Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/1/2020

Identifikačné číslo spisu: 7115010380 Dátum vydania rozhodnutia: 06.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7115010380.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom 6. mája 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvineného W. E. pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa k , , o dovolaní obvineného W. E. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 20. marca 2019, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. z 9. októbra 2017, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného W. E. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. , z 9. októbra 2017, bol obvinený W. E. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa k , na skutkovom základe, že

1/ po vzájomnej dohode Q. R. ako štatutárny orgán spoločnosti H. D., s.r.o., so sídlom M. XX, L., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX podal dňa 25. októbra 2007 na Daňovom úrade Košice, so sídlom Tomášikova 35, Košice, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac september 2007, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 2.850.000,- Sk (94.602,67,- €) na základe fiktívnej faktúry č. W. vystavenej dňa 28. septembra 2007 dodávateľom spoločnosti L. E., s.r.o., so sídlom R. XXX, IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, v ktorej mene v čase jej vystavenia konal W. E., s dátumom dodania 28. septembra 2007, s dátumom splatnosti 12. októbra 2007, s predmetom dodania bloky pyroxenického andenzitu v objeme 800 m3 v celkovej sume 17.850.000,- Sk, základ dane 15.000.000,- Sk, 19 % DPH 2.850.000,- Sk (94.602,67 €), pričom v zmysle o dani z pridanej hodnoty k zaplateniu ceny za tovar nedošlo, v dôsledku čoho spoločnosti L. E., s.r.o., so sídlom R. XXX, IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX nevznikla daňová povinnosť a spoločnosti H. D. s.r.o., so sídlom M. XX, L., IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 2.850.000,- Sk (94.602,67 €) v zmysle o dani z pridanej hodnoty.

2/ po vzájomnej dohode Q. R. ako štatutárny orgán spoločnosti H. D., s.r.o., so sídlom M. XX, L., IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX podal dňa 27. decembra 2007 na Daňovom úrade Košice I, so sídlom Tomášikova 35, Košice, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac november 2007, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 2.185.000,- (72.528,71 €) na základe fiktívnej faktúry č. W. vystavenej dňa 30. novembra 2007 dodávateľom spoločnosti L. E., s.r.o., so sídlom R. XXX, IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, v ktorej mene v čase jej vystavenia konal W. E., s dátumom dodania 30. novembra 2007, s dátumom splatnosti 14. decembra 2007, s predmetom dodania bloky pyroxenického andenzitu v objeme 613,333 m3 v celkovej sume 13.684.993,- Sk, základ dane 11.499.993,70 Sk, 19 % DPH 2.184.998,80,- Sk (72.528,67 €), pričom v zmysle o dani z pridanej hodnoty k zaplateniu ceny za tovar nedošlo, v dôsledku čoho spoločnosti L. E., s.r.o. so sídlom R. XXX, IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX nevznikla daňová povinnosť a spoločnosti X. D. s.r.o., so sídlom M. XX, L., IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 2.185.000,- Sk (72.528,71 €) v zmysle o dani z pridanej hodnoty,

- čím takto uvedeným konaním došlo k neoprávnenému uplatneniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške spolu 5.035.000,- Sk (167.131,38 €),

Za to bol obvinenému uložený podľa , , , , súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 104 (stoštyri) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , súd uložil obvinenému trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu podnikateľských subjektov na 5 (päť) rokov a 1 (jeden) mesiac.

Zároveň podľa súd zrušil výrok o treste uložený obvinenému

- rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo 4. septembra 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. z 11. decembra 2013,

- trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. z 11. októbra 2013, právoplatným dňa 29. októbra 2013,

- rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. z 18. februára 2014 právoplatným 5. júna 2014,

- rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. z 19. marca 2014 právoplatným 13. mája 2014,

- ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom, sp. zn. z 20. marca 2019, na podklade odvolania obvineného, postupom podľa , zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste obvineného W. E. a spôsobe jeho výkonu a zároveň podľa obvinenému postupom podľa , , , , , uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň podľa zrušil výrok o treste uložený obvinenému

- rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo 4. septembra 2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. z 11. decembra 2013,

- trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. z 11. októbra 2013, právoplatným dňa 29. októbra 2013,

- rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. z 18. februára 2014, právoplatným 5. júna 2014,

- rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. z 19. marca 2014, právoplatným 13. mája

