Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Ek/2325/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného v I. rade: A.. C. S., nar. XX.XX.XXXX, W. F. K. U.. X.: A.. O. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvalé bydlisko X. XXX/X, XXX XX I.-X. v právnom zastúpení: JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o. so sídlom Pluhová 29, 831 03 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 36 864 242 proti povinnému: W. D., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko Z. XXXX/X, XXX XX I.-X. v právnom zastúpení: Hudec s.r.o. so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260 o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej pod sp. zn.133EX 424/21 u súdneho exekútora JUDr. Branislava Plšku so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Letná 5, o návrhu na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd ukladá povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému v I.rade a oprávnenému v II. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 83,31 Eur s povinnosťou úhrady na účet právneho zástupcu JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o., č. účtu - U.: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX K. K. J. I., W.. S...

odôvodnenie:

1.Oprávnení v I. a II. rade sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.6.2021 prostredníctvom právneho zástupcu domáhali od povinného vymoženia nepeňažného plnenia, a to na základe exekučného titulu - uznesenia sp. zn. o neodkladnom opatrení vydaného v rámci súdneho konania o zriadenie vecného bremena - práva cesty cez priľahlý pozemok , ktoré vydal dňa 26.5.2021 Okresný súd Bratislava III, vykonateľného dňa 12.6.2021. Predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava III bolo po odvolaní žalovaného (povinného) potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 16.8.2021, právoplatným dňa 23.9.2021.Výrokovou časťou č. I. daného neodkladného opatrenia bola povinnému uložená konkrétna povinnosť umožniť prechod po pozemku parc. reg. "C" č. 5320/1, druh pozemku: záhrada o výmere 284 m2, zápis na LV č. 4285, katastrálne územie: Rača, obec: BA-m.č. Rača, okres: Bratislava III, po úseku vyznačenom na pripojenom Geometrickom pláne č. 38/2019 na zriadenie vecného bremena vyhotovenom Ing. Petrom Bajzom, Prešovská 46, Bratislava, IČO: 32 114 401 dňa 08.08.2019, úradne overenom dňa 30.08.2019 pod č. 1682/2019, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto uznesenia, oprávneným v 1. a 2. rade, ich dcére Kataríne Sýkorovej, narodenej 23.01.1996, bytom Rastislavova 5, Bratislava a oprávneným osobám spôsobilým odstrániť poškodenia stavby so súpisným číslom 9771 postavenej na pozemku parc. reg. "C" č. 5321/5, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 42 m2, katastrálne územie: Rača, obec: BA-m.č. Rača, okres: Bratislava III, zapísanej na LV č. 10257 nasledovne: - počas obdobia 5. mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia denne v čase od 08.00 hod. do 21.30 hod., - od prvého dňa 6. mesiaca od vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia do právoplatného ukončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. , každý utorok a stredu, sobotu a nedeľu v kalendárnom týždni od 10.00 hod. do 19.30 hod., ktorá bola predmetom návrhu na vykonanie exekúcie.

2. Poverením zo dňa 13.8.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Branislava Plšku, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 133 EX 424/21. Danej exekúcii ako aj danému exekučnému konaniu predchádzalo exekučné konanie sp. zn. vedené na Okresnom súde v Banskej Bystrici a následná exekúcia sp. zn. 352EX 1025/17 vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Ivanou Kapronczai so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, ktorá bola zastavená uznesením sudcu zo dňa 17.1.2019 z dôvodu rozčlenenia pozemku a jeho prevodu na právneho nástupcu povinnej Ing. C. Š., t. j. súčasného povinného. Uvedené formálne zmeny v evidencii nehnuteľností ako aj prevod medzi rodinnými príslušníkmi formou darovacej zmluvy vyhodnotil Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 16.8.2021 na str. 41 ako účelový, okrem iných aj z tohto dôvodu potvrdil aj výrok č. II. uznesenia OS Bratislava III o neodkladnom opatrení sp. zn. zo dňa 26.5.2021, v ktorom: „povinnému zakazuje nakladať s nehnuteľnosťami: pozemok parc. reg. "C" č. 5320/1, druh pozemku: záhrada o výmere 284 m2, pozemok parc. reg. "C" č. 5320/25, druh pozemku: záhrada o výmere 12 m2, zapísanými na LV č. 4285, katastrálne územie: Rača, obec: BA-m. č. Rača, okres: Bratislava III, a to tak, že žalovaný nemôže tieto nehnuteľnosti rozdeliť, sceliť, zmeniť druh nehnuteľností, ani žiadnym iným spôsobom zmeniť právny stav týkajúci sa identifikácie predmetných nehnuteľností, a to až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. .“ Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z dôvodu zmeny skutkových okolností - rozčlenenia nehnuteľností, ku ktorým malo byť zriadené právo prechodu, ako celok nemožno považovať vzhľadom k aktuálnemu exekučnému konaniu za prekážku právoplatne rozsúdenej veci, avšak exekučný súd sa v danom konaní v jednotlivých uzneseniach vyjadril k určitým čiastkovým otázkam, ktoré boli predmetom návrhu na zastavenie právnej predchodkyne povinného a opätovne sú predmetom tvrdení povinného v tomto návrhovom konaní.

