Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-206-2015.pdf
PDF · 211.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/206/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: Y. Y.Č., rod. N., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I. - A., Česká republika, štátnej občianke Českej republiky, zastúpenej JUDr. Janou Briškovou Dominovou, advokátkou so sídlom Štefánikova 6453/2C, Piešťany, proti žalovanému: R. R., rod. R., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, trvale bytom W. U. XXXX/XX, Y. W. U., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie I., obec I., okres T., ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako pozemok s parcelným číslom XXX - záhrada o výmere 714 m2.
II. Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie I., obec I., okres T., ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako pozemok s parcelným číslom XXX - záhrada o výmere 714 m2, p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.
III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 150,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.7.2015, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 31.7.2015, sa domáhala žalobkyňa zrušenia a vyporiadania jej podielového spoluvlastníctva s Annou Lednickou, narodenou dňa 3.1.1966 (ďalej aj ako len ,,pôvodná žalovaná“ v príslušnom tvare) k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva (ďalej aj ako len ,,LV“) č. XXXX pre okres T., obec a katastrálne územie (ďalej aj ako len „kat. úz.“) I. ako pozemok parcela registra „C“ parcelné č. XXX, druh pozemku záhrady o výmere 714 m2, z dôvodu, že nemá záujem zotrvať v predmetnom spoluvlastníckom vzťahu, keďže žalobkyňa je spoluvlastníčkou predmetného pozemku v podiele vo veľkosti 943/951-in (52/1008-ín plus 47/50- in), pričom je zároveň výlučnou vlastníčkou susedného pozemku s parcelným č. 138, na ktorom je postavený rodinný dom so súpisným č. XXX, ktorý žalobkyňa užíva od roku 2003. Susediaci pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne je zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. I. a dom na pozemku je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. I.. Žalovaná z predmetného pozemku vlastní spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 84/10000-in, pričom je zároveň výlučnou vlastníčkou susediaceho pozemku s parcelným č. XXX/X, na ktorom je postavený rodinný dom so súpisným č. XXX, ako aj vlastníčkou pozemku s parcelným č. XXX/X, ktoré susediace nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. I.. Žalobkyňa a pôvodná žalovaná sa v apríli 2014 ústne dohodli na rozdelení predmetného pozemku, v dôsledku čoho na žiadosť žalobkyne vyhotovila Ing. Alexandra Matyšáková dňa 14.5.2015 geometrický plán (ďalej
aj ako len ,,GP“) č. 67/2015 na oddelenie pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X. Predmetný geometrický plán bol úradne overený Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom dňa 27.7.2015 Ing. Evou Gonovou pod č. 445/15. Týmto geometrickým plánom bol pôvodný pozemok s parcelným č0. XXX rozdelený na dve časti, čím sa vytvorili dva nové pozemky, a to pozemok parcely registra “C“ s parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 708 m2, a pozemok parcely registra “C“ s parc. č. XXX/ X, druh pozemku záhrady o výmere 6 m2. Návrh rozdelenia pozemku v zmysle geometrického plánu zodpovedal dohode žalobkyne a pôvodnej žalovanej z apríla 2014, ako aj skutočnému, skutkovému a právnemu stavu, keď oddelená časť pozemku, a to novovzniknutý pozemok s parc. č. XXX/X, ktorého výmera zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho podielu pôvodnej žalovanej k pozemku s pôvodným parcelným číslom XXX o pôvodnej výmere 714 m2, ktorý by sa, v dôsledku rozdelenia, reálne pripojil k pozemku s parc. č. XXX/X, ktorý mala pôvodná žalovaná, v čase začatia sporu vo výlučnom vlastníctve, a novovzniknutý pozemok s parc. č. XXX/X by si ponechala v užívaní žalobkyňa. Vzájomné vzťahy medzi žalobkyňou a pôvodnou žalovanou sa však natoľko zhoršili, že pôvodná žalovaná prestala už dohodnuté veci rešpektovať, a požadovala od žalobkyne zaslanie oficiálneho návrhu a riešenia veci prostredníctvom právnych zástupcov. Následne právny zástupca žalobkyne vypracoval návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku, ktorý zaslal žalovanej dňa 8.7.2015, ktorý si žalovaná neprevzala v odbernej lehote. Keďže medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, a žalobkyňa už nemá záujem na zotrvaní v predmetnom spoluvlastníckom vzťahu, domáhala sa zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva žalobou.
2. Pôvodne navrhovala žalobkyňa vyporiadať predmetné podielové spoluvlastníctvo s pôvodnou žalovanou reálnou deľbou pozemku na základe geometrického plánu, ktorý zodpovedal ich predchádzajúcej dohode, rozdelenie predmetného pozemku bolo dobre možné, a tento spôsob vyporiadania vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetný pozemok je reálne deliteľný, jeho rozdelenie je funkčne opodstatnené, pretože jeho rozdelením vzniknú dve samostatné veci, ktoré môžu ich vlastníkom naďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Tento spôsob vyporiadania považovala žalobkyňa pôvodne ako najefektívnejšie riešenie s prihliadnutím na pôvodnú vôľu strán sporu, prejavenú vo vzájomnej dohode z apríla 2014, ako aj s prihliadnutím na skutočný, skutkový a právny stav.
3. Pôvodná žalovaná nesúhlasila s navrhovaným spôsobom vyporiadania dôvodiac, že návrh žalobkyne nezahŕňa dohodu všetkých spoluvlastníkov predmetného pozemku, keďže zápis na LV č. XXXX pre kat. úz. I. nezodpovedá skutkovému stavu, pretože dňa 23.1.2015 bol podaný na Okresnom súde Piešťany návrh na prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní po poručiteľke U. C., rod. V., pričom predmetom novoobjaveného dedičstva podľa tohto návrhu bol aj pozemok s parc. č. XXX v podiele 52/2008-in, čomu zodpovedá aj zápis informatívnej poznámky o prebiehajúcom dedičskom konaní na predmetnom liste vlastníctva. Následne bola žalobkyňa zapísaná ako vlastník spoluvlastníckeho podielu poručiteľky U. C. na základe osvedčenia o vydržaní, a nie na základe dedičského konania po poručiteľke U. C., ktoré v danom čase prebiehalo. Pôvodná žalovaná zastávala názor, že zrušenie a vyporiadanie predmetného spoluvlastníctva iba medzi dvomi spoluvlastníkmi nie je možné pre absenciu všetkých spoluvlastníkov, nakoľko mala za to, že ďalšími spoluvlastníkmi predmetného pozemku sú aj dedičia poručiteľky U. C.. S poukazom na uvedené navrhla žalobu zamietnuť.
4. Nakoľko pôvodná žalovaná v priebehu sporu predala svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku R. R., na návrh žalobkyne súd uznesením č. k. 15C/206/2015-60 zo dňa 18.7.2017 pripustil, aby na miesto pôvodnej žalovanej vstúpil do konania ako žalovaný R. R., nar. XX.X.XXXX.
5. Z dôvodu zmeny v osobe spoluvlastníka predmetného pozemku navrhla žalobkyňa iný spôsob vyporiadania, a to prikázaním predmetného pozemku do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou žalobkyne zaplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel sumu 300,- eur, ku ktorej sume dospela vychádzajúc z veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného podľa zápisu v katastri nehnuteľností (ďalej aj ako len ,,KN“) v zodpovedajúcej výmere 6 m2, a z kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 28.3.2014, na základe ktorej nadobudla do spoluvlastníctva pôvodná žalovaná od žalobkyne tento spoluvlastnícky podiel, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 50,- eur/m2. Od vyporiadania rozdelením pozemku upustila žalobkyňa z dôvodu, že aktuálny žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. I., susediacich s predmetným pozemkom, na rozdiel od pôvodnej žalovanej, a preto mala za to, že reálna deľba pozemku po zmene žalovaného nie je funkčne opodstatnená, nakoľko v takomto prípade by k svojmu spoluvlastníckemu podielu k pozemku nemal žalovaný zriadený prístup.
