Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/70/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobkyne: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.Á. XXXXX/E, V., zast. Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., Blumentálska 8, Bratislava, proti žalovanému: E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.F. XXXX/XX, V., zast. JUDr. Adriana Ručkayová, advokátka, Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom, o náhradu škody 20.398 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.08.2019 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 07.07.2020 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 20.398 eur s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 14.06.2019 do zaplatenia titulom náhrady škody. Žalobca skutkovo odôvodnil žalobu tým, že sporové strany žili od roku 2009 v spoločnej domácnosti, spolu hospodárili a vychovávali maloletú M. U., nar. XX.XX.XXXX. Ich vzťah sa rozpadol pre nadviazanie pomeru žalovaného s jeho terajšou partnerkou a od februára 2018 sporové strany žijú oddelene s tým, že sa navzájom dohodli na usporiadaní majetkových vzťahov okrem iného tak, že žalovaný sa Dohodou zo dňa 12.03.2018 s jeho úradne osvedčeným podpisom dňa 12.04.2018 sa zaviazal zabezpečiť prepis vozidla zn. Toyota RAV, EČV: V. (ďalej aj ako „predmetné vozidlo“ alebo „motorové vozidlo“), ktoré používala žalobkyňa, po splatení leasingu do jej osobného vlastníctva. Účelom uzavretia Dohody bol fakt, že žalovaný má vysokú životnú úroveň, má nadštandardný príjem, vlastní niekoľko nehnuteľností i motorových vozidiel a žalobkyni mal byť takýmto spôsobom zabezpečená doterajšia životná úroveň. Predmetné motorové vozidlo bolo kupované za účelom bezpečnej premávky, bezpečnej dopravy do miesta pobytu a zabezpečovanie životných potrieb žalobkyne a spoločnej maloletej dcéry sporových strán. Žalobkyňa predmetné motorové vozidlo na Základe Dohody zo dňa 12.03.2018 užívala a keď sa blížila doba splatenia leasingu, vyzvala žalovaného výzvou zo dňa 12.04.2019 na splnenie záväzku, aby došlo k prevodu motorového vozidla do jeho vlastníctva najneskôr do 15.05.2019. Žalovaný jej listom zo dňa 18.04.2019 oznámil, že oprávneným držiteľom tohto vozidla je spoločnosť DÚHA -S, s.r.o., pričom žalovaný bol oprávnený len na jeho užívanie a vypožičanie tretej osobe, na základe čoho vozidlo požičal žalobkyni, pričom jeho oprávnenie na užívanie vozidlo mu zaniklo, v dôsledku čoho zaniklo i oprávnenie žalobkyne na jeho užívanie. Dňa 26.04.2019 bola žalobkyňa nútená predmetné vozidlo odovzdať splnomocnenému zástupcovi spoločnosti DÚHA -S, s.r.o..

Dňa 14.05.2019 žalobkyňa opätovne vyzval žalobcu, ktorý jej listom zo dňa 21.05.2019 oznámil, že predmetné motorové vozidlo mal len v užívaní a nenadobudol ho do vlastníctva, preto ho nemôže previesť na žalobkyňu. Listom zo dňa 31.05.2019 žalobkyňa skonštatovala, že ju žalovaný už v čase podpisu Dohody zo dňa 12.03.2018 uviedol do omylu, že má právo zabezpečiť prevod predmetného vozidla do jej vlastníctva alebo si nesplnil svoje povinnosti, resp. nevyužil svoje práva vyplývajúce z Dohody, ktoré mal s vlastníkom alebo držiteľom motorového vozidla tak, aby mohlo dôjsť k prevodu vlastníctva vozidla na žalobkyňu. Z tohto dôvodu si žalobkyňa uplatnila od žalovaného náhradu škody 20.398 eur ako výšku hodnoty motorového vozidla ku dňu 17.04.2019 určenej znaleckým posudkom č. 46/2019 zo dňa 06.05.2019 vypracovaným znalcom SLOVEDEKRA, s.r.o.. Predžalobná výzva bola žalovanému doručená dňa 03.06.2019 s výzvou na zaplatenie do 10 dní, táto uplynula 13.06.2019. Žalovaný si v zmysle (ďalej len „“) nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z Dohody zo dňa 12.03.2018 zabezpečiť prevod predmetného motorového vozidla do vlastníctva žalobkyne; žalobkyni vznikla porušením právnej povinnosti žalovaného škoda ako hodnota motorového vozidla k 17.04.2019, ktoré mala žalobkyňa nadobudnúť do vlastníctva na základe písomného záväzku žalovaného; porušením zmluvnej povinnosti žalovaného zabezpečiť prevod vlastníctva k motorovému vozidlu na žalobkyňu vznikla žalobkyni škoda predstavujúca hodnotu vozidla, o ktoré prišla; k porušeniu dohody uzavretej so žalobkyňou došlo zo strany žalovaného.

2. Žalobkyňa na preukázanie dôvodnosti nároku pripojila k žalobe listinné doklady: Dohodu zo dňa 12.03.2018 s overeným podpisom žalovaného 12.04.2018, Výzvu na prevod vlastníctva k motorovému vozidlu zo dňa 12.04.2019 - odpoveď na list zo dňa 28.03.2018, Odpoveď zo dňa 18.04.2019 na výzvu a listy zo dňa 28.03.2018 a 12.04.2019, Odovzdávajúci a preberajúci protokol zo dňa 26.04.2019, Reakcia žalobkyne na doterajšiu komunikáciu a návrh na mimosúdne rokovanie zo dňa 16.05.2019, Odpoveď žalovaného zo dňa 21.05.2019 na list zo dňa 14.05.2019, Znalecký posudok č. 46/2019 zo dňa 6.05.2019 vypracovaný SLOVDEKROU s.r.o., Poslednú mimosúdnu výzvu zo dňa 31.05.2019.

3. Dňa 21.08.2019 bol vo veci vydaný v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica platobný rozkaz č. , proti ktorému podal odpor žalovaný s tým, že žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že vyjadrenia žalobkyne v žalobe sú zavádzajúce, účelové, uplatnený nárok je nezákonný a ničím nepodložený. Tvrdenia žalobkyne, že „auto bolo kupované za účelom bezpečnej premávky, bezpečnej dopravy do miesta pobytu, ktorý je na kopci a zabezpečenie životných potrieb žalobkyne a ich mal. dcéry“ sú nepravdivé, o čom svedčí, že auto nebolo kupované, ale žalovaný ho mal len v občasnom užívaní, žalovaný ho nikdy nevlastnil ani nekupoval. Oprávneným držiteľom predmetného motorového vozidla zn. Toyota RAV4 MC 16 WG 2.0 je spoločnosť DÚHA- S, s.r.o., pričom žalovaný bol zo strany oprávneného držiteľa vozidla len oprávnený na jeho užívanie a vypožičanie tretej osobe, na základe čoho vypožičal auto žalobkyni. Vzhľadom na to, že oprávnenie žalovaného na užívanie vozidla zaniklo, vznikla mu povinnosť vozidlo vrátiť držiteľovi, o čom bola žalobkyňa upovedomená. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa mala v držbe všetky doklady k vozidlu, mala vedomosť, že žalovaný nie je jeho vlastníkom ani držiteľom. V prípade, ak žalobkyňa mala záujem o motorové vozidlo, mohla od spoločnosti DÚHA -S, s.r.o. prevziať jeho leasing, odkúpiť ho, príp. kontaktovať leasingovú spoločnosť a dohodnúť sa, sám žalovaný jej sprostredkoval kontakt na držiteľa vozidla a zabezpečil jej možnosť prepisu, čo žalovaná nevyužila. Podľa žalovaného nie je splnená ani jedna podmienka pre vznik zodpovednosti za škodu, ktorá by oprávňovala žalobkyňu na uplatnenie nároku.