2014,

- ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti označenému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice I podal obvinený W. E., prostredníctvom obhajcu JUDr. Ladislava Bujňáka, advokáta v Prešove, písomným podaním z 23. augusta 2019, doplneným písomným podaním z 2. decembra 2019, dovolanie z dôvodu dovolania podľa a teda, že bolo porušené právo na obhajobu obvineného zásadným spôsobom a podľa , že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa rozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného W. E. z dôvodu dovolania podľa , a aby ďalej podľa napadnutý rozsudok okresného, ako aj rozsudok krajského súdu zrušil a podľa prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaciemu dôvodu podľa obvinený uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia o vine obvineného je nedostatočné, nepresvedčivé. Krajský súd v Košiciach vo svojom odôvodnení len formálne poukázal na správnosť rozhodnutia okresného súdu, pričom s odvolacími námietkami sa krajský súd vôbec nevysporiadal, najmä pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa účinnej ľútosti. O možnosti účinnej ľútosti nebol obvinený v priebehu trestného konania poučený a v tomto smere bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu. V prípade poučenia obvineného o možnosti aplikácie ustanovenia o účinnej ľútosti nie je vylúčené, že by obvinený tento zákonný inštitút aj využil.

K dovolaciemu dôvodu podľa obvinený uviedol, že námietka účinnej ľútosti sa vzťahuje aj na možnosť jej aplikácie pri spáchaní trestného činu v štádiu pokusu, kedy nedošlo fakticky k vyplateniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty zo strany daňového úradu na účet osoby, ktorá požiadala o vrátenie dane z pridanej hodnoty. V prípade obvineného W. E. išlo o skutky spáchané v roku 2007, teda za účinnosti od 1. júna 2006. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo 14. decembra 2011, podľa ktorého v čase, keď sa mal obvinený dopustiť skutkov, relevantná právna úprava obsiahnutá v v nevymedzovala účinky účinnej ľútosti vo vzťahu k prvej a druhej alinei trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa , preto sa ustanovenie o účinnej ľútosti vzťahovalo aj na skutky, z ktorých bol obvinený právoplatne uznaný za vinného.

Keďže pri skutkoch, ktoré boli predmetom trestného stíhania, nebol nadmerný odpočet vyplatený, mal byť obvinený poučený o možnosti učiniť dobrovoľne oznámenie, že nárok na vrátenie nadmerného odpočtu si uplatňuje neoprávnene a mala by mu byť daná možnosť takéto vyhlásenie uskutočniť, a v prípade takéhoto vyhlásenia malo byť trestné stíhanie zastavené podľa , nakoľko z bezprávia právo nevzniká.

Obvinený namieta, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie na otázku možnosti prejavenia účinnej ľútosti zo strany obvineného podľa .

Aj v prípade pokusu trestného činu existuje inštitút účinnej ľútosti, aj keď v tomto prípade nedochádza k dodatočnému zaplateniu dane a poistného.

Odvolací súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, pričom pri hodnotení nebral absolútne do úvahy dôkazy svedčiace v prospech obvineného.

Dodávka kameňa bola riadne uskutočnená, v súlade s vtedy platnými účtovnými a zákonnými predpismi

vyfakturovaná a cena riadne zaplatená. V žiadnom prípade nešlo o fiktívny predaj kameňa. Predmetný kameň bol dodaný od H. D., s. r. o. obchodnej spoločnosti H. I. E. a pri realizácii zmluvy bolo vykonané daňovým úradom miestne zisťovanie s výsledkom, že dodaný andezit sa u odberateľa H. I. E. nachádzal. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede Ing. E. O..

Kontrolórky daňového úradu, ktoré vypovedali ako svedkyne, už na daňovom úrade nepracujú, čo môže mať súvislosť s ich údajným nezákonným konaním podľa článku v denníku L. z 3. mája 2017. S poukazom na výpoveď Q. R. o priebehu daňovej kontroly je spochybnená vierohodnosť týchto svedkýň.

Bolo zároveň nepochybne preukázané, že obchodná spoločnosť L. E., s. r. o. v rokoch 2004 - 2006 vykonávala ťažbu kameňa, bol preukázaný O., obchodná spoločnosť zamestnávala pracovníkov, mala k dispozícii vrtné súpravy, motorové vozidlá, ktorými sa zabezpečovala ťažba a vývoz kameňa. Svedkovia G. a R. jednoznačne potvrdili, že sa v lome kameň nielen ťažil, ale aj vyvážal. Pokiaľ ide o cenu kameňa, obvinený predložil dôkazy, ktoré spochybňujú závery znalca Ing. R..