6. Uznesením zo dňa 3.10.2017 pripustil súd zmenu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd 1.) zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k pozemku zapísanému v katastri nehnuteľností Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre okres T., obec a katastrálne územie I. ako pozemok parcela registra „C“ parcelné č. XXX, druh pozemku záhrady o výmere 714 m2, a vyporiadal ho tak, že pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre okres T., obec a katastrálne územie I. ako pozemok parcela registra „C“ parcelné č. XXX, druh pozemku záhrady o výmere 714 m2, prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky; a 2.) uložil žalobkyni z titulu finančného vyrovnania povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 50 eur/m2, t. j. 300,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
7. Na základe druhej zmeny žaloby zo dňa 27.10.2017, uznesením zo dňa 9.11.2017 pripustil súd zmenu žaloby v časti sumy primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného z pôvodne navrhovanej sumy 300,- eur na 150 eur, ktorú zmenu odôvodnila žalobkyňa znaleckým posudkom (ďalej aj ako len „ZP“) č. 203/2017, podľa ktorého všeobecná hodnota predmetného pozemku zodpovedala sume 17.700 eur, a primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovaného v zodpovedajúcej výmere 6 m2 tak predstavuje sumu 150,- eur. 8. Žalovaný R. R. navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu hodného osobitného zreteľa, príp. konanie prerušiť až do vysporiadania majetku U. C., zahrňujúceho aj podiel k predmetnej nehnuteľnosti tak, aby rozsudok vydaný v tomto spore zahŕňal všetkých spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, t. j. dedičov po U. C., ktorými sú, okrem iného, aj strany tohto sporu, ktorých spoluvlastnícke podiely však nie sú presné. Tento návrh žalovaný odôvodnil skutočnosťou, že jeho mama, R. R., zomrela dňa 6.10.2017, ktorá bola jedným z dedičov U. C., rodenej Klčovej, a taktiež navrhovateľkou konania o vyhlásenie U. C. za mŕtvu, vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13P/41/2015. Žalovaný dodal, že U. C. je spoluvlastníčkou predmetného pozemku v podiele 52/1008-ín, ktorý podiel si nechala žalobkyňa zapísať na svoje meno osvedčením o vydržaní, ktorý postup považoval žalobca za nezákonný, z ktorého dôvodu zastával názor, že predmetný spoluvlastnícky podiel naďalej patrí (patril - pozn. súdu) nebohej U. C., teda dedičom po nej, ktorými sú aj subjekty sporu. Nezákonnosť predmetného vydržania spočívala, podľa žalovaného, v tom, že pôvodná žalovaná, E. N., ako vtedajší spoluvlastník predmetného pozemku, vzala späť svoj súhlas s vydržaním spoluvlastníckeho podielu U. C. vo veľkosti 52/1008-ín žalobkyňou. Dôvodom späťvzatia súhlasu E. N. bola skutočnosť, že tento súhlas E. N.Á. podpísala v omyle, do ktorého omylu ju uviedol jej ujo, R. N., ktorý jej priniesol na podpis na jej pracovisko súhlas, tento podpísala v časovej tiesni, pričom neuviedol E. N. následky a cieľ, ktoré týmto súhlasom sledoval, t. j. že celý spoluvlastnícky podiel U. C. vo veľkosti 58/1008-ín má v úmysle nadobudnúť vydržaním Y. Y.. Nakoľko spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku vo veľkosti 52/1008-ín nie je vysporiadaný, a bude predmetom dedičského konania po U. C., prípadne iných súdnych sporov, táto skutočnosť je, podľa žalovaného, dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nezrušenie predmetného spoluvlastníctva, nakoľko takéto zrušenie a vyporiadanie by vyvolávalo právnu neistotu do budúcna jednak pre subjekty sporu, ako aj pre prípadné ďalšie subjekty, ak by sporná nehnuteľnosť sa stala predmetom predaja a pod. Žalovaný navrhol súdu vykonať dôkazy vyžiadaním informácií od Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru za účelom zistenia majetku U. C. vo vzťahu k predmetnému pozemku, ďalej aby súd požiadal príslušný štátny archív o zadováženie titulu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu U.C. C. v zmysle LV č. XXXX a PKV č. XXX pre kat. úz. I., a aby vykonal aj iné dôkazy, ktoré považuje súd za účelné na preukázanie vlastníctva U.C. C. k predmetnému pozemku.
9. Uznesením č. k. 15C/2062015-128 zo dňa 8.3.2018 prerušil súd konanie do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 14C/12/2018, v ktorom sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto spore, nakoľko rozhodnutie vo veci sp. zn. 14C/12/2018 by ovplyvnilo priebeh tohto sporu v tom smere, že pokiaľ v súvisiacej veci dospeje súd k rozhodnutiu o vlastníckom práve odlišne, než jej vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností, bude mať výsledok súvisiaceho sporu vplyv na posúdenie vecnej legitimácie v tomto spore (sp. zn. 15C/206/2015 - pozn. súdu), a s prihliadnutím na predmet tohto súdneho sporu aj na prípadné zrušenie, resp. nezrušenie predmetného spoluvlastníctva, spôsob vyporiadania a vyplatenie vyrovnacieho podielu, pričom otázku posudzovanú v súvisiacom spore nemôže súd posudzovať ako predbežnú otázku v tomto súdnom spore. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu č. k. 10Co/8/2019-205 zo dňa 29.1.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2020. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v potvrdzujúcom uznesení, v spore o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva súd je oprávnený vytvoriť si o otázke spoluvlastníckeho práva vlastný prejudiciálny záver bez toho, aby o nej rozhodoval, avšak o takejto otázke nemôže meritórne rozhodnúť, môže ju riešiť iba vo forme prejudiciálneho posúdenia, s ktorým sa vysporiada v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vydané len vo vzťahu k niektorým zo spoluvlastníkov by však nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli stranou predmetného konania, v danom prípade vo vzťahu k U. C., a teda je zrejmé, že v takomto spore sa nemôže riešiť ako predbežná otázka, otázka spoluvlastníctva U. C., vyriešenie ktorej otázky by nemalo žiadne právne účinky (porov. rozhodnutie NSSR sp. zn. 2Cdo/22/2008). Odvolací súd považoval za nežiaduce, s prihliadnutím na princíp právnej istoty, aby riešil súd v predmetnom spore ako prejudiciálnu otázku spoluvlastnícke právo U. C., pričom by mohol dospieť k iným záverom než v konaní sp. zn. 14C/12/2018.
10. Uznesením č. k. 15C/206/2015-250 zo dňa 2.10.2020 rozhodol súd o pokračovaní v konaní podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CSP“), keďže odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, nakoľko konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 14C/12/2018 bolo právoplatne zastavené.
11. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní a vykonal dokazovanie listinami, a to výpismi z LV č. XXXX, č. 141, č. XXXX a č. XXX pre kat. úz. I., informatívnou kópiou z katastrálnej mapy so zameraním na pozemok s parc. č. XXX v kat. úz. I., výpisom z pozemkovoknižnej vložky (ďalej aj ako len „PKV“) č. XXX pre kat. úz. I., návrhom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku zo dňa 8.6.2015, GP č. 67/2015 zo dňa 14.5.2015, ZP č. 203/2017, vyhotoveným znalcom Ing. Deziderom Csenkym, návrhom zo dňa 20.1.2015 na prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní po poručiteľke U. C., rodenej V., osvedčením vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spísaného do notárskej zápisnice dňa 18.2.2015, späťvzatím súhlasu s vydržaním zo dňa 23.2.2015, neprevzatou zásielkou, podacími lístkami a doručenkami, žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 6.3.2008, vedenou Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 14C/12/2018, ďalej písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:
12. Subjekty sporu sú podľa stavu KN spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. I., obec I. a okres T. ako parcela registra C KN s parcelným číslom XXX, záhrada o výmere 714 m2, z toho žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele 52/1008-ín titulom vydržania zapísaného do KN pod č. Z XXX/ XX - osvedčenie vyhlásenia o vydržaní N XX/XXXX-XX/XX, pričom pri tomto spoluvlastníckom podiele žalobkyne sú zapísané dve informatívne poznámky o prebiehajúcich konaniach vedených Okresným súdom Piešťany, a to konanie pod sp. zn. 6D/46/2015 vo veci prejednania novoobjaveného majetku a konania sp. zn. 14C/12/2018 vo veci určenia vlastníckeho práva,. Na tom istom liste vlastníctva je žalobkyňa zároveň zapísaná aj ako spoluvlastníčka podielu vo veľkosti 47/50-in titulom darovania na základe darovacej zmluvy s vecným bremenom, pričom vklad tohto spoluvlastníckeho podielu bol povolený pod č. V XXXX/XX. Žalovaný je spoluvlastníkom predmetného pozemku v podiele 84/10000- in na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.6.2017, vklad ktorého spoluvlastníckeho práva bol povolený pod č. V-XXXX/XXXX, ktorý nadobudol žalovaný od pôvodnej žalovanej, E. N., ktorý zase táto nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.4.2014, a vklad spoluvlastníckeho práva E. N. bol povolený pod č. V XXX/XX.
13. Podľa súčasného stavu KN je žalobkyňa evidovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. I., obec I., okres T. ako parcela registra C KN s parcelným číslom XXX, pričom spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 956/1008-in nadobudla na základe darovacej zmluvy s vecným bremenom, vklad povolený pod č. V XXXX/XXXX, a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.4.2014, vklad povolený pod č. V XXX/XXXX. Spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 52/1008-ín nadobudla vydržaním podľa osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 65/2015-71/15, vedeného pod Z 466/2015, pri ktorom spoluvlastníckom podiele sú vyznačené tie isté informatívne poznámky o dvoch prebiehajúcich súdnych konaniach, ktoré sú uvedené na LV č. XXXX pre kat. úz. I.. Žalobkyňa je zároveň výlučnou vlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom 379 postaveného na tomto pozemku, ktorý je však zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. I., ktorý nadobudla na základe darovacej zmluvy s vecným bremenom, vklad povolený pod č. V XXXX/XXXX, ktorá stavba je zaťažená vecným bremenom v prospech F. N., rod. G. bezplatne až do smrti bývať v dome.
14. Pôvodná žalovaná je podľa súčasného stavu KN evidovaná ako výlučná vlastníčka pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Ostrov ako parcely registra C KN s parcelnými číslami XXX/X a XXX/X, ako aj rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku s parcelným číslom XXX/X, ktoré nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.2.2008, vklad povolený pod č. V XXX/XX, a darovacej zmluvy s vecným bremenom, vklad povolený pod č. V XXXX/XX.
15. Podľa kópie katastrálnej mapy získanej cez katastrálny portál so zameraním na predmetný pozemok s par. č. XXX v kat. úz. I. a lustrácie na internetovej stránke katastrálneho portálu súd zistil, že predmetný pozemok má spoločnú hranicu s pozemkom s parcelným číslom XXX vo vlastníctve žalobkyne, ako aj s pozemkom s parcelným číslom XXX/X vo vlastníctve E. N. (pôvodná žalovaná - pozn. súdu). Žalovaný vlastní v katastrálnom území I. iba spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku, pričom nemá k nemu prístup ani z verejnej komunikácie, ani z iného vlastného pozemku. Prístup k predmetnému pozemku je možný iba z pozemku žalobkyne s parc. č. XXX alebo z pozemku pôvodnej žalovanej s parc. č. XXX/X.