4. a/ Žalobkyňa k odporu žalovaného uviedla, že žalobca v odpore nespochybňuje základ uplatňovaného nároku Dohodou zo dňa 12.03.2018 s jeho osvedčeným podpisom , ktorou sa zaviazal zabezpečiť prevod auta zn. Toyota RAV EČV: V. XXXLX, ktoré používala žalobkyňa, po splatení leasingu do jej vlastníctva. Žalovaný svoj zámer previesť predmetné vozidlo do osobného vlastníctva žalobkyne po splatení leasingu potvrdil i v konaní pred Okresným súdom Bratislava III č.k. , kde k svojmu návrhu pripojil aj návrh rodičovskej dohody, v rámci ktorého tento svoj záväzok zopakoval. Dohody sa uzatvárajú na to, aby sa záväzky z nich vyplývajúce plnila a nezostali len zdrapom papiera. Ak žalovaný tvrdí, že nebol oprávnený previesť vlastníctvo motorového vozidla na žalobkyňu, tak buď žalobkyňu už v čase podpisu Dohody zo dňa 12.03.2018 uviedol do omylu, že má právo zabezpečiť prevod motorového vozidla do jej vlastníctva alebo si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z Dohody, resp. nevyužil právo, ktoré mal s vlastníkom či držiteľom vozidla tak, aby mohlo dôjsť k prevodu vlastníctva k predmetnému vozidlu na žalobkyňu.

Žalovaný nepopiera, že auto dal k dispozícii žalobkyni, predmetné vozidlo so žalobkyňou aj vyberal a bolo zakupované na firmu DÚHA -S, s.r.o., s ktorou žalovaný dlhodobo spolupracuje. Ohľadne predmetného vozidla za túto firmu vystupoval ako splnomocnený zástupca U. M., ktorý posielal aj cenovú ponuku na kúpu predmetného vozidla; žalobkyňu kontaktoval ohľadne záležitostí súvisiacich s motorovým vozidlom, napr. servisom a opravami; poslal žalobkyni mal zo dňa 23.04.2019 ako poverená osoby, aby vozidlo odovzdala, vystupoval ako splnomocnená osoba pri odovzdávaní motorového vozidla žalobkyňou. U. M. žalobkyni na otázku, či zabezpečil prepis predmetného motorového vozidla na žalobkyňu v mailu zo dňa 17.05.209 uviedol, že predmetný automobil mohol žalovaný odkúpiť, ale sa neozval, takže prepísané nie je. U. M. SMS správou zo dňa 19.03.2019 potvrdil, že žalovaný za vozidlo zaplatil akontáciu 15.000 eur a SMS správou zo dňa 24.05.2019 potvrdil, že žalovaný sa ozval, že sa vzdáva práva a že si vozidlo môže odpredať U.. M.. Žalobkyňa poukázala na rozsudok NS ČR sp. zn. z 25.03.2003, z ktorého vyplýva, že porušenie zmluvnej povinnosti je protiprávnym úkonom i vo vzťahu k poškodenému, ktorý nie je účastníkom zmluvy. b/ Žalobkyňa k vyjadreniu pripojila listinné doklady: Rodičovská dohoda zo dňa 27.08.2018 na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej dcére M. U. nar. XX.XX.XXXX bez podpisov, mailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným z novembra 2015 ohľadne výberu vozidla, finálny výber, cenovú ponuku, mailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a U. M. zo dňa 23.04.2019, 17.05.2019 Žiadosť DÚHA -S, s.r.o. adresovanú žalobkyni zo dňa 23.04.2019 na pristavenie motorového vozidla, SMS správy U. M. adresované žalobkyni zo dňa 13.05.2019,24.05.22019, Odovzdávací protokol zo dňa 26.11.2019, mail žalovaného adresovaný žalobkyni zo dňa 14.09.2016, 15.09.2016.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalovaný bol oprávnený len užívať predmetné motorové vozidlo a bol oprávnený ho dať do užívania žalobkyni, nebol nijako povinný a oprávnený previesť vlastnícke právo k vozidlu na žalobkyňu. Táto v prípade, ak mala o motorové vozidlo záujem, mohla si ho odkúpiť po skončení leasingu, sám žalovaný jej sprostredkoval kontakt na držiteľa vozidla a teda zabezpečil možnosť prepisu. Ak finančná alebo iná situácia žalobkyni nedovoľovala vozidlo odkúpiť, nejedná sa o porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Zo žiadneho dokladu predloženého žalobkyňou nevyplýva, žeby sa žalovaný zaviazal na ňu bezplatne previesť, resp. zabezpečiť bezplatný prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, Žalovaný vytvoril podmienky k tomu, aby žalobkyňa mohla nadobudnúť vlastníctvo k predmetnému vozidlu, ale táto vlastným zavinením toto nevyužila. Dohoda zo dňa 12.03.2018 bola predbežným návrhom dohody rodičov o úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletej dcére, pričom druhou zmluvnou stranou bola žalobkyňa. Predchádzajúca právna zástupkyňa v podaní zo dňa 09.01.2018 v konaní č.k. uviedla, že matku, t.j. žalobkyňu výslovne poučila, že dohoda zo dňa 12.03.2018 nespĺňa zákonné podmienky stanovená v Zákone o rodine, obsahuje náležitosti upravujúce vzájomné dojednania, ktoré nemôžu byť predmetom rodičovskej dohody, ktorá musí byť schválená súdom. Na základe tohto rodičovská dohoda bola uzatvorená ako jediná záväzná dňa 10.01.2019, ktorá so súhlasom kolízneho opatrovníka bola súdom schválená rozsudkom Okr. súdu Bratislava III č.k. -39. Žalovaný pri spisovaní Dohody zo dňa 12.03.2018 bol zo strany žalobkyne pod tlakom, či bude mať možnosť stretnúť sa so svojou dcérou, čo záviselo plne od žalobkyne a ktorá stretávanie s otcom podmieňovala plnením rôznych požiadaviek, okrem iných i podpísanie Dohody zo dňa 12.09.2018. Predmetná Dohoda nebola ani právnym titulom na základe ktorého žalobkyňa vozidlo užívala, žalobkyňa užívala vozidlo so súhlasom spoločnosti DÚHA - S, s.r.o., ktorej vozidlo patrilo a ktoré pridelila žalovanému. Z komunikácie žalobkyne a U. M., koordinátora projektov spoločnosti DÚHA-S, s..r.o., ktorá bola vlastníkom, resp. predtým držiteľom vozidla počas leasingu, nevyplýva, žeby žalovaný porušil svoj záväzok, naopak nevyužil svoje predkupné právo k motorovému vozidlu, aby žalovaná toto mohla nadobudnúť do vlastníctva. Pre uplatnenie zásady Pacta sum servanda je predpokladom existencia právne perfektného právneho úkonu, akým Dohoda zo dňa 12.03.2018 nebola. Tvrdenia žalobkyne, že zostatková hodnota vozidla bola splatená z dlhu, ktorý mal p. M. voči žalovanému, čo mal žalovaný povedať žalobkyni, nie sú ničím podložené. Žalovaný, aj keď k tomu nebol ničím zaviazaný, umožnil žalobkyni predmetné motorové vozidlo nadobudnúť do jej vlastníctva, avšak zavinením žalobkyne sa tak nestalo.

