Tvrdenia svedkov, že pracovali s orechom, ktorého existenciu správca dane nespochybnil, že tam chodili dodávky, konkretizované iba farbou, že sa zúčastnili vykládky a nakládky, že tam chodili vypomáhať a videli tam pána xyza, konateľa dodávateľskej spoločnosti ROBSTAV SK, s.r.o., ktorého firma v tom čase mala sídlo na rovnakej adrese ako kontrolovaný daňový subjekt, že tam chodili sporadicky, nie sú preukázaním dodania takého množstva orechov, ako mal dodať dodávateľ ROBSTAV SK, s.r.o., a to aj vzhľadom na cenu, podľa ktorej tovar (orechy) mal byť rovnakej kvality. Na základe vykonaných svedeckých výpovedí svedkov, ktoré sú podrobne popísané správcom dane na stranách 53 - 58, 66 - 68 rozhodnutia, možno rovnako konštatovať, že svedkovia neposkytli také dôkazy, ktoré by preukazovali, že spoločnosť ROBSTAV SK, s.r.o. dodala vlašské orechy tak, ako to daňový subjekt deklaroval predložením faktúr od tejto spoločnosti.
47. Správca dane pri vykonávaní dokazovania vychádzal aj z informácií z informačných systémov finančnej správy. Odvolací orgán iba príkladom uviedol, aby správca dane využil aj daňové priznania, súhrnné výkazy a kontrolné výkazy. Správca dane vychádzal z kontrolných výkazov u dodávateľov, ale nie výlučne, lebo daňový subjekt bol ten, ktorý mal preukázať, že jeho tvrdenia uvedené v podaných daňových priznaniach boli uskutočnené tak, ako ich uviedol, čo nebolo preukázané. Správca dane
využíval dostupné údaje z informačného systému, a ak ich v rozhodnutí neuvádza, neznamená to, že do nich nenahliadol a nevyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Všetky údaje uvedené v týchto podaniach je správca dane oprávnený preveriť, či zodpovedajú skutočnosti, aj údaje v daňových priznaniach aj v kontrolných výkazoch dodávateľa sú len podporný dôkaz, ktorý je potrebné preveriť a hlavne preukázať, že sa stalo tak, ako je v týchto dokladoch uvedené. Správca dane mal v súvislosti s dodávateľom ROBSTAV SK, s.r.o. k dispozícii len faktúry, dodacie listy ani zmluvy predložené neboli ani dodávateľom ani kontrolovaným daňovým subjektom, ďalej mal evidenciu DPH predloženú daňovým subjektom. Správca dane kontroloval podané súhrnné výkazy, pretože kontrolovaný daňový subjekt dodával tovar do iného členského štátu, overoval podané ročné hlásenie za obdobie roka 2016, z ktorých zistil napr., že svedkovia navrhovaní daňovým subjektom (xyz, xyz, xyz) neboli jeho zamestnancami, a to ani na dohodu, overoval podané daňové priznanie na dani z motorových vozidiel, pretože si uplatňoval odpočítanie dane z nákupu PHM. V podaných daňových priznaniach za august - december 2016 (dodávka vlašských orechov) vykázal dodávateľ porovnateľný vstup aj výstup a priznal nízku daňovú povinnosť. Z kontrolných výkazov dodávateľa ROBSTAV SK, s.r.o. bolo zistené, že v mesiaci november 2016 daň, ktorú mal odviesť za deklarované dodanie vlašských orechov pre odberateľa žalobcu, si ponížil dokladmi z ERP, čiže nie je pravda, že správca dane nevychádzal aj z údajov dostupných v jeho informačných systémoch, avšak skutočnosť, že dodávateľ (ako aj kontrolovaný daňový subjekt) podá daňové priznanie, kde uvedie určité údaje, a podá kontrolný výkaz, v ktorom sú uvedené tie isté údaje ako v daňovom priznaní, s uvedením konkrétnych dodávateľov, odberateľov, čísla faktúr, základ dane, daň a ďalšie, neznamená, že nie je potrebné tieto údaje preverovať a zo strany daňového subjektu preukazovať. Ku kontrolným výkazom, daňovým priznaniam sa správca dane vyjadril v napadnutom rozhodnutí.
48. Na základe doplneného dokazovania sa jednoznačne preukázalo, že spoločnosť ROBSTAV SK, s.r.o. nedodala vlašské orechy tak, ako to daňový subjekt deklaroval predložením faktúr od tejto spoločnosti. Správca dane kontrolou spochybnil dodanie tovaru od dodávateľa ROBSTAV SK, s.r.o. aj napriek tomu, že dodávateľ dodanie tovaru verbálne potvrdil, ale toto tvrdenie nevedel nijako konkretizovať, nemal žiadne doklady z dôvodu zániku spoločnosti, a preto bolo na daňovom subjekte, aby predložil relevantné dôkazy o dodaní tovaru - vlašské orechy, v mesiaci november 2016 v takom množstve, v akom bolo uvedené na predložených faktúrach od dodávateľa ROBSTAV SK, s.r.o. Daňový subjekt ako dôkazy vo vzťahu k spoločnosti ROBSTAV SK, s.r.o. predložil iba potvrdenia z obcí o výkupe orechov, ktoré správca dane objektívne spochybnil.
49. Správca dane počas daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie aj u dodávateľa CAPEX s.r.o., pričom zistil, že uvedený dodávateľ predmetné orechy nevykupoval sám, ale ich nákup deklaroval predložením faktúr od dodávateľa CALL 2 BIZ, spol. s r.o. Správca dane u uvedeného dodávateľa vykonal miestne zisťovanie, kde bolo zistené, že konateľ dodávateľa W. W. o takejto firme nič nevie, nevedel, že je spoločníkom a konateľom v takejto firme. Ani splnomocnený zástupca U. F., sa k požadovaným obchodom vyjadriť nevedel, pretože v mene spoločnosti CALL 2 BIZ, spol. s r.o. nikdy nepodnikal. Pretože u subdodávateľa CALL 2 BIZ, spol. s r.o. nebolo zistené žiadne dodanie vlašských orechov pre dodávateľa CAPEX s.r.o., správca dane vypočul ako svedka konateľa uvedeného dodávateľa A. V.. Svedok A. V. dodanie orechov pre odberateľa žalobcu potvrdil, boli dodané od spoločnosti CALL 2 BIZ, spol. s r.o., niekde od Komárna, vozil ich šofér L. M., a to priamo do Svidníka odberateľovi, uvedená spoločnosť bola jediným dodávateľom orechov, obchod dohodol telefonicky s jedným pánom, V. A. (nie je konateľ spoločnosti CALL 2 BIZ, spol. s r.o.), zo spoločnosti CALL 2 BIZ, spol. s r.o. nikoho nepoznal, faktúry sa posielali so šoférom, platba bola v hotovosti. Pri nákupe od dodávateľa a predaji pre odberateľa správca dane zistil rozdiel v dodávke orechov (menej nakúpené, viac predané), pričom na sklad tovar nešiel. U L.. M. bolo vykonané miestne zisťovanie dňa 24.04.2018 a ten uviedol, že pre spoločnosť CAPEX s.r.o. ako živnostník vykonával prepravné služby za rozvoz pekárenských výrobkov, tovar dodával do viacerých miest, zo Svidníka bol iba odber tovaru (sídlo žalobcu), k vlašským orechom uviedol, že firmu CALL 2 BIZ, spol. s r.o. nepozná, v Komárne v súvislosti s firmou CAPEX s.r.o. nikdy nebol, vlašské orechy ako tovar raz zobral vzorku od súkromníka na strednom Slovensku asi 2 - 3 kg, nevedel, či a kto tieto orechy vozil, ale videl veľa orechov v sklade vo Svidníku, nevedel, ako sa volá. Za december 2016 faktúra L.. M. pre CAPEX s.r.o. vystavená nebola. Tvrdenie konateľa dodávateľa pána V. o dodaní orechov pre odberateľa žalobcu týmto nebolo preukázané.
50. V súvislosti s rozdielom nakúpených a dodaných orechov daňový subjekt CAPEX s.r.o. zaslal mailom dňa 15.06.2018 správcovi dane ako dôkaz nákupu vlašských orechov doklady - dodacie listy a faktúru
č. 017/2017 zo dňa 15.08.2017 za dodanie tovaru - vlašské orechy, počet 13 460, cena/poč 5,10 eura, DPH 0,00 eur, cena s DPH 68 646,00 eur od dodávateľa PSP Trading s.r.o., Praha. Správca dane zistil, že spoločnosť CAPEX s.r.o. uvedené nadobudnutie neuviedla v záznamoch DPH, ani v podaných daňových priznaniach na dani z pridanej hodnoty v roku 2016 a 2017, prostredníctvom systému VIES bolo zistené, že uvedený dodávateľ nenahlásil žiadne intrakomunitárne dodanie tovaru v 4. štvrťroku 2016, ani v ďalších štvrťrokoch roka 2017 pre daňový subjekt CAPEX s.r.o. K uvedeným zisteniam sa konateľ spoločnosti pán xyz vyjadril, že tento obchod mu poradil jeden Poliak, on sám tovar nevidel, ale že tovar mohol ísť priamo odberateľovi, za žalobcu chodil šofér alebo pán xyz. Pretože u subdodávateľa CALL 2 BIZ, spol. s r.o. nákup vlašských orechov preukázaný nebol, správca dane možnosť nákupu od českej spoločnosti preveril žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií, pričom v odpovedi na uvedenú žiadosť dodanie tovaru vlašských orechov potvrdené nebolo, spoločnosť PSP Trading s.r.o. bola nekontaktná a uvedený obchod neuviedla v spoločnom systéme VIES cez súhrnný výkaz, ani odberateľa CAPEX s.r.o.
51. Ďalej správca dane na základe vyjadrenia a žiadosti daňového subjektu k protokolu vypočul ako svedka L.. M.. L.. M. potvrdil údaje z miestneho zisťovania, a ani dodatočnými otázkami splnomocneného zástupcu daňového subjektu nebolo preukázané dodanie vlašských orechov pre odberateľa žalobcu dodávateľom CAPEX s.r.o. Ani konateľ žalobcu pán xyz neozrejmil spôsob dodania orechov od dodávateľa CAPEX s.r.o. ( a následne zaslané dodacie listy s evidenčnými číslami vozidiel, ktoré mali orechy prepraviť z Čiech do Svidníka).
52. Tovar vlašské orechy, nebol dodávateľom CAPEX s.r.o. dodaný tak, ako to daňový subjekt deklaroval predložením faktúr od tohto dodávateľa, a preto správca dane neuznal odpočítanie dane z predmetných faktúr. Vyjadrenie daňového subjektu, že konateľ dodávateľa potvrdil obchodnú spoluprácu s daňovým subjektom a podrobne vysvetlil priebeh zdaniteľných obchodov, nie je dôkazom o dodaní tovaru uvedeného na preverovaných faktúrach. Pretože dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu CAPEX s.r.o. deklaroval nákup rovnakej komodity od subdodávateľa CALL 2 BIZ, spol. s r.o., správca dane vykonal oprávnene dokazovanie aj vo vzťahu k tejto spoločnosti, pričom tieto obchody ani jednotlivé spoločnosti nemožno od seba oddeliť, pretože ide o postupné preverovanie a je zrejmé, že obchody spolu jednoznačne súvisia. Dodávateľ CAPEX s.r.o. v skutočnosti orechy nedodal, ale mal ich dodať prostredníctvom spoločnosti CALL 2 BIZ, spol. s r.o., čo nebolo preukázané. Nebolo preukázané ani dodanie od ďalšieho dodávateľa z ČR, pričom spoločnosť CALL 2 BIZ, spol. s r.o. mala byť jediným dodávateľom pre spoločnosť CAPEX, s.r.o. Daňový subjekt sa síce vyjadril, že v prípade subdodávateľov s nimi neprišiel do kontaktu, ale na dodacích listoch týkajúcich sa dodania orechov od tuzemského dodávateľa aj od českého dodávateľa boli uvedené aj evidenčné čísla motorových vozidiel daňového subjektu, čím chcel deklarovať, že orechy prepravoval aj on sám od subdodávateľov, ale v odvolaní uviedol, že s nimi neprišiel do kontaktu.
53. Správca dane vykonal u dodávateľa CAPEX s.r.o. daňovú kontrolu za rovnaké obdobie ako u kontrolovaného daňového subjektu, a žiadne prepojenie na pani xyz nezistil, vykonal vypočutie pani xyz, ktorá žiadne prepojenie na tento subjekt neuviedla (okrem spoločnosti Monika fashion, s.r.o., ktoré nebolo preukázané). Správca dane ešte dodatočne na základe záverov odvolacieho orgánu zisťoval v Sociálne poisťovni, či náhodou nebola pani xyz zamestnancom spoločnosti CAPEX s.r.o., ani toto sa nepotvrdilo, preto správca dane konštatoval, že ani v jednom prípade nebolo zistené vzájomné prepojenie medzi spoločnosťou CAPEX s.r.o. a pani V.. Poukazovanie na konanie pani xyz na základe príkaznej zmluvy pôsobí skôr účelovo, pretože daňový subjekt takéto tvrdenie uviedol prvýkrát v odvolaní, ale existencia takejto príkaznej zmluvy nebola ani kontrolou, ani následnými vyrubovacími konaniami potvrdená.