16. Z PKV č. 183 pre kat. úz. Ostrov, ktorá bola uzatvorená Štátnym notárstvom v Trnave pod sp. zn. D 1411/66 dňa 14.8.1970 vyplýva, že spoluvlastnícky podiel Š. V. vo veľkosti 26/168 nadobudli dedením na základe rozhodnutia súdu sp. zn. D 486/37 rovným dielom traja dedičia, a to 1.) E. G., rod. V., 2.) U. C., rod. V. a 3.) Y. V., každý po 26/504-ín v pomere k celku. Predmetná pozemkovoknižná vložka bola uzatvorená štátnym notárstvom dňa 14.8.1970, ku ktorému dátumu veľkosť spoluvlastníckeho podielu U. C., rod. V. sa nezmenila, a teda ku dňu 14.8.1970 vlastnila minimálne pozemok s parcelným číslom XXX v podiele 26/504-ín, čo zodpovedá spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 52/1008-ín.
17. Právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 8.6.2015, t. j. pred začatím tohto súdneho sporu, zaslal pôvodnej žalovanej návrh dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku. V sprievodnom liste k tomuto návrhu uviedol, že návrh dohody obsahuje zrušenie a vyporiadanie predmetného spoluvlastníctva reálnou deľbou pozemku na základe GP č. 67 /2015 na oddelenie pozemkov s parcelnými číslami XXX/X a XXX/X, pričom návrh rozdelenia pozemku zodpovedá dohode žalobkyne a pôvodnej žalovanej z apríla 2014. Oddelenú časť pozemku, konkrétne novovzniknutý pozemok s parcelným číslom XXX/X o výmere 6 m2, ktorá výmera zodpovedala veľkosti spoluvlastníckeho podielu pôvodnej žalovanej, si mohla mohla pôvodná žalovaná pripojiť k jej pozemku s parcelným číslom XXX/X, nakoľko spolu susedia. Pôvodnú žalovanú upovedomil o skutočnosti, že predmetný geometrický plán bude úradne overený na náklady žalobkyne, pričom aj vklad do KN sa zaviazala zabezpečiť žalobkyňa na vlastné náklady. Pôvodnú žalovanú súčasne upozornil na skutočnosť, že v prípade, že pôvodná žalovaná nebude súhlasiť s návrhom predmetnej dohody, bude právny zástupca žalobkyne oprávnený riešiť predmetnú vec súdnou cestou. Pôvodnej žalovanej určil lehotu na vyjadrenie k návrhu do 19.6.2015. Zásielku s návrhom dohody o zrušenie a vyporiadanie predmetného podielového spoluvlastníctva odoslal právny zástupca žalobkyne na poštovú prepravu dňa 9.6.2015, ktorú si neprevzala pôvodná žalovaná v odbernej lehote na pošte.
18. GP č. 67/2015 na oddelenie pozemku parc. č. XXX/X a č. XXX/X v kat. úz. Ostrov, vyhotovený Geodetickou kanceláriou Roman Klčo dňa 14.5.2015, Ing. Alexandrou Matyšákovou, autorizačne overený Ing. Jozefom Fančovičom dňa 15.5.2015 a úradne overený Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, Ing. Evou Gonovou dňa 27.7.2015 pod č. XXX/XX slúži ako podklad pre reálnu deľbu pozemku parcely registra C KN č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. I. ako záhrada o výmere 714 m2, na dve menšie, novovzniknuté parcely s parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 708 m2, a parc. číslo XXX/X, záhrada o výmere 6 m2. Podľa tohto geometrického plánu by má novovzniknutá parcela č. XXX/X spoločnú hranicu s pozemkom parcely registra CKN č. XXX/X, a väčšia novovzniknutá parcela s parc. č. XXX/X má spoločnú hranicu s pozemkom parcely registra C KN č. XXX.
19. Hodnota predmetného pozemku podľa ZP č. 203/2017, vyhotoveného súdnym znalcom Ing. Deziderom Csenkym dňa 5.10.2017, ku dňu vyhotovenia posudku zodpovedala sume 17.700,- eur. Súčasťou znaleckého posudku je aj analýza prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľnosti, medzi ktoré súdny znalec zaradil iba jedno riziko, ktoré spočíva v skutočnosti, že prístup k predmetnému pozemku je možný len so súhlasom vlastníka pozemku s parc. č. XXX v kat. úz. I..
20. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že Okresný súd Piešťany rozsudkom sp. zn. 13P/41/2015 zo dňa 13.5.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.2020, vyhlásil U. C., rod. V., narodenú dňa
11.12.1903 v Ostrove, naposledy bytom v Argentíne, dcéru rodičov E. V., rod. V. a Š. V., za mŕtvu s tým, že za deň jej smrti sa považuje deň 11.12.2003.
21. Súdu je z jeho úradnej činnosti ďalej známe, že dedičské konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6D/46/2015 po poručiteľke U. C., rod. V., bolo zastavané uznesením č. k. 6D/46/2015-23 zo dňa 16.3.2015 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu č. k. 9CoD/13/2015-33 zo dňa 28.7.2006, ktoré rozhodnutia nadobudli právoplatnosť tým istým dňom, dňa 16.9.2016. Predmetné konanie o novoobjavenom majetku poručiteľky U.C. C. začalo na návrh R. R. zo dňa 20.1.2015, doplneným podaním zo dňa 10.2.2015. To bolo zastavené z dôvodu, že návrh na prejednanie novoobjaveného majetku bol v danom prípade predčasný, keďže bol podaný v čase, kedy ešte nebolo isté, či poručiteľka zomrela, a ak aj zomrela, kedy zomrela, pričom konaniu o novoobjavenom majetku musí predchádzať konanie o dedičstve (tzv. základné dedičské konanie - pozn. súdu). V danom prípade nebola splnená hmotnoprávna podmienka konania o dedičstve, a to smrť poručiteľa, či už preukázaná úmrtným listom alebo rozhodnutím súdu o vyhlásení za mŕtveho.
22. Z úradnej činnosti je súdu známa aj skutočnosť, že právoplatne zastavené bolo aj konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 14C/12/ 2018 o určenie vlastníckeho práva U. C., rod. Klčovej k predmetnému pozemku (parc. č. XXX) a k pozemku s parc. č. XXX v kat. úz. I. v podiele 52/1008- ín. Stranami sporu boli tie isté subjekty sporu, ibaže boli v opačnom procesnom postavení, t. j. žalobu podal R. R. proti Y. Y.. Žalobu odôvodnil tým, že sa považoval za spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, nakoľko Y. Y. sa nemohla stať ich spoluvlastníčkou vydržaním, pretože nebola vo svojej držbe dobromyseľná, keďže do notárskej zápisnice o vydržaní uviedla, že jej nie je známe nič o U. C. ani o jej právnych nástupcoch, že U. C. pred 2. svetovou vojnou uzatvorila s E. G., sestrou Valérie C. a starou matkou Y. Y., ústnu dohodu o užívaní predmetných nehnuteľností, a že právni nástupcovia U. C. o tieto neprejavili záujem, že bola dobromyseľná, že držba bola po celú vydržaciu dobu pokojná, čo však, podľa R. R., nezodpovedalo realite, pretože už od doby, kedy Y. Y. nadobudla od svojej matky, F. N., na základe darovacej zmluvy rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parcelným číslom XXX v podiele 1/1, pozemok s parcelným číslom XXX v podiele 956/1008-ín a pozemok s parcelným číslom XXX v podiele 47/50-in, došlo medzi Y. Y. a jej súrodencami, resp. ich právnymi nástupcami - nebohou R. R., matkou R. R., a R. N. k viacerým rozporom ohľadom prevodu majetku ich matkou, F. N., v prospech ich sestry, Y. Y.V.. V tomto štádiu si musela byť Y. Y. vedomá, že jej vlastníctvo predmetných nehnuteľností nadobudnutých na základe tejto darovacej zmluvy nie je ostatnými členmi rodiny prijaté so súhlasom, a že títo členovia rodiny budú riešiť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, a teda aj vlastnícke právo k podielom U. C.. Ďalej uviedol, že súhlas E. N. s vydržaním spoluvlastníckeho podielu U.C. C. k pozemku s parcelným číslom XXX bol získaný od nej pod nátlakom, v časovej tiesni, uvedením do omylu jej strýkom, R. N., ktorý bol zároveň bratom Y. Y.. O skutočnosti, že tento súhlas nebol získaný podľa príslušných zákonných ustanovení, bola Y. Y. upovedomená späťvzatím súhlasu s vydržaním, ktorý súhlas vzala E. N. späť. Späťvzatie súhlasu bolo Y. Y. doručené dňa 27.2.2015. S poukazom na uvedené nemohla byť Y. Y. dobromyseľná pri držbe predmetných nehnuteľností, čomu svedčí aj fakt, že v tom istom čase, kedy na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore prebiehal zápis vlastníckeho práva v prospech Y. Y. vydržaním na základe notárskej zápisnice sp. zn. N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, NCRIs XXXX/XXXX, bola do listov vlastníctva vpísaná poznámka o prebiehajúcom dedičskom konaní po poručiteľke U. C.. Ďalej namietal skutočnosť, že Y. Y. nesplnila zákonné náležitosti osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 ods. 1 písm. a) 1 (zrejme Notárskeho poriadku - pozn. súdu), podľa ktorého k vyhláseniu účastník dokladá vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v KN preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrenie musí byť úradne osvedčená. Y. Y. však nepredložila vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v KN preukazoval vlastnícke právo, t. j. vyjadrenie U.C. C. alebo jej právnych nástupcov, dedičov, ktorí boli uvedení v spise Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6D/46/2015, ktorými sú dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine, vrátane Y. Y.. Uznesením č. k. 14C/12/2018-115 zo dňa 23.6.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2020, súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, R. R..