3. Súdny exekútor predložil dňa 22.10.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.9.2021. Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 3.9.2021, pričom návrh na zastavenie bol doručený na exekútorský úrad dňa 20.9.2021, t. j. v dôsledku predĺženia odvolacej lehoty, koniec ktorej pripadol na sobotu 18.9.2021, do nasledujúceho pracovného dňa, do 20.9.2021, t. j. v zákonnej lehote podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), z uvedeného je zrejmé, že tento návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie. Povinný v návrhu uvádza tvrdenie, že neodkladné opatrenie, ktoré má byť exekučným titulom, mu ukladá povinnosť „umožniť prechod po pozemku ....po úseku vyznačenom na pripojenom geometrickom pláne ...ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto uznesenia. Objektívne neodkladné opatrenie tak, ako bolo vyhotovené zo strany súdu však podľa jeho tvrdenia nemá žiadnu prílohu (pripojený geometrický plán) ani neoddeliteľnú súčasť, hoci to konajúci súd vo výroku konštatuje. Uvedený záver má vyplývať z viacerých skutočností: a) Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 17.06.2021, doručený Okresnému súdu dňa 18.06.2021 oprávnenými obsahoval len Uznesenie OS Bratislava 3 č. - 2628 o nariadení neodkladného opatrenia z 26.5.2021 bez prílohy či geometrického plánu. b) Geometrický plán, predložili oprávnení až dodatočne dňa 4.8.2021, pričom predložený geometrický plán na rozdiel od neodkladného opatrenia neobsahuje el. podpis súdu (ani sudkyne),c) Geometrický plán je el. podpísaný výlučne pracovníčkou PZ oprávnených a to dňa 15.9.2019; d) Geometrický plán nebol pripojený ani zo strany súdu k uzneseniu zo dňa 26.5.2021 ani k rozhodnutiu opatrenom doložkou vykonateľnosti. Povinný dané skutočnosti preukazuje odkazom na exekučný spis súdu, zároveň prikladá printscreen zo dňa 15.6.2021 o doložke vykonateľnosti, z ktorého je podľa názoru povinného zrejmé, že neodkladné opatrenie neobsahuje žiadnu prílohu a elektronické pečiatky uznesenia z 26.5.2021 a geometrického plánu - podľa el. súdneho spisu 4. Povinný cituje názor NSSR z rozhodnutia sp. zn. z 30.6.2010: „Požadovaný stupeň určitosti prejavu vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa dosiahne, pokiaľ sa úkon vyhotovuje a formuluje na podkladoch jednoznačných, určitých a presne stanovených. Taký stupeň určitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď je právny úkon o zriadení vecného bremena vyhotovený za použitia geometrického plánu, ktorý tvorí súčasť tohto právneho úkonu.“ Taktiež argumentuje ustanovením , podľa ktorého súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. „Ak má ísť o súčasť veci, potom znaky funkčnej a fyzickej spojitosti s hlavnou vecou musia byť splnené kumulatívne.“ (Ro NS ČR z 19. 7. 2004, sp. zn. ). Súčasť veci nie je v právnom slova zmysle vec samostatná. Podľa vyhlášky MSSR v platnom znení (Spravovací a kancelársky poriadok pre ...súdy ...) „Rovnopis rozhodnutia vlastnoručne podpisuje osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Vlastnoručný podpis podľa prvej vety možno nahradiť doložkou o autorizácii, v ktorej sa uvedie meno, priezvisko a funkcia toho, kto autorizoval

prvopis vrátane dátumu autorizácie a spisovej značky.“ Z uvedených skutkových aj právnych dôvodov povinný konštatuje, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.8.2021 bolo nesprávne, keďže sa udialo na základe rozhodnutia súdu, ktoré nie je exekučným titulom z dôvodu jeho materiálnej nevykonateľnosti - absencii listiny, ktorá (podľa jeho výroku aj súdnej praxe) má byť jeho neoddeliteľnou súčasťou a ktorá mala - ale nebola zo strany jeho autora: Okresného súdu Bratislava III pripojená. Povinný má za to, že oprávnení nie sú osoby spôsobilé akokoľvek „zhojiť" chybu Okresného súdu Bratislava III, o čo sa usilujú. Zároveň zdôrazňuje skutočnosť, že neodkladné opatrenie je dôležitý inštitút, ktoré dáva veľké oprávnenia do rúk oprávnených a súdu. Z tohto dôvodu je potrebné dbať na jeho kvalitu, t. j. formu i obsah, čo v tomto prípade podľa názoru povinného absentuje.

4. Povinný v ďalšej časti návrhu na zastavenie namieta, že neodkladné opatrenie mu ukladá povinnosť „umožniť prechod po pozemku .... a oprávneným osobám spôsobilým odstrániť poškodenia stavby... Pojem „oprávnené osoby spôsobilé odstrániť poškodenia stavby", ktorý do jeho výroku vniesli samotní oprávnení vo svojom návrhu a súd ho len prevzal, je podľa názoru povinného úplne neurčitý a nezrozumiteľný. Takto definované osoby nie je možné vôbec stotožniť a v podstate to znamená, že výkonom takto formulovaného výroku neodkladného opatrenia, by sa po pozemku povinného mohol pohybovať hocikto v neobmedzenom počte, čo je i z pohľadu možností zásahu do vlastníckych práv (v nevyhnutnom rozsahu) nie len nezákonné ale i neústavné. Kto je osobou spôsobilou odstrániť poškodenia stavby je možné zistiť až potom, ako k odstráneniu poškodenia dôjde - t. j. až potom, ako danej osobe povinný umožní prechod a osoba poškodenie odstráni, čo pokladá povinný za samoúčelné a opomínajúce účel neodkladného opatrenia. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Uvedené znamená, že exekučný titul musí obsahovaf bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný; uvedené sa bezpochyby plne týka aj úkonu učineného súdom. Pretože súd do svojho neodkladného opatrenia - bez aplikácie sudcovského aktivizmu len prevzal nezrozumiteľný a neurčitý pojem „oprávnená osoba spôsobilá odstrániť poškodenia stavby" vnesený oprávnenými ako navrhovateľmi, ktorý ale nijako neumožňuje bezproblémovú identifikáciu takejto osoby, spôsobil tým (opäť) materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu prinajmenšom v tejto časti. Ak má byť účelom neodkladného opatrenia odstránenie poškodení stavby oprávnených, pričom toto neodkladné opatrenie neumožňuje bezproblémovú identifikáciu osôb, ktoré by toto odstránenie mali vykonať, je podľa názoru povinného otázne, či neodkladné opatrenie vôbec napĺňa ním deklarovaný účel a teda či je ako celok vôbec materiálne vykonateľným.