6. a/ Žalovaná v podaní zo dňa 19.10.2021 (nevyžiadanom súdom) uviedla, že z Dohody zo dňa 12.03.2018 jednoznačne vyplýva, že žalovaný prejavil svoj záväzok zabezpečenia prevodu

predmetného motorového vozidla do osobného vlastníctva žalobkyne. Z SMS správy p. M., splnomocneného zástupcu firmy DÚHA-S, s.r.o. vyplýva, že žalovaný uhradil za motorové vozidlo akontáciu 15.000 eur a že žalovaný sa vzdal svojho práva na odkúpenie vozidla. Tým, že žalovaný vozidlo neodkúpil od spoločnosti DÚHA-S, s.r.o., konal v rozpore so svojim záväzkom premietnutým v Dohode zo dňa 12.03.2018 a spôsobil, že nebolo možné pristúpiť k prevodu vozidla do vlastníctva žalobkyne. Je bez právneho významu, či v čase spísania Dohody žalovaný bol alebo nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, v danom prípade totiž k prevodu vlastníckeho práva k uvedenej veci dochádza až následne po uzatvorení zmluvy o prevode, a to v prípade hnuteľnej veci momentom jej odovzdania druhému z účastníkov uzavretej dohody. Účastník uvedenej dohody sa totiž v čase uzavretia dohody len zaväzuje, že predmetnú vec obstará alebo prevedie. Žalobkyňa poukázala na závery NS SR sp. zn. z 11.12.2002, NS SR sp. zn. z 01.05.2004, nález ÚS SR sp.zn. z 03.07.2008. Uplatnená škoda žalobkyni vznikla tým, že žalobkyňa musela odovzdať predmetné motorové vozidlo spoločnosti DÚHA-S, s.r.o., pričom je zrejmé, že k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s nekonaním žalovaného, ktorý nezabezpečil prevod motorového vozidla na žalobkyňu. 7. b/ Žalobkyňa k podaniu pripojila listinné doklady : Mailovú korešpondenciu medzi sporovými stranami zo dňa 07.03.2018, Dohodu zo dňa 07.03.2018 nepodpísanú žiadnym subjektom.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka U. M., oboznámil sa s listinnými dokladmi špecifikovanými v bode 2, 4b/, 6b/ odôvodnenia tohto rozsudku, čestnými vyhláseniami L. L. zo dňa 28.05.2019, Ľ. L. O.U. zo dňa 28.05.2019, M. V. zo dňa 07.06.2019, Notárskou zápisnicou spísanou na notárskom úrade v Bratislave JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom č. N 437/2019, NôZ 17556/2019, NCRls 17946/2019 zo dňa 04.06.2019, vyjadrenie žalobkyne - matky k návrhu otca -žalovaného v konaní pred tunajším súdom č.k. zo dňa 09.01.2019, výpis z účtu Slovenskej sporiteľne zo dňa 22.02.2019 o úhrade sumy 144,17 eur, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že v roku 2009 začala žiť v spoločnej domácnosti so žalovaným. Po otehotnení jej žalovaný kvôli bezpečnosti ponúkol žalobkyni motorové vozidlo patriace do vlastníctva žalovaného a do jeho vlastníctva si žalovaný zakúpil iné vozidlo. V roku 2016 bola žalobkyňa so žalovaným spoločne vyberať nové vozidlo, ktoré jej žalovaný chcel zakúpiť s tým, že skutočne zakúpil žalovaný predmetné motorové vozidlo zn. Toyota RAV cez firmu svedka U. M. DÚHA -S, s.r.o.. V decembri 2016 jej žalovaný oznámil, že vozidlo zn. Toyota RAV je splatené leasingom a žalovaný na totožnú firmu zakúpil na leasing iné vozidlo zn. Mercedes. V roku 2018 sa žalobkyňa so žalovaným rozišli a dňa 12.03.2018 spísali Dohodu týkajúcu sa prevažne ich spoločného maloletého dieťaťa M. U.. Cez firmu DÚHA-S, s.r.o. zakupoval a užíval žalovaný aj iné motorové vozidlá. Svedok M. uviedol žalobkyni, že za predmetné motorové vozidlo zn. Toyota RAV zaplatil žalovaný akontáciu, následne neplatil žiadnu sumu a keď mu svedok ponúkal vozidlo na predaj, žalovaný nemal záujem. Svojho nároku sa žalobkyňa domáha z dôvodu, že žalovaný jej vždy tvrdil, že predmetné vozidlo kupoval pre ňu a patrí jej. Žalobkyňa mala vedomosť, že predmetné vozidlo bolo zakupované na leasing do vlastníctva inej osoby ako žalovaného. Na Dohode zo dňa 12.03.2018 sa so žalovaným dohodli, dohodu navrhol žalovaný z dôvodu, že žalobkyňa sa starala o spoločnú dcéru, o domácnosť, o realizáciu stavby domu, žalovaný dohodu niekoľkokrát konzultoval so svojim otcom L.. U. a bola uzavretá ako určité zadosťučinenie starostlivosti žalobkyne. Podpísaniu vyhlásenia zo dňa 12.03.2018 predchádzala skutočnosť, že žalovaný nadviazal známosť s inou ženou a chcel, aby žalobkyňa opustila ich spoločnú domácnosť. Platnosť predmetnej Dohody potvrdil žalovaný v januári 2019 na pojednávaní ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dcére, navyše platnosť Dohody prezentoval pred sestrou žalobkyne M. V., spoločnými známymi manželmi L., Z. B. R. L. O., ktorí môžu potvrdiť aj vyjadrenie žalovaného, že auto je splatené a že ho necháva žalobkyni, aj keď sa rozchádzajú. K mailu zo dňa 14.09.2016 (čl. 73 spisu) žalobkyňa uvádza, že jej ho poslal žalovaný pred odletom na služobnú cestu, že keby sa mu niečo stalo, aby žalobkyňa vedela, „aké financie máme“ a zároveň mail potvrdzuje, že žalovaný nebol dlžníkom svedka M., pretože v maili sa píše, že: „u U. máš 50.000 cash, za každý rok 15.000 ročne, RAV-ka splatená a ešte môžeš Passat predať min. za 27.000“. K označeniu vozidla v maili „RAV sa žalovaná nevedela vyjadriť, keďže kúpna cena vozidla bola 25.000 eur a k číslici 2017 sa vyjadriť nevedela vôbec. Ako ďalej žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, keď používala predmetné motorové vozidlo zn. Toyota RAV, mala k dispozícii technický preukaz a vedela, že ako vlastník bola v ňom zapísaná spoločnosť DÚHA-S, s.r.o., nevedela, kto bol zapísaný ako držiteľ. Žalobkyňa nepoprela, že predmetné motorové

vozidlo zn. Toyota RAV jej ponúkol k odpredaju p. M. s tým, že žalovaný zaplatil akontáciu 15.000 eur a ona by si ho mohla odkúpiť za 20.000 eur, ktoré financie nemala.

10. Z výpovede svedka U.. U. M. súd zistil, že sporové strany pozná dlhú dobu, ich vzájomný vzťah je nadštandardný. Žalovaný pracuje pre Slovenskú sporiteľňu, a.s., pre ktorú pracuje i svedok. Čo sa týka predmetného motorového vozidla Toyota RAV 4, systém, ktorý v banke používajú je rozvojová práca alebo podporná práca, účastníci projektov dostávajú ako opciu alebo povinne k dispozícii vozidlo na zabezpečenie plnenia úloh. Žalovaný sa zúčastnil viacerých projektov a v rámci jedného projektu mu bolo pridelené aj predmetné motorové vozidlo Toyota RAV 4 s tým, že k vozidlu sa udeľuje súhlas pre blízku osobu, aby vozidlo mohla riadiť, keby nemohol účastník projektu. Štandardom je, že predkupné právo po skončení projektu má užívateľ vozidla, čo je negarantovaný úzus. Po skončení projektu bolo predmetné motorové vozidlo poskytnuté firmou DÚHA-S, s.r.o., ktorá zabezpečuje pre projekty servis a komplexnú starostlivosť takýchto vozidiel, žalovanému možnosť odkúpenia do vlastníctva, čo žalovaný nevyužil, preto bolo vozidlo odpredané inej osobe. Užívateľ takéhoto vozidla neplatí ani akontáciu ani leasing, jedná sa o služobné vozidlá, ktoré financuje projekt, pričom existujú aj také formy, že ak spoločnosť nemá dostatok financií na projekt, môže sa ako zábezpeka predkupného práva vziať aj pôžička od budúceho držiteľa vozidla. V prípade predmetného motorového vozidla zn. Toyota RAV 4, bola od žalovaného poskytnutá nejaká pôžička, žalovaný predával nejaké staršie auto a poskytol pôžičku na kúpu predmetného motorového vozidla Toyota RAV 4. Teda žalovaný na vozidlo poskytol pôžičku, na základe čoho sa zaplatila akontácia. Štandardne si budúci spolupracovníci projektov nevyberajú sami tieto vozidlá, ale ak existuje širšia škála vozidiel požadujúca kritériá, môžu si vozidlo vybrať s financovaním z projektov. Celková investícia z projektov je nižšia ako hodnota vozidla, preto sa vozidlo odpredáva po skončení projektu a časť peňazí sa vráti do projektu, príp. sa vysporiada z toho pôžička. V prípade predmetného vozidla Toyota RAV 4 bol problém v tom, že vozidlo bolo zakupované na leasing a projekt bol ukončený skôr ako vyplatený leasing, takže odpredaj vozidla sa realizoval až po skončení leasingu. Svedok odpredaj predmetného vozidla konzultoval aj so žalobkyňou, aj so žalovaným, ani jeden však nezareagoval. O skutočnosti, že žalovaný mal predmetné vozidlo sľúbiť žalobkyni vie sprostredkovane od žalobkyne, keď ho žiadala o svedectvo v tejto veci. K SMS správe zo dňa 19.03.2018 (čl. 71 spisu) svedok uviedol, že suma 15.000 eur odzrkadľuje nesplatenú hodnotu vozidla, nie zaplatenie akontácie, cieľom tejto SMS bolo len oznámiť, že je nesplatená hodnota vozidla 20.000 eur a nie, že bola zaplatená akontácia 15.000 eur. Leasing predmetného motorového vozidla Toyota RAV 4 bol splácaný firmou. Svedok pripustil, že žalovaný mal v decembri 2016 zapožičané i iné vozidlo Mercedes GLE 350, avšak z iného projektu a k nadobudnutiu tohto vozidla žalovaným do vlastníctva nedošlo. K otázke, či žalovaný poskytoval pôžičku na zaplatenie časti akontácie na predmetné vozidlo Toyota RAV 4, svedok uviedol, že sa jednalo o pôžičku žalovaného daného svedkovi ako fyzickej osobe, ktoré financie svedok poskytol ďalšej osobe ako pôžičku, ktorá zastrešuje práce vo firme DÚHA-S, s.r.o.. Ako ďalej svedok uviedol, od žalovaného si svedok často požičiaval financie a všetky pôžičky má splatené.

11. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.12.2021 súd zistil, že predmetné motorové vozidlo zn. Toyota RAV4 WG 2,0 Valvematic Mutidrive S AWD, EVČ: V. XXXLX nebolo vo vlastníctve ani v držbe žalovaného, ale tento bol len jeho oprávneným užívateľom, ktorého užívacie právo bolo založená na projekte vykonávanej inou právnickou osobou, ktorá prostredníctvom spoločnosti DÚHA-S, s.r.o. mala zabezpečené používanie predmetného motorového vozidla, za ktoré počas doby užívania riadne platila všetky platby súvisiace s leasingom vozidla. Svedok M.a potvrdil, že vozidlo bolo zakúpené firmou DÚHA-S, s.r.o. a následne bolo pridelené žalovanému na výkon projektu, pričom zvykom pri takomto pridelení je oprávnenie blízkeho rodinného príslušníka toto motorové vozidlo v určených prípadoch používať. Svedok výslovne vyvrátil tvrdenia žalobkyne, že ona vyberala predmetné motorové vozidlo; že akontácia vozidla bola uhradená žalovaným; že leasing za vozidlo bol splatený žalovaným; že žalovaný prisľúbil predmetné vozidlo žalobkyni. Ak by aj súd teoreticky pripustil, že žalovaný dohodu podpísal bez nátlaku a dobrovoľne, čo žalovaný popiera, žalovaný neprejavil záujem o odkúpenie predmetného vozidla od spoločnosti DÚHA - S, s.r.o., na základe čoho uvoľnil miesto a vozidlo mohlo byť ponúknuté žalobkyni na odkúpenie, čo táto nevyužila. Žalobkyňa nevie sama určiť, na základe čoho si odvodzuje svoj nárok na náhradu škody. V konaní pred OS BAIII č.k. tvrdí, že ide o dohodu o úprave práv k mal. dcére a tiež, že ide o zmluvu o budúcej zmluve, ktorá mala byť v prospech maloletej. Na inom mieste žalobkyňa uvádza, že ide o vysporiadanie majetkových práv medzi žalobkyňou a žalovaným z dôvodu skončenia ich partnerského vzťahu, či inominátnu zmluvu spĺňajúcu náležitosti viacerých právnych úkonov. Žalobkyňa

sama potvrdila, že sa nijako nepričinila o nadobudnutie spoločného majetku sporových strán, spoločným hospodárením bolo zabezpečovanie bežných potrieb domácnosti, na čo veľkou mierou prispieval hlavne žalovaný, nakoľko žalobkyňa značnú časť trvania ich vzťahu mala nízky príjem, nakoľko bola na materskej a rodičovskej dovolenke. Odhliadnuc od toho, že žalovaný dokument Dohoda zo dňa 12.03.2018 podpísal pod nátlakom, takýto prejav vôle v zmysle je neplatný. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalobkyňou nevyplýva, žeby sa žalovaný zaviazal na ňu bezodplatne previesť, resp. zabezpečiť bezodplatný prevod vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu. Aj svedok M. potvrdil, že len spoločnosť DÚHA-S, s.r.o. bola vlastníkom predmetného motorového vozidla a nebolo ani zmluvne garantované predkupné právo pre žalovaného. Finančné operácie medzi žalovaným a svedkom M. nemajú nič spoločné s meritom súdneho konania č.k. , nakoľko žalovaný si so svedkom poskytovali pôžičky ako fyzické osoby, teda nie na akontáciu predmetného vozidla.

12. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 25.01.2022 súd zistil, že podľa žalobkyne svedok M. potvrdil, že :

- žalovaný financoval časť ceny predmetného motorového vozidla, keď svedok uviedol, že „žalovaný poskytol naň pôžičku a na základe sa mohla zaplatiť akontácia, nepamätám si sumu“,

- motorové vozidlo bolo splácané firmou

- financovanie a užívanie predmetného motorového vozidla a možnosť jeho užívania blízkymi osobami vyplývalo zo zvyklosti spojenej z účasti na rôznych projektov,

- žalovaný mal k vozidlu predkupné právo, ktoré nevyužil

- vozidlo vyberali sporové strany sporu, keď svedok uviedol, že ak „spolupracovník príde s konkrétnou ponukou, je možné, že sa zakúpi konkrétne vozidlo“. Z potvrdenia o úhrade z bankového účtu žalobkyne vyplýva, že táto náklady na servis vozidla znášala. K tvrdeniam žalovaného, že dohodu zo dňa 12.03.2018 uzavrel v tiesni, z čoho vyplýva, že si svoj záväzok uvedomuje a snaží sa ho zneplatniť nepreukázanou tiesňou. Žalobkyňa predmetnú Dohodu uzatvárala so žalovaným s vierou v čestnosť jeho konania, no žalovaný v rozpore s dobrými mravmi:

- namiesto naplnenia záväzku darovať ich mal. dcére byt, maloletú so žalobkyňou vyhadzuje z bytu, a pred tun. súdom sa domáha v konaní č.k. vypratania nehnuteľnosti,

- namiesto naplnenia záväzku darovať ich mal. dcére byt, na ktorého užívaní sa po skončení spolužitia do času darovania sporové strany dohodli, od žalobkyni požaduje „vydanie bezdôvodného obohatenia“ za užívanie tohto bytu v konaní na tun. súde č.k. ,

- žalovaný sa v konaní č.k. domáhal zriadenia záložného práva aj na menšom byte vo vlastníctve žalobkyne za účelom zabezpečenia jeho údajného nároku za užívanie bytu, ktorý mal mal. dcére darovať, čím ohrozuje bytovú otázku žalobkyne a ich mal. dieťaťa,

- žalobkyňu vystavil viacerým súdnym konaniam, aby ju psychicky „zložil“ a aby upustila od požiadavky naplnenia záväzkov z Dohody zo dňa 12.03.2018.