54. K dodávateľovi Monika fashion, s.r.o. uviedol, že potvrdenia obcí boli vydané na žiadosť pani xyz. Ďalej z vypočutia svedka G. xyz, zamestnankyne obce Soľ, zo dňa 18.11.2019, správca dane zistil, že v roku 2016 nevystavila potvrdenie o výkupe orechov pre inú spoločnosť ako spoločnosť ROBSTAV SK, s.r.o. Už na základe týchto skutočností možno tieto dôkazy označiť ako nevierohodné. Mená osôb na čestných prehláseniach, ktoré potvrdili predaj orechov spoločnosti Monika fashion, s.r.o., a ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt, sa ani v jednom prípade nezhodujú s menami osôb na výdavkových pokladničných dokladoch, ktoré boli predložené pri miestnom zisťovaní dňa 30.10.2017, a preto tento dôkaz nemožno považovať za vierohodný. Ani xyz pri ústnom pojednávaní neuviedla, že na výkup orechov splnomocnila pani xyz alebo inú osobu; k pani xyz sa vyjadrila až potom, keď
ju správca dane konfrontoval so zisteniami u jednotlivých občanov, ktorí orechy predávali pani xyz. Ani pani xyz ako svedok nevypovedala v tom smere, že bola splnomocnená dodávateľom, k otázke, v akom vzťahu bola k firme Monika fashion, s.r.o., odpovedala, že len tak sa spoznali cez zaťa. Pani xyz nebola zamestnancom dodávateľa, ani jej nefakturovala žiadne dodanie orechov. Výsluchu svedka O. F. sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca daňového subjektu, a ten na svedka nemal žiadne otázky, ani otázku o splnomocnení pri výkupe orechov.
55. Pani xyz vykupuje orechy už niekoľko rokov, je svokrou (matka manželky) konateľa kontrolovaného daňového subjektu pána xyza, teda je v príbuzenskom vzťahu s uvedeným konateľom kontrolovaného daňového subjektu. Kontrolovaný daňový subjekt ako podnikateľskú činnosť uvádza predaj tovaru okrem iného aj vlašských orechov, z čoho vyplýva, že o podnikateľskej činnosti spoločnosti žalobcu mala pani xyz vedomosť a zároveň uvedený konateľ mal vedomosť o činnosti, ktorú pani xyz vykonávala - výkup orechov (uviedla to aj v čestnom prehlásení). Aj samotná pani xyz aj ďalšie osoby s priezviskom V. (správca dane nevie, či sú v príbuzenskom vzťahu) a konateľ spoločnosti žalobcu xyz a jeho manželka predali orechy spoločnosti Monika fashion, s.r.o. (príjmový pokladničný doklad z 20.10.2016 na meno xyz, príjmový pokladničný doklad z 17.10.2016 na meno O. xyzová). Uvedený predaj nezodpovedá logickému mysleniu, keď následne orechy boli predané spoločnosťou Monika fashion, s.r.o. kontrolovanému daňovému subjektu.
56. Dodanie vlašských orechov na základe faktúr predložených ku kontrole od spoločnosti Monika fashion, s.r.o. nemá ekonomické opodstatnenie, pretože daňový subjekt si mohol priamo orechy nadobudnúť od občanov napr. prostredníctvom pani xyz, ktorá v skutočnosti orechy vykupovala, resp. vlastné orechy (príjmový pokladničný doklad č. 047) dodať kontrolovanej spoločnosti, nie prostredníctvom spoločnosti Monika fashion, s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt deklarovaným dodaním orechov od spoločnosti Monika fashion, s.r.o. získal daňovú výhodu, čím si znížil daňovú povinnosť, a to aj v tej súvislosti, že nebolo preukázané dodanie vlašských orechov spoločnosťou Monika fashion, s.r.o. deklarované faktúrami od tejto spoločnosti. Preto na takýto právny úkon, ktorý bol uskutočnený bez riadneho podnikateľského dôvodu, ktorý neodráža ekonomickú realitu, a ktorého účelom bolo získanie daňového zvýhodnenia, sa v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. neprihliada.
57. Na základe návrhu daňového subjektu správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal výsluch O. F.. Z jeho výpovede je zrejmé, že jeho čestné vyhlásenie bolo vytvorené účelovo, a nemožno ho považovať za vierohodné. Nijakým spôsobom sa nevyjadril ani ku skutočnosti, že predchádzajúcu výpoveď urobil pod nátlakom. Na fotografiách nie je dátum vyhotovenia, z čoho nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené. Na fotografii, na ktorej bola označená konateľka spoločnosti Monika fashion, s.r.o. xyz, nie je osobe vidieť do tvare, a preto ju nie je možné stotožniť ako xyz. A preto tento dôkaz nemožno považovať za vierohodný. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Správca dane má dostatočné dôkazy a dôvody uvedené v rozhodnutí preukazujúce, že k dodaniu tovaru nedošlo tak, ako to daňový subjekt deklaroval faktúrami od dodávateľa Monika fashion, s.r.o.
58. Správca dane vykonal miestne zisťovanie dňa 14.01.2020 (zápisnica o miestnom zisťovaní č. 100050988/2020), z ktorého bolo zistené, že daňový subjekt nevedel preukázať účel využitia tovaru - 2x stojanová lampa na podnikanie v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., preto správca dane z pôvodne neuznaného odpočítania dane vo výške 70,94 eura vo vyrubovacom konaní po odvolaní neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane vo výške 33,33 eura. Správca dane vykonal miestne zisťovanie dňa 14.01.2020, z čoho bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 100050988/2020, preto námietka daňového subjektu, že ani z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, či správca dane doplnil dokazovanie o zápisnicu z vykonanej obhliadky je neopodstatnená.
59. Správca dane zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Odpočítanie dane je pevne viazané na skutočné plnenie - tovary. Správca dane spochybnil existenciu reálneho plnenia, ktoré by oprávňovalo kontrolovaný daňový subjekt na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane; samotné faktúry, platby za tovar, doklady ERP, zmluvy, evidencie DPH a iné doklady však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo
na odpočítanie dane. Daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Samotná existencia faktúr nestačí ako dôkaz, že k dodaniu tovaru alebo služby skutočne došlo. V prípade, že sú vystavené faktúry, ale dodanie tovaru sa neuskutočnilo tak, ako je deklarované v predložených faktúrach, právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká. Kontrolovaný daňový subjekt nevedel reálnosť ním tvrdených zdaniteľných obchodov podľa predložených faktúr správcovi dane preukázať, a preto ich správca dane vykonaním dokazovania objektívne spochybnil.
60. Správca dane kontrolou zistil a následne vyhodnotil, že spôsob, ako si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane za nákup vlašských orechov od štyroch dodávateľov (počas roka 2016), z ktorých ani jeden nevie tento nákup preukázať, svedčí o tom, že jediným cieľom daňového subjektu bolo získať daňovú výhodu vo forme zníženia daňovej povinnosti uplatnením si odpočítania dane z faktúr od týchto dodávateľov, a preto v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. sa na takýto úkon neprihliada.
III.
Zhrnutie argumentov žalobcu
61. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca mal za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydania nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
62. Žalobca namietal, že správca dane sa nevysporiadal s údajmi z informačných systémov finančnej správy a tieto nezahrnul do dokazovania a ani ich žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Z kontrolných výkazov jednoznačne vyplynulo, že daň na výstupe bola obchodnými partnermi žalobcu v kontrolných výkazoch priznaná a odvedená. Nie je zrejmé na základe akých skutočností nepovažoval správca dane za potrebné zahrnúť napriek usmerneniu odvolacieho orgánu uvedené skutočnosti do dokazovania. Žalobca tak má za to, že žalovaný reálne dodanie tovarov preveroval nedostatočne a zároveň nedodržal zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Preto aj rozhodnutie vydal bez náležitého zistenia skutkového stavu. Rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Nemožno preto súhlasiť so závermi žalovaného, že sa nepreukázalo, že došlo k dodaniu tovaru deklarovanými dodávateľmi. K takémuto záveru môže žalovaný dospieť až po dostatočnom vykonaní dokazovania, kedy vyhodnotí všetky získané dôkazy vo vzájomnej súvislosti a došetrí skutkový stav veci tak, aby bol zistený čo najúplnejšie, pričom bude prihliadať na všetko, čo pri výkone kontroly a vo vyrubovacom konaní v rámci dokazovania vyšlo najavo.
63. Poukázal na ust. § 19, § 78 zákona o dani z pridanej hodnoty, z ktorých vyplýva, že nevyhnutným predpokladom pre celý proces uplatňovania DPH v prípade hmotného tovaru je zmena vlastníka, presnejšie zmena práva nadkladať s tovarom ako vlastník. Žiadne iné podmienky pre to, aby existovalo dodanie tovaru v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty a teda základnej podmienky fungovania celého systému DPH § 8 zákona o dani z pridanej hodnoty neustanovuje. Poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-188/09 bod 19, C-364/17 bod 23, C-590/13 Idexx laboratories. Hmotnoprávne požiadavky práva na odpočet sú stanovené v článku 17 šiestej smernice, teraz článok 167 smernice o DPH. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok ustanovených zákonom o dani z pridanej hodnoty a teda, že žalobca ako daňový subjekt vierohodne preukázal vznik daňovej povinnosti a naplnenie podmienok vyžadovaných v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty tým, že mal všetky daňové doklady na nákup tovaru (vlašský orech) s predpísanými náležitosťami, riadne zaúčtovanými v účtovníctve, v evidencii DPH, evidovaný v knihe došlých faktúr, prijatých na sklad, pohyb nákupu a predaja evidovaný a vykázaný v inventúre tovaru, za nákup tovaru bolo riadne zaplatené, väčšinou cez účet, tovar bol ďalej predávaný odberateľom, čím existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi prijatým plnením na vstupe a plnením na výstupe, čo zakladá právo na odpočet dane. Kľúčovým nedostatkom žalobou napadnutého rozhodnutia je, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH ani neodôvodnil, akým spôsobom by malo obchodovanie predstavovať zneužitie práva na odpočet, ktoré viedlo k získaniu daňovej výhody. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora HALIFAX C-255/02. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k ozrejmeniu základnej otázky, a síce, akým spôsobom mal žalobca porušiť zásadu neutrality dane. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu absentuje konkretizácia príčinnej súvislosti medzi porušením konkrétnych ustanovení zákona a konania žalobcu. S predmetnou námietkou sa žalovaný nevysporiadal. Všetky hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli preukázateľne splnené a konanie žalovaného je v rozpore s ustálenou judikatúrou, keď odmieta uznať odpočítanie dane iba na základe formálnych nedostatkov, možno považovať za účelové, poškodzujúce žalobcu. Uskutočnené platby sa jednoznačne vzťahovali na dodanie tovaru, pričom došlo k úhrade celej kúpnej ceny na základe čoho dodávateľovi žalobcu vnikla daňová povinnosť, v dôsledku čoho vystavil pre daňový subjekt faktúry. Plnenie bolo podľa žalobcu preukázateľne uskutočnené. Faktúry, ktoré boli správcom dane preverované v súvislosti s nákupom na odpočítanie dane za dodanie tovaru boli daňovým subjektom preukázateľne uhradené a zaplatením kúpnej ceny došlo k prechodu vlastníckeho práva k predmetnému tovaru na daňový subjekt, nakoľko podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodanie tovaru predstavuje prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník. V takom prípade bolo právo nakladať s tovarom ako vlastník súčasťou právneho vlastníctva, ktoré bolo na subjekt prevedené dodávateľom momentom prijatia uhradenej kúpnej ceny v období, v ktorom daňový subjekt právo na odpočítanie aj uplatnil. Poukázal na článok 167 smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 a článok 63 smernice o DPH. Ďalej poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C 286/83, C-98/98, C-132/16, C-516/14. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akú daňovú výhodu mal kontrolovaný daňový subjekt na základe uskutočnených obchodov požívať. Z článku 40 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 a to zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva, že nie je možné, aby bola daň za ten istý tovar u tých istých subjektov zdanená dvakrát.