5. Povinný zároveň uvádza tvrdenie, že a) na južnom okraji pozemku povinného sa nachádza betónové oplotenie - legálne zhotovené v roku 2017 jeho právnou predchodkyňou a b) prechod vyúsťuje na južnej strane na súkromné pozemky a súkromnú betónovú komunikáciu patriacu vlastníkom, ktorí neudelili súhlas oprávneným ani tretím osobám na prechod po ich pozemku (stavbe) a nie sú ani povinnými z predmetného či iného súdneho rozhodnutia; z uvedených skutočností vyvodzuje záver o nemožnosti plnenia uloženého súdom, s odkazom na ustanovenie , v zmysle ktorého právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Povinný namieta, že jeho betónové oplotenie bolo do dnešnej podoby zhotovené pred nariadením neodkladného opatrenia na základe riadneho ohlásenia stavebnému úradu zo dňa 22.2.2016 a s jeho súhlasom (bez námietok zo dňa 27.5.2016) t. j. v súlade so zákonom, a to do dňa 31.7.2017. V dôsledku zhotovenia oplotenia došlo tiež k výškovému rozdielu medzi terénom pred a za oplotením vo výške takmer 60 cm. V súvislosti s druhým dôvodom o nemožnosti uloženého plnenia dáva do pozornosti svoje ostatné vyjadrenie vo veci samej učinené pred všeobecným súdom: „Môj pozemok, parc. č. 5320/1 susedí s pozemkom parc. č. reg. CKN 5320/4, ktorý od verejnej komunikácie oddeľujú ešte pozemok parc. č. reg CKN 5320/15 a ďalej pozemok parc. č. reg. CKN 5320/12 a 5320/13. Všetky menované pozemky sú pozemkami vo vlastníctve súkromných osôb a sú vedené na LV č. 11672, 10437, 658, 656 všetky pre k.ú. Rača. Na menovaných pozemkoch je postavená betónová komunikácia, ktorá je vo vlastníctve p. Mgr. Milana Lechnického, nar.: 6.12.1965 bytom: Vajnorská 98/C, Bratislava a Ing. Zoroslava Zitu, nar. 19.6.1945 bytom Cabanova 40, Bratislava. Vlastníci pozemkov ani vlastníci betónovej komunikácie nikdy neudelili súhlas s prechodom po ich pozemkoch a betónovej komunikácii. Nie sú v spore ani v postavení žalovaných." Povinný namieta, že vlastníci pozemkov ani betónovej komunikácie nie sú povinnými v predmetnom exekučnom titule. Ak má teda v zmysle predmetného neodkladného opatrenia umožniť prechod po jeho pozemku, konštatuje, že prechod a tým aj účel neodkladného opatrenia nemôže byt naplnený

(ide o nemožné plnenie), nakoľko sa tým nedosiahne prístup na verejnú komunikáciu a prístup z verejnej komunikácie. I z tohto dôvodu je podľa názoru povinného exekučný titul nevykonateľný. Povinný navrhuje vykonanie dôkazov katastrálnou mapou a výpismi z listov vlastníctva dostupných na kataster portáli, prikladá vyjadrenie vlastníkov betónovej komunikácie a vyjadrenie mestskej časti Bratislava- Rača.

6. Povinný v ďalšej časti návrhu namieta predčasnosť exekučného konania, nakoľko neodkladné opatrenie sa stalo vykonateľným v pondelok 14.6.2021 Oprávnení ohľadom výroku I. neodkladného opatrenia podali dňa 16.6.2021 návrh na začatie exekúcie bez predchádzajúcej výzvy, aby im umožnil prechod po mojom pozemku. Namiesto toho - ihneď potom, ako im prvoinstančný súd doručil doložku vykonateľnosti (15.6.2021), podali návrh na začatie konania. Preto návrh na vykonanie exekúcie hodnotí zároveň z procesného hľadiska ako predčasný. Zároveň povinný namieta povinnosť hradiť trovy exekučného konania oprávnených a navrhuje, aby mu bola priznaná plná náhrada trov exekučného konania a žiada súdneho exekútora, aby rozhodol o odklade exekúcie podľa § 61 h písm. f) Exekučného poriadku keďže zložil dňa 17.9.2021 zábezpeku v hodnote vymáhaného (peňažného) nároku (256,12 €) na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel. Z dôvodov uvádzaných vyššie, teda z dôvodov podľa § 61 k ods. 1 písm. d Exekučného poriadku povinný navrhuje zastavenie exekúcie nakoľko existujú skutočností, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu, predpokladajúc zastavenie exekúcie v celom rozsahu a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní za 2 (pol)úkony právnej služby.