Svedok L. je zaujatý proti obvinenému a proti jeho osobe podal viacero trestných oznámení, čím je jeho výpoveď spochybnená. Nebola preukázaná ani vzájomná dohoda obvineného a Q. R. na spáchaní skutkov.

V prípade uznania viny je potrebné jednoznačne, bezpečne a nepochybne preukázať, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obvinený. V predmetnej veci existujú dôkazy v prospech, ale aj v neprospech obvineného, nie je však zrejmé, z akých dôvodov súd bral do úvahy len dôkazy, ktoré boli v neprospech obvineného. Obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť.

Je zároveň povinnosťou súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom odškodnené. Zmiernenie trestu je určitou kompenzáciou za to, že došlo k porušeniu práv neprimeranou dĺžkou konania. V danom prípade bola dĺžka konania neprimeraná, od spáchania skutkov ubehlo takmer 12 rokov, čo odôvodňuje uplatnenie ustanovenia .

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice vo vyjadrení k dovolaniu obvineného zo 16. septembra 2019 navrhol dovolanie obvineného podľa odmietnuť, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa , . + + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [ ], bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou [ ], v zákonnej lehote ( ), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti dovolania (, ) za splnenia podmienky podľa prvá veta .

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie obvineného W. E. nie je dôvodné, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa , a poznamenáva, že v zmysle je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012).

Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti,

generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania ( ), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolacím dôvodom podľa , .

V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v , .

K dovolaciemu dôvodu podľa :

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Obvinený v dovolaní špecifikoval, v čom vidí porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom a to tým, že obvinený nebol poučený o inštitúte účinnej ľútosti, ktorý by možno obvinený využil a namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že dovolacím dôvodom podľa písmeno c) je len zásadné porušenie práva na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa , ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napríklad rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia, pričom v prejednávanej trestnej veci v prípade obvineného W. E. nešlo o dôvod povinnej obhajoby z dôvodu podľa .

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok na plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu, a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu, na uplatnenie každého práva na obhajobu. Tento dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať len vtedy, ak právo na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom.

Pokiaľ obvinený rezignoval na možnosť využiť svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu a má “pocit, že ich nevyužíval v pôvodnom konaní podľa svojich predstáv, resp. by ich realizoval inak“, potom sa sám zbavuje práv, ktoré mu prináležia podľa a preto sa nemôže v ďalšom konaní právne účinne domáhať porušenia svojich práv, ak sa sám o tieto svoje práva dostatočne nezaujíma a nestará (vigilantibus leges sunt scriptae - zákony sú napísané pre bdelých, treba byť bdelý, aby sme mohli ochrániť svoje právo, vigilantibus iura - právo je na strane ostražitých, vigilantibus non dormientibus iura subveniunt - právo pomáha bdelým nie spiacim).

Obvinený mal v priebehu celého konania obhajcu, mohol v plnej miere realizovať právo obhajoby a nemožno vyvodzovať naplnenie dovolacieho dôvodu podľa na tom základe, že nebol zo strany súdu poučený podľa - . Uvedená námietka nemá vzťah k porušeniu práva na obhajobu, a už vôbec nie ako to predpokladá ustanovenie - zásadné porušenie práva obvineného na obhajobu.

Formulácia námietky obvineného, že by možno inštitút účinnej ľútosti využil, je zároveň v rovine domnienky, a preto ju súd nemohol verifikovať a vyhodnotiť inak ako irelevantnú. Obvinený túto skutočnosť napokon ani nenamietal najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, a preto túto okolnosť ani nemohol použiť v dovolacom konaní [ prvá veta ].

Rovnako námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu druhého stupňa stojí mimo rámca dovolacieho konania a dovolací sa ňou ani nemohol zaoberať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa .

K dovolaciemu dôvodu podľa :

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia . Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť ani dopĺňať.

