Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Nc/4/2020

Identifikačné číslo spisu: 6411211313 Dátum vydania rozhodnutia: 28.08.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Machyniak Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6411211313.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v I. Š., W.. D. XX, 2/ U.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v I. Š., W.. D. XX, 3/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v I. Š., W.. D. XX, všetci zastúpení JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, so sídlom v Žiari nad Hronom, Sládkovičova 16/61, proti žalovanému Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v I., D. XX, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 41, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. , o návrhu žalobcov 1/, 2/ a 3/ na vylúčenie predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Petra Brňáka z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Peter Brňák nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. .

Odôvodnenie

1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bola dňa 6. augusta 2020 doručená námietka zaujatosti žalobcov 1/, 2/, 3/ (ďalej len „žalobcovia“) zo dňa 4. augusta 2020, týkajúca sa dovolacieho konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ), voči predsedovi senátu 7C JUDr. Petrovi Brňákovi. 2. Žalobcovia uplatňujú námietku zaujatosti z dôvodu nerovnakého prístupu k stranám sporu sudcom JUDr. Petrom Brňákom, na pokyn ktorého súd uložil povinnosť dovyrúbiť súdny poplatok za dovolanie len žalobcom a táto povinnosť nebola uložená aj žalovanému, hoci tiež podal dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu. 3. Predseda senátu JUDr. Peter Brňák vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol, že sa necíti byť zaujatý v súvislosti s rozhodovaním o dovolaní žalobcov a žalovaného v tejto veci. Účastníkov konania nepozná, a teda nemá žiadny vzťah ani k účastníkom konania a ani k tejto veci. K dôvodom uplatnenej námietky zaujatosti v krátkosti poznamenal, že o nerovnaký prístup nejde, keďže žalovaný súdny poplatok za dovolanie zaplatil v správnej výške 1104 eur (66 eur x 2 + 3 % z 5400 eur x 3 x 2 = 1104 eur). 4. Senát 6C najvyššieho súdu, ktorý je zákonným senátom na rozhodovanie o vylúčení predsedu senátu a sudcov trojčlenného senátu 7C (viď čl. IV ods. 1 Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na rok 2020 a ) vec prejednal a dospel k záveru, že podmienky vylúčenia namietaného predsedu senátu z prejednávania a rozhodovania sporu neboli naplnené. 5. Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde prvej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (, a ). 6. Podľa veta prvá Ústavného z 1. septembra 1992 v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. 7. Podľa ak je namietaný sudca senátu najvyššieho súdu, rozhodne o námietke zaujatosti iný senát najvyššieho súdu. 8. Súčasťou práva na spravodlivý proces ( Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavnoprávna úprava práva na spravodlivý proces zakotvená v zároveň na druhej strane zaručuje aj právo na to, aby právna vec strany sporu nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov ( .) Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu ako tzv. zákonný sudca, ktorý by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. 9. Európsky súd pre ľudské práva pri posudzovaní nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru (napr. rozhodnutie vo veci Piersack c. Belgicko). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Vychádza z prezumpcie nestrannosti, pokiaľ nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôkaz o skutočnej zaujatosti (napr. rozhodnutie vo veci Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych príznakov. Uplatňuje sa tzv. teória zdania nezaujatosti podľa ktorej platí, že „spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná“. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (napr. rozhodnutie vo veci Delcourt proti Belgicku). Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní námietky zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava strany je objektívne oprávnená a relevantná. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych, dostatočne závažných skutočnostiach. 10. Najvyšší súd posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z hľadiska existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu v zmysle Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu súdu k stranám alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu so zreteľom na jeho pomer k sporu, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu a rozhodnutia o spore, alebo k stranám sporu, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom pomere (tak pozitívnom alebo negatívnom) k nim, alebo k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. 11. Z vyjadrenia namietaného predsedu senátu JUDr. Petra Brňáka vyplýva, že sa subjektívne necíti byť vo veci zaujatý. Pokiaľ žalobcovia odôvodňujú pochybnosť o jeho nestrannosti nerovnakým prístupom k stranám sporu v súvislosti s vyrubením súdneho poplatku za dovolanie treba uviesť, že z obsahu spisu je

zrejmé (na čo upozornil aj namietaný predseda senátu), že žalovaný súdny poplatok za dovolanie zaplatil v správnej výške a preto mu povinnosť doplatiť súdny poplatok na rozdiel od žalujúcej strany uložená nebola. Namietaný predseda senátu sa teda žiadneho nerovnakého prístupu k stranám sporu nedopustil. Ak by sa aj žalobcami tvrdená skutočnosť zakladala na pravde, išlo by o okolnosť, ktorá svojou povahou spadá pod procesný postup sudcu v konaní. Dôvodom na vylúčenie sudcu v zmysle nie sú ale okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 12. Senát 6 C najvyššieho súdu nezistil reálnu existenciu takých okolností objektívnej povahy, ktoré by v zmysle odôvodňovali vylúčenie predsedu senátu JUDr. Petra Brňáka z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na najvyššom súde pod sp. zn. . Žalobcami podanej námietke zaujatosti preto nevyhovel. 13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.