7. Oprávnení vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že vykonateľným a právoplatným Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.05.2021 bolo povinnému nariadené neodkladné opatrenie, ktorým mu bolo uložené umožniť oprávneným v 1/ a 2/ rade prechod po pozemku parc. reg. „C" č. 5320/1, kat. úz. Rača (ďalej len „Pozemok1'') po úseku vyznačenom na pripojenom Geometrickom pláne č. 38/2019 vyhotovenom Ing. Petrom Bajzom (ďalej len „Geometrický plán") v rozsahu presne definovanom vo vydanom neodkladnom opatrení (ďalej len „Neodkladné opatrenie"). Neodkladné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2021 (a vykonateľnosť dňa 12.06.2021), v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.08.2021, sp. zn. -2728 (ďalej len „Uznesenie KS BA"), ktorým bolo Neodkladné opatrenie po jeho napadnutí odvolaním zo strany povinného potvrdené. Predovšetkým oprávnení v 1/ a 2/ rade uvádzajú, že povinný, napriek právoplatnému a vykonateľnému Neodkladnému opatreniu toto nerešpektuje a prechod po Pozemku osobám uvedeným v Neodkladnom opatrení neumožňuje, čím sa dostáva do porušenia svojej súdnym rozhodnutím uloženej povinnosti. Povinný bol povinný umožniť prechod po Pozemku na základe Neodkladného opatrenia dňom jeho vykonateľnosti, bez potreby akejkoľvek ďalšej výzvy zo strany oprávnených v 1/ a 2/rade, čo však nerešpektoval. Z tohto dôvodu boli oprávnení v 1/ a 2/ rade nútení na podanie návrhu na exekúciu- exekučné konanie vedené na exekútorskom úrade JUDr. Branislava Plšku, súdneho exekútora, pod č. k. 133EX 424/21 - t. j. exekučné konanie bolo začaté dôvodne z titulu dobrovoľného nesplnenia povinností uloženej povinnému v Neodkladnom opatrení. Voči uvedeným tvrdeniam povinného oprávnení v 1/ a 2/ rade namietajú v celom rozsahu, nesúhlasia s nimi, skutočnosti uvádzané v Návrhu na zastavenie podľa ich názoru vôbec nemajú vplyv na vykonateľnosť Neodkladného opatrenia a nie sú dôvodmi na zastavenie exekučného konania a jedná sa len o (opakovanú) snahu povinného vyhnúť sa splneniu povinností mu uložených Neodkladným opatrením.

8. Oprávnení uvádzajú, že povinný namieta materiálnu nevykonateľnosť Neodkladného opatrenia z dôvodu tvrdeného nepripojenia Geometrického plánu k Neodkladnému opatreniu. Uvedenú námietku povinný uvádzal aj vo svojom odvolaní voči Neodkladnému opatreniu a konajúci súd (Krajský súd v Bratislave) sa s ňou vysporiadal (citácia - bod 20 Uznesenia KS BA): ,K tomuto neodkladnému opatreniu je pripojený aj geometrický plán č. 38/2019 vyhotovený Ing. Petrom Bajzom dňa 08.08.2019, úradne overený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 30.08.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, preto nie je dôvodná námietka žalovaného, že I. výrok neodkladného opatrenia je materiálne nevykonateľný pre absenciu geometrického plánu, ktorý napriek výroku súdu nie je k rozhodnutiu pripojený...." Oprávnení v 1/ a 2/ rade zároveň na podporu, že nie je pravdivé tvrdenie povinného o nepripojení Geometrického plánu zo strany súdu pri doručovaní Neodkladného opatrenia , prikladajú printscreen doručenia Neodkladného opatrenia právneho zástupcu oprávnených, ktorý jasne uvádza ako prílohu Geometrický plán. Z uvedeného je podľa ich názoru zrejmé, že povinný (zámerne) k Návrhu na zastavenie exekúcie pripojil len printscreen doručenia

doložky vykonateľnosti a nie samotného Neodkladného opatrenia. Oprávnení v 1/ a 2/ rade považujú za nesprávny právny názor povinného, že Neodkladné opatrenie je vec s definíciou súčasti veci v zmysle (ďalej len „"). Súdne rozhodnutie nie je vecou v zmysle , v podstate nič iné sa k uvedenému ani nedá argumentačne uviesť. Oprávnení v 1/ a 2/ rade nijako „nezhojujú" chybu Okresného súdu Bratislava III, žiadna chyba sa nestala, povinný má v schránke riadne doručené Neodkladné opatrenie so všetkými prílohami(pri ktorom mu uplynula fikcia doručenia) a je úplne irelevantné - čo bolo alebo nebolo doručované s doložkou vykonateľnosti predmetného Neodkladného opatrenia. Rovnako skutočnosť, že k návrhu na exekúciu bol predmetný Geometrický plán doložený následne, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, ak by exekučný súd mal za to, že návrh na exekúciu zo strany oprávnených v 1/ a 2/ rade je potrebné doplniť - na túto skutočnosť by oprávnených v 1/ a 2/ rade vyzýval, čo sa však nestalo. Navyše je potrebné uviesť, že exekučný súd pri posudzovaní, či sú splnené všetky predpoklady požadované o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „") a osobitnými právnymi predpismi na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, teda na vedenie exekúcie - skúma materiálnu, aj formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Na základe uvedeného majú oprávnení v 1/ a 2/ rade za to, že námietka o materiálnej nevykonateľnosti Neodkladného opatrenia z dôvodu povinným tvrdenej absencie pripojenia Geometrického plánu je v celom rozsahu nedôvodná.