64. Žalovaný neprihliadol na námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalovaný vôbec neprihliadal na doklady predložené žalobcom pri otvorení daňovej kontroly ako aj následne počas konania, najmä však dňa 08.01.2020 a tieto žiadnym spôsobom nevyhodnotil v súvislostiach s výpoveďou konateľa spoločnosti ROBSTAV SK s.r.o. Azda najpodstatnejším dôkazom bola evidencia nákupu a predaja orecha podľa inventárnej karty č. 53, ktorá preukazuje nákup od jednotlivých dodávateľov ako aj predaj v uvedených množstvách ďalším odberateľom. V rámci rozhodnutia žalovaného nebol tento dôkaz zahrnutý do dokazovania a vyhodnotenia.
65. K neuznaniu odpočtu dane z pridanej hodnoty z faktúry od spoločnosti VAMEX, a.s., Košice, uviedol, že z predloženej zmluvy vyplýva, že odberový bonus závisel od výšky obratu a mal priamu nadväznosť na dodávky tovarov a služieb. Bez dodávok tovarov a služieb, čiže zdaniteľných plnení by nemala zmluvná strana ani nárok na odberový bonus. Nie je podstatné, či by žalobca fakturoval obratový bonus spoločnosti VAMEX, a.s., Košice vo forme dobropisu alebo by spoločnosť VAMEX, a.s., Košice fakturovala spoločnosti daňového subjektu predmetný obratový bonus, nakoľko výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu v nadväznosti na daň z pridanej hodnoty by bol neutrálny. Vzhľadom na dĺžku trvania obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a jeho obchodným partnerom žiadna zo strán nespochybňovala takýto postup. Žalovaný nevzal do úvahy, že obchodným záväzkovým vzťahom dominuje princíp zmluvnej voľnosti strán, pričom v zmysle § 264 Obchodného zákonníka sa pri určení práv a povinností z nich vyplývajúcich prihliada aj na obchodné zvyklosti. Z dôvodu flexibility obchodných vzťahov sa potom zmluvná voľnosť strán prejavuje v možnosti zaviesť medzi sebou prax, na ktorú sa tieto strany aj v prípade pochybností môžu spoliehať.
66. K odpočítaniu dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti CAPEX s.r.o. Košice uviedol, že správca dane uskutočnil výsluch svedka Ing. M. M., ktorý potvrdil dodávky tovaru do skladu daňového subjektu. Správca dane po potvrdení prepravy tovaru daňovému subjektu postavil svoj záver o neuznaní odpočtu DPH z dodávateľských faktúr na skutočnosti, že nebolo preukázané dodanie tovaru subdodávateľom pre dodávateľa daňového subjektu. Ide o skutočnosti, ktoré sa vôbec netýkajú daňového subjektu a za ktoré daňový subjekt nemôže znášať zodpovednosť a nemôžu byť pripísané na vrub daňového subjektu. V prípade subdodávateľa ide o úplne odlišný daňový subjekt, s ktorým kontrolovaný daňový subjekt neprišiel do kontaktu a s ktorým neobchodoval. S uvedenými námietkami sa odvolací orgán nezaoberal dostatočne.
67. K dodaniu tovaru vlašských orechov dodávateľom Monika fashion, s.r.o. uviedol, že správca dane neverifikoval skutočnosť, či bola xyz splnomocnená na výkup orechov spoločnosťou Monika fashion, s.r.o., ani v tomto smere neviedol výsluch svedka. Žalobca žiadal, aby žalovaný vykonal za účelom odstránenia rozporov, na ktoré poukázal v rozhodnutí uskutočniť konfrontáciu svedka Márie xyz so
svedkom O. F., žalovaný tak nevykonal, dôvody zamietnutia tohto návrhu na doplnenie dokazovania neuviedol. Žalobca počas konania poukazoval aj na skutočnosť, že nemohol mať dosah na internú organizáciu jeho obchodných partnerov, teda na spôsob, akým zabezpečovali nákup tovaru a táto skutočnosť, prípadného neplnenia si povinností na strane jeho obchodných partnerov nemôže byť dôvodom pre zamietnutie jeho nároku na odpočte dane.
68. Správca dane neuznal daňovému subjektu odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti MERKURY MARKET SLOVAKIA s.r.o., za nákup zariadenia, ktoré daňový subjekt použil vo svojich obchodných priestoroch (kancelárie). Ide o štandardné daňové výdavky spoločnosti. Kancelária bola zriadená mimo sídla spoločnosti za účelom bližšieho kontaktu a rokovaní s obchodnými partnermi. Zamestnancom slúžila na vybavovanie objednávok, uskladnenie obchodných vzoriek tovaru, účtovných a iných dokladov a na prezentáciu nových produktov a reklamu obchodného mena a tovaru spoločnosti. Daňový subjekt v rámci vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly podrobne vysvetlil správcovi dane použitie jednotlivých zariadení a ich nadväznosť na zdaniteľné plnenia daňového subjektu na výstupe. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt použil nakúpený tovar v obchodných priestoroch, ktoré využíval na účely podnikania, mal z nakúpeného inventáru nárok na odpočet DPH. Pritom išlo iba o bežné a štandardné vybavenie obchodných priestorov, ktoré slúžili výlučne na podnikateľské aktivity daňového subjektu. Daňový subjekt si uplatnil nárok na odpočet DPH z klasického zariadenia a tieto vynaložené náklady možno považovať za štandardne uznateľné daňové výdavky, preto daňový subjekt nerozumie ich neuznaniu správcom dane. Konštatovania správcu dane, že v Košiciach, kde bola zriadená kancelária, mala trvalý pobyt manželka konateľa daňového subjektu a preto uvedenú kanceláriu - byt mohla využívať na súkromné účely, sú len dedukcie a ničím nepodložené úvahy správcu dane. Po prvé, daňový subjekt uviedol viaceré obchodné priestory, do ktorých boli nakúpené jednotlivé druhy tovarov. Po druhé, trvalý pobyt má len evidenčný charakter a neznamená automatický, že osoba s prihláseným trvalým pobytom na danej adrese, kde je nehnuteľnosť situovaná, aj danú nehnuteľnosť užíva. V danom prípade byt bol využívaný výlučne na podnikateľské aktivity daňového subjektu a v žiadnom prípade nebol užívaný na súkromné účely, ako sa to snaží presadiť správca dane.
69. Odvolací orgán vo svojich rozhodnutiach, ktorými rozhodnutia daňového úradu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie poukázal na skutočnosť, že správca dane procesne pochybil, keď nespísal zápisnicu z miestneho zisťovania, čím porušil ust. § 37 ods. 4 Daňového poriadku. Daňový úrad v rozhodnutí na strane 6 uvádza, že bola dňa 30.10.2017 vykonaná ohliadka haly (miestne zisťovanie), z ktorej bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorú správca dane použil ako dôkaz. Spisový materiál však zápisnicu neobsahuje. Ani z rozhodnutia nie je zrejmé, či správca dane doplnil dokazovanie o zápisnicu z vykonanej obhliadky, navyše tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že takéto pochybenie správcu dane je závažného charakteru, kedy kontrolovaný daňový subjekt v kontrole opakovane namietal, že pri tejto ohliadke zamestnanci správcu dane videli v skladových priestoroch orech a k tomuto len konštatovali, že túto skutočnosť zapíšu do zápisnice, avšak neurobili tak. V záveroch kontroly však vyšlo najavo, že zamestnanci správcu dane nielenže túto skutočnosť nikde v rámci vykonaného dokazovania neuvideli a popierajú ju, nespísali o uvedenom ani zápis, tak ako im to zákon prikazuje. Konali tak v rozpore s Daňovým poriadkom a toto pochybenie má vážny dopad na dokazovanie, ktoré nie je možné zopakovať.
70. Správca dane v rozpore s návrhmi kontrolovaného daňového subjektu, avšak najmä v rozpore s usmernením Finančného riaditeľstva dokazovanie ohľadom prepojenia medzi dodávateľskými subjektmi a pani xyz nedoplnil. Nie je postačujúce preverenie, či bola pani xyz zamestnankyňou spoločnosti CAPEX podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne. Správca dane neskúmal, či pani xyz túto činnosť vykonávala na základe príkaznej zmluvy, takúto skutočnosť pri hodnotení dôkazov účelovo opomenul zvážiť a pritom z obsahu predmetného právneho úkonu je jednoznačne preukázaná jeho povaha. Vo vzťahu medzi spoločnosťou ROBSTAV SK, s.r.o. a pani xyz kontrolovaný daňový subjekt namietal, že správca dane neprihliadal na skutočnosť, že pani xyz vykonávala prácu na príkaznú zmluvu, pričom naďalej trvá na tom, že nebolo v tomto smere vykonané dostatočné dokazovanie. Skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu správca dane akosi účelovo opomenul vyhodnocovať.
71. V rámci vykonaných miestnych zisťovaní boli prítomným osobám kladené otázky, kedy sa tieto osoby vyjadrovali k dôležitým skutočnostiam týkajúcich sa kontrolovaného daňového subjektu a kontrolovaný daňový subjekt nemal právo klásť týmto osobám otázky. Žalovaný sa odvolával na skutočnosť, že o miestnom zisťovaní mal byť žalobca upovedomený. Žalobca bol upovedomený o miestnom zisťovaní, v rámci ktorého si môže správca dane vyžiadať predloženie dokladov a spísať záznam o
zistených skutočnostiach. Predmetný úkon však svojim obsahom jednoznačne naplnil obsahové znaky procesného úkonu výsluchu svedka a o tomto úkone nebol žalobca upovedomený a pri ňom prítomný, v dôsledku čoho nemal možnosť svedkom klásť otázky. V prípade, ak osoba zúčastnená na miestnom zisťovaní uviedla dôležité okolnosti týkajúce sa daňového subjektu, ktoré boli použité ako dôkaz vo vyrubovacom konaní, takáto osoba už je považovaná za svedka v zmysle § 25 Daňového poriadku. S ohľadom na všeobecné ustanovenia o dokazovaní pri správe daní treba brať do úvahy skutočnosť, že svedecká výpoveď môže byť dôkazom len vtedy, ak bola získaná zákonným spôsobom. Takýto dôkaz nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazu a nemôže byť použitý v daňovom konaní a takýto dôkaz ani nemôže byť uvedený v rozhodnutí správcu dane nakoľko správca dane za nezákonne získaný dôkaz nemôže vo svojich záveroch prihliadať. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/124/2012, rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 10Ca371/97-29, 10Ca377/99-90. Správca dane konal v rozpore so zákonom, čím porušil základné práva daňového subjektu, a to najmä právo byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky s poukazom na § 25 ods. 4 Daňového poriadku v dôsledku čoho, sú dôkazy - výsluchy zástupcov obcí, dôkazmi získanými v rozpore so zákonom a nemožno ich použiť v daňovej kontrole. Uvedené dôkazy slúžili ako podklad rozhodnutia a skutočnosti zistené pri výsluchu svedkov, v rámci ktorých bolo kontrolovanému daňovému subjektu odopreté právo byť prítomný a klásť svedkovi otázky mali podstatný vplyv na výsledok rozhodnutia správcu dane.
72. Žalovaný taktiež odmieta prihliadať na skutočnosť uvádzanú žalobcom, čo bolo potvrdené aj v rámci výsluchov pracovníkov a starostov obcí, že spoločnosť robila výkup zväčša na základe vylepovania letákov. Je potom irelevantné, že dokazovanie postavil len na preverovaní výkupu prostredníctvom oznámenia na obci. Žalovaný nevzal do úvahy námietku žalobcu, ktorý vo svojom odvolaní poukazoval na skutočnosť, že správca dane neprihliadal na zistenie, vyplývajúce z vykonaného dokazovania, a to výpovede pani xyzvej, pána T., pani A., pána xyz. Je očividné, že pri hodnotení dôkazov žalovaný účelovo na výsledky dokazovania neprihliadal, dôkazy tak nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Žalobca opakovane uviedol skutočnosti, na ktoré poukazoval v odvolaní, nakoľko sa nestotožnil s posúdením týchto námietok odvolacím orgánom. Žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých následne vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný v konaní neprihliadal na všetky potrebné dôkazy a informácie svedčiace v prospech žalobcu, ktoré preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu daňovej kontroly.
73. Žalobca zotrval na svojej námietke, a síce že správca dane neuviedol, ako vyhodnotil výsledok miestneho zisťovania v spoločnosti TADRAK, s.r.o. Poukázal na právny názor Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 8 Afs 74/2009. Správca dane tak spochybňuje dodanie tovarov na základe tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal a na základe domnienok, ktoré kontrolovaný daňový subjekt počas výkonu kontroly vyvrátil. Správca dane sa nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v priebehu kontroly najavo. V zmysle vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázanie reálne uskutočnenie obchodov, objednávka, nákup tovaru, jeho preprava, platba za tovar, ako aj jeho následný predaj, spolu s podrobnosťami, ktoré osoby vykonávali kontrolu tovaru a ktoré osoby boli pri obchodoch prítomné, pričom žalobca tieto tvrdenia podložil aj listinnými dokladmi, tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že správca dane reálne uskutočnenie obchodov nevyvrátil ani žiadnym spôsobom nespochybnil, kedy jeho závery uvádzané v odvolaním napadnutom rozhodnutí, sú postavené len na domnienkach. Pri hodnotení dôkazov žalovaný na uvedené výsledky dokazovania neprihliadal.
74. Žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne neodôvodnil, neuviedol, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu návrhov na doplnenie dokazovania uvedených vo vyjadreniach žalobcu, v dôsledku čoho má žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa správca dane vysporiadal s dokladmi predloženými kontrolovaným daňovým subjektom na pojednávaní uskutočnenom dňa 08.01.2020, následne so skladovou evidenciou, inventúrnym súpisom orecha zaslanou ekonómkou spoločnosti elektronicky, tieto dôkazy sú síce uvedené, avšak neboli dostatočným spôsobom zo strany správcu dane vyhodnotené vo svetle vzájomných súvislostí a skutočností zistených vykonaným dokazovaním. Osoba pána xyza ako aj osoba pána xyza je fyzickou osobou odlišnou od žalobcu, ak aj správca dane zamietol výsluch konateľa ako svedka, neuviedol dôvod, prečo nepredvolal konateľov, ako fyzické osoby za účelom podania vysvetlenia a to aj napriek skutočnosti, že konateľ žalobcu toto opakovane navrhoval. Ak sa žalovaný odvoláva na vyjadrenia konateľa v rámci ústneho pojednávania, tu vystupoval pán xyz v mene spoločnosti žalobcu a v jej mene aj podával vyjadrenia,
nie v mene svojej osoby. Zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného nebolo dostatočným spôsobom vysvetlené. Pokiaľ žalovaný uprel žalobcovi, ako kontrolovanému daňovému subjektu možnosť realizovať jeho procesné práva, upiera mu možnosť uniesť dôkazné bremeno a porušuje tak jeho ústavou garantované právo na spravodlivý proces.
75. Žalovaný zaťažil žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva. Žalovaný nedostatočne odôvodnil, prečo námietku odvolávajúceho sa ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry považuje za nedôvodnú. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/43/2010 zo dňa 09.10.2010, 6Sžf/10/2012, 3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011. Žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno a dôveryhodne preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný priorizovaním záujmov štátu na inkase daní v niektorých prípadoch prekračuje mieru únosnosti a dokonca až perzekvuje daňové subjekty preukazovaním skutočností, ktoré daňové subjekty objektívne nemôžu preukazovať a za ktoré nemôžu niesť zodpovednosť. Žalovaný neskúmal ani dobromyseľnosť ako ani náležitú obozretnosť žalobcu pri obchodovaní. Rozhodnutie žalovaného je zrejmým prejavom neporozumenia pravidlám obchodného styku v danom odvetví a neprihliadaním správcu dane na zaužívanú obchodnú prax .
76. Žalobca namietal, že rozhodnutie daňového úradu neobsahuje zoznam dokumentov, ktoré boli správcovi dane zo strany žalobcu predložené. Dňa 13.01.2020 vykonal konateľ kontrolovaného daňového subjektu nazretie do spisu z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom spis nebol očíslovaný a vedený tak, aby doklady v ňom nebolo možné zameniť. Pri nahliadnutí do spisu vykonanom dňa 02.03.2020 zo strany zástupcu žalobcu, správca dane odmietol spísať so zástupcom žalobcu zápisnicu. Správca dane oznámil kontrolovanému daňovému subjektu, že o uvedenom nahliadnutí spíše iba úradný záznam. Zástupca kontrolovaného daňového subjektu tak nemal možnosť uviesť svoje námietky do zápisnice. Zástupca kontrolovaného daňového subjektu žiadal o uvedenie zoznamu dokumentov, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu a naopak zoznamu dokumentov, ktoré správca odmietol kontrolovanému daňovému subjektu predložiť.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
77. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dôvody uvedené v žalobe sú do značnej miery totožné s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 19.02.2020 a s týmito námietkami sa žalovaný už vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 13.08.2020, na tomto odôvodnení v plnom rozsahu trvá.
78. Žalovaný poukázal na stranu 32 napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že správca dane pri hodnotení dôkazov vychádzal aj z údajov dostupných v jeho informačných systémoch, avšak to, že dodávateľ (ako aj žalobca) podal daňové priznanie, kde uviedol určité údaje, a podal kontrolný výkaz, v ktorom sú uvedené tie isté údaje ako v daňovom priznaní, s uvedením konkrétnych dodávateľov, odberateľov, čísla faktúr, základu dane, daň a pod., neznamená, že nie je potrebné tieto údaje preverovať a zo strany žalobcu preukazovať. Samotná skutočnosť o zaúčtovaní a odvedení dane ešte nie je verifikovateľným dôkazom, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ uvedený na faktúrach, a teda nevyhodnocovanie daňových priznaní a kontrolných výkazov, ako to namieta žalobca, nie je v rozpore s ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku. Žalovaný síce zaviazal správcu dane preveriť skutkový stav s využitím dostupných informačných systémov, ale len príkladom uviedol daňové priznania, súhrnné a kontrolné výkazy, ktoré boli v danom prípade predmetom vyhodnocovania pri zistených skutočnostiach v spoločnosti ROBSTAV SK, s.r.o. a CAPEX s.r.o.
79. Nepriznanie odpočítania dane na základe judikatúry Súdneho dvora je možné len v prípade, ak nie je spochybnené uskutočnenie zdaniteľného obchodu a právo na odpočítanie dane vzniklo, pričom prijaté plnenie bolo platiteľom dane použité na činnosti, ktoré v zásade podliehajú zdaneniu (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/52/2016), avšak v danom prípade existencia zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaroval žalobca, potvrdená nebola, t. j. nebol splnený predpoklad pre uplatnenie judikatúry Súdneho dvora. Rozsudkom Barlis vo veci C-516/14 Súdny dvor EÚ konštatoval, že cieľom údajov, ktoré musia byť povinne uvedené na faktúre, je umožniť skontrolovať zaplatenie splatnej dane a prípadne existenciu práva na odpočítanie DPH. V tomto význame je potrebné analyzovať, či sú faktúry v súlade s požiadavkami článku 226 bodu 6 smernice 2006/112. V uvedenom rozsudku išlo o potrebu
zohľadnenia všetkých informácií obsiahnutých v dotknutých faktúrach a pripojených dokumentoch. Na základe uvedeného predmetný rozsudok Súdneho dvora EÚ nemožno aplikovať na tento skutkový stav.
80. Žalobca si musí byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pričom poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, a skutočnosť, že pri posudzovaní práva na odpočítanie dane musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Nevyhnutným pre právo na odpočítanie dane je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda, že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúrach, bol skutočne dodaný. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje so závermi správcu dane, ešte nepreukazuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane.
81. Po vykonanom rozsiahlom dokazovaní (t.j. ústnych pojednávaní, výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní, informácií z obchodného registra a získavaných dôkazov z informačného systému finančnej správy a pod.) vyplynulo, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi na faktúrach (ROBSTAV SK, s.r.o., Monika fashion, s.r.o., CAPEX s.r.o.), fakturácia obratového bonusu spoločnosťou VAMEX, a.s., Košice nebola v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty, a to § 19 ods. 1, § 25 ods. 1 a 6, § 49 ods. 1, § 72 ods. 4 a tovar nadobudnutý od dodávateľa MERCURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o. nebol preukázateľne použitý v súlade s ust. § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
82. Žalobca opakovane poukazoval na skutočnosti, t. j. výpovede p. xyzvej, p. T., p. A., doklady predložené žalobcom dňa 08.01.2020, najmä skladovú evidenciu (vyhodnotená na strane 42 - 43 v rozhodnutí správcu dane), ktoré preukazovali existenciu predmetného tovaru, avšak žalobcovi právo na odpočítanie dane nebolo uznané z dôvodu, že nepreukázal dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov. Existencia tovaru spochybnená nebola. Išlo pritom o jeho dôkaznú povinnosť, nie dôkaznú povinnosť jeho dodávateľa, či správcu dane. Správca dane teda nezaťažil žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva, ale požadoval preukázať to, čo sám deklaroval.
83. Vzájomné prepojenie medzi pani xyz a dodávateľskou spoločnosťou ROBSTAV SK, s.r.o. bolo správcom dane prešetrované, a to v rámci svedeckej výpovede xyz, konateľa spoločnosti ROBSTAV SK, s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 07.11.2019). Na otázku, či pozná O. xyz, uviedol, že už počul také meno, nič konkrétne však neuviedol. Podľa jeho svedeckej výpovede orechy vykupoval sám, v obciach na juhu Slovenska (nemal zamestnancov). Následne ako svedok bola vypočutá aj xyz (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05.09.2018), kedy potvrdila, že vykupovala orechy iba pre spoločnosť Monika fashion, s.r.o. Na základe uvedeného nebolo zistené vzájomné prepojenie medzi dodávateľom ROBSTAV SK, s.r.o. a pani xyz. Správca dane vykonal u dodávateľa CAPEX s.r.o. daňovú kontrolu za rovnaké obdobie ako u žalobcu, a žiadne prepojenie na pani xyz nezistil. Vykonal vypočutie pani xyz, ktorá žiadne prepojenie na tento subjekt neuviedla (okrem spoločnosti Monika fashion, s.r.o., ktoré nebolo preukázané). Na základe poskytnutých informácií od Sociálnej poisťovne pani xyz nebola evidovaná ako zamestnanec spoločnosti CAPEX s.r.o. Poukazovanie na konanie pani xyz podľa príkaznej zmluvy pôsobí skôr účelovo, pretože žalobca takéto tvrdenie uviedol prvýkrát v odvolaní, ale existencia takejto príkaznej zmluvy nebola ani kontrolou, ani následnými vyrubovacími konaniami potvrdená.
84. Pri miestnych zisťovaniach neboli osobám, ktoré sa na nich zúčastnili, kladené otázky. Správca dane pri miestnom zisťovaní v súvislosti s potvrdeniami požadoval predloženie všetkých relevantných dokladov preukazujúcich skutočnosti uvedené na tomto potvrdení, až následne sa k nim tieto osoby vyjadrili. Následne správca dane predvolal štyroch svedkov - pracovníkov obcí Soľ, Sečovská Polianka, Jastrabie nad Topľou a Nižný Kručov, o čom bol daňový subjekt upovedomený. Napriek tomu sa nezúčastnil ani jedného ústneho pojednávania, pri ktorom boli svedkovia vypočutí, a teda svoje právo byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky v zmysle § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o neuplatnil.
85. Správca dane doplnil dokazovanie v súlade s právnym názorom žalovaného a vykonal miestne zisťovanie dňa 14.01.2020, o čom spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 100050988/2020.
86. Nevykonanie výsluchov navrhovaných svedkov p. xyza a p. xyza, správca dane jeho odôvodnenie uviedol na strane 80 - 81 napadnutého rozhodnutia a žalovaný sa s týmto zdôvodnením stotožnil, čo
uviedol na strane 41 napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že je založené len na domnienkach je neopodstatnené.
87. Z uvedených dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného za správne, zákonné, založené na správnom právnom posúdení veci, vydané na základe dostatočného zistenia skutkového stavu, preskúmateľné, a preto navrhol žalobu zamietnuť.
V.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov
88. Krajský súd v Prešove ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
89. Správny súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 20.01.2022. Rozsudok správny súd vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní podľa § 137 ods. 3 SSP dňa 27.01.2022.
90. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou číslo 97362/2020 zo dňa 19.02.2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13 926,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016. Vlastná daňová povinnosť v podanom daňovom priznaní 3 238,97 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 17 165,57 eur, rozdiel dane na úhradu 13 926,60 eur.
91. Správca dane konštatoval, že žalobca
- si uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 2016/11/001, 2016/11/002 od dodávateľa ROBSTAV SK, s.r.o. celkom vo výške 2 421,77 eur, z faktúr č. 2016/11/001, 2016/11/004 a 2016/11/002 od dodávateľa Monika fashion, s.r.o. celkom vo výške 2 330,76 eur, z faktúry č. 20160929 od dodávateľa CAPEX s.r.o. vo výške 8 960,00 eur za dodanie tovaru - vlašské orechy, pričom dodanie tovaru nebolo preukázané, preto správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., keď pri tomto tovare nevznikla daňová povinnosť - reálne sa nepreukázalo dodanie tovaru tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami.
- daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z dokladu ERP č. 9, č. d. V/16/222 za nákup tovaru stojanová lampa čierna/zlatá 2x spolu vo výške 199,98 eur, z toho daň 33,33 eur, pri ktorom nepreukázal jeho použitie na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ, čím porušil § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., preto správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane vo výške 33,33 eur.
