Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/195/2019

Identifikačné číslo spisu: 1212204739 Dátum vydania rozhodnutia: 21.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1212204739.1

UZNESENIE

Najvyšší s úd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ing. Mgr. H. P., bývajúceho v L., zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ľubinská č. 18, proti žalovanej B. S. bývajúcej v L., zastúpenej I.U.S JUDr. Katarína Marková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku č. 6, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Katarína Marková, o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2018 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej priznáva náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. mája 2014 č.k. -174 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany osobnosti požadovaným ospravedlnením žalovanej (špecifikovaným v žalobe) za jej tvrdenia o sexuálnom obťažovaní, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50.000 eur. Žalovanej priznal plnú náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca si sám svojím správaním vyvolal stav, ktorý vyústil k tomu, že sa žalovaná rozhodla napísať sťažnosť, ktorú adresovala v tom čase už jej bývalým nadriadeným. Žalobca naopak ničím nepreukázal svoje tvrdenia, že sťažnosťou žalovanej došlo k poškodeniu jeho dobrého mena a žalovaná tak predmetnou sťažnosťou neporušila ustanovenia , nakoľko zverejnila informácie, ktoré možno s najväčšou pravdepodobnosťou považovať za pravdivé a ktorými len vyjadrila kritiku voči jeho správaniu sa na pracovisku. Z výpovedí svedkov mal preukázané, že k skončeniu jeho pracovného pomeru došlo z organizačných dôvodov, nie v dôsledku sťažnosti, ako tvrdil žalobca. Preto súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu. Z uvedeného dôvodu nemal žalobca nárok ani na majetkovú ujmu, nakoľko nesplnil podmienku pre jej priznanie, a to, že by morálna satisfakcia nebola postačujúca.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 16. októbra 2018 sp.zn. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ( ) a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, z tohto dokazovania vyvodil zodpovedajúce skutkové závery, pri zohľadnení skutočností, ktoré vyšli najavo v prospech i v neprospech žalobcu. „Tvrdenia o nevhodných sexuálnych návrhoch žalobcu v aute potvrdila svedkyňa L.. Pri incidente v kancelárii nebol nik prítomný, preto súd prvej inštancie na preukázanie hodnovernosti tvrdení žalovanej v sťažnosti správne považoval za postačujúce vyjadrenia svedkov (X., Ing. P., O., Ing. C., O.) k osobe žalobcu. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, povesť žalobcu vo vzťahu k ženám bola negatívna, viacerými svedkami charakterizovaná ako nevhodné správanie sa so sexuálnym podtónom.Uvedené tvrdenia logicky zapadajú do tvrdení žalovanej v sťažnosti ohľadom incidentu v kancelárii. Preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom útoku žalovanej na jeho osobnostné práva tvrdeniami, uvádzanými v sťažnosti. Uvedenie pravdivých skutočností o správaní sa žalobcu nemožno považovať za útok do osobnostných práv fyzickej osoby, pokiaľ nie sú podané spôsobom, skresľujúcim pravdu, o čo v danom spore nejde. Svedok F. tvrdenia žalovanej nevyvrátil.“

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia . K porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces došlo podľa jeho názoru tým, že odvolací súd neoznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku spôsobom a v lehote uvedenej v zákone, pokiaľ rozhodol bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd sa v odôvodnení nevysporiadal riadne s námietkou, že súd prvej inštancie nevyhodnotil svedeckú výpoveď H. F.. Preto považoval jeho rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ho navrhla odmietnuť, resp. zamietnuť. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu zastúpená advokátom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

8. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. K obdobnému právnemu názoru dospel najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp.zn. , , , ). Dovolací súd preto skúmal, či došlo k uvedenej procesnej vade majúc na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických

a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a r iad il s a ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , , ).

10. V danom prípade žalobca v dovolaní namietal, že odvolací súd neoznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku spôsobom a v lehote uvedenej v zákone a že v odôvodnení sa nevysporiadal riadne s námietkou, že súd prvej inštancie nevyhodnotil svedeckú výpoveď H. F..

11. Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami.

12. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Procesné strany boli pritom riadne upovedomené o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu ( a contrario v spojení s ). Na č.l. 239 je realizovaný pokyn sudcu na postup podľa a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo odvolacím súdom oznámené vyvesením na úradnej tabuli dňa 9. októbra 2018, t.j. 5 dní pred jeho vyhlásením. Žalobca nepožiadal súd o takéto oznámenie elektronickými prostriedkami. Námietka, že postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle , je preto neopodstatnená.

13. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad ani pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle

14. Najvyšší súd predovšetkým pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Treba zdôrazniť, že len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje žiadne dôvody alebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania podľa .

15. Najvyšší súd po preskúmaní veci nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia , ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní. Uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery.

Žalobca v súvislosti s nedostatočným odôvodnením namietal, že súd prvej inštancie nijak nevyhodnotil výpoveď svedka F. a odvolací súd sa s touto námietkou nevysporiadal. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie pritom vyplýva, že tento svedok nepočul vyjadrenie žalobcu počas cesty, ktoré je predmetom sťažnosti žalovanej. „Počas cesty sa snažil nepočúvať cestujúcich avšak jediné čo mu z cesty zarezonovalo z rozhovoru navrhovateľa s odporkyňou bolo, že sa rozprávali o priateľovi odporkyne, kde hovorili, že je hip-hopper.“ Z vyjadrení svedkov (Ing. A. X., Ing. E. C. alebo H. O.) vyplynulo, že žalobca často používal na adresu svojich kolegýň rôzne dvojzmyselné poznámky a narážky sexuálneho charakteru. Svedkyňa B. L., ktorá cestovala spolu so žalobcom a žalovanou v motorovom vozidle potvrdila tvrdenia uvádzané žalobkyňou v sťažnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca sa neadekvátne správal vzhľadom na svoje postavenie a sám si svojím správaním vyvolal stav, ktorý vyústil k podaniu sťažnosti žalovanou. Odvolací súd v odôvodnení uvádza, že svedok F. tvrdenia vyššie uvedených svedkov nevyvrátil (podrobne uvedené v bode 10 rozhodnutia). Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, nakoľko vykonal rozsiahle dokazovanie, z tohto dokazovania vyvodil zodpovedajúce skutkové závery, pri zohľadnení skutočností, ktoré vyšli najavo v prospech i v neprospech žalobcu. Je preto zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle . Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s ním, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa , pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ).

16. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobca neopodstatnene namieta, že mu odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jeho patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

17. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie v danej veci smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie odmietol podľa .

18. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná voči žalobcovi ( ), a preto jej súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení a .

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.