9. Rovnako druhá námietka týkajúca sa čiastočnej nevykonateľnosti Neodkladného opatrenia z titulu povinným tvrdenej neurčitosti a nezrozumiteľnosti pojmu „oprávnené osoby spôsobilé odstrániť poškodenia stavby" je nesprávna, povinný ju už vznášal v odvolaní voči Neodkladnému opatreniu a odvolací súd sa s ňou vysporiadal (citácia bodu 20 Uznesenia KS BA): „...Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného, že ide o nevykonateľnosť tohto výroku <file:///vroku> neodkladného opatrenia pre absenciu identifikácie „oprávnených osôb spôsobilých odstrániť poškodenia", čo do ich počtu a účelu vstupu, nakoľko takáto identifikácia nie je v čase nariadenia predmetného neodkladného opatrenia nielen potrebná, ale ani možná, pretože je na žalobcoch, koho poveria na odstránenie poškodenia ich stavby, pričom z nejasných dôvodov by mohlo dôjsť k prípadnej zmene takýchto oprávnených osôb, či už pred alebo v priebehu odstraňovania poškodenia stavby.“ Z neodkladného opatrenia je dostatočne jasné, kto sú oprávnené osoby spôsobilé odstrániť poškodenia v závislosti od toho, o aké poškodenia pôjde a v závislosti od toho, aké oprávnenia sú príslušnými právnymi predpismi vyžadované, a keďže žalobcovia nemali prístup k stavbe už pri návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uvedené osoby definovať menom a priezviskom, resp. obchodným menom ani nemohli. ..."

10. Teórie povinného o tom, že na jeho Pozemok môže vstúpiť hocikto v neobmedzenom počte nie sú správne, taktiež teórie o tom, že najskôr je potrebné odstrániť poškodenie a teda až následne je možné definovať osobu, ktorá poškodenie odstránila vedú ad absurdum, pričom povinný má záujem tu navodiť stav, že sa mu zasahuje do jeho ústavných práv. Opak je ale pravdou - práve povinný zasahuje do ústavných práv oprávnených v 1/ a 2/ rade, keďže zo strany povinného dochádza k úmyselnému nerešpektovaniu vykonateľného a právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré mu ukladá povinnosť, čím je jeho konanie nezákonné a ústavne nekonformné (odhliadnuc od skutočnosti, že aj oprávnení v 1/ a 2/ rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti).Oprávnení zdôrazňujú, že Neodkladné opatrenie je ako celok vykonateľné, a to tak materiálne, ako aj formálne, čo už konajúci súd pri vydávaní poverenia podrobil svojmu prieskumu a dôvodom jeho tvrdenej nevykonateľnosti, a to ani sčasti, nie je jeho neurčitosť.

11. K časti návrhu, v ktorej povinný namieta nevykonateľnosť pre nemožnosť plnenia, oprávnení reagujú na dva argumenty - nemožnosť plnenia pre existenciu betónového oplotenia, ktoré povinný nazýva „legálne" zhotoveným v roku 2017 a nemožnosť plnenia z dôvodu, že na južnej strane prechod vyúsťuje na „súkromné pozemky a súkromnú betónovú komunikáciu", pričom sa odvoláva na o neplatnosti právneho úkonu, ktorého plnenie je nemožné. Je zrejmé, že existencia účelovo postaveného oplotenia, dokončeného po vydaní neodkladného opatrenia zakazujúceho jeho dokončenie (Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.07.2017, č. k. -1955), postaveného dokonca v rozpore s jeho ohlásením z roku 2016 čo spôsobuje, že sa jedná o stavbu nepovolenú (oplotenie je vyššie

- má 2,8 m namiesto 2,2 m, aj v inej úprave), kedy konajúce súdy (tak konajúce vo veci samej pri vydávaní neodkladných opatrení, ako aj exekučný súd v exekučnom konaní vedenom pod č. k. , ktorého predmetom bol nútený výkon Uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.07.2017, č. k. -1955) skonštatovali účelovosť budovania oplotenia a aj účelovosť Oznámenia o ukončení drobnej stavby z roku 2017 (citácia z Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. ,