13. Žalobkyňa v rámci záverečného vyjadrenia uviedla, že v Dohode zo dňa 12.03.2018 sa žalovaný zaviazal okrem iného zabezpečiť prepis motorového vozidla zn. Toyota RAV , EČV: V. XXX G. po splatení leasingu do vlastníctva žalobkyne, ktorý používala žalobkyňa. Uvedený prísľub mohol dať žalovaný z titulu svojho pracovného zaradenia a súvisiacich prácach na projektoch, keď žalovaný ako opciu alebo povinne dostával k dispozícii motorové vozidlo na zabezpečenie plnenia úloh, pričom pri jednom z týchto projektov mu bolo pridelené aj predmetné motorové vozidlo Toyota RAV, ktoré mohla používať i žalobkyňa. Z výsluchu svedka M. vyplýva, že žalovaný sa na financovaní vozidla podieľal pôžičkou, na základe čoho sa uhradila akontácia a leasing tohto vozidla vykonávala firma, pričom žalovaný mal predkupné právo na vozidlo, ktoré nevyužil. Skutočnosť, že žalovaný pred okolím prezentoval, že vozidlo kúpil pre žalobkyňu a jej zostane, prevedie ho na ňu vyplýva aj z čestných prehlásení svedkov. Pri porušení právnej povinnosti sa rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala alebo opomenula konať a tým, ako konať mala, aby si splnila svoje povinnosti s poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. z 31.08.2004. Žalovaný konal v rozpore so svojim záväzkom a spôsobil, že nebolo možné pristúpiť k prevodu vozidla do vlastníctva žalobkyne. Čo sa týka samotnej škody, charakter ušlého zisku môže mať aj majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť na nich prevedené budúcou kúpnou zmluvou s poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. z 18.12.2007, čo možno aplikovať i na prípad žalobkyne, kedy táto nenadobudla vozidlo, ku ktorému prepisu do jej osobného vlastníctva sa žalovaný zaviazal. Príčinná súvislosť je daná aj nekonaním žalovaného, ktorý nezabezpečil prevod vozidla na žalobkyňu, naopak ju vyzval na odovzdanie vozidla spoločnosti DÚHA-S, s.r.o.. Čo sa týka formálnych náležitostí Dohody zo dňa 12.03.2018 ako zmluvy o budúcej zmluve, vyplýva z nej záväzok žalovaného previesť na žalobkyňu vozidlo, ktoré je riadne špecifikované, je špecifikovaná

doba, do kedy malo k prevodu dôjsť - po splatení leasingu a je zrejmé, že žalovaný svojim konaním spôsobil, že tento záväzok sa nenaplnil.

14. Zo záverečného vyjadrenia žalovaného súd zistil, že Dohoda zo dňa 12.03.2018 nie je dohodou o usporiadaní majetkových vzťahov po rozpade vzťahu žalobkyne a žalovaného, ktorí neboli manželia, počas svojho vzťahu samostatne hospodárili, preto do úvahy neprichádza žiadne vysporiadanie majetku. Dohoda zo dňa 12.03.2018 sa týka maloletej dcéry sporových strán a žalovaný ju vždy považoval za rodičovskú dohodu, ktorá bola veľakrát modifikovaná a jej konečná verzia bola schválená súdom rozsudkom tun. súdu č.k. zo dňa 10.01.2019. Sama žalobkyňa na pojednávaní dňa 19.10.2021 uviedla, že so žalovaným nemá žiaden nevysporiadaný nárok ani spoločný majetok. Žalovaný, motorové vozidlo, z ktorého si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody, nikdy nevlastnil, ani nekupoval, nefinancoval a ani iným spôsobom sa nepodieľal na jeho zaobstaraní. Výsluchom svedka M. bolo preukázané, že vozidlo kúpila spoločnosť DÚHA-S, s.r.o. v súlade so svojou podnikateľskou činnosťou mimo vôle alebo akejkoľvek ingerencie žalovaného. Oprávneným držiteľom predmetného motorového vozidla Toyota RAV4 je spoločnosť DÚHA-S, s.r.o., pričom žalovaný bol zo strany oprávneného držiteľa vozidla oprávnený len na jeho užívanie a vypožičanie tretej osobe, t.j. žalobkyni. Keďže žalovanému oprávnenie na užívanie auta zaniklo, vznikla mu povinnosť toto vrátiť jeho držiteľovi, o čom žalovaný upovedomil žalobkyňu. Žalobkyňa mala v držbe všetky doklady od predmetného vozidla, mala vedomosť, že žalovaný nie je jeho vlastníkom ani držiteľom, preto nemal ako previesť vozidlo na žalobkyňu, ak by to i urobil, takýto úkon by bol absolútne neplatný. V prípade, že žalobkyňa mala záujem o predmetné vozidlo, mohla od spoločnosti DÚHA-S, s.r.o. prevziať leasing, odkúpiť vozidlo, príp. kontaktovať leasingovú spoločnosť a dohodnúť sa. Sám žalovaný sprostredkoval kontakt na držiteľa vozidla a teda zabezpečil aj možnosť prepisu, čo žalovaná nevyužila a preto to nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného. Žalovaný v predmetnom dokumente Dohoda zo dňa 12.03.2018 len vyhlásil, že zabezpečí len prepis auta, nie však, že ho prevedie zo svojho vlastníctva na žalobkyňu, čo by ani nebolo možné. Žalobkyňa si uplatňuje náhradu škody v zmysle , avšak keďže táto nikdy nevlastnila motorové vozidlo, mala ho len na základe dobrej vôle žalovaného vypožičané, nemohlo v jej majetkovej sfére dôjsť k ujme ani ušlému zisku. Z niečoho, čo je dočasne vypožičané, nemôže vzniknúť škoda. V texte Dohody nie je konštatované, že žalovaný má zabezpečiť bezodplatný prevod, teda tvrdenia žalobkyne, že uplatňovaná škoda odráža reálnu hodnotu vozidla k 17.04.2019, ktoré mala žalobkyňa nadobudnúť do vlastníctva, sú irelevantné. V prípade, ak žalobkyňa mala záujem predmetné vozidlo nadobudnúť do vlastníctva, mohla si ho odkúpiť, z čoho by jej vznikla povinnosť zaplatiť majiteľovi vozidla trhovú cenu, čo neurobila, preto v majetkovej sfére žalobkyne nedošlo k ujme, k zmenšeniu jej majetku. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ihneď po odovzdaní predmetného vozidla žalobkyňou jej bolo ponúknuté náhradné vozidlo, ktoré používala, čo potvrdil svedok M.. S ohľadom na to, že nedošlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného, nemohlo preto dôjsť ani k vzniku škody, absentuje tu i príčinná súvislosť a zavinenie žalovaného. V priebehu konania sa zástupkyňa žalobkyne snažila prezentovať dokument zo dňa 12.03.2018 ako zmluvu o budúcej zmluve, avšak v konaní žalobkyňa uviedla, že túto Dohodu podpisovala ako zástupkyňa maloletej dcéry s tvrdením, že išlo o rodičovskú dohodu, resp. dohodu o vyporiadaní. Ak by sa aj pripustilo, že Dohoda zo dňa 12.03.2018 by bola zmluvou o budúcej zmluve, na jej platnosť sa vyžaduje: aby bola uzavretá písomne; aby v nej bola uvedená doba, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzavrú; uvedenie podstatných náležitostí tej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve. Určenie doby uzavretia budúcej zmluvy tak, ako je uvedené v predmetnej Dohode, ponecháva priestor pre neprípustnú mieru svojvôle oprávneného zo zmluvy a uvádza povinného (žalovaného) do stavu právnej neistoty, nakoľko nevie a nemôže vedieť kedy a či vôbec k uzavretiu budúcej zmluvy dôjde, preto keďže v predmetnej Dohode ustanovenie o určení doby, dokedy má byť budúca zmluva uzavretá absentuje, Dohoda zo dňa 12.03.2018 je absolútne neplatná. Žalovaný predmetnú Dohodu považuje za neplatnú z dôvodu, že neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom, ako i z dôvodu, že bola podpísaná pod nátlakom. V texte Dohody sa jasne uvádza, že žalovaný má zabezpečiť prepis vozidla, nie zabezpečiť bezodplatný prevod auta do výlučného vlastníctva žalobkyne.