- si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 516200359 od dodávateľa VAMEX, a.s., Košice vo výške 180,74 eur, za fakturovanie zľavy z obratu, pri ktorom nedošlo k vzniku daňovej povinnosti - dodávateľom nebol dodaný žiadny tovar ani služba, preto správca dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane.
92. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v príslušnom zdaňovacom období (ďalej len ,,zákon o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
93. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
94. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
95. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
96. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a)voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b)ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101> a § 69 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101>, <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101> a 9 až 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20220101>, c)ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101> a § 11a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220101>, d)zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
97. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
98. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d)neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.
99. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
100. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
101. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
102. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
103. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
104. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
105. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
106. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
107. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
108. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi.
109. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára 2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
110. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.
111. Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vrátane prvostupňového správneho orgánu, je zrejmé, že dňa 13.06.2017 začal správca dane s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2016.
112. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval protokol č. 100988380/2018 zo dňa 18.05.2018.
113. Správca dane rozhodol rozhodnutím zo dňa 18.01.2019, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného zo dňa 23.07.2019 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.
114. Po doplnení dokazovania správca dane rozhodnutím číslo 97362/2020 zo dňa 19.02.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13 926,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016.
115. Správca dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 516200359 od dodávateľa VAMEX, a.s., Košice vo výške 180,74 eur, s predmetom fakturácie: zľava 3 % za odber surovín z obratu 24 674 eur bez DPH za 08/2016 a 1% z obratu 16 346,47 eur bez DPH za 09/2016.
116. Správca dane konštatoval, že spoločnosťou VAMEX, a.s., Košice, nebol dodaný žiadny tovar ani služba, preto nedošlo k vzniku daňovej povinnosti.
117. Neuznanie odpočítania dane odôvodnil tým, že žalobca prijal od odberateľa VAMEX, a.s., Košice faktúry, na ktorých ako dodávateľ je uvedená predmetná spoločnosť a ako odberateľ žalobca, pričom žalobcovi nebol týmito faktúrami dodaný žiadny tovar ani služba. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane z prijatých faktúr, podľa rámcovej zmluvy spoločnosť VAMEX, a.s., Košice fakturovala odberový bonus, ktorý je finančným vysporiadaním, ten ale nie je zdaniteľným plnením v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, preto žalobca nemá nárok na odpočítanie dane z faktúr z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH.
118. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 516200359 od spoločnosti VAMEX, a.s., na ktorej ako dodávateľ je uvedená predmetná spoločnosť a ako odberateľ žalobca, predmetom fakturácie je zľava z obratu podľa zmluvy. Obrat je zisťovaný z faktúr vystavených žalobcom, ktorý dodáva pre odberateľa VAMEX, a.s., Košice tovar. Kontrolou bolo zistené, že tovar dodáva žalobca a opravu základe dane v zmysle § 25 vykonáva odberateľ, čo nie je v súlade s príslušným ust. zákona o DPH, podľa § 25 ods. 1 cit. zákona nejde o dodanie služby alebo tovaru, ale o opravu základu dane už dodaného tovaru alebo služby, podľa tohto ustanovenia opravu základu dane realizuje dodávateľ (žalobca), ktorý dodal tovar alebo službu, opravu základu dane uvedie na r. 26 a 27 daňového priznania, t. j. v § 25 je ustanovená povinnosť opraviť základ dane u platiteľa dane, ktorý dodal tovar alebo službu, odberateľ (VAMEX, a.s.) v súlade s § 53 cit. zákona je platiteľ, ktorý si uplatnil odpočítanie dane a je povinný opraviť odpočítanú daň, ktorú uvedie na r. 28 daňového priznania.
119. Žalobca v žalobe namietal, že nie je podstatné, či by žalobca fakturoval obratový bonus spoločnosti VAMEX a.s. vo forme dobropisu alebo by spoločnosť VAMEX a.s. fakturovala žalobcovi obratový bonus, pretože výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu v nadväznosti na daň z pridanej hodnoty by bol neutrálny. Poukázal na princíp zmluvnej voľnosti strán a na obchodné zvyklosti v obchodných záväzkových vzťahoch.
120. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťou VAMEX, a.s., Košice ako odberateľom bola uzavretá rámcová zmluva o podmienkach dodávok tovarov a služieb, na základe ktorej žalobca dodával pre odberateľa tovar s tým, že v rámci tejto rámcovej zmluvy si strany dojednali obratový bonus, ktorý predstavoval zľavu z kúpnych cien tovarov vo faktúre uvedený ako „zľava za odber surovín” v závislosti od dosiahnutého obratu z celkového objemu dodávok tovarov. Odberový bonus bol dohodnutý percentuálnou sadzbou v prílohe č. 4 k rámcovej zmluvy. Obrat bol zisťovaný z faktúr vystavených žalobcom, ktorý dodával pre spoločnosť VAMEX, a.s., Košice tovar. Spoločnosť VAMEX, a.s., Košice ako dodávateľ obratový bonus vyfakturovala faktúrou žalobcovi a žalobca si z nej odpočítal daň z pridanej hodnoty.
121. Podľa § 25 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti.
122. Nebolo sporné, že spoločnosť VAMEX a.s žiadny tovar žalobcovi nedodala. Fakturovala žalobcovi zľavu za odber surovín na základe rámcovej zmluvy o podmienkach dodávok tovarov a služieb a prílohy č. 4 k rámcovej zmluve. V konečnom dôsledku odberovým bonusom došlo k zníženiu ceny tovarov po vzniku daňovej povinnosti, preto správne mal opraviť základ dane žalobca ako dodávateľ podľa § 25 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH. Žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane na základe vystavenej faktúry spoločnosťou VAMEX a.s., pretože spoločnosti VAMEX a.s. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.
123. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že ak by fakturoval obratový bonus spoločnosti VAMEX a.s. vo forme dobropisu, že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu v nadväznosti na daň z pridanej hodnoty by bol neutrálny. Žalobca nepostupoval tak, ako uvádzal, aby fakturoval obratový bonus spoločnosti VAMEX a.s. vo forme dobropisu, preto nie je dôvodné zaoberať sa takou situáciou, pokiaľ nenastala. Podstatné bolo to, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane neoprávnene, na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti VAMEX a.s. neboli splnené zákonné podmienky, čo ani žalobca nerozporoval v žalobe, preto správne správca dane postupoval, ak žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane.
124. Poukazovanie žalobcu na princíp zmluvnej voľnosti strán a na obchodné zvyklosti v obchodných záväzkových vzťahoch, nemá žiaden vplyv na záver správcu dane o nesplnení podmienok na odpočítanie dane v danom prípade. Je nepochybné, že v rámci obchodných záväzkových vzťahoch platia určité zásady a princípy, ktoré sú podstatné vo vzťahu medzi podnikateľmi pri riešení sporov inter partes, ktoré slúžia a využívajú sa ako interpretačné pravidlá odôvodňujúce správne a spravodlivé riešenie sporu. Ináč povedané, princípy, na ktoré žalobca poukazuje, sú významné pri riešení vnútorných sporov medzi podnikateľmi. Avšak na odpočítanie dane musia byť splnené podmienky stanovené zákonom o DPH. Pokiaľ neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane, postupoval správca dane správne, ak žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane. Žalobca mal postupovať tak ako mu to ukladá zákon o DPH, a to opraviť základ dane.
125. Správca dane ďalej neuznal žalobcovi odpočítanie dane vo výške 33,33 eur, za nákup tovaru 2x stojanová lampa spolu vo výške 199,98 eur. Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal jeho použitie na ďalšie dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím porušil § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
126. Žalobca namietal, že použil nakúpený tovar v obchodných priestoroch, ktoré využíval na účely podnikania, mal z nakúpeného inventáru nárok na odpočet DPH. Pritom išlo iba o bežné a štandardné vybavenie obchodných priestorov, ktoré slúžili výlučne na podnikateľské aktivity. Uplatnil si nárok na odpočet DPH z klasického zariadenia a tieto vynaložené náklady možno považovať za štandardne uznateľné daňové výdavky.
127. Žalobca uviedol, že v rámci vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly podrobne vysvetlil správcovi dane použitie jednotlivých zariadení a ich nadväznosť na zdaniteľné plnenia daňového subjektu na výstupe.
128. Súd sa oboznámil s vyjadrením žalobcu k protokolu zo dňa 18.06.2018. Žalobca v ňom k stojan. lampa 2x uviedol, že považuje za štandardné daňové výdavky, ktorými sa zariadila kancelária v Košiciach výlučne na účely podnikania. Kancelária bola zriadená mimo sídla spoločnosti za účelom bližšieho kontaktu a rokovaní s obchodnými partnermi. Zamestnancom slúžila na vybavovanie objednávok, uskladnenie obchodných vzoriek tovaru, účtovných a iných dokladov a na prezentáciu nových produktov a reklamu obchodného mena a tovaru spoločnosti. Žalobca splnil podmienku nároku na odpočítanie dane, pretože prijaté tovary použil na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov zdanených na výstupe.
129. Správca dane správne konštatoval, že žalobca nepreukázal použitie tovaru - 2x stojanová lampa na ďalšie dodávky tovarov a služieb ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Žalobca iba všeobecne v žalobe namietal, že tovar využíval na účely podnikania a že išlo o štandardné
vybavenie obchodných priestorov. Taktiež aj vo vyjadrení k protokolu žalobca iba všeobecne sa vyjadril k nakúpenému tovaru, k stojanovým lampám nič konkrétne neuviedol. Vzhľadom k tomu, že išlo o tovar - stojanové lampy (nie stropné osvetlenie, stolové lampy), mal preukázať, že išlo o tovar slúžiaci podnikateľským aktivitám a využíval ich na podnikateľské účely. Ani z celého administratívneho spisu nevyplýva, aby žalobca niečo konkrétne k stojanovým lampám uviedol, odôvodnil ich nákup na účely podnikania, nemožno preto posúdiť, či nákup predmetných lámp súvisel s podnikateľskou činnosťou žalobcu, preto možno konštatovať, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.
130. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 2016/11/001, 2016/11/002 od dodávateľa ROBSTAV SK, s.r.o. celkom vo výške 2 421,77 eur, z faktúr č. 2016/11/001, 2016/11/004 a 2016/11/002 od dodávateľa Monika fashion, s.r.o. celkom vo výške 2 330,76 eur, z faktúry č. 20160929 od dodávateľa CAPEX s.r.o. vo výške 8 960,00 eur za dodanie tovaru - vlašské orechy. Správca dane konštatoval, že dodanie tovaru nebolo preukázané, preto správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, keď pri tomto tovare nevznikla daňová povinnosť - reálne sa nepreukázalo dodanie tovaru tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami.
131. Správny súd mal za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodu deklarovaného faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly množstvo podkladov a dôkazov. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.
132. Vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu, spoločnosti ROBSTAV SK, s. r. o. správny súd z obsahu spisu zistil, že táto spoločnosť dňa 04.08.2017 (počas daňovej kontroly u žalobcu) zanikla v dôsledku zlúčenia, nástupnícka spoločnosť so správcom dane nespolupracuje. Doklady spoločnosti neboli správcovi dane predlžené. Konateľ spoločnosti v čase deklarovaných obchodov, vypovedal iba všeobecne, vlašské orechy vykupoval v obciach na južnom Slovensku, avšak nevedel uviesť ani jednu obec. Žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mohol správca dane overiť a mohli potvrdiť deklarované obchody, neuviedol.
133. Vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu, spoločnosti Monika fashion s.r.o. bolo zistené, že predložené doklady - príjmové pokladničné doklady, týkajúce sa zdaniteľných obchodov pre žalobcu za výkup orechov neboli podpísané osobami na nich uvedenými, nezhodovali sa množstvá orechov, orechy boli dodané v niektorých prípadoch svokre konateľa žalobcu p. xyz alebo manželke konateľa žalobcu p. xyzovej, vôbec ich nedodala osoba na doklade uvedená, bol zistený rozdiel medzi vykupovanými orechmi a dodanými orechmi a nebolo zistené, že by konateľka spoločnosti Monika fashion, s.r.o. xyz uvedený tovar vykupovala. Ani preverením v 13 obciach sa nepreukázalo, aby spol. Monika fashion, s.r.o. orechy vykupovala. V obci Iňačovce sa nachádzal plagát s ponukou výkupu orechov a uvedeným menom p. xyz.