zo dňa 16.10.2017 „... a preto súd mohol skonštatovať, že Oznámenie povinného o ukončení drobnej stavy zo dňa 29.07.2017 bolo predčasným simulovaným právnym úkonom, ktorý povinný vykonal v snahe preventívne ukončiť stavbu betónového oplotenia pred nadobudnutím vykonateľnosti exekučného titulu, o ktorého existencii bol informovaný z viacerých vyššie uvedených zdrojov", nie je žiadnym dôvodom nevykonateľnosti Neodkladného opatrenia. Navyše aj povinný v Návrhu na zastavenie tvrdí zhotovenie oplotenia v dátume 31.07.2017, čo je po predmetnom oznámení o ukončení drobnej stavby zo dňa 29.07.2017.. Zároveň - aj touto námietkou sa zaoberal Krajský súd v Bratislave v rámci odvolania povinného voči Neodkladnému opatreniu - kedy uzatvoril (citácia bod 20 Uznesenia KS BA): „Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že existujúce oplotenie v čase podania návrhu na N05 (pozn. Neodkladné opatrenie), ako aj v čase nariadenia N05 tvorilo a tvorí prekážku pešieho prístupu v zmysel výroku I. N05 a prístup v zmysle N05 tak bez odstránenia oplotenia, či aspoň jeho časti nie je možný, odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov, že skutočnosť, že bolo vydané neodkladné opatrenie zakazujúce stavbu <file:///vstavbu> oplotenia, bola v čase existencie len základov oplotenia zverejnená v príslušnom katastri nehnuteľností, o uvedenom bol preukázateľne informovaný aj žalovaný (jeho právny predchodca), ak za týchto okolností žalovaný postavil a dokončil oplotenie, je to jeho zodpovednosťou a toto jeho konanie nemôže požívať súdnu ochranu", rovnako aj samotné Neodkladné opatrenie vo svojom odôvodnení uvádza existenciu postaveného oplotenia a s touto skutočnosťou sa vysporiadava - bod 56 odôvodnenia Neodkladného opatrenia -.....Pokiaľ teda už žalovaná strana vybudovala časť oplotenia, bude musieť vykonať také nevyhnutné opatrenia, aby rozhodnutie súdu plnila. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých žalovaná strana dotknutú časť oplotenia vybudovala, je podľa súdu možné od nej aj spravodlivo žiadať, aby upravila časť oplotenia tak, aby umožnila prechod určeným osobám." Taktiež v predchádzajúcom exekučnom konaní voči povinnému na vymoženie povinnosti umožnenia prechodu po Pozemku na základe exekučného titulu - neodkladného opatrenia vydaného Okresným súdom Bratislava III zo dňa 19.07.2017, č. k. -1955 - vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, č. k , JUDr. Ivana Kapronczai, súdny exekútor, č. k. 352EX 1025/17, sa už exekučný súd zaoberal touto námietkou, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú a neovplyvňujúcu vedenie exekučného konania. Podrobne okolnosti vybudovania oplotenia, aj po zverejnení poznámky na príslušnom liste vlastníctve o zákaze jeho výstavby dňa 26.07.2017 (t. j. pred jeho dokončením) sú uvedené vo Vyjadrení oprávnených v 1/ a 2/ rade k Návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 15.09.2017, ktorý je súčasťou súdneho spisu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, č. k . Na základe uvedeného majú oprávnení v 1/ a 2/ rade za to, že existencia účelovo postaveného oplotenia nie je skutočnosťou, ktorá by mala spôsobovať nevykonateľnosť Neodkladného opatrenia a nejedná sa o skutočnosť, ktorá by mala brániť vymáhateľnosti Neodkladného opatrenia, ale práve naopak, existencia účelovo postaveného oplotenia predstavuje skutočnosť, ktorá nepožíva žiadnu právnu ochranu ako opakovane skonštatovali viaceré konajúce súdy. Rovnako je bezpredmetná námietka o vyústení prechodu na súkromné pozemky a súkromnú komunikáciu, ktorú povinný uplatňuje aj v konaní vo veci samej (vedenej na Okresnom súde Bratislava III, č. k. ) ako aj sám uvádza. Z uvedeného vyplýva, že konajúci súd pri vydávaní Neodkladného opatrenia mal o tejto námietke vedomosť, napriek tomu Neodkladné opatrenie vydal. Oprávnení v 1/ a 2/ rade uvádzajú obranu voči danej námietke z konania vo veci samej, aj keď majú za to, že táto námietka nie je vôbec dôvodom na zastavenie exekúcie - exekúcie, ktorej predmetom je nútené splnenie si povinnosti povinným - umožniť prechod po Pozemku v zmysle Neodkladného opatrenia, pričom nie je vecou povinného hájenie domnelých práv tretích osôb. Navyše daná komunikácia (Podkarpatská ulica) je verejne prístupná každej osobe pohybujúcej sa v danom území do dnešného dňa a oprávnení v 1/ a 2/ rade sa bez problémov dostanú na hranicu Pozemku, kde však prichádza k nerešpektovaniu Neodkladného opatrenia povinným, ktorý im prechod po Pozemku v rozpore s vydaným právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím neumožňuje. Argumentácia oprávnených v 1/ a 2/ rade k danej námietke, ktorá už bola prejednávaná aj v exekučnom konaní (exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, č. k. ) a nebola jej priznaná žiadna relevancia: ¦ v prvom rade je uvedená námietka pre spor vo veci samej irelevantná, pre prístup k verejnej komunikácii je potrebné aj vecné bremeno na pozemku povinného (v súlade s - priľahlým pozemkom má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii - ceste), naviac - jedine on reálne zabránil prechodu oprávneným v 1/ a 2/ rade po jeho pozemku, žiadne iné osoby to neurobili, ¦ celá ulica Podkarpatská je využívaná tretími osobami dlhodobo, bez akéhokoľvek obmedzenia, žiadnej osobe nebol vstup na túto ulicu zabránený - ak by sa tak stalo len voči oprávneným v 1/ a 2/ rade je jasné, že sa jedná o snahu povinného ovplyvniť tretie osoby, aby práve oprávneným v 1/ a 2/ rade bol vstup zakázaný - opakujeme však, nič takéto sa neuskutočnilo a ulica Podkarpatská je voľne verejne