23. Z osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 63 Notárskeho poriadku, spísaného do notárskej zápisnice sp. zn. N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, NCRIs XXXX/XXXX na notárskom úrade notárky Mgr. Evy Holčíkovej v Myjave dňa 18.2.2015, vyplýva, že obsahuje vyhlásenie Y. Y. (žalobkyne - pozn. súdu), že užíva nehnuteľnosti zapísané v KN na LV č. XXXX pre obec a
katastrálne územie I. ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXX- záhrady o výmere 714 m2 v podiele 58/1008-ín a na LV č. XXX pre obec a katastrálne územie I. ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 245 m2 v podiele 58/1008-ín s tým, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom XXX postaveného na pozemku s parcelným číslom XXX v podiele 1/1 a pozemkov evidovaných ako parcely registra C KN sa parcelným číslom XXX v podiele 47/50-in a s parcelným číslom XXX v podiele 956/1008-ín, ktoré nadobudla žalobkyňa darovaním od svojej matky, F. N., rod. G. na základe darovacej zmluvy s vecným bremenom zo dňa 22.5.2003, vklad povolený Správou katastra Piešťany pod č. V XXXX/XX dňa 1.7.2003, ktoré nehnuteľnosti zdedila matka žalobkyne po svojej matke, AgátX. G., rod. Klčovej, zomrelej dňa 21.9.1966 na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva Trnava sp. zn. D 1744/84. Spoluvlastníčka nehnuteľností, U. C., rod. V., narodená dňa 11.12.1903, spoluvlastnícky podiel, ktorý je predmetom vydržania, odišla počas vojny do zahraničia, a od tej doby nedala o sebe vedieť. V obci Ostrov nie je o nej nič známe a taktiež nie sú známi ani jej právni nástupcovia. Vzhľadom na dátum jej narodenia je predpoklad, že je už nebohá. U. C., rodená V., bola sestrou starej matky žalobkyne, E. G., rod. V., a tesne pred 2. svetovou vojnou uzatvorili medzi sebou dohodu o užívaní predmetných nehnuteľností. Keďže išlo o ústnu dohodu, táto nebola v zapísaná v KN. Počas celej doby užívania predmetných nehnuteľností žalobkyňou, resp. jej právnymi predchodcami, neprejavila U. C., rod. V. o uvedené nehnuteľnosti záujem. Žalobkyňa mala za to, že na základe darovacej zmluvy sa stala vlastníčkou nehnuteľností v celosti. Spoluvlastníčka E. N., rod. R., a tiež svedkovia R. N. a C. L. vo svojich prehláseniach uviedli, že žalobkyňa užíva nerušene predmetné nehnuteľnosti od roku 2003 a súhlasia s vydaním osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva v prospech žalobkyne. Obec Ostrov vo vyjadrení zo dňa 26.1.2015 dala súhlas k vydržaniu predmetných nehnuteľností v prospech žalobkyne. Právni predchodcovia žalobkyne mali za to, že v zmysle ústnej dohody a prehlásenia sa stali vlastníkmi nehnuteľností v celosti, od roku 1966 pozemok v celosti užívali slobodne a nerušene ako svoj vlastný. S pozemkom nakladali ako so svojím, so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, že im vec patrí. Po celú vydržaciu dobu bola držba pokojná, nikto si neuplatňoval vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydržania, slobodne a nerušene, dobromyseľne ako svoje vlastné v celosti až ku dňu spísania tento notárskej zápisnice. Žalobkyňa pred notárom vyhlásila, že splnila všetky podmienky vydržania, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K svojmu prehláseniu doložila žalobkyňa a) prehlásenie svedkov a spoluvlastníčky, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady, a b) vyjadrenie obce Ostrov, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Notárka skonštatovala, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam dňom 1.7.2013.
24. Pôvodná žalovaná, E. N., rod. R. listom zo dňa 23.2.2015, t. j. pred začatím tohto súdneho sporu, oznámila vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobkyne, že berie späť svoj súhlas s vydržaním nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako parcela číslo XXX o výmere 714 m2 a na LV č. XXX ako parcela číslo XXX výmere 254 m2 v kat. úz. I. po zomrelej U. C., rod. V., ktorá zomrela v zahraničí na neznámom mieste, ktorý súhlas sa dáva s vydržaním nehnuteľností pre žalobkyňu. Ako dôvod späťvzatia uviedla, že pri udeľovaní súhlasu bola uvedená do omylu a neboli jej známe všetky okolnosti, skutočnosti a následky udelenia tohto súhlasu. Späťvzatie súhlasu bolo doručené osobne právnemu zástupcovi žalobkyne bez uvedenia dátumu prevzatia. Žalobkyni bolo späťvzatie súhlasu doručené dňa 27.2.2015 a R. N. dňa 6.3.2015.
25. Z výpisov z listov vlastníctva predložených súdu žalovanou stranou vyplýva, okrem iného, skutočnosť, že ešte dňa 6.2.2015 bola ako spoluvlastník predmetného pozemku s parcelným číslom XXX v KN evidovaná U. C., rod. V. v podiele 52/1008-ín na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 1411/66 -15/70, rovnako aj pozemku s parcelným číslom XXX. Z LV č. XXXX pre kat. úz. I. zo dňa 5.3.2015 vyplýva, že dňa 25.2.2015 bola do KN zapísaná informatívna poznámka o prebiehajúcom konaní o prejednanie novoobjaveného majetku vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6D/46/2015 zo dňa 20.1.2015, ktorá bola zapísaná k spoluvlastníckemu podielu, pôvodne evidovaného v KN na meno U. C., rod. V. vo veľkosti 52/1008-ín. V ten istý deň bola na predmetnom liste vlastníctva vyznačená plomba na základe záznamovej listiny Z XXX/XXXX (osvedčenie vyhlásenia o vydržaní N XX/XXXX - pozn. súdu). Z obsahu celého súdneho spisu nie je však možné zistiť, ktorá skutočnosť bola v predmetnom liste vlastníctva vyznačená skôr, či to bola informatívna poznámka o prebiehajúcom konaní o prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke U. C. alebo či to bola plomba na základe osvedčenia o vydržaní N XX/XXXX zo dňa 18.2.2015.
26. Žalobkyňa v priebehu sporu písomne uviedla, že splnila všetky zákonné podmienky pre vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „Notársky poriadok“ v príslušnom tvare), keďže k vydaniu osvedčenia o vydržaní predložila prehlásenia svedkov, a to E. N., R. N. a C. L., ktorí súhlasili s vydaním osvedčenia o vydržaní vydržaním v jej prospech, pričom predmetný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 52/1008-ín nadobudla vydržaním dňa 1.7.2013, ktoré spoluvlastnícke právo bolo zapísané do KN na LV č. XXXX pre kat. úz. I. pod č. Z XXX/XXXX. Žalovaný až deň pred 4. pojednávaním v predmetnej veci podal na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k pozemku, vedenú pod sp. zn. 14C/12/2018 napriek tomu, že ešte dňa 1.2.2018 sám na pojednávaní uviedol konajúcemu súdu, že účastníkmi predmetného konania o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku sú všetci, ktorí by nimi mali byť.
27. Žalovaný sa písomne vyjadril, že na pojednávaní dňa 1.2.2018 zle vyhodnotil súdom posúdenú otázku, ktorá mu bola kladená, a preto svoje vyjadrenie prednesené konajúcemu súdu o tom, že má za to, že účastníkmi konania sú všetci tí, ktorí nimi majú byť, sa zakladalo na jeho omyle, a že podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemku s parc. č. XXX, vedenú pod sp. zn. 14C/12/2018, bolo iba logickým vyústením tvrdení žalovaného o skutočnosti, že žalobkyňa spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku po U. C. nemohla nadobudnúť vydržaním pre nesplnenie zákonných podmienok vydržania. Poukázal na skutočnosť, že aj jeho sestra, E. N., ktorá bola pôvodnou žalovanou v tomto spore vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázala na skutočnosť, že účastníkmi tohto súdneho sporu nie sú všetci tí, ktorí nimi majú byť, teda všetci spoluvlastníci. Odkázal taktiež na vtedy prebiehajúce konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 13P/41/2015 o vyhlásenie U. C. za mŕtvu na základe návrhu zo dňa 16.2.2015 za účelom následného prejednania majetku U. C. v dedičskom konaní po nej, do ktorého dedičstva patrí aj pozemok s parc. č. XXX, pričom dedičkou U. C. by mala byť aj žalobkyňa. Dodal, že je presvedčený, že jediným oprávneným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k podielu vo veľkosti 52/1008-ín k pozemku s parc. č. XXX vo vlastníctve U. C. je rozhodnutie o dedičstve vydané v dedičskom konaní po poručiteľke U. C., a nie osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva spísané do notárskej zápisnice.