134. Správca dane konštatoval, že orechy v skutočnosti vykupovala p. xyz, svokra konateľa žalobcu p. xyza. Nebolo sporné, že p. xyz vykupuje orechy už niekoľko rokov. Dodanie vlašských orechov na základe faktúr od spol. Monika fashion, s.r.o. nemá ekonomické opodstatnenie, pretože žalobca si mohol priamo orechy nadobudnúť od občanov napr. prostredníctvom p. xyz, ktorá v skutočnosti orechy vykupovala. Žalobca deklarovaným dodaním orechov od spol. Monika fashion, s.r.o. získal daňovú výhodu, čím si ponížil daňovú povinnosť, a to aj v tej súvislosti, že nebolo preukázané dodanie vlašských orechov spol. Monika fashion, s.r.o. deklarované faktúrami od tejto spoločnosti. Spol. Monika fashion, s.r.o. nedodala tovar uvedený na predložených faktúrach, v skutočnosti bol tovar dodaný p. xyz, ktorá je v priamom príbuzenskom vzťahu s konateľom žalobcu p. xyzom, uplatnením odpočítania dane z týchto faktúr žalobca získal daňovú výhodu tým, že si ponížil daňovú povinnosť.
135. V súvislosti s dodávateľom žalobcu, spol. CAPEX s.r.o. bolo zistené, že dodanie tovaru vlašských orechov pre žalobcu mala obstarať u dodávateľa CALL 2 BIZ spol. s r.o. Konateľ spol. CALL 2 BIZ spol. s r.o. nevedel o tom, že je konateľom tejto spoločnosti. Konateľ spol. CAPEX s.r.o. p. xyz nepoznal nikoho zo spol. CALL 2 BIZ spol. s r.o., nejednal s nimi. Orechy na sklade neboli. Tovar mal byť prevezený priamo od spol. CALL 2 BIZ spol. s r.o. žalobcovi do Svidníka šoférom L.. M.. L.. M. uviedol, že v r.
2016 vykonával pre spol. CAPEX s.r.o. prepravné služby. Spol. CALL 2 BIZ spol. s r.o. nepozná. Zo Svidníka bol iba odber.
136. Správca dane konštatoval, že žalobca vlašské orechy nakupoval od viacerých dodávateľov, a to CAPEX s.r.o., R&Kol s.r.o., ROBSTAV SK, s.r.o. a Monika fashion, s.r.o., pričom spoločnosť CAPEX s.r.o. počas vyrubovacieho konania u žalobcu zmenila spoločníka aj konateľov, spoločnosť R&Kol s.r.o. zanikla ešte pred začatím daňovej kontroly, spoločnosť ROBSTAV SK, s.r.o. zanikla počas daňovej kontroly a spoločnosť Monika fashion, s.r.o. počas vyrubovacieho konania. Ani jeden dodávateľ nepreukázal dodanie vlašských orechov, ale počas kontroly bolo zistené, že vlašské orechy skutočne vykupovala p. xyz, ktorá je v príbuzenskom vzťahu s jedným z konateľov žalobcu (svokra p. xyza). Spôsob, ako žalobca deklaruje nákup tovaru vlašský orech nemá žiadne ekonomické opodstatnenie. Skutočnosť, že daňový subjekt ako medzičlánok o nákupe orechov predložil faktúry od vyššie uvedených spoločností, ktoré ani jedna nevie tento nákup preukázať svedčí o tom, že jediným cieľom daňového subjektu bolo získať daňovú výhodu vo forme zníženia daňovej povinnosti.
137. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či bol zdaniteľný obchod reálne uskutočnený, a to preverovaním vykonávaným aj v dodávateľských spoločnostiach.
138. Napriek tvrdeniu konateľa spoločnosti ROBSTAV SK s.r.o. o dodaní tovaru, žiadnym iným spôsobom nebolo preukázané dodanie tovaru, a preto nemožno jeho vyjadrenie považovať za dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia v prospech žalobcu. Práve výpoveď konateľa spoločnosti ROBSTAV SK s.r.o. v krátkom časovom úseku od deklarovaného dodania tovaru (rok 2016), výsluch uskutočnený dňa 24.10.2017, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o dodaní akéhokoľvek tovaru žalobcovi, keď žiadne konkrétne skutočnosti vo výpovedi neuviedol. Neuviedol mená dodávateľov, nevedel v ktorých obciach orechy nakúpil, nevedel si spomenúť ani na jednu obec. Navyše dôkazy predložené žalobcom o výkupe orechov spol. ROBSTAV SK s.r.o. v obciach v okrese Vranov nad Topľou, sú v rozpore s tvrdením konateľa spol. ROBSTAV SK s.r.o., že orechy vykupoval v obciach na južnom Slovensku. Doklady od spoločnosti ROBSTAV SK s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť.
139. Dôvodné pochybnosti správcu dane boli zistené aj u dodávateľa CAPEX s.r.o. Konateľ spoločnosti CAPEX s.r.o. uviedol, že jediným dodávateľom bola spol. CALL 2 BIZ spol. s r.o., pričom konateľ tejto spoločnosti ani nevedel, že je jej konateľom a nemal žiadnu vedomosť o vystavených faktúrach. Konateľ spol. CAPEX s.r.o. nepoznal nikoho zo spol. CALL 2 BIZ spol. s r.o. Už tu je nepochopiteľné, ako môže vstúpiť do obchodného vzťahu so spoločnosťou, ktorú nepozná. Navyše spol. CAPEX s.r.o. mala žalobcovi dodať viacej orechov ako mala nakúpiť od svojho jediného dodávateľa spol. CALL 2 BIZ spol. s r.o. Túto skutočnosť sa žalobca snažil preukázať dodaním tovaru od dodávateľa PSP Trading s.r.o., Praha, avšak správca dane spochybnil aj toto dodanie.
140. Ani dodanie tovaru orechov spol. Monika fashion s.r.o. žalobcovi nebolo preukázané. V skutočnosti pre žalobcu vykupovala orechy p. xyz, svokra konateľa žalobcu. Tieto skutočnosti vyplývajú z dokazovania vykonaného správcom dane, keď osoby uvedené na príjmových pokladničných dokladoch, nepotvrdili predaj orechov pre spol. Monika fashion s.r.o., bolo spochybnené aj množstvo tovaru. Tiež zisťovaním na obciach, nebolo potvrdené, aby orechy vykupovala spol. Monika fashion s.r.o. Práve naopak, zo zistených skutočností vyplýva, že orechy vykupovala v obciach p. xyz.
141. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v daňovom konaní z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.
142. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte.
143. V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť
odpočtu DPH vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi), pričom žalobca v daňovom konaní riadne nepreukázal, že dodávatelia mu tovar dodali.
144. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení, absentuje bez pochybností preukázané dodanie tovaru žalobcovi dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Zistenia správcu dane oprávnene vzbudzujú dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, na základe ktorého si žalobca uplatnil právo na odpočet, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku).
145. Žalobca preukázal iba splnenie formálnych podmienok na odpočet - faktúrami a inými listinnými dôkazmi. Faktúry sú iba listinné dôkazy, ktoré nepreukazujú kto, aké osoby a aký dodávateľ, tovar dodal. Neodstránil pochybnosti správcu dane a nepreukázal reálnosť obchodu medzi ním a jeho dodávateľmi.
146. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.
147. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou na účtovnom doklade.
148. Na priznanie nároku na odpočet DPH nestačí len vyhotovenie faktúr s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH. Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho faktického dodania, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Listinné dôkazy sa musia zhodovať so skutočne zrealizovanými plneniami. Preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce iba v prípade, že je nepochybne preukázaná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Dôkazy musia byť vystavené na materiálnom reálnom podklade, pričom údaje v nich musia byť, ako aj právna skutočnosť, reálne preukázané.
149. Správca dane pri dokazovaní vychádzal aj z informačných systémov finančnej správy, informácie z nich zahrnul do dokazovania a vyhodnotil ich. To, že daň na výstupe bola obchodnými partnermi žalobcu priznaná a odvedená, neznamená a nepreukazuje, že deklarované zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo práve tak ako bolo deklarované. S námietkou o nevysporiadaní sa správcu dane, napriek usmerneniu odvolacieho orgánu, so skutočnosťami vyplývajúcimi z informačných systémov finančnej správy, sa vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 33 -34. Správca dane ani žalovaný nie je povinný v rozhodnutí uvádzať všetky informácie z informačných systémov finančnej správy. Takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Dokazovanie vedie správca dane, a teda rozhodne, ktoré informácie použije ako dôkaz. Žalovaný mal za to, že správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a s týmto záverom sa stotožnil aj súd. Žalobca neuviedol čo konkrétne správca dane z informačných systémov preukazujúce tvrdenia žalobcu nevyhodnotil. Navyše je potrebné uviesť, že informácie z informačných systémov musia byť potvrdené resp. v súlade s inými vykonanými dôkazmi, aby bolo preukázané reálne dodanie tovaru tak ako bolo deklarované, pričom v danom prípade bol inými vykonanými dôkazmi preukázaný opak. Uvádzanie všetkých informácií z informačných systémov tak by bolo nadbytočné a nehospodárne. Dodanie tovarov bolo preverované dostatočne, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie správcom dane. Už z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k dodaniu tovaru nedošlo tak ako bolo deklarované. Skutkový stav bol zistený náležite. Z rozhodnutia je zrejmé, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.
150. Absolútne nedôvodná je námietka žalobcu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. V rozhodnutiach je detailne a dopodrobna popísaný
skutkový stav a právne posúdenie, dôvody, ktoré viedli správcu dane k neuznaniu odpočítanie dane a správne orgány sa vysporiadali aj s námietkami žalobcu. Námietky žalobcu v žalobe sa zhodujú s odvolacími námietkami, na ktoré už dal odpoveď žalovaný.
151. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Právo odpočítať daň, je právom, nie povinnosťou daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou na účtovnom doklade. Na priznanie nároku na odpočet DPH nestačí len vyhotovenie faktúr s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH. Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho faktického dodania, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Listinné dôkazy sa musia zhodovať so skutočne zrealizovanými plneniami. Dôkazy musia byť vystavené na materiálnom reálnom podklade, pričom údaje v nich musia byť, ako aj právna skutočnosť, reálne preukázané.
152. Žalobca poukazuje na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-188/09, C-364/17, C-590/13, avšak tieto nie sú v rozpore s posúdením danej veci správcom dane. Aj z rozsudku C-590/13 žalobca cituje, že: ,,základná zásada neutrality DPH vyžaduje, aby odpočet dane zaplatenej na vstupe bol priznaný, pokiaľ sú splnené hmotnoprávne požiadavky ...“
153. Žalobca tvrdí, že splnil všetky podmienky na odpočítanie dane, ale uvádza iba formálne doklady, ktorými disponoval a že za tovar bolo zaplatené. Takto žalobca splnil iba formálne podmienky, avšak tieto skutočnosti nepreukazujú, kto tovar reálne dodal. Dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach bolo dôvodne správcom dane spochybnené.
154. Správca dane svoje rozhodnutie nezaložil na nepriznaní odpočítania DPH daňovému subjektu v prípade reťazových obchodov a tzv. karuselových podvodov, aby mal preukazovať, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH. Správca dane v rozhodnutí vysvetlil, ako mal žalobca obchodovaním získať daňovú výhodu. Konštatoval, že spôsob, ako žalobca deklaruje nákup tovaru vlašský orech nemá žiadne ekonomické opodstatnenie. Skutočnosť, že daňový subjekt ako medzičlánok o nákupe orechov predložil faktúry od spoločností, ktoré ani jedna nevie tento nákup preukázať svedčí o tom, že jediným cieľom daňového subjektu bolo získať daňovú výhodu vo forme zníženia daňovej povinnosti. Závery správcu dane sú podložené vykonanými dôkazmi. V rozhodnutiach v žiadnom prípade neabsentuje konkretizácia príčinnej súvislosti medzi porušením konkrétnych ustanovení zákona a konaním žalobcu. Z rozhodnutí je zrejmé, z akého dôvodu nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet DPH, je v nich citácia relevantných právnych predpisov, ktoré žalobca porušil.
155. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane a že mu nebolo priznané odpočítanie dane iba na základe formálnych nedostatkov. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH, nebolo preukázané, aby reálne došlo k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom. Opätovne žalobca poukazuje na faktúry a platby, tieto však nepreukazujú, že reálne aj došlo k dodaniu tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre.
156. Žalobca poukazuje na § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, čl. 167 smernice Rady 2006/112/ES, čl. 63 smernice o DPH. Z týchto ustanovení nevyplýva, aby stačilo formálne deklarovať dodanie tovaru a deklarované dodanie nemuselo mať reálny základ. Rozsudky Súdneho dvora EÚ C 286/83, C 98/98, C 132/16 vysvetľujú systém fungovania dane z pridanej hodnoty a žalobca neuviedol ako konkrétne majú súvis s prejednávanou vecou. Rozsudok C 516/14 sa týka odmietnutia práva na odpočítanie DPH iba z dôvodu, že zdaniteľná osoba má faktúru, ktorá nespĺňa podmienky ... V danom prípade nebol problém s faktúrou, aby nespĺňala predpísané náležitosti.