15. Z Dohody zo dňa 12.03.2018 s úradne overeným podpisom žalovaného dňa 12.04.2018, súd zistil, že žalovaný po vzájomnej dohode (so žalobkyňou) vyhlásil, že: spoločne s matkou ich spoločnej dcéry - žalobkyňou sa dohodli na tom, že dcéra M. U. bude v starostlivosti matky žiť v jednej domácnosti a otca bude navštevovať každý nepárny týždeň od štvrtka po škole do nedele do 18 hod. Zmena dohodnutých termínov je na vzájomnej dohode rodičov. Maloletá mala byť s otcom 2 týždne počas školských/letných

prázdnin a 1 týždeň počas zimných prázdnin, Vianoce mala tráviť striedavo u rodičov s tým, že v roku 2018 bude 24.12. s matkou a 25.-26.12. s otcom, nasledujúci rok 2019 bude starostlivosť opačná. Žalovaný ďalej vyhlásil, že:

- maloletej dcére daruje 3 izbový byt na ul. N. na M. po jeho obstaraní na čiastočný hypotekárny úver a taktiež sa zaviazal platiť úver na uvedený byt vo výške 350 eur do -

- na spoločný účet M. U.Š. bude pravidelne posielať mesačne 700 eur do ukončenia štúdia dcéry a táto suma sa nebude navyšovať.

- Bude hradiť 100% výdavky súvisiace so školskými aktivitami (náklady na školu, krúžky, tábory) po vzájomnom odsúhlasení uvedených aktivít oboma rodičmi,

- Zabezpečí prepis auta (Toyota RAV EČV: V.), ktoré používa matka - žalobkyňa, po splatení leasingu do jej osobného vlastníctva.

16. Žiadosťou zo dňa 23.04.2019 vyzvala spoločnosť DÚHA -S, s.r.o. žalobkyňu na pristavenie motorového vozidla Toyota RAV4 MC 16 EG 2,0 , EVČ: V., na oprávnenie užívať ho mala uvedená spoločnosť na základe Leasingovej zmluvy so spoločnosťou Toyota Financial Services Slovakia s.r.o.. S ohľadom na skutočnosť, že motorové vozidlo bolo pridelené žalovanému ako pohotovostné vozidlo a pre mimoriadne prípady zabezpečenia dostupnosti žalovaného ako kľúčového pracovníka bol udelený súhlas na jeho používanie aj žalobkyni a ktoré vozidlo bolo momentálne v držbe žalobkyne, bolo žalobkyni oznámené, že dňa 30.03.2019 uplynula doba na oprávnenie žalovaného užívať toto pridelené motorové vozidlo, čím aj žalobkyni zaniklo oprávnenie na jeho držbu a užívanie. Z týchto dôvodov firma DÚHA-S, s.r.o. vyzvala žalobkyňu na pristavenie vozidla k budove Kolosea najneskôr do 25.04.2019 a odovzdala ho poverenej osobe U. M..

17. Na základe Odovzdávacieho protokolu súd zistil, že žalobkyňa 26.04.2019 odovzdala predmetné motorové vozidlo Toyotu RAV4 s technickým preukazom, kľúčmi, rádiom spoločnosti DÚHA-S, s.r.o. v zastúpení svedkom U. M..

18. V maili žalovaného adresovaného žalobkyni dňa 14.09.2016 o 23,13 hod. je okrem iných faktických vecí uvedené: „ U U. je +55t casch: +2017a 2018 a 2019 príde 15t ročne (45t spolu), Ravka - 24t / 2017 (Passat sa dá predať za 25-27t minimálne)“. V maili žalovaného adresovaného žalobkyni dňa 15.09.2016 o 5,59 hod. je uvedené: „U. má požičanú cash od nás a musí ju povracať najneskôr do konca 2019. Keby nemal, tak mu počkaj. Poistil som sa cez Allianz a dal tam tvoje číslo, keby sa mi nedalo dovolať“.

19. Z Čestných prehlásení zo dňa 31.05.2019 :

- L. L. - rodinného známeho sporových strán - súd zistil, že toto sa týkalo vyhlásenia predovšetkým bytu, ktorý mal zabezpečiť a napísať žalovaný na dcéru M.. Svedok uviedol, že „žalovaný sa vyjadroval tak, že on im zabezpečil bývanie, M. zostane auto, jej vlastný byt a výživné 700 eur“.

- Ľ. L. O.U. - rodinnej známej sporových strán - súd zistil, že aj toto vyhlásenie sa týkalo predovšetkým bytu, ktorý mal zabezpečiť a chcel prepísať na dcéru žalovaný. Podľa svedkyne žalovaný zdôraznil tiež, že „okrem toho jeho partnerke (žalobkyni) zostal vo vlastníctve jej byt na Z.. Postaral sa im o bývanie, pričom svoj byt môže jeho partnerka prenajímať, nechal jej nové auto Toyota RAV4 a taktiež jej sľúbil posielať výživné na dcéru 700 eur.

- M. V. zo dňa 07.06.2019 - sestry žalobkyne súd zistil, že táto bola svedkom, kedy ešte počas trvania vzťahu žalobkyne a žalovaného jej pri večernom rozhovore na terase žalovaný hovoril, že ak by sa mal rozísť so žalobkyňou v budúcnosti, tak sa nezachová ako otec dcéry svedkyne a postará sa o žalobkyňu i mal. M., kúpi im dom a zabezpečí ich. Taktiež bola svedkyňa svedkom udalosti, ako žalovaný pri debate o peniazoch a utrácaní tvrdil, že sa žalobkyňa nemusí báť, pretože auto (Toyota RAV4), ktoré jej kúpil, je už vyplatené.

20. Z mailovej komunikácie žalobkyne a svedka M. zo dňa 17.05.2019 súd zistil, že žalobkyňa sa u svedka informovala, či žalovaný zabezpečil prepis RAV-ky na jej osobu. Svedok odpovedal, že auto podľa dohody bolo možné odkúpiť, ale žalovaný sa neozval, takže prepísané nie je.

21. Z SMS správ medzi žalobkyňou a svedkom M. zo dňa 19.03.2019 súd zistil, že žalobkyňa oznamovala svedkovi, že advokát žalovaného sa má vyjadriť k Dohode, ktorou sa žalovaný zaviazal prepísať na žalobkyňu auto po skončení leasingu a dal aj túto Dohodu na súd. Žalovaný v minulosti jej vozidlo predal a daroval žalobkyni „toto“ auto ako bezpečnejšie. Už pred rokom a pol žalovaný všetkým

oznámil, že RAV4 je splatená. Svedok M. odpísal žalobkyni, že vyhlásenia žalovaného sú síce pravdivé, ale nepresné. Splatil len akontáciu 15 tis a vďaka tomu mohli auto zobrať na leasing. Ale zvyšok ceny cca 20 tis ešte treba zaplatiť. Ak o auto má záujem žalobkyňa, svedok prejavil ochotu jej ho odpredať. Žalobkyňa sa k SMS vyjadrila, aby ju svedok ani žalovaný nestresovali, nakoľko auto potrebuje hlavne na dopravu dcéry žalovaného do školy a zo školy. Z SMS správ medzi žalobkyňou a svedkom M. zo dňa 24.05.2019 súd zistil, že žalobkyňa sa dotazovala svedka, či sa žalovaný ozval so záujmom odkúpiť RAV4 a aký je ďalší osud auta, na čo jej svedok odpovedal, že žalovaný sa ozval, že sa vzdáva svojho práva a aby svedok auto odpredal.

22. Zo Znaleckého posudku č. 46/2019 vypracovaného znaleckou organizáciou SLOVDEKRA s.r.o. súd zistil, že všeobecná hodnota motorového vozidla zn. TOYOTA RAV4 WG 2,0 Valvematic Multidrive S AWD, EČV: V. predstavuje ku dňu 17.04.2019 sumu 20.398 eur s 20% DPH.

23. Výzvou zo dňa 12.04.2019 vyzvala žalobkyňa v zastúpení svojho právneho zástupcu AK Beňová, s.r.o. žalovaného, na zabezpečenie prevodu vlastníctva k vozidlu Toyota RAV4, EČV: V. na žalobkyňu, v zmysle Dohody zo dňa 12.03.2018. Totožnú výzvu žalobkyňa zopakovala i listom zo dňa 14.05.2019 a Poslednou mimosúdnou výzvou zo dňa 31.05.2019.