28. Žalobkyňa sa ďalej písomne vyjadrila, že pôvodná žalovaná, E. N., ktorá je sestrou žalovaného, ktorá vzala späť svoj súhlas s vydržaním predmetného spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou, výslovne potvrdila, že žalobkyňa predmetný pozemok užíva nerušene od roku 2003 a že výslovne súhlasí s vydaním osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva, ktorá skutočnosť je potvrdená v osvedčení o vydržaní sp. zn. N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, NCRIs XXXX/XXXX, pričom akékoľvek späťvzatie súhlasu s vydaním osvedčenia je irelevantné a nemá právne účinky. K listinným dôkazom predloženým žalovaným, konkrétne k výpisom z LV č. 1978 zo dňa 6.2.2015 a zo dňa 26.3.2000, k späťvzatiu súhlasu s vydržaním či k vyjadreniu pôvodnej žalovanej zo dňa 30.11.2015, ktoré listiny považuje žalovaný za dôkazy o tom, že vlastníčkou predmetného spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 52/1008-ín je U. C., žalobkyňa uviedla, že tieto listiny nemožno považovať za dôkazy preukazujúce žalovaným túto tvrdenú skutočnosť. Presvedčenie žalovaného, že jediným oprávneným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému podielu k predmetnému pozemku je rozhodnutie o dedičstve, považuje žalobkyňa za absolútne nesprávne a právne nepodložené. Zdôraznila, že vydržanie je jedným zo zákonných spôsobov nadobudnutia vlastníctva, a nemožno tvrdiť, že žalobkyňa obchádza ostatných dedičov po U. C., nakoľko sporný podiel k pozemku nadobudla zákonným spôsobom na základe osvedčenia o vydržaní, a preto tento podiel k predmetnému pozemku nie je súčasťou dedičského konania po U. C..
29. Žalovaný zastával názor, že samotné udelenie súhlasu s vydržaním pôvodnou žalovanou bolo v priamom rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže tento udelila v časovej tiesni a v omyle, teda v žiadnom prípade nie slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to vyžaduje Občiansky zákonník, a preto tento súhlas nemôže byť platným právnym úkonom podľa Občianskeho zákonníka a nemôže vyvolávať právne následky, v danom prípade následok vzniku vlastníckeho práva žalobkyne vydržaním, keďže tento súhlas, ako jedna z podmienok takéhoto vzniku vlastníckeho práva, zlyhala. Napriek neúčinnému súhlasu E. N. s vydržaním žalobkyňa nedodržala ďalšiu významnú podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to dobromyseľnosť držby, nakoľko vedela, že zápis v KN svedčí U. C., resp. jej právnym nástupcom, keďže nepredložila vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v KN preukazuje vlastnícke právo, t. j. žalobkyňa nepredložila vyjadrenie U. C. alebo jej
právnych nástupcov, t. j. dedičov. Vydržanie vlastníckeho práva žalobkyňou trpí takými vadami, resp. minimálne pochybnosťami o splnení všetkých zákonných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, že rozhodnúť o tom, či objektívne boli splnené všetky zákonom dané podmienky vydržania predmetného spoluvlastníckeho práva žalobkyňou, môže jedine súd samostatným konaním s následne vydaným rozhodnutím vo veci samej. 30. Na pojednávaní dňa 3.10.2017 predniesla žalobkyňa súdu, že navrhuje zrušiť predmetné spoluvlastníctvo a prikázať jej do výlučného vlastníctva celú predmetnú nehnuteľnosť z dôvodu, že predmetný pozemok nie je nikým využívaný, pričom tento má spoločnú hranicu s pozemkom s parcelným číslom 138 vo vlastníctve žalobkyne, a s tým, že žalobkyňa by bola zaviazaná na zaplatenie finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanému. Na pojednávaní dňa 9.11.2017 predniesol právny zástupca žalobkyne, že účastníkmi sporu sú všetci podieloví spoluvlastníci tak, ako to vyplýva z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. I. a poukázal na zastavanie konania o prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke U. C., na ktoré sa odvolával žalovaný. Dodal, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 52/1008-ín k pozemku s parc. č. XXX v kat. úz. I. vydržaním, ktorá skutočnosť bola osvedčená notárskou zápisnicou zo dňa 18.2.2015, spísanou na notárskom úrade Mgr. Evy Holčíkovej. Na pojednávaní dňa 1.2.2018 predniesla žalobkyňa konajúcemu súdu, že k podaniu žaloby o zrušenie a vyporiadanie predmetného podielového spoluvlastníctva ju viedli pretrvávajúce zlé rodinné vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným, ako aj medzi žalobkyňou a právnou predchodkyňou žalovaného. Poukázala na skutočnosť, že je výlučnou vlastníčkou pozemku susediaceho so sporným pozemkom a zrušenie a vyporiadanie predmetného podielového spoluvlastníctva by zabezpečilo lepšie disponovanie s jej pozemkom, ako aj so sporným pozemkom. Na pojednávaní dňa 25.11.2021 uviedla, vyporiadanie reálnou deľbou nie je dobre možné z dôvodu zmeny v osobe spoluvlastníka nehnuteľnosti. Vzhľadom na ďalšie žaloby medzi spoluvlastníkmi navrhla súdu, aby vo veci rozhodol, keďže vzťahy medzi spoluvlastníkmi nie sú dobré a zotrvanie v spoluvlastníckom vzťahu byť iba zhoršovalo už v súčasnosti napäté vzťahy. Navrhla pritom vyporiadanie prikázaním do jej výlučného vlastníctva s jej povinnosťou zaplatiť primeranú náhradu žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel v sume podľa znaleckého posudku, ktorý žalujúca strana zabezpečila, podľa ktorého hodnota nehnuteľnosti je 25,- eur/m2. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania proti žalovanému z dôvodu, že žalobkyňa vypracovala viacero návrhov dohôd o zrušenie a vyporiadanie predmetného spoluvlastníctva, že žalovaný a jeho právna predchodkyňa po predchádzajúcich ústnych dohodách následne menili svoj názor, keď už boli dohody pripravené v písomnej podobe, z ktorého dôvodu bol aj vypracovaný geometrický plán, keďže právna predchodkyňa žalovaného bola vlastníčkou bezprostredne susediaceho pozemku, kedy by reálna deľba bola možná a mala by aj svoje opodstatnenie. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe aj v časti spôsobu vyporiadania, zastávala žalujúca strana názor, že rozhodnutie súdu bude korešpondovať s návrhmi dohôd predložených protistrane, ako aj návrhu podaného na súd.
31. Na pojednávaní dňa 3.10.2017 predniesol žalovaný konajúcemu súdu, že je ochotný dohodnúť sa na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva v prípade, že sa naplní pôvodná dohoda medzi súrodencami, t. j. súrodencami žalobkyne, a to, že nehnuteľnosti po zosnulej matke žalobkyne, pani N., sa rozdelia na štyri časti s tým, že jedna časť by pripadla žalobkyni, druhá časť bratovi žalobkyne, R. N., tretia časť sestre žalobkyne, R.W. R., rod. N. a štvrtá časť deťom po zosnulom E. N.. Na tom istom pojednávaní neskôr zase predniesol súdu, že nesúhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, pretože chce naďalej zostať podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku. Pre prípad, že by súd rozhodol o rozdelení predmetného pozemku, a že by sa stal žalovaný vlastníkom pozemku o výmere 6 m2, je možné, aby mu žalobkyňa zriadila prístupovú cestu k jeho pozemku. Na pozemku sa nachádzajú ovocné stromy, pričom obe strany sporu tento pozemok udržiavajú jeho kosením. Na pojednávaní dňa 1.2.2018 žalovaný predniesol súdu, že netrvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení, že by účastníkom predmetného sporu mala byť aj iná osoba a že vo vzťahu k pochybnostiam o vydržaní sporného spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 52/1008-ín neboli učinené právne kroky a že nebola podaná na súd žaloba. Poprel tvrdenia žalobkyne, že by mali zlé rodinné vzťahy. Uviedol, že on má na predmetnom pozemku umiestnenú udiareň, asi trikrát do roka tento pozemok využíva a so žalobkyňou sa ani nestretáva. Žalobkyni žalovaný nebráni užívať jej spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa bola aj na pohrebe jeho matky. So zrušením predmetného spoluvlastníctva nesúhlasil z dôvodu, že hodnota jeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti bude časom narastať dôsledku nárastu cien za nehnuteľnosti a súčasne sa jeho podiel zvýši, pretože je dedičom po neb. U. C., keďže jeho matka už zomrela. Ako dedičia po U. C. prichádzajú do úvahy, okrem žalovaného, aj ďalšie tri osoby. Predmetný spoluvlastnícky podiel od pôvodnej žalovanej kupoval žalovaný s vedomím a so znalosťou, že prístup k tomuto pozemku vedie jedine cez pozemok s parc. č. XXX alebo cez pozemok s parc. č. XXX/X. Ako dôvod, pre ktorý žalovaný nesúhlasil so zrušením
predmetného spoluvlastníctva prikázaním celého pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyni, pričom so scudzením jeho podielu tretej osobe súhlasil, viedol, že tento dôvod je čisto osobný, že sa chce osobne stretnúť so žalobkyňou, ktorá mu nedvíhala telefón, pretože si myslí, že osobné stretnutie strán sporu nie je možné z dôvodu zásahov jej manžela. Na pojednávaní dňa 8.3.2018 žalovaný predniesol konajúcemu súdu, že po porade so svojím právnym zástupcom dospel k záveru, že účastníkmi tohto sporu nie sú všetky subjekty, pretože chýba p. N. po zosnulom p. N. a p. N., dedička po zosnulej R. R., rod. N., pretože mal za to, že osvedčenie vydržania spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 52/1008- ín žalobkyňou bolo v rozpore so zákonom a že žalobkyňa nadobudla celú parcelu č. 137 tým, že uviedla do omylu F. N.. Na pojednávaní dňa 25.11.2021 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s navrhovaným spôsobom vyporiadania, nakoľko bude prebiehať ďalšie dedičské konanie po U. C. a F. N., v dôsledku čoho bude jeho spoluvlastnícky podiel možno navýšený. Je pravdou, že so žalobkyňou sa dohodli, že pôjdu k advokátovi, no na druhý deň po ich osobnom rozhovore, pri ktorom bola prítomná pôvodná žalovaná, žalobkyňa nedvíhala žalovanému telefón napriek tomu, že vedel, že mali ísť v daný deň spolu k advokátovi, aby tento vypracoval pre nich dohodu. A žalovanému vznikli v tomto spore trovy, preto žiadal priznať ich náhradu.