157. Správca dane prihliadol na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Evidencia nákupu a predaja orecha podľa inventúrnej karty č. 53, je opäť iba listinným dôkazom. V súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi nepreukazuje, kto reálne dodal žalobcovi tovar. Správca dane sa s týmto dôkazom vysporiadal, keď uviedol, že ,,Daňový subjekt predložil ako dôkazy doklady faktúry od dodávateľov spolu s úhradami a inventúrny stav zásob za tovar vlašský orech, ale tieto dôkazy mal správca dane k dispozícií už pri daňovej kontrole, pričom tovar nespochybňoval, spochybňoval dodávateľov, ktorí mali tovar dodať, predloženie týchto dôkazov nepreukazuje dodanie tovaru od jednotlivých dodávateľov.“ Rozhodnutie
správcu dane a žalovaného tvoria jeden celok, keď žalobca namieta, že v rámci rozhodnutia žalovaného nebol tento dôkaz zahrnutý do dokazovania a vyhodnotený.
158. Žalobca pri spol. ROBSTAV SK s.r.o. poukázal na platby a listinné doklady, čo nie je ako už bolo viackrát uvedené, dôkazom o tom, kto reálne dodal tovar žalobcovi. Ak žalobca uvádza, že preukázal, že dodávateľ ROBSTAV SK s.r.o. vlašské orechy vykúpil od občanov v obciach na Slovensku, tu je potrebné poukázať na to, že samotný konateľ spol. ROBSTAV SK s.r.o. nevedel uviesť ani jednu obec, kde mal orechy vykupovať. Ani potvrdenia obecných úradov a potvrdenia o odvysielaní pozvánok v obecnom rozhlase nepreukázali tvrdenia žalobcu. K týmto dôkazom predloženým žalobcom správca dane vykonal dokazovanie miestnym zisťovaním a zároveň aj výsluchom svedkov, avšak nebolo preukázané, aby spol. ROBSTAV SK s.r.o. vykupovala orechy v týchto obciach. Potvrdenia boli vydané bez akéhokoľvek podkladu, spol. ROBSTAV SK s.r.o. bola neznáma, potvrdenia boli vydané na žiadosť p. xyz, p. xyzovej.
159. Žalobca uvádza, že bývalý konateľ dodávateľa CAPEX s.r.o. podrobne vysvetlil priebeh zdaniteľných plnení. Tu je potrebné poukázať, že konateľ dodávateľa CAPEX s.r.o. tvrdil, že tovar obstaral od spol. CALL 2 BIZ spol. s r.o., ktorá bola jeho jediným dodávateľom. Avšak nikoho zo spol. CALL 2 BIZ spol. s r.o. nepoznal. Konateľ spol. CALL 2 BIZ spol. s r.o. nevie, že je jej konateľom, nevie nič o jej obchodoch. Spol. CAPEX s.r.o. mala žalobcovi dodať viacej orechov ako mala nakúpiť od svojho jediného dodávateľa spol. CALL 2 BIZ spol. s r.o. Túto skutočnosť sa žalobca snažil preukázať dodaním tovaru od dodávateľa PSP Trading s.r.o., Praha, avšak správca dane spochybnil aj toto dodanie. Bolo dôvodne spochybnené dodanie tovaru spoločnosti CAPEX s.r.o. spoločnosťou CALL 2 BIZ spol. s r.o.. Žalobca tvrdí, že svedok L.. Ján M. potvrdil dodávky tovarov do skladu žalobcu. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11.07.2018, o vypočutí svedka L.. M. nevyplýva, aby potvrdil dodávky tovarov do skladu žalobcu. Svedok iba potvrdil, že navštívil sklady žalobcu vo Svidníku. Nevedel o tom, aby pre žalobcu dovážal tovar orechy. K námietke žalobcu, že správca dane postavil svoj záver o neuznaní odpočtu DPH z dodávateľských faktúr na skutočnosti, že nebolo preukázané dodanie tovaru subdodávateľom pre dodávateľa žalobcu, súd uvádza, že ani žalobca nevedel preukázať a nepreukázal ako nadobudol tovar od spol. CAPEX s.r.o. Aj v žalobe iba poukazuje na tvrdenie konateľa dodávateľa CAPEX s.r.o., ktorého tvrdenie je v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi a na potvrdenie dodania tovaru svedkom L..xyzom, ktorý však dodanie tovaru žalobcovi od spol. CAPEX s.r.o. nepotvrdil.
160. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že orechy vykupovala v obciach p. xyz, svokra konateľa žalobcu, a nie spol. Monika fashion s.r.o. V oboch potvrdeniach obcí Soľ aj Komárany, je uvedené meno p. xyz. Potvrdenie obce Soľ bolo vydané na žiadosť p. xyz. V potvrdení obce Komárany sa uvádza, že výkupu orechov sa zúčastňovala p. xyz a p. F.. Osoby uvedené na čestných prehláseniach, ktoré majú dokazovať predaj orechov spoločnosti Monika fashion s.r.o., nie sú totožné s menami osôb uvedených na príjmových pokladničných dokladoch evidovaných spol. Monika fashion s.r.o. Konateľka spoločnosti Monika fashion s.r.o., vo svojej výpovedi netvrdila, aby na výkup orechov splnomocnila p. xyz. Navyše, uvedené tvrdenie o splnomocnení spoločnosťou Monika fashion s.r.o. na výkup orechov p. xyz, je zavádzajúce, pretože žalobca nevysvetlil, prečo nenakúpil orechy priamo od p. xyz, ktorá vykupovala orechy, čo aj sama potvrdila, a o ktorej skutočnosti musel mať vedomosť, keďže je svokrou konateľa žalobcu, ale údajne mala vykupovať orechy pre spol. Monika fashion s.r.o. a táto následne dodať orechy pre žalobcu. Z tohto dôvodu, žiadne verifikovanie skutočnosti, či bola p. xyz splnomocnená na výkup orechov spol. Monika fashion s.r.o. ani konfrontácia svedkov p. xyz s O. F., nebolo potrebné. Svedok xyz, je bratom p. xyz. Pôvodne pri miestnom zisťovaní uviedol, že orechy predal sestre p. xyz. V čestnom prehlásení zo dňa 08.05.2018 uviedol, že vlašský orech predával firme Monika fashion cez p. xyz. Vo výpovedi dňa 05.09.2018 svedok xyz neozrejmil, aký nátlak na neho kto vyvíjal, keď pozmenil svoje tvrdenie o tom, že orechy predal sestre p. xyz a nevedel vysvetliť ako vie, že predal orechy spol. Monika fashion s.r.o., keď nepozná firmu, ale ich predal cez p. xyz. Fotografie predložené žalobcom, ktoré majú preukazovať výkup orechov spol. Monika fashion s.r.o., nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené.
161. Žalobca uvádza, že nemohol mať dosah na internú organizáciu obchodných partnerov, na spôsob, akým zabezpečovali nákup tovaru a táto skutočnosť neplnenia si povinností na strane jeho obchodných partnerov nemôže byť dôvodom pre zamietnutie jeho nároku na odpočet dane. Nebol dôvod nepriznania odpočtu DPH neplnenie si povinností dodávateľmi žalobcu. Žalobca nepreukázal, kto mu reálne tovar dodal.
162. Nespísanie zápisnice z miestneho zisťovania dňa 30.10.2017, pri ktorom mala byť vykonaná obhliadka haly a žalobca tvrdí, že zamestnanci správcu dane videli v skladových priestoroch orech a nezapísali túto skutočnosť do zápisnice, je procesným pochybením správcu dane, avšak nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobca disponoval orechom, keďže ho následne predával, nebola sporná. Spornou skutočnosťou bolo, od koho žalobca tovar nadobudol.
163. Nie je zrejmé, z akého dôvodu mal správca dane skúmať, či p. xyz činnosť vykonávala na základe príkaznej zmluvy. Žiadna príkazná zmluva nebola predložená ani svedkyňa p. xyz sa nezmienila o existencii nejakej zmluvy. Navyše, je potrebné opäť poukázať na to, že p. xyz mohla orechy vykupovať priamo pre žalobcu a nie pre iné subjekty, ktoré mali tovar dodať žalobcovi. Tvrdeniam žalobcu v žalobe, o tom, že p. xyz vykupovala orechy nielen pre spol. Monika fashion s.r.o., ale dokonca na príkaznú zmluvu pre spol. CAPEX s.r.o. a ROBSTAV SK s.r.o., len ťažko uveriť a takéto tvrdenia sú potom v úplnom rozpore s tvrdeniami konateľov týchto spoločností, ktorí tvrdili a deklarovali dodanie tovaru od iných subjektov a ani jeden konateľ netvrdil, aby pre neho vykupovala orechy p. xyz.
164. Správca dane vykonal mieste zisťovanie, preveroval potvrdenia vystavené jednotlivými obcami. Keď žalobca namieta, že nemal právo osobám vyjadrujúcim sa pri miestnom zisťovaní klásť otázky, mohol ich navrhnúť vypočuť ako svedkov. Avšak, aj výsluchu tých, ktorí boli následne vypočutí ako svedkovia, sa nezúčastnil. Podľa žalobcu tento úkon - miestne zisťovanie svojim obsahom naplnil znaky procesného úkonu výsluch svedka. Žalobca túto skutočnosť vyvodzuje z toho, že ak osoba zúčastnená na miestnom zisťovaní uviedla dôležité okolnosti týkajúce sa daňového subjektu, ktoré boli použité ako dôkaz, táto osoba už je považovaná za svedka.
165. Podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.
166. Podľa § 37 ods. 1 daňového poriadku správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti.
167. Podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.
168. V rámci miestneho zisťovania správca dane podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku, preveroval skutočnosti uvedené na potvrdeniach obcí na účely správy daní. Správca dane nekládol osobám otázky, preveroval iba skutočnosti uvedené na potvrdeniach, ku ktorým sa osoby prítomné pri miestnom zisťovaní vyjadrili. Žiadne iné skutočnosti správca dane nezisťoval. Správca dane nedotazoval tieto osoby na neznáme skutočnosti, ktoré by chcel zistiť, iba overoval vierohodnosť a pravdivosť skutočnosti uvedených na potvrdeniach. Nebolo porušené právo žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka, keďže pri miestnom zisťovaní neboli osoby vypočúvané, a ani právo klásť svedkom otázky. Žalobca následne mohol navrhnúť vypočuť tieto osoby ako svedkov. Nejde teda o nezákonne získaný dôkaz. Rozhodnutia krajských súdov, navyše Českej republiky, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe, nie sú pre správny súd záväzné, ani z nich nevyplýva, aby išlo o obdobnú situáciu ako v prejednávanej veci.
169. Žalobca neuvádza, ktorá spoločnosť robila výkup zväčša na základe vylepovania letákov. Zo spisu vyplýva, že takto vykupovala orechy p. xyz.
170. Žalobca poukazuje na výpoveď svedkyne p. xyzvej, pričom aj sám ako uvádza, potvrdila iba existenciu orechov v sklade žalobcu, nie dodanie tovaru od konkrétnych dodávateľov.
171. Žalovaný neopomenul ani svedeckú výpoveď p. T.. V napadnutom rozhodnutí sa s ňou vysporiadal na s. 32-33. Existenciu orechu správca dane nespochybnil. Svedkovia potvrdili, že pracovali s orechom pre žalobcu. Z výpovede p. T. nebolo preukázané, od koho boli dodávky orecha. To, že videl p. F.a H., nepreukazuje, že dodávky boli od spol. ROBSTAV SK s.r.o., ktorej bol konateľom, keďže tento sa tam mohol zdržiavať z dôvodu, že mal sídlo na rovnakej adrese ako žalobca. Svedok nevedel nič o podnikateľských vzťahoch medzi spol. žalobcu a spol. ROBSTAV SK s.r.o. a CAPEX s.r.o. xyz
uviedol, že H. tam bol, nie stále, chodil tam, keď prišiel orech, tak vedúci, čo bude robiť, kontroloval to tam. Neuviedol, aby F.t H. dovážal orech. Rober H. pri výsluchu dňa XX.XX.XXXX uviedol, že orech vykupoval sám. K spol. CAPEX s.r.o. neuviedol svedok xyz absolútne nič, čo by aspoň náznakom mohlo nasvedčovať dodanie tovaru žalobcovi. Preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že svedecká výpoveď O. T. jednoznačne preukazuje žalobcom deklarované zdaniteľné plnenie.