24. Odpoveďou zo dňa 18.04.2018 žalovaný poukázal na to, že oprávneným držiteľom motorového vozidla Toyota RAV4 je spoločnosť DÚHA-S, s.r.o. a žalovaný bol zo strany oprávneného držiteľa vozidla oprávnený na jeho užívanie a na jeho vypožičanie tretej osobe, t.j. žalobkyni. Vzhľadom na to, že oprávnenie na užívanie vozidla žalovanému zaniklo, čím zaniklo i oprávnenie žalobkyne na jeho užívanie, žalobkyňa teda užíva vozidlo bez právneho dôvodu. Rozsudkom OS BA III č.k. zo dňa 10.01.2019 bola súdom schválená rodičovská dohoda, ktorej predmetom vôbec nie je akýkoľvek záväzok žalovaného previesť vlastníctvo k motorovému vozidlu na žalobkyňu, čo by ani vzhľadom na právny stav nebolo možné. Zároveň žalovaný zdvorilo poprosil žalobkyňu o poskytnutie súčinnosti pri odovzdané motorového vozidla. Vyššie uvedené skutočnosti zopakoval žalovaný v liste zo dňa 21.05.2019 Odpovedi na list zo dňa 14.05.2019.

25. Podľa (ďalej len „“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa , účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 26. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle sú : a./ porušenie právnej povinnosti, ktorá spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom b./ existencia škody, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom . Ujma spočíva v zmenšení majetku poškodeného, jedná sa o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po jej spôsobení na majetku. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Skutočná škoda je vyjadrená porovnaním majetkového stavu poškodeného pred vznikom škody a potom, preto aj rozsah náhrady škody v peniazoch má zodpovedať čiastke nutnej na obnovenie do pôvodného stavu. Pokiaľ ide o nové veci, na ktorých došlo ku škode, poskytuje sa náhrada v plnej výške ich ceny. Pri škode na veciach starších, použitých a čiastočne opotrebovaných je potrebné zisťovať všeobecnú cenu, ktoré tieto veci mali v čase ich poškodenia. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí (t.j. keby nebolo došlo k vzniku škody). c. / príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu d. / zavinenie, ktoré znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu.

27. Žalobkyňa sa podanou žalobou od žalovaného domáha titulom náhrady škody zaplatenia všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla ku dňu 17.04.2019 vo výške 20.398 eur v zmysle znaleckého posudku č. 46/2019 zo dňa 06.05.2019 vypracovaného znaleckou organizáciou SLOVDEKRA, s.r.o., pričom svoj nárok odvodzovala od skutočnosti, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z Dohody zo dňa 12.03.2018 zabezpečiť prevod predmetného motorového vozidla do vlastníctva žalobkyne, z ktorého dôvodu jej vznikla škoda predstavujúca hodnotu vozidla, ktoré mohla nadobudnúť do vlastníctva.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti ako partneri spoločne s mal. dcérou M. U., nar. XX.XX.XXXX do februára 2018 z dôvodu nadviazania známosti žalovaného s inou ženou. Na základe písomnej Dohody zo dňa 12.03.2018 s úradne overeným podpisom žalovaného dňa 12.04.2018, žalovaný okrem iného (predovšetkým záležitostí týkajúcich sa ich maloletého dieťaťa - úpravy styku, snahy darovať mal. dcére byt, platiť úver na byt, platiť sumu 700 eur do ukončenia štúdia dcéry, hradenia 100% výdavkov súvisiacich so školskými aktivitami) vyhlásil, že „zabezpečí prepis auta Toyota RAV, EČV: V., ktoré používa M. V., po splatení leasingu do jej osobného vlastníctva“. Ako mal súd preukázané z výpovede svedka M., predmetné motorové vozidlo bolo zakúpené spoločnosťou DÚHA-S, s.r.o. a následne pridelené žalovanému na výkon projektu, pričom bolo zvyklosťou pri takomto pridelení i udelenie oprávnenia pre blízkeho rodinného príslušníka užívať toto vozidlo v určitých prípadoch, ako i skutočnosť, že pridelenie

vozidla určitého typu pred jeho zakúpením si mohol potencionálny subjekt vykonávajúci projekt vybrať z určitých typov vozidiel, čo sa udialo i u odporcu tým, že spolu so žalobkyňou vyberali predmetné vozidlo, avšak toto bolo žalovanému len pridelené do užívania počas výkonu projektu. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, žeby žalovaný zaplatil nejakú sumu za akontáciu predmetného vozidla, nakoľko výpoveď svedka M. súd vyhodnotil v tejto časti ako nevieryhodnú vzhľadom na odlišné tvrdenia vo výpovedi na jednom pojednávaní, kedy svedok uviedol, že žalovaný poskytol nejakú sumu na akontáciu predmetného vozidla, nie však určite čiastku 15.000 eur, a na druhej strane na otázku právneho zástupcu žalovaného, či žalovaný poskytol pôžičku na zaplatenie časti akontácie predmetného vozidla, svedok odpovedal, že nie, lebo žalovaný poskytol pôžičku výlučne svedkovi ako fyzickej osoby bez ohľadu na splatenie akontácie. Súd mal však preukázané, že leasing predmetného vozidla splácala spoločnosť DÚHA-S, s.r.o., pričom predkupné právo na odpredaj vozidla žalovanému po splatení leasingu uvedenou spoločnosťou nebolo garantované. Aj napriek tomuto, poverený zástupca firmy DÚHA-S,s.r.o. svedok M. po splatení leasingu oslovil žalovaného i žalobkyňu ohľadne predkupného práva k tomuto vozidlu s potrebou doplatiť hodnotu vozidla 20 tisíc eur, o čo žalovaný ani žalobkyňa záujem nemali. Keďže po splatení leasingu a ukončení projektu oprávnenie žalovaného na užívanie predmetného vozidla zaniklo, vyzval on i spoločnosť DÚHA-S, s.r.o. žalobkyňu na jeho odovzdanie, čo žalobkyňa učinila dňa 26.04.2019.