32. Napriek tomu, že na pojednávaní dňa 25.11.2021 pristúpil súd k záverečným rečiam, žalovaný adresoval súdu po pojednávaní ešte podanie doručené súdu dňa 26.11.2021, v ktorom uviedol, že súhlasí s pričlenením jeho siedmich metrov (štvorcových - pozn. súdu) k pozemku pani N. pôvodná žalovaná - pozn. súdu), a navrhol, aby každá strana si zaplatila svoje súdne trovy napriek tomu, že skutočnosť je taká, že krivda zo strany žalobkyne bola spáchaná ešte za života jeho matky. K tomuto podaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že nesúhlasí s tým, aby každá strana si znáša svoje trovy konania, pretože to bola práve žalovaná strana, ktorá dlhodobo odmietala akúkoľvek dohodu a trvala na svojej obrane dokonca aj na ostatnom pojednávaní, kde sa súd pokúsil o zmier, pretože práve žalovaná strana spôsobila nielen vznik sporu, ale aj jeho trvanie a predlžovanie, pričom žalovaný až po tom, čo sa dlhodobo odmietal dohodnúť, a spôsoboval neustále prieťahy v konaní tým, že pojednával nepodložené žaloby a návrhy a potom, ako súd vyjadril svoj právny názor na pojednávaní konanom dňa 25.11.2021, uviedol, že súhlasí s tým, aby bol jeho spoluvlastnícky podiel prikázaný do vlastníctva žalobkyne.
33. Posledným podaním zo dňa 14.12.2021, doručeným súdu dňa 14.12.2021, žalovaný opätovne navrhol prikázať jeho spoluvlastnícky podiel do vlastníctva pani Lednickej (pôvodnej žalovanej - pozn. súdu), a nie do vlastníctva žalobkyne, ako to uvádzala protistrana vo svojom podaní. Ďalej navrhol, aby každá strana si znášala svoje trovy sama, pretože on spláca hypotéku, je jediným živiteľom rodiny, jeho manželka je nezamestnaná a jeho finančné možnosti sú veľmi slabé. Žalobkyňa má dosť finančných prostriedkov na úhradu jej súdnych trov, nakoľko po nebohej Bernardína Lackovej zobrala žalobkyňa nemalú finančnú hotovosť, súrodencom nedala ani cent, pričom aj k domu prišla podvodom, pretože oklamala nebohú Bernardínu Lackovú, prepísala na seba dom podvodným spôsobom, na čo sú aj svedkovia. Nevidí preto dôvod k zaplateniu súdnych trov z jeho strany. Na posledné podanie žalovaného žalobkyňa už nereagovala.
34. Súd vec právne posúdil nasledovne:
35. Podľa ust. § 136 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
36. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
37. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
38. Podľa § 142 ods. 1 a 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
39. Podľa § 142 ods. 3 OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
40. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že obsahujú záväzný postup súdu pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd je zásadne viazaný návrhom na zrušenie spoluvlastníctva (pretože platí, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť k zotrvaniu v spoluvlastníctve a celkom výnimočné prípady nezrušenia spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku sú závislé na existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa), nie však i konkrétnym návrhom na spôsob vyporiadania. Pri vyporiadaní zrušeného spoluvlastníctva totiž právna úprava zakotvuje i záväzné poradie spôsobov vyporiadania tak, že prvým spôsobom je rozdelenie veci, druhým prikázanie veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov (resp. i viacerým spoluvlastníkom) a tretím predaj veci a rozdelenie výťažku predaja medzi bývalých spoluvlastníkov. Každý ďalší spôsob môže nastúpiť až pri nemožnosti uplatnenia predchádzajúceho (teda prikázanie veci za náhradu len pri nemožnosti reálneho rozdelenia veci a predaj s rozdelením výťažku až pri neochote ktoréhokoľvek spoluvlastníka prevziať vec za náhradu do svojho výlučného vlastníctva) a uprednostnenie prvého spôsobu vyporiadania je zvýraznené i možnosťou zriadenia vecného bremena súdom (rozsudok NSSR sp. zn. 4Cdo/14/2005 zo dňa 27.7.2005, zverejnený v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod R 19/2006).
41. Už gramatickým výkladom ustanovenia § 142 ods. 3 vety prvej Občianskeho zákonníka treba dospieť k záveru, že vzťah vecného bremena zriaďovaného v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a novovzniknutej nehnuteľnosti je daný len v prípade novovzniknutej nehnuteľnosti zaťažovanej vecným bremenom (teda len na strane budúceho vlastníka povinného strpieť právo inej osoby zodpovedajúce vecnému bremenu). Uvedený výklad je namieste napriek tomu, že príslušné ustanovenie obsahuje možnosť zriadenia vecného bremena len v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Takéto obmedzenie teda treba chápať len ako zákonnú požiadavku na zhodu vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti majúceho byť oprávneného z vecného bremena s vlastníkom tej nehnuteľnosti, ku ktorej má zriadenie vecného bremena zabezpečiť prístup. S prihliadnutím na už uvedené preto treba mať za to, že súd môže zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti i vtedy, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemá slúžiť na prístup k inej novovzniknutej nehnuteľnosti, ale k takej nehnuteľnosti, ku ktorej až do zrušenia spoluvlastníctva prístup zabezpečovalo existujúce právo spoluvlastníctva. Len takýto výklad totiž (zachová aj) ustupujúcemu spoluvlastníkovi (doterajší rozsah práv) a umožní reálny výkon práv k predmetu jeho výlučného vlastníctva (rozsudok NSSR sp. zn. 4Cdo/14/2005 zo dňa 27.7.2005, zverejnený v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod R 19/2006).
42. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2 Cz 47/70). Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu 5 Cdo 93/2010 (Rc 54/1973). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3
Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty (R 1/ 89, str. 8). Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania. Pokiaľ pre zachovanie prístupu k stavbe sú potrebné stavebné úpravy, súd si vždy opatrí príslušné vyjadrenie stavebného úradu k možnosti realizácie úprav z hľadiska stavebných predpisov (uznesenie NSSR sp. zn. 5Cdo 93/2010 zo dňa 29.11.2010).
43. Podľa čl. 20 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
44. Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
45. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
46. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
47. Podľa § 78 ods. 1 a 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
48. V občianskom súdnom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci; rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /zodpovedajúce súčasnej právnej úprave v § 77, § 78 CSP/, ZSP 50/2004).
49. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci (ako to uviedol aj odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia) musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva (rozsudok NSSR sp. zn. 4Cdo/183/2011 zo dňa 29.11.2011).
50. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
51. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
52. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
53. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
54. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 55. Podľa § 264 ods. 1 CSP, ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu.
56. Podľa § 264 ods. 2 CSP, rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku 1 síce možno zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu sporu, alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia súdneho poplatku.
57. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
58. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
59. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
60. Vykonaným dokazovaním listinami, a to výpismi z LV č. XXXX, č. XXX, č. XXXX a č. XXX pre kat. úz. I., informatívnou kópiou z katastrálnej mapy so zameraním na pozemok s parc. č. XXX v kat. úz. I., výpisom z PKV č. XXX pre kat. úz. I., návrhom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku zo dňa 8.6.2015, GP č. 67/2015 zo dňa 14.5.2015, ZP č. 203/2017, vyhotoveným znalcom Ing. Deziderom Csenkym, návrhom zo dňa 20.1.2015 na prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní po poručiteľke U. C., rodenej V., osvedčením vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spísaného do notárskej zápisnice dňa 18.2.2015, späťvzatím súhlasu s vydržaním zo dňa 23.2.2015, neprevzatou zásielkou, podacími lístkami a doručenkami, žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 6.3.2008, vedenou Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 14C/12/2018, ďalej písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že subjekty sporu sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. I., obec I. a okres T. ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape s parcelným číslom XXX, záhrada o výmere 714 m2. Žalobkyňa je v KN od roku 2003 evidovaná ako spoluvlastníčka predmetného pozemku v podiele 47/50-in titulom darovania na základe darovacej zmluvy s vecným bremenom, a zároveň je od roku 2015 vedená aj ako spoluvlastníčka v podiele 52/1008-ín titulom vydržania na základe osvedčenia o vydržaní spísaného do notárskej zápisnice sp. zn. N 65/2015, Nz 5205/2015, NCRIs 5363/2015, ktoré osvedčenie bolo záznamovou listinou pre zápis spoluvlastníckeho práva žalobkyne vydržaním pod Z 466/15. Ako druhý spoluvlastník predmetného pozemku je v KN evidovaný žalovaný, pričom veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu je 84/10000-in, v zodpovedajúcej výmere 6 m2. Žalovaný nadobudol predmetný spoluvlastnícky podiel až v priebehu tohto súdneho sporu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.6.2017 od pôvodnej žalovanej, svojej sestry, E. N., rod. R., ktorá tento spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.4.2014.