priechodná, tj. Neodkladným opatrením je prístup zabezpečený (teda - ak by povinný rešpektoval súdne rozhodnutie, čo sa však nedeje), ¦ a najmä - p. A.. A. P. bola daná podmienka pri stavbe povrchu komunikácie Stavebné povolenie zo dňa 14.07.2003 - bod 15 „Stavebník je povinný zabezpečiť bezpečné prístupy a vjazdy ku všetkým objektom, ktorých sa stavba dotkne", takže odvolávanie sa teraz na skutočnosť, že on s jej užívaním práve oprávnenými v 1/ a 2/ rade nesúhlasí, je irelevantná, dokonca v rozpore so záväzným správnym rozhodnutím, navyše - p. A.. A. P. nedisponuje väčšinou, ktorá by mohla o uvedenom užívaní spoločnej veci rozhodovať, ¦ je zrejmé, že sa jedná o účelovú argumentáciu zo strany povinného, naviac on sám užíva pozemky tretích osôb tvoriace ulicu Podkarpatská bez ich súhlasu na prístup k svojej nehnuteľnosti. Ako dôkaz uvádzajú oprávnení Stavebné povolenie zo dňa 14.7.2003. Na základe uvedeného je zrejmé, že uvedená námietka zo strany povinného nemá žiaden vplyv na vykonateľnosť Neodkladného opatrenia, je nepravdivá a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa názoru povinného je Neodkladné opatrenie ako súdne rozhodnutie neplatným právnym úkonom pre nemožné plnenie v zmysle - uvedené je úplne nesprávny právny názor, na súdne rozhodnutie nie je možné aplikovať o neplatnosti právnych úkonov, uvedené je základná právna teória. A aj ak by prijali názor povinného - v danom prípade sa nejedná o nemožné plnenie, keďže neplatnosť právneho úkonu môže privodiť len fyzická objektívna nemožnosť spočívajúca v tom, že správanie, ktoré je predmetom právneho úkonu, je počas pôsobenia zákonitostí uplatňujúcich sa v prírode neuskutočniteľné nielen pre povinný subjekt, ale pre každého. Nemožnosť nemožno poľa názoru oprávnených stotožňovať s obťažnosťou, resp. s tzv. objektívnymi ťažkosťami pri plnení, ktoré nespôsobujú neplatnosť právneho úkonu v súkromnom práve.

12. K predčasnosti exekučného konania namietanej povinným oprávnení uvádzajú protitvrdenie, že Neodkladné opatrenie bolo riadne doručené povinnému a ako aj je zrejmé z jeho argumentácie v celom Návrhu na zastavenie - vôbec nemá záujem vydané Neodkladné opatrenie rešpektovať, navyše nejedná sa o prvé neodkladné opatrenie, ktoré povinný dobrovoľne nesplnil. Žiadosti o vstup boli povinnému (aj jeho právnym predchodcom) v minulosti adresované opakovane, ani jednej nevyhovel, za tohto skutkového stavu sa odvolávať na predčasnosť exekučného konania je vysoko účelovým tvrdením. Navyše - na plnenie bol vyzvaný aj v Upovedomení o začatí exekúcie - ak sa teda dovoláva predčasnosti exekučného konania - aký je dôvod jeho neplnenia po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie, akú ďalšiu výzvu povinný potrebuje? Namiesto dobrovoľného plnenia podal povinný Návrh na zastavenie a ďalej je v porušení súdom uloženej povinnosti - a pri tomto skutkovom stave sa dovoláva predčasnosti exekučného konania - ako už bolo uvedené, prinajmenšom vysoko účelové tvrdenie. Na základe uvedených skutočností oprávnení v 1/ a 2/ rade uvádzajú, že Návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, skutočnosti uvedené povinným nemajú vplyv na vykonateľnosť Neodkladného opatrenia a nie sú dôvodmi zastavenia exekúcie v zmysle § 61k Exekučného poriadku.

13. Čo sa týka trov konania - oprávnení v 1/ a 2/ rade uvádzajú, že ich návrh na exekúciu bol podaný oprávnene, povinný nerešpektoval a nerešpektuje vykonateľné Neodkladné opatrenie a teda svojím správaním zapríčinil nutnosť začatia exekučného konania. Neexistuje iný spôsob ako zabezpečiť, aby povinnosti uložené vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré nie sú zo strany povinnej osoby splnené dobrovoľne, boli reálne splnené. Na základe uvedeného majú oprávnení v 1/ a 2/ rade za to, že im patrí aj náhrada trov exekučného konania, ktoré si uplatňujú v plnej výške, vyčíslené nasledovne: Trovy konania vo výške 88,31 EUR (Vyjadrenie oprávnených v 1/ a 2/ rade k Návrhu povinného na zastavenie exekúcie a zároveň námietkam proti trovám exekúcie zo dňa 20.09.2021- á 62,72EUR + režijný paušál za jeden úkon v roku 2021 - 10,87 EUR + 20% DPH vo výške 14,72 EUR), ktoré žiadajú oprávnení v 1/ a 2/ rade zaplatiť na účet svojho právneho zástupcu .

14. Podľa § 61k odseku 1 Exekučného poriadku exekučný súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

15. Podľa § 61 k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

17. Podľa § 611 odseku 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

18. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.

19. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

20 .V danej veci súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.6.2021 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 13.8.2021 na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučné konanie ako aj exekúcia sa teda začali dôvodne.

21. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna stránka právoplatnosti rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.

22. Vykonateľnosť exekučného titulu sa považuje za vlastnosť súdneho rozhodnutia, ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, pričom jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nie je možné exekúciu vykonať (viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti

je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18). Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 15. 12. 2011) a taký výrok rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. V neposlednom rade je materiálna vykonateľnosť podmienená aj tým, že plnenie je možné a dovolené (in Molnár, P.: Nepeňažná exekúcia. Bratislava: C. H. Beck, 2016, str. 30). Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Uvedené závery vyšších súdnych autorít pritom nestratili na relevancii ani v dôsledku novely Exekučného poriadku s účinnosťou od 01. 04. 2017.