29. Čo sa týka porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným mal súd preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretá dňa 12.04.2018 (podpísaná žalovaným) Dohoda zo dňa 12.03.2018, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zabezpečiť prepis vozidla Toyota RAV, EČV: V.X po splatení leasingu do osobného vlastníctva žalobkyne. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v tomto čase (nikdy) žalovaný nebola vlastníkom tohto vozidla, bola ním spoločnosť DÚHA-S, s.r.o., pričom žalovaný mal výlučne len k nemu právo užívania počas trvania projektu, na ktorom pracoval. O skutočnosti, že žalovaný nebol nikdy vlastníkom tohto vozidla žalobkyňa vedomosť mala, nakoľko táto vozidlo užívala a mala k dispozícii i technické doklady od vozidla. V prvom rade súd teda posudzoval platnosť tohto záväzku žalovaného v Dohode zo dňa 12.03.2018. Ako je zrejmé zo znenia samotnej Dohody, od ktorého si odvodzuje žalobkyňa svoj nárok, je nepochybné, že žalobca sa okrem iných záležitostí týkajúcich sa výlučne mal. dcéry sporových strán zaviazal v prospech žalobkyne do vlastníctva zabezpečiť prepis predmetného motorového vozidla Toyota RAV, EČV: V.. Zabezpečiť prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte je možné aj na základe plnomocenstva alebo vo vlastnom mene, pričom však žalovaný si bol pri podpisovaní Dohody vedomý, že predmetné motorové vozidlo má len v užívaní, nie je v jeho vlastníctve s prípadnou možnosťou jeho odkúpenia v budúcnosti od vlastníka DÚHY-S, s.r.o. v rámci predkupného práva. Z predmetnej Dohody však vôbec nevyplýva, žeby sa žalovaný zaviazal predmetné vozidlo odkúpiť do svojho vlastníctva a následne previesť do vlastníctva žalobkyne, ani skutočnosť, žeby zabezpečil prepis vozidla bezodplatne do vlastníctva žalobkyne. Svedok M. vo svojej výpovedi potvrdil, že predkupné právo na odpredaj predmetného vozidla vlastník DÚHA-S, s.r.o. ponúkol žalovanému i žalobkyni s potrebou úhrady kúpnej ceny 20 tisíc eur, čo obaja odmietli. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa predmetnou Dohodou zo dňa 12.03.2018 nezaviazal previesť vlastnícke právo ako vlastník na žalobkyňu, zaviazal sa len zabezpečiť prevod (na požiadanie vlastníka vozidla či žalobkyne ako prípadne novej nadobúdateľky vozidla), súd nezistil z jeho strany porušenie zmluvnej povinnosti previesť vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na žalobkyňu, navyše akákoľvek zmluva v tom čase uzavretá v tom zmysle, že by sa žalovaný zaväzoval predmetnou Dohodou zo dňa 12.03.2018 previesť vlastnícke právo k vozidlu na žalobkyňu by bola neplatná, keďže žalovaný nebol vlastníkom tohto vozidla a vlastníctvo k vozidlu preto nemohol ako nevlastník prevádzať na iné osoby. Rovnako sa žalovaný Dohodou zo dňa 12.03.2018 nezaviazal previesť predmetné motorové vozidlo na žalobkyňu bezplatne, ani zabezpečiť prevod vlastníctva na žalobkyňu bezplatne, teda, že najskôr on vyplatí kúpnu cenu vozidla a následne zabezpečí prevod vozidla do vlastníctva žalobkyne. Konanie žalovaného, ako i svedka M. ako zástupcu firmy DÚHA-S, s.r.o. ako vlastníka vozidla, po splatení leasingu, a to ponuky žalovanému i žalobkyni ohľadne odpredaja vozidla za cenu 20.000 eur, ako i mailová komunikácia medzi žalobkyňou, žalovaným a svedkom M. potvrdzuje, že sám žalovaný sprostredkoval žalobkyni kontakt na držiteľa vozidla a teda zabezpečil aj možnosť prepisu, čo žalovaná nevyužila, a preto to nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného. Žalovaný tým, že na žalobkyňu nebolo prevedené predmetné motorové vozidlo, neporušil svoju zmluvnú povinnosť v zmysle Dohody zo dňa 12.03.2018 nakoľko žalovaný sa zaviazal výlučne na zabezpečenie prepisu vozidla, pričom z dôvodu, že žalobkyňa v rámci možnosti predkupného práva odvodeného od žalovaného, toto nevyužila, nezaplatila zaň kúpnu cenu, preto žalovaný ani nemohol do vlastníctva žalobkyne zabezpečiť prepis na dopravnom inšpektoráte.

30. Čo sa týka tvrdenej skutočnosti žalobkyňou, že predmetná Dohoda zo dňa 12.03.2018 je v časti týkajúcej sa predmetného motorového vozidla Toyota RAV4 zmluvou o budúcej zmluve súd uvádza, že zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať všetky potrebné obsahové a formálne náležitosti budúcej zmluvy a ako právny úkon musí tiež vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov ustanovených v a nasl. . Zmluva o budúcej zmluve nie je samostatným zmluvným typom, ale sa viaže na inú hlavnú( definitívnu) zmluvu, ktorá sa má v budúcnosti uzavrieť. V dôsledku toho obsah a náležitosti jednotlivých zmlúv o budúcej zmluve závisia od toho, aká zmluva má byť uzavretá. ustanovuje podmienky, ktoré treba dodržať pri dojednaní zmluvy o budúcej zmluve, pričom ide o tieto podmienky: a./ predbežná zmluva musí byť uzavretá písomne ( ); b./ predbežná zmluva musí obsahovať záväzok zmluvných strán dojednať budúcu konečnú zmluvu c./ v predbežnej zmluve musí byť dohodnutá doba, do ktorej bude uzavretá hlavná d./ v predbežnej zmluve musia byť dohodnuté všetky obsahové náležitosti budúcej zmluvy Pri posudzovaní časti predmetnej Dohody zo dňa 12.03.2018 týkajúcej sa záväzku žalovaného zabezpečiť prepis auta Toyota RAV4, EČV: V. po splatení leasingu do osobného vlastníctva žalobkyne ako prípadnej zmluvy o budúcej zmluve, odhliadnuc od skutočnosti, že záväzok zabezpečenia prepisu vozidla nie je totožný so záväzkom prevodu vlastníckeho práva, súd dospel k záveru, že takáto zmluva o budúcej zmluve neobsahuje náležitosti vyžadované , . Splnená by bola len podmienka písomnej formy a lehoty, do ktorej mala byť uzavretá, t.j. po splatení leasingu. Predbežná zmluva by v prípade záväzku prevodu vlastníctva síce obsahovala záväzok žalovaného dojednať budúcu konečnú zmluvu, t.j. kúpnu zmluvu medzi žalovaným a žalobkyňou, avšak záväzok uvedený v Dohode zo dňa 12.03.2018 zabezpečiť prepis vlastníctva vozidla v prospech žalobkyne, ktorý prepis sa uskutočňuje na dopravnom inšpektoráte, sa netýka zmluvných strán, táto podmienka nebola stanovená pre obe zmluvné strany, iba pre žalovaného. Z týchto dôvodov súd ustálil, že v danom prípade sa o zmluvu o budúcej zmluve nejedná.

31. Čo sa týka výšky škody, žalobkyňa si túto vyčíslila sumou 20.398 eur ako hodnotu motorového vozidla zn. Toyota RAV4, EČV: V. k 17.04.2019, ktoré mala žalobkyňa nadobudnúť do vlastníctva na základe údajného písomného záväzku žalovaného v Dohode zo dňa 12.03.2018, teda jej vznikla ujma. Ako už súd uviedol, ujma spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ušlý zisk je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí. Vyčíslená výška požadovanej škody nebola medzi stranami sporu sporná, žalovaný znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou SLOVDEKRA, s.r.o. č. 46/2019 zo dňa 06.05.2019 nenamietal.

32. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaným a vznikom škody

- ušlého zisku na strane žalobkyne, ako je uvedené v bode 29 odôvodnenia tohto rozsudku, keďže žalovaný neporušil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z Dohody zo dňa 12.03.2018, a to zabezpečiť prepis motorového vozidla do vlastníctva žalobkyne, z tohto dôvodu ani nemohlo dôjsť k vzniku škody u žalobkyni, ktorá mala predstavovať hodnotu motorového vozidla, ktoré chcela nadobudnúť do vlastníctva. Súd opätovne poukazuje na to, že sama žalobkyňa (uvedomujúc si, že žalovaný nebol nikdy vlastníkom predmetného vozidla a automaticky by sa ním ani nestal po splatení leasingu tohto vozidla treťou osobou bez zaplatenia kúpnej ceny, resp. jej časti) tým, že nemala záujem využiť predkupné právo k tomuto vozidlu sprostredkované jej žalovaným, v dôsledku čoho ona znemožnila prepis vozidla do jej vlastníctva so súčinnosťou žalovaného, z čoho je zrejmé, že škoda predstavujúcu hodnotu predmetného vozidla nevznikla žalobkyni v príčinnej súvislosti s konaním, resp. opomenutím žalovaného, nakoľko tento sa nikdy nezaviazal bezplatne na žalobkyňu previesť vlastnícke právo k vozidlu Toyota RAV4, teda neporušil zmluvnú povinnosť, v dôsledku ktorého porušenia by vznikla škoda žalobkyni.

33. Čo sa týka zavinenia žalovaného, už s poukazom na bod 29 odôvodnenia tohto rozsudku, súd vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania, že žalovaný neporušil zmluvnú povinnosť zabezpečenia prepisu vozidla v prospech žalobkyne úmyselne, ani z nedbanlivosti.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v konaní nemal preukázané splnenie všetkých podmienok vzniku nároku žalobkyne na náhradu škody v zmysle , súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

35. Ďalšie argumenty žalobkyne (napr. čestné prehlásenia v bode 19 odôvodnenia tohto rozsudku, mailová komunikácia žalobkyne a žalovaného z roku 2019 - bod 18 odôvodnenia tohto rozsudku) súd

považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za irelevantné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súdne musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , ).

36. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa , tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni, ktorá bola v spore neúspešná, nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu 100%. Súd v zmysle o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (, Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).