61. Žalovaná strana v priebehu sporu viackrát namietala existenciu spoluvlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému pozemku predovšetkým v podiele 52/1008-ín, ktorý mala nadobudnúť vydržaním, keďže žalovaná strana mala za to, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie spoluvlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu vydržaním, že žalobkyňa nebola dobromyseľná, že súhlas pôvodnej žalovanej s vydržaním žalobkyňou, ktorý bol podkladom pre vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, ktoré bolo spísané na notárskom úrade, udelila pôvodná žalovaná v omyle, a preto tento súhlas nebol dobromyseľný, slobodný a vážny, z ktorého dôvodu bol tento právny úkon pôvodnej žalovanej neplatný, z ktorého dôvodu následne pôvodná žalovaná aj vzala svoj súhlas s vydržaním späť. Žalovaná strana namietla aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo veľkosti 47/50- ín získaný darom, ktorý mala získať, podľa vyjadrení žalovanej strany, podvodom. Žalovaná strana v priebehu sporu viackrát tvrdila, že podiel vo veľkosti 52/1008-ín k predmetnému pozemku vlastnila ku dňu svojej smrti U. C., rod. V., z ktorého dôvodu účastníkmi tohto sporu mali byť nielen subjekty sporu, teda dvaja spoluvlastníci, ale aj dediča U.C. C., rod. V., ktorá bola v priebehu tohto sporu vyhlásená za
mŕtvu v inom konaní, a to rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 13P/41/2015 zo dňa 13.5.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.2020, podľa ktorého rozsudku za deň jej smrti sa považuje deň 11.12.2003.
62. Konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6D/46/2015 o prejednanie novoobjaveného majetku po U.C. C., rod. V. bolo právoplatne skončené uznesením o zastavení konania z dôvodu, že návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, súčasťou ktorého mal byť aj spoluvlastnícky podiel poručiteľky k predmetnému pozemku vo veľkosti 52/1008-ín. Súd ustálil, že návrh bol podaný predčasne, v čase, kedy ešte nebolo isté, či poručiteľka zomrela, a ak zomrela, kedy zomrela. Predčasnosť tohto návrhu skonštatoval aj odvolací súd dôvodiac, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky dedičského konania, keďže konaniu o prejednanie novoobjaveného majetku musí zákonite predchádzať aj za tzv. základné dedičské konanie. Právoplatne zastavené bolo aj konanie o určenie vlastníckeho práva vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 14C/12/2018 na základe späťvzatia žaloby. Tieto dve konania sú zároveň uvedené v informatívnych poznámkach o prebiehajúcich konaniach, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. I. v časti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo veľkosti 52/1008-ín, a to napriek tomu, že obe konania už boli právoplatne zastavené.
63. Neexistenciu spoluvlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania vo veľkosti 52/1008-ín sa snažil žalovaný preukázať skutočnosťou, že v čase, kedy bolo zapisované spoluvlastnícke právo žalobkyne k predmetnému spoluvlastníckemu podielu na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, bola zároveň na liste vlastníctva vyznačená informatívna poznámka o prebiehajúcom v konaní o prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke U. C., rod. Klčovej. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, ktorá skutočnosť bola na predmetnom liste vlastníctva vyznačená skôr, konkrétne, či pri predmetnom spoluvlastníckom podiele bola najprv vyznačená plomba na základe zápisovej listiny Z XXX/XXXX, ktorou bolo osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, alebo či skôr bola vyznačená informatívna poznámka o prebiehajúcom konaní na Okresnom súde Piešťany o novoobjavenom majetku sp. zn. 6D/46/2015, ktorá poznámka bola do KN zapísaná až dňa 25.2.2015.
64. Súd zdôrazňuje, že predmetom tohto sporu nie je určenie veľkosti spoluvlastníckych podielov žalovaného, prípadne žalobkyne, ale zrušenie a vyporiadanie existujúceho spoluvlastníctva podľa stavu v KN. K tomuto konajúci súd poznamenáva, že samotný žalovaný, v procesnej pozícii žalobcu, vzal späť žalobu o určenie vlastníckeho práva U. C. vo veľkosti 58/1008-ín, v dôsledku čoho bolo konanie vedené Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 14C/12/2018 o určenie vlastníckeho práva právoplatne zastavené, do skončenia ktorého bolo prerušené konanie o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (sp. zn. 15C/206/2015), pretože pokiaľ by bolo preukázané, že vlastníkmi predmetného pozemku v podiele 52/1008-ín sú aj iné subjekty, táto skutočnosť by mala výrazný vplyv na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie subjektov sporu, ako aj veľkosti spoluvlastníckych podielov.
65. Nakoľko však v súčasnosti neprebieha žiadne konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a podľa súčasného stavu v KN sú spoluvlastníkmi predmetného pozemku iba žalobkyňa a žalovaný, pričom obaja žijú, a aj samotný odvolací súd v potvrdzujúcom uznesení, ktorým potvrdil uznesenie o prerušení konania do skončenia sporového konania o určenie spoluvlastníckeho práva U. C., rod. V., zdôraznil, že o otázke spoluvlastníctva osoby, ktorá nie je subjektom sporu o určenie a vyporiadanie predmetného spoluvlastníctva, nemôže konajúci súd meritórne rozhodnúť, a vyriešenie predmetnej otázky ako prejudiciálnej by nemalo žiadne právne účinky, keďže rozhodnutie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vydané len vo vzťahu k niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli stranami sporu (viac v odseku 9. odôvodnenia tohto rozsudku), súd mal za to, že subjektami sporu sú veštci spoluvlastníci predmetného pozemku, ktorí tvoria nútené procesné spoločenstvo, a nie je teda daný dôvod pre zamietnutie žaloby podľa § 78 ods. 2 CSP.
66. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že podkladom pre vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní formou notárskej zápisnice nebol iba výslovný súhlas pôvodnej žalovanej s vydržaním, ale aj prehlásenie svedka C. L. a vyjadrenie obce Ostrov. Žalovaný nepreukázal, že by informatívna poznámka o prebiehajúcom konaní o určenie vlastníckeho práva U. C. bola súčasťou predmetného listu vlastníctva v čase doručenia osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, k čomu konajúci súd poznamenáva, že k vydržaniu malo dôjsť dňom 1.7.2013 ipso facto, okamihom, kedy mali byť splnené všetky zákonné podmienky
vydržania, a nie až doručením osvedčenia vyhlásenia o vydržaní príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru.
67. K argumentácii žalovaného, že spoluvlastnícky podiel po U. C. k predmetnému pozemku vo veľkosti 52/1008-ín bude súčasťou dedičského konania po nej, prípadne po jeho matke, konajúci súd poznamenáva, že dedičské konanie je mimosporovým konaním, že dedičskom konaní nie je možné prejednať majetok, ktorý je medzi dedičmi sporný o to viac, ak nehnuteľnosť nie je podľa súčasného stavu KN zapísaná na meno poručiteľa, a ani súd nerozhodol, že by spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti patrí do dedičstva po poručiteľovi. Vtedy súd v konaní o dedičstve, prípadne notár poverený úkonmi súdneho komisára, sa obmedzí na skonštatovanie spornosti predmetného majetku, a takýto majetok neprejedná (§ 198 Civilného mimosporového poriadku). Inak povedané, pokiaľ existencia vlastníckeho práva poručiteľa (v danom prípade U. C.) k nehnuteľnosti ku dňu jeho smrti nevyplýva ani z príslušnej evidencie nehnuteľností ani z výrokovej časti právoplatného súdneho rozhodnutia, takáto nehnuteľnosť, príp. spoluvlastnícky podiel k nej, nemôže byť predmetom dedenia po tomto poručiteľovi. Obrana žalovaného v tomto smere preto neobstojí.
68. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním iných listín, ktoré považuje súd za účelné na preukázanie vlastníctva U. C., ktorý dôkaz navrhol žalovaný na v podaní doručenom súdu dňa 10.11.2017, pretože súd nemôže v civilnom sporovom konaní nahrádzať pasivitu subjektov sporu, a už vôbec nemôže z vlastnej iniciatívy zadovažovať listiny, ktoré strana sporu výslovne nekonkretizovala, ktoré by mali svedčiť v jej prospech. Súd iba pripomína, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný stranami sporu v navrhovanom spôsobe vyporiadania, keďže spôsob vyporiadania vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 ods. 2 CSP), konkrétne z ust. § 142 OZ, avšak môže vykonať iba také dôkazy, ktoré strany výslovne navrhnú a konkretizujú, pričom označenie „iné“ je veľmi všeobecným a nedostatočným označením dôkazu. Rovnako nevykonal súd dôkaz vyžiadaním titulu nadobudnutia spoluvlastníckeho práva U. C. k predmetnému pozemku zo štátneho archívu, pretože titul nadobudnutia spoluvlastníckeho práva U. C. k predmetnému pozemku nebol pre rozhodnutie vo veci potrebný. Ďalej súd nevykonal dôkaz „za účelom zistenia majetku“ U. C. vo vzťahu k pozemku s parc. č. XXX pre kat. úz. I. od Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru, keďže výpis z listu vlastníctva, hoci len informatívny, si zadovážil súd z internetovej stránky katastrálneho portálu, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§217 ods. 1CSP), a teda aj stav v KN v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nevykonával rozsiahle dokazovanie za účelom preukázania tvrdení žalovaného o väčšom počte spoluvlastníkov a o inej veľkosti spoluvlastníckych podielov, keďže takéto tvrdenia spoluvlastníka, ktorý nemá záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa stavu v KN, nemôžu byť dôvodom nerešpektovania zásady hospodárnosti konania, keďže úlohou súdu, okrem iného, je vykonávať dokazovanie iba v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej, nie však rozsiahle dokazovanie o tvrdeniach strán sporu, rozhodovanie o ktorých by už malo byť predmetom iného súdneho sporu na základe samostatnej žaloby.
