Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/308/2019

Identifikačné číslo spisu: 3716209759 Dátum vydania rozhodnutia: 10.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:3716209759.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a sudcov JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobcu Z. S., bývajúceho v P. XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária, JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, IČO: 47 248 432, proti žalovaným 1/ J. A., bývajúcej v Z. , Q.. X. A. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom v Púchove, F. Urbánka 797/14, IČO: 47 254 181, 2/ A. M., bývajúcej v P. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 12. júna 2019 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalované 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Považská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 28. marca 2018 č. k. - 106 vo výroku I. určil, že žalobca je v podiele 6/48 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti rozhodnutia. Vo výroku II. žalobu vo zvyšku zamietol. Vo výroku III. vyslovil, že žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania. Súd vec právne posúdil podľa , , , a tak, že žalobca preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 6/48 k špecifikovaným nehnuteľnostiam, a to titulom dedenia po svojej matke. Žalovaná 1/ nepreukázala zákonné predpoklady vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pretože nepreukázala nadobúdací titul, resp. okolnosti, z ktorých vyplýva jej dobromyseľnosť o tom, že vec jej patrí a ktoré by svedčili o právnom dôvode nadobudnutia veci do oprávnenej držby. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Vo zvyšku žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, nakoľko stranami konania neboli všetci oprávnení dedičia po poručiteľkách - žalobcovej matke a starej matke, ktorí majú v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa .

Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, a to vo výrokoch II. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie.

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 12. júna 2019 sp. zn. vo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o trovách prvoinštančného konania potvrdil ( a ). Vo výroku II vyslovil, že žalovaná 1/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu a vo výroku III. žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Nakoľko stranami tohto sporového konania neboli všetci dedičia po poručiteľkách, považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za správny, a preto ho v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil, keď sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie. Odvolací súd doplnil, že slovenská judikatúra zotrváva na právnom názore, že účastníkmi (stranami) konania o určenie, že vec patrí do dedičstva, musia byť (či už v pozícii žalobcu alebo žalovaného) všetci potenciálni dedičia (z najnovších rozhodnutí viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a v ňom citované ďalšie rozhodnutia), pričom tento právny názor prešiel aj kontrolou ústavnosti (). O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa , a .

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Namietal, že súdy mu nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Právny názor, ktorý zaujali súdy nižšej inštancie, nepovažoval za správny, čím mu súdy odňali právo spravodlivo sa domáhať v dedičskom konaní majetku, na ktorý má nárok. Dovolateľ zároveň namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom odkazujúc na ustanovenie , pričom v tejto súvislosti oponoval právnemu posúdeniu veci súdmi nižšej inštancie, keď nevzhliadol „nijaký logický dôvod“, aby účastníkmi konania museli byť všetci zákonní dedičia, ktorých nemôže do konania nútiť. Žiadal, aby dovolací súd rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu považovala dovolanie žalobcu za nedôvodné a žiadala, aby ho dovolací súd zamietol.

5. Žalovaná 2/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade so zákonom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), viazaný dovolacími dôvodmi ( ) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

7. Žalobca v prvom rade vyvodzoval prípustnosť ním podaného dovolania z ustanovenia , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. K obdobnému právnemu názoru dospel najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. , , , ).

9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a/ zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a ).

10. V súvislosti s vadou podľa dovolateľ namietal, že k uvedenej vade došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle (viď R 54/2012 a R 24/2017). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ). Najvyšší súd preto uzatvára, že prípustnosť dovolania z ustanovenia nevyplýva.

11. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa prípustné, preto dovolanie v tejto časti ako neprípustné odmietol podľa .

12. Dovolateľ v podanom dovolaní ďalej uplatnil aj dovolací dôvod uvedený v , podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

13. Dovolací súd v prvom rade uvádza, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle je relevantná právna otázka, ktorá už bola dovolacím súdom riešená, pri jej riešení ale ešte nedošlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu preto, lebo jeho jednotlivé senáty naďalej zastávajú odlišné (rozdielne) právne názory, čo sa prejavuje v ich pretrvávajúcom rozdielnom rozhodovaní. 13.1. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska , musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Otázka relevantná podľa ustanovenia musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Dovolateľ by mal aj uviesť, ako je dovolacím súdom právna otázka rozhodovaná rozdielne a doložiť konkrétne označené rozhodnutia dovolacieho súdu. 13.2. Pokiaľ v dovolaní absentuje vyššie uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (, , , , , , , ). 13.3. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa ustálila na názore, podľa ktorého sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, ale významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v , resp. (m. m. , , , , , ). 14. Aby na základe dovolania podaného v zmysle mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne

odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach až .

15. Ustanovenie uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť. Uvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

16. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v (pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp.zn. , , ). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.

17. Žalobca (zastúpený v dovolacom konaní kvalifikovaným právnym zástupcom) v danom prípade túto (procesnú) povinnosť nesplnil. V dovolaní len čisto „teoreticky“ vytkol súdom nižšej inštancie nesprávnosť právneho posúdenia veci, že pre dostatok vecnej legitimácie, je potrebné, aby stranami sporu boli všetci oprávnení dedičia. V tejto súvislosti uviedol, že ich nemôže nútiť a rozhodovacia prax slovenských súdov sa v tejto veci rôzni. Ničím však nevysvetlil, ktorá právna otázka, bola dovolacím súdom dosiaľ rozhodovaná rozdielne a od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ani nekonkretizoval, ako odvolací súd mal právnu otázku správne vyriešiť. Taktiež v dovolaní nešpecifikoval rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré by danú právnu otázku riešili rozdielne.

18. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení .

19. Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateľa, týkajúca sa , je nedostatočná a nie je v podanom dovolaní vymedzená spôsobom zodpovedajúcim až 435 . Uzavrel preto, že na podklade dovolania žalobcu nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 19. 1. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v , ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením . Postup dovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane ().

20. V prejednávanej veci žalobca v dovolaní spôsobom zodpovedajúcim vyššie uvedeným kritériám dovolací dôvod nevymedzil tak, ako to predpokladá ustanovenie , preto dovolací súd v tejto časti odmietol podané dovolanie podľa , v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435 . 21. Najvyšší súd na základe vyššie uvedeného dovolanie žalobcu, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné ( ), a ktorého dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až ( ), odmietol.

22. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.