Pokiaľ sa obvinený nestotožňuje so závermi konajúcich súdov o vine obvineného a „v tomto duchu“ je založená argumentácia obvineného (obvinený nesúhlasí predovšetkým so skutkovými závermi konajúcich súdov) je nevyhnutné uviesť, že obvinený nerozlišuje skutkové námietky od tých právnych (ktoré jediné by bolo možné považovať za relevantné, a teda bolo by potrebné sa nimi zo strany konajúceho dovolacieho súdu zaoberať), čoho bezprostredným následkom je, že obvinený pokračuje vo svojej obhajobe a nereflektuje tak na požiadavku vyplývajúcu z dovolacieho dôvodu podľa .

Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku môže totiž obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať (výnimkou je v danom smere len dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa ). Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Námietky obvineného smerujúce voči konečným skutkovým zisteniam (zaplatenie ceny, skutočnosti ohľadom dodávky kameňa) a záverom namietajúce ich správnosť či úplnosť sú preto z pohľadu dovolacieho konania irelevantné, keďže pre dovolací súd je záväzný skutok tak, ako bol tento ustálený zo strany okresného a krajského súdu - ten nemôže nijako meniť ani dopĺňať.

Ak obvinený v podanom dovolaní rovnako namieta spôsob hodnotenia dôkazov (výpoveď Ing. E. O., L., výpovede zamestnancov daňového úradu), ide „len“ o námietky skutkového charakteru, lebo zmenou spôsobu hodnotenia dokazovania sa snaží obvinený následne zmeniť znenie skutkovej vety výroku o vine vo svoj prospech, a teda z pohľadu daného dovolacieho konania ide vzhľadom na vyššie uvedené o námietky irelevantné.

Pokiaľ obvinený v podanom dovolaní teda koncentroval svoju obhajobu na svedecké výpovede, ide o dôkazy, na ktorých konajúce súdy založili svoje rozhodnutie a tieto boli vecou úvahy súdov, keď je zároveň plne v ich réžii hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa .

Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa .

V predmetnej veci zároveň dovolací dospel k záveru, že obvinený svojím konaním uvedeným v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku naplnil všetky, t. j. formálne i materiálne znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa , spolupáchateľstvom podľa .

K námietke obvineného, že súdy v jeho prípade neaplikovali ustanovenie , Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí č. 1/2011 pod č. 5, kde odkazuje na nasledovné:

,,Moderačné ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je síce hmotnoprávne, ale fakultatívneho charakteru, ktoré sa svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v , , a nasl. a túto dopĺňajú. Na rozdiel od ustanovení kogentnej povahy akými sú napr. ustanovenia , o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu alebo ustanovenie , ktoré sú taktiež hmotnoprávne a viažu sa tiež k rozhodovaniu o treste, ho nemožno podriadiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ v zmysle “.

Nad rámec uvedeného však dovolací súd konštatuje zrejmý rozpor medzi tvrdením obvineného a reálnym obsahom spisu, keď obvinený v podanom dovolaní namieta, že súdy nižších stupňov neaplikovali ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu. Práve naopak, krajský súd ustanovenie aplikoval, keď zohľadnil neprimeranú dĺžku konania a argumentácia obvineného v podanom dovolaní zostala v tomto smere preto dovolaciemu súdu nepochopená.

K námietke o aplikácii inštitútu účinnej ľútosti postavenej na tom základe, že obvinený si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, ktorý daňovým úradom nebol vyplatený, dovolací súd uvádza, že k takémuto (právnemu) záveru ani jeden z nižších súdov správne nedospel, ale naopak vo veci vykonané dokazovanie (skutkové zistenia) bolo z ich strany vyhodnotené tak, že obvinený sa trestného činu dopustil, keď zároveň bolo konštatované, že u obvineného podmienky účinnej ľútosti splnené neboli (a preto trestnosť činu nezanikla). V zmysle znenia tejto skutkovej podstaty sa tohto trestného činu dopustí aj ten, kto „neoprávnene v rozsahu nie malom uplatní nárok na vrátenie dane“, tak ako to bolo aj v prípade obvineného. Konanie teda nespočívalo vo faktickom neodvedení splatnej dane, ale jeho konanie spočívalo v tom, že si neoprávnene uplatnil odpočet DPH, takže dodatočne nemal čo zaplatiť, aby naplnil zákonnú dikciu účinnej ľútosti podľa (), na čo správne poukázal aj krajský súd v odôvodnení rozhodnutia.

Nebol preto naplnený ani dovolací dôvod podľa .

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené žiadne dôvody dovolania, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.