69. Nakoľko žalovaný nepreukázal súdu, že by spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti boli aj iné osoby než on a žalobkyňa, rovnako nepreukázal súdu, že by veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti bola iná než podľa stavu v KN, a keďže strany sporu preukázateľne nedospeli k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a žalobkyňa ako jeden zo spoluvlastníkov podala na súd žalobu proti druhému spoluvlastníkovi o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súdu neostávalo nič iné, iba postupovať podľa § 142 OZ, a predmetné podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať.
70. Vychádzajúc z § 142 ods. 1 OZ, pokiaľ nie je možné vyporiadanie reálnym rozdelením veci, v prípade ak ide o ďalšie dva spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva (prikázanie veci za náhradu a predaj veci s rozdelením výťažku, ktorý v poradí ako tretí spôsob vyporiadania prichádza do úvahy iba vtedy, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, čo nie je daný prípad), súd môže podielové spoluvlastníctvo aj nezrušiť a nevyporiadať, ak pre to zistí dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 CSP). Rozhodovacia prax súdov, v konaniach podľa § 142 OZ vychádzajúca z právnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, vykladá i aplikuje ust. § 142 ods. 2 OZ skôr reštriktívne, s dôrazom na potrebu starostlivého skúmania dôvodov pre takýto výnimočný postup v každom individuálnom prípade.
71. Žalujúca strana predložila súdu geometrický plán zameraný na reálne rozdelenie predmetného pozemku na dve časti, ktorý bol vyhotovený v čase, kedy novovzniknuté pozemky mali byť pričlenené k iným pozemkom, a to k pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a k pozemku vo výlučnom vlastníctve pôvodnej žalovanej. Nakoľko však pôvodná žalovaná v priebehu sporu previedla svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku na žalovaného, svojho brata, a tento už nevlastní žiadny iný pozemok v predmetnom katastrálnom území, vzhľadom na tvar a malú výmeru pozemku zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu žalovaného, v danom prípade 6 m2, kedy by novovzniknutý pozemok, podľa predloženého geometrického plánu, predstavoval veľmi úzky pás bez prístupovej cesty, súdu neostávalo nič iné, iba dospieť k záveru, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je dobre možná o to viac, že žalovaný ani v súčasnosti nemá zriadený prístup k predmetnej nehnuteľnosti, a preto nie je ani daný žiadny zákonný dôvod pre zriadenie vecného bremena zodpovedajúceho právu prechodu žalovaného cez scudzí pozemok k novovzniknutému pozemku, pretože ust. § 142 ods. 3 OZ treba vykladať tak, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu má slúžiť na prístup k takej nehnuteľnosti, ku ktorej až do zrušenia spoluvlastníctva prístup zabezpečovalo existujúce právo spoluvlastníctva. Len takýto výklad totiž (zachová aj) ustupujúcemu spoluvlastníkovi (doterajší rozsah práv) a umožní reálny výkon práv k predmetu jeho výlučného vlastníctva (viac v odseku 41. tohto odôvodnenia).
72. Keďže súd zistil, že reálna deľba predmetných nehnuteľností podľa súčasného stavu nie je dobre možná, pristúpil k druhému zákonnému spôsobu vyporiadania, pričom prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov, že žalobkyňa je väčšinová spoluvlastníčka, že s predmetným pozemkom hraničí pozemok v jej výlučnom vlastníctve, na rozdiel od žalovaného, ktorý je menšinovým spoluvlastníkom, ktorý nevlastní žiadny iný pozemok hraničiaci s týmto pozemkom, že žalovaný svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku nadobudol s vedomím, že k nemu nemá zriadenú prístupovú cestu z verejnej komunikácie. V posledných dvoch podaniach prejavil žalovaný navyše vôľu prikázať novovytvorený pozemok zodpovedajúci veľkosti jeho spoluvlastníckemu podielu E. N., jeho sestre, ktorá bola pôvodnou žalovanou, k čomu súd dodáva, že tento postup je vylúčený, keďže E. N. nie je subjektom tohto súdneho sporu. Týmito podaniami však žalovaný v konečnom dôsledku dal najavo, že pozemok, ktorý by vznikol reálnou deľbou, si nechce ponechať pre seba, ale že ho chce ďalej scudziť.
73. Žalovaný v priebehu sporu viackrát prejavil výslovný nezáujem na zrušení predmetného spoluvlastníctva. V tejto súvislosti poukazuje súd na všeobecnú zásadu, podľa ktorej nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, a iba nezáujem niektorého zo spoluvlastníkov na zrušení spoluvlastníctva nemôže byť sám osebe dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ pre zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nepreukázané tvrdenia o iných spoluvlastníkoch a o iných veľkostiach spoluvlastníckych podielov, ktoré ani nie sú predmetom iného prebiehajúceho súdneho konania, taktiež nemôžu byť dôvodom pre zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Dôvodom pre zamietnutie žaloby nemôže byť ani argumentácia spoluvlastníka, že ceny nehnuteľností stúpajú, že v budúcnosti by mohol získať za svoj spoluvlastnícky vyššiu peňažnú sumu.
74. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol o zrušení predmetného spoluvlastníctva (I. výrok), ktoré vyporiadal prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne (II. výrok) s povinnosťou žalobkyne zaplatiť žalovanému primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel (III. výrok). Pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal súd zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, ktorý bol vyhotovený v roku 2017. Žalovaný poprel síce výšku navrhovanej náhrady, ktorú považoval za veľmi nízku, avšak neuviedol k nej vlastné skutkové tvrdenia, hlavne, aká náhrada je, podľa neho, primeraná, a keďže neuviedol vlastné skutkové tvrdenia o sume primeranej náhrady, bolo jeho popretie výšky náhradovej pohľadávky, uvedenej v zmenenej žalobe, neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). K sume náhradovej pohľadávky súd poznamenáva, že v časti sumy náhradovej pohľadávky nemôže súd priznať stranám sporu viac, než sa domáhajú, a keďže zo súdneho spisu nevyplývala iná, aktuálnejšia hodnota predmetného pozemku, a žalovaný inú hodnotu výslovne neuviedol, súd vychádzal zo sumy uvedenej v žalobe v znení naposledy pripustenej zmeny. Súd iba pripomína, že veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného zodpovedá výmera 6 m2, k pozemku nemá ani teraz zriadený prístup z verejnej komunikácie, čo výrazne znižuje hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu, nakoľko o nadobudnutie takéhoto spoluvlastníckeho podielu by nebol zrejme veľký záujem.
75. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, či žalobkyňa nadobudla alebo nenadobudla oba spoluvlastnícke podiely k predmetnému pozemku podvodom a pod.
76. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
77. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
78. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
79. Nakoľko zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme oboch strán sporu, súd mal za to, že vo veci boli rovnako úspešné obe strany sporu, a preto podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (IV. výrok).
80. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifické v tom, že ide tzv. iudicium duplex, tzn. že žalobu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom súd nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania. Pri stanovení úspechu v takomto spore podľa ust. § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, či podával iné žaloby proti ostatným spoluvlastníkom, či bol alebo nebol ochotný pristúpiť na uzavretie dohody pred začatím súdneho sporu. Nedá sa preto skonštatovať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd postupuje v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva postupom upraveným v § 142 OZ, a to v zákonom stanovenom poradí, a preto je na mieste, aby si každá strana znášala svoje náklady konania sama, čo za takejto situácie vedie k aplikácii ust. § 255 ods. 2 CSP. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by totiž bolo možné priznať žalobkyni nárok náhradu trov konania iba za situácie, kedy by bolo preukázané, že pred podaním žaloby na súd oslovila žalovaného s konkrétnou ponukou na zrušenie a vyporiadanie, tento by túto ponuku odmietol, a súd by následne aj rozhodol o vyporiadaní v intenciách takto ponúkanej dohody. Stranu sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva však nemožno sankcionovať iba preto, že táto pred začatím sporu nebola ochotná uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa predstáv navrhovateľa dohody, čo potom viedlo navrhovateľa dohody k podaniu žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pre úvahu súdu o náhrade trov konania má totiž rozhodujúci význam okolnosť, že v týchto sporoch nie je súd viazaný návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. To sa však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie ust. § 255 CSP, ale v spôsobe, akým sa stanoví úspech vo veci. Keďže súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom odlišným od navrhovanej dohody o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pred začatím sporu, možno skonštatovať, že úspech strán vo veci samej bol rovnaký. Pre úspech sporu nebolo preto rozhodujúce, že súd rozhodol spôsobom vyporiadania navrhnutým v poslednej zmene žaloby. Na účely posúdenia úspechu v spore nebolo rozhodné ani to, že v dôsledku správania žalovanej, ktorá previedla svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného v priebehu sporu, bol neúčelný spôsob vyporiadania reálnou deľbou, ktorý spôsob by plne korešpondoval so spôsobom vyporiadania navrhnutým v návrhu dohody pred začatím sporu, pretože stranu sporu nemožno postihovať ani za to, že počas sporu previedla svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej veci blízkej osobe.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.