23. Vo vzťahu k vykonateľnosti exekučného titulu sa súd v zmysle uvedeného zaoberal len skutočnosťami, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu potvrdeného rozhodnutím odvolacieho súdu, ako bolo uvedené už bode č. 19 tohto uznesenia. Povinný vo svojom návrhu tvrdí, že neodkladné opatrenie je materiálne nevykonateľné z dôvodu údajnej absencie označeného geometrického plánu, ktorý má byť jeho súčasťou. Toto tvrdenie vyvrátil už odvolací súd v uznesení sp. zn. 4Co/93/2021zo dňa 16.8.2021 v bode 20. uznesenia KS, (citované v bode 8. uznesenia exekučného súdu), preto je exekučný súd viazaný jeho právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Zároveň povinný namieta nezrozumiteľnosť pojmu „oprávnené osoby spôsobilé odstrániť poškodenie stavby“, s uvedenou námietkou sa ako s nedôvodnou vyporiadal odvolací súd v uznesení sp. zn. 4Co/93/2021zo dňa 16.8.2021 (v bode 20. uznesenia KS, citované v bode 9. uznesenia exekučného súdu), pričom exekučný súd je viazaný jeho právnym názorom. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení predmetného rozhodnutia podaním riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku, pričom riadny opravný prostriedok využil a odvolací súd o ňom právoplatne rozhodol. Rovnako námietku nemožnosti plnenia vyvrátil odvolací súd v uznesení sp. zn. zo dňa 16.8.2021 (v bode 20. uznesenia KS, citované v bode 11. uznesenia exekučného súdu), v tejto súvislosti predložil povinný ako dôkazy vyjadrenie vlastníkov betónovej komunikácie a vyjadrenie mestskej časti Bratislava-Rača, ktoré sa datujú z obdobia pred vznikom exekučného titulu. Ak by sa exekučný súd zaoberal dôkazmi, ktoré vznikli v období pred vznikom exekučného titulu, prekročil by svoju právomoc vymedzenú v citovanom ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Z časového hľadiska ide o dôkazy, ktoré svojím charakterom mali byť, resp. boli uplatnené v prvostupňovom, základnom sporovom ako aj odvolacom konaní.

24.Ohľadom namietanej predčasnosti exekučného konania exekučný súd konštatuje, že v období pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nepožadoval od oprávnených geometrický plán č. 38/2019 na zriadenie vecného bremena vyhotovený Ing. Petrom Bajzom, Prešovská 46, Bratislava, IČO: 32 114 401 dňa 08.08.2019, úradne overený dňa 30.08.2019 pod č. 1682/2019, predmetný geometrický plán pre doplnenie doručili oprávnení do spisu z vlastnej iniciatívy v období pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný spis bol predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi dňa 13.7.2021, práve v období, kedy trvala dlhodobá pracovná neschopnosť vyššieho súdneho úradníka, po jej ukončení bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané bezodkladne. Samotné neodkladné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť doručením, resp. prevzatím do vlastných rúk dňa 12.6.2021, t. j. v sobotu (deň, kedy sa v stanovených hodinách pošta doručuje), pričom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na exekučný súd podľa potvrdenky o prijatí dňa 18.6.2021, t. j. v piatok, na tretí deň po uplynutí všeobecnej trojdňovej lehoty na plnenie, pričom je zrejmé, že neodkladné opatrenie bolo vydané z dôvodu potrebnosti bezodkladne upraviť pomery a zároveň z obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo skutkového stavu vyplýva, že povinný v tom období neodkladné opatrenie nehodlal rešpektovať a pripravoval odvolanie proti neodkladnému opatreniu, pričom ak by Krajský súd v Bratislave neodkladné opatrenie zrušil, jeho právoplatnosťou dňa 23.9.2021 by bola vykonateľnosť neodkladného opatrenia zrušená, naopak, nestalo sa tak, nakoľko Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. zo dňa 16.8.2021, právoplatným dňa 23.9.2021, uznesenie o neodkladnom opatrení potvrdil a jeho vykonateľnosť tak zostala nezmenená, v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré je aj pre exekučný súd záväzné.

25. Dňa 29.10.2021 bola doručená do spisu Replika povinného, ktorou reagoval na Vyjadrenie oprávnených k návrhu na zastavenie exekúcie. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že pri návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku sa uplatňuje tzv. koncentračná

zásada, v zmysle ktorej už v návrhu na zastavenie exekúcie musia byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré môže povinný ku dňu podania návrhu uplatniť, a teda na neskôr uvedené skutočnosti, ak nastali v lehote do pätnásť dní do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nesmie exekučný súd prihliadať. Súd sa oboznámil s obsahom repliky a konštatuje, že sa v nej nenachádzajú žiadne vyjadrenia, ktoré by sa týkali okolností, ktoré nastali v období po pätnástich dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, vrátane Odpovede Mestského úradu Rača na žiadosť o sprístupnenie informácie, či je na stavebnom úrade evidovaná žiadosť o vykonanie udržiavacích prác na nehnuteľnosti, ktorej sa týka právo prechodu, ktorá deklaruje skutočnosti z minulosti.

26. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny zákonný dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, resp. zaoberať sa dôkazmi a námietkami predkladanými v priebehu základného, resp. odvolacieho konania. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení predmetného rozhodnutia podaním riadneho opravného prostriedku, ktorú využil, resp. mimoriadneho opravného prostriedku. Povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nastali po začatí exekúcie a zakladali by dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. abd Exekučného poriadku a ani mu nebol známy žiadny dôvod uvedený v § 61k ods. 1 písm. abd Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Povinný taktiež neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým v tomto prípade je uznesenie o neodkladnom opatrení Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 26.5.2021, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 12.6.2021. Povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu na zastavenie exekúcie nie je naplnený žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

28. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

31. Podľa §-u 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

32. Podľa §-u 1 ods. 2 vyhlášky č. , základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

33. Oprávnení si za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 88,31 Eur (á 62,72 Eur (41,81 + 20,91) + 10,87 Eur režijný paušál + 20% DPH 14,72 Eur). Súd náhradu trov právneho zastúpenia oprávneným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia priznal, a to z dôvodu, že návrh na zastavenie bol zamietnutý a teda oprávnení mali v spore úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.