172. Ani z výpovede p. A. nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi od spol. ROBSTAV SK s.r.o. a CAPEX s.r.o. Svedkyňa k spol. ROBSTAV SK s.r.o. a CAPEX s.r.o. uviedla, že vykupovali orechy, videla, keď tam bola na brigáde, že priviezli orech. Nič viac k tomu nevedela povedať. Neuviedla ako vedela, že keď bol dovezený orech, že to bolo práve od týchto firiem, odkiaľ vedela takúto skutočnosť, kto jej to povedal, podľa čoho tak usúdila. K F. H. iba uviedla, že vie, že má firmu, nič iné k nemu nevedela povedať. Potom uviedla, že vie, že to bola dodávka p. xyza. Ani skutočnosť, že tovar by bol dovezený dodávkou F. H., sama osebe nepreukazuje, že dodávateľom je práve F. H.. Svedkyňa pritom uviedla, že s dokladmi sa neoboznamovala, aby vedela prípadne z dokladov, aké spoločnosti dodávali žalobcovi tovar
- orech, len pracovala manuálne. Nekonkretizovala vôbec priebeh dodania deklarovanými dodávateľmi ako tvrdí žalobca v žalobe.
173. K svedeckej výpovedi xyza xyz, zamestnanca žalobcu, je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že konkretizoval činnosť žalobcu. Opätovne súd poukazuje na to, že nebolo sporné, aby žalobca tovarom disponoval, ani nebolo sporné, aby tam svedkovia vypočúvaní v administratívnom konaní chodievali pracovať. K podstatným skutočnostiam v predmetnej veci uviedol, že spol. ROBSTAV SK s.r.o. a CAPEX s.r.o. dodávali aj iný tovar (preto tam mohli ostatní svedkovia vidieť ich dodávky). F. H. vozil orechy, jeho šofér, meno si nepamätal, bielou dodávkou (pričom F. H. uviedol, že orechy vykupoval sám, netvrdil, aby mal šoféra). To, že orech bol dodaný od spol. ROBSTAV SK s.r.o. a CAPEX s.r.o. vedel od konateľov. Tu je potrebné uviesť, že svedok xyz xyz, bol v čase výsluchu zamestnancom žalobcu, preto jeho výpoveď bola hodnotená aj v súvislosti s inými dôkazmi a je to správca dane, ktorý hodnotí dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Tiež im pripisuje dôkaznú silu, a to z hľadiska vierohodnosti a pravdivosti. Žalobca sa nemôže dovolávať hodnotenia dôkazov podľa jeho predstáv. Správny súd nezistil, aby správca dane porušil zásady hodnotenia dôkazov, jeho závery sú logické, správne a odôvodnené. Správny orgán prihliadol na všetky vykonané dôkazy, to že ich nevyhodnotil tak ako si predstavuje žalobca, nezakladá dôvod nezákonnosti rozhodnutia.
174. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti), pri ktorej správny orgán určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre rozhodnutie a či o tieto môže oprieť svoje zistenia ohľadne skutkového stavu, ďalej hodnota zákonnosti, pri ktorej posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska možno vyčítať aj určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo o dôkazy nezákonné a napokon hodnota ich pravdivosti. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov pre rozhodnutie významných a zákonných možno považovať za pravdivé, a ktoré pravdivé nie sú.
175. Správny orgán v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Účastník konania sa nemôže dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
176. Dôkazy získané v administratívnom konaní boli získané zákonne a boli vykonané v súlade so zákonom. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití konkrétnych právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých vec správne právne posúdil.
177. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, aby sa žalovaný nevysporiadol s obsahom výpovedí svedkov, vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Nehodnotil dôkazy svojvoľne. Žalobca sa opakovane domáha hodnotenia dôkazov takým spôsobom a takým záverom, ktorý z obsahu administratívneho spisu nevyplýva.
178. Výpoveď svedka Vachnu nie je v predmetnej veci relevantná, bol vypočúvaný v daňovom konaní v súvislosti s iným zdaňovacím obdobím.
179. Žalobca poukazuje na odberateľské a dodávateľské faktúry, správca dane ich nespároval, poukazuje na platby, výpisy z účtu, namieta, že správca dane nepreveroval účty dodávateľov. Skutočnosti prípadne zistené z týchto dôkazných prostriedkov, môžu len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale nie jeho materiálnu existenciu a reálne dodanie žalobcovi deklarovaným dodávateľom. Nie je správne, aby správca dane viedol dokazovanie neúčelne, nehospodárne, dokazoval skutočnosti, ktoré nie sú relevantné, pretože nemôžu preukázať sporné skutočnosti v danej veci.
180. Žalobca namieta, že žalovaný sa v rozhodnutí nezaoberal tým, že žiadal, aby správca dane zohľadnil pri hodnotení dôkazov vo svojich záveroch vyjadrenia žalobcu v rámci odpovedí na výzvu správcu dane. Z tejto námietky nie je zrejmé, aké tvrdenia žalobcu správca dane nezohľadnil.
181. K opätovnému výsluchu svedka H., žalobca namietal, že správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie. Svedok F. H. bol vypočutý dňa 07.11.2019, vypočutia svedka sa zúčastnil zástupca žalobcu, mal možnosť mu klásť otázky, položil svedkovi dve otázky. Pokiaľ mal za to, že výsluch svedka správcom dane bol nedostatočný, mal možnosť svedkovi klásť ďalšie doplňujúce otázky. Preto táto námietka žalobcu je nedôvodná.
182. K námietke žalobcu, že správca dane neuviedol, ako vyhodnotil výsledok miestneho zisťovania v spol. TADRAK s.r.o., súd uvádza, že žalobca neuviedol, čo podstatné pre posúdenie danej veci z uvedeného miestneho zisťovania malo vyplynúť a nebolo správcom dane vyhodnotené. Správca dane v rozhodnutí uviedol, čo zistil miestnym zisťovaním a následne ho vyhodnotil (str. 83).
183. Tvrdenia správcu dane sú preukázané z vykonaného dokazovania, nie sú to domnienky ako tvrdí žalobca. Správca dane sa dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v priebehu kontroly najavo. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že súbor dôkazov predložených žalobcom jednoznačne dokazuje dodanie tovaru obchodným partnerom tak ako uviedol žalobca. Žalobcovi nebolo odopreté právo na odpočet dane z dôvodu, že jeho dodávateľ si neplnil zákonné povinnosti. Žalobca nepreukázal, aby tovar nadobudol od dodávateľa uvedeného na faktúre, tak ako to on sám deklaroval. Nebol dôvod nepriznania odpočtu dane, nesplnenie si zákonných povinností dodávateľov žalobcu. Žalobca, ktorý si uplatnil právo na odpočet DPH, musí vedieť preukázať, že tovar mu reálne dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Nestačí iba niečo formálne deklarovať. K uskutočneniu deklarovaného obchodu musí aj dôjsť a to tak, ako je deklarovaný. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, aby ak o materiálnej existencii plnenia neexistovali pochybnosti, nemôže správca dane svojvoľne nepriznať daňovému subjektu odpočet DPH z dodávateľských faktúr. Žalobca neuviedol odkiaľ takýto záver vyvodil, ktorý je v rozpore s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 184. Žalobca opätovne v bode VI. žaloby namieta, že zo strany správcu dane neboli dostatočným spôsobom vyhodnotené doklady - skladová evidencia, inventúrny súpis orecha. K námietke ohľadom dokazovania v súvislosti s evidenciou nákupu a predaja orecha podľa inventúrnej karty sa súd vyjadril už vyššie, preto svoje závery nebude opakovať a odkazuje na nich.
185. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkázal na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, ktorý odôvodnil a vysvetlil, prečo nebol vykonaný výsluch konateľov žalobcu v postavení svedkov. Správca dane zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom konateľov žalobcu ako svedkov odôvodnil na str. 81 rozhodnutia. Tento záver správcu dane je správny. Konatelia žalobcu mali počas celého daňového konania možnosť podávať vysvetlenia, čo aj realizovali. Vyjadrovali sa ústne, aj písomne. Samozrejme, že tieto vyjadrenia podávali v mene žalobcu, keďže sú jeho konateľmi. Je nepochopiteľné tvrdenie žalobcu, že nepodávali vyjadrenie v mene svojej osoby. Nie je zrejmé, prečo by mali podávať vyjadrenia v mene svojej osoby, keďže nie sú ako fyzické osoby daňovým subjektom v tomto prípade.
186. Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/43/2010, pričom z tohto rozsudku cituje, že : ,,daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh a obsah transakcie, ktorú deklaroval v priznaní alebo hlásení.“ Žalobca teda má dôkazné bremeno preukázať skutočnosť deklarovanú na faktúre, teda to, že tovar mu dodal práve dodávateľ uvedený
na faktúre. Keď namieta, že daňový úrad neposkytol dôkazy, neuvádza aké, zrejme má na mysli k prekvalifikácií daňovej transakcie. Správca dane daňovú transakciu nijako neprekvalifikoval, takže nemohol k tomu ani poskytnúť dôkazy.
187. K rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 a 3Sžf/1/2010 súd uvádza, že žalobca nebol zaťažený dôkazným bremenom ohľadom skutočnosti jeho dodávateľov a subdodávateľov. Preukazovať skutočnosti týkajúce sa dodávateľov žalobcu, od žalobcu správca dane nepožadoval. Žalobca mal preukázať, že mu tovar dodali dodávatelia uvedení na faktúrach.
188. Žalobca v žalobe cituje nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 664/04, neuvádza, aký konkrétny súvis má s prejednávanou vecou. Záver, ktorý z neho cituje je všeobecný.
189. K rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 správny súd uvádza, že judikatúra k otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila na tom, že nepostačuje predložiť faktúru, prípadne i zmluvu, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu. Napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017 a Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017.
190. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu dane. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt „preukazuje", teda má preukázať rozhodujúce skutkové okolnosti na uplatnenie odpočtu dane, inak nie je možné uznať nárok na odpočítanie dane.
191. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Správny súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane. Záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.
192. Žalovaný nemal povinnosť skúmať dobromyseľnosť ani obozretnosť žalobcu pri obchodovaní. Žalobca neuviedol, z akého ustanovenia právneho predpisu alebo judikatúry, by takáto okolnosť bola rozhodujúca za daného skutkového stavu.
193. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je prejavom neporozumenia pravidlám obchodného styku v danom odvetví a neprihliadnutím na zaužívanú obchodnú prax, že je bežné vzájomné obchodovanie a prekupovanie surovín medzi subjektmi, pretože trh s predmetnou komoditou je špecifický a úzky, súd uvádza, že žalobca ani v žalobe nevysvetlil, prečo tovar - orechy nenakúpil priamo od O. xyz, o ktorej nebolo sporné, že orechy vykupovala, pritom keďže je svokrou konateľa žalobcu, o tejto skutočnosti musel mať vedomosť.
194. Na základe vyššie uvedených skutočností, správny súd dospel k právnemu záveru, že zo skutkových okolností nevyplýva vznik nároku na odpočet dane. Na základe daňovými orgánmi zisteného skutkového stavu, nebolo preukázané, že tovar žalobcovi dodal deklarovaný dodávateľ. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu dane.
195. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia lebo opatrenia vo veci samej.
196. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia iba podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a zároveň, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
197. Rozhodnutie vydané v daňovom konaní nemá obsahovať zoznam dokumentov, ktoré daňový subjekt správcovi dane predloží. Takúto povinnosť neukladá žiadne ustanovenie právneho predpisu. Ani nie je zákonnou povinnosťou správcu dane číslovať spis.
198. Z námietky žalobcu, že pri nahliadnutí do spisu dňa 02.03.2020, správca dane odmietol spísať zápisnicu, v dôsledku čoho žalobca nemohol uplatňovať svoje práva, nie je zrejmé, aké konkrétne práva nemohol žalobca uplatniť. Uvádza, že nemal možnosť uviesť námietky do zápisnice, nie je zrejmé, aké námietky chcel uviesť. Ak poukazoval na to, že spis nebol chronologicky vedený, nespôsobuje táto skutočnosť sama osebe zmätočnosť a neprehľadnosť vedenia daňovej kontroly. Nie je zrejmé ako by mohla táto skutočnosť sťažovať dokonca žalobcovi uplatňovanie jeho základných procesných práv. Žalobca má napriek tomu garantovanú preskúmateľnosť postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom. Keď namieta žalobca zamietnutie žiadosti o spísanie úradného záznamu s číselným označením dokumentov, ktoré správca dane odmietol žalobcovi predložiť v rámci nahliadnutia, žalobca iba hypoteticky poukazuje, že takýmto postupom mu môže byť spôsobená ujma, že môžu byť zo strany správcu dane utajené aj skutočnosti, ktoré by svedčili v jeho prospech, že dokument prípadne jeho obsah môže byť pozmenený. Netvrdí, aby k takému niečomu došlo. Správny súd sa nezaoberá tým, čo by mohlo hypoteticky nasať v budúcnosti, ale preskúmava konkrétny postup a rozhodnutie správneho orgánu, pokiaľ žalobca tvrdí, že týmto už bol ukrátený na svojich právach, nie ak poukazuje na to, že mohlo by dôjsť k ukráteniu.
199. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania, keďže v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
200. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.
(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).