Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-20Cpr/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: LawService Recovery, k.s., IČO: 47 817 003, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, v zast.: JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, ako správca úpadcu: Potraviny Kačka, a.s., v konkurze, IČO: 36 620 319, so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, proti žalovanej 1/: E. K., Y.. S., K..: XX.XX.XXXX, O. K. XXX/XX, X., proti žalovanej 2/: U. B., K..: XX.XX.XXXX, O. Q. XXX, B. Ú. a proti žalovanej 3/: Z. Z.A., K..: XX.XX.XXXX, O. X. XX/X, B. Ú., o zaplatenie 879,63 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 293,51 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 293,51 EUR od 30.07.2016 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 293,51 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 293,51 EUR od 29.07.2016 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná 3/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 292,61 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 292,61 EUR od 29.07.2016 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca má voči žalovanej 1/,2/,3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %, pričom každá zo žalovaných 1/,2/,3/ je povinná nahradiť trovy konania žalobcovi podľa pomeru, v akom zodpovedá priznaná suma súdom žalobcovi voči konkrétnej žalovanej a voči celkovej vymáhanej sume žalobcom v tomto konaní.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava domáhal zaplatenia sumy 879,63 EUR z titulu schodku na základe uzatvorených dohôd o hmotnej zodpovednosti voči žalovaným.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalované pracovali počas inventúrneho obdobia v predajni potravín D. W., U..W.., Z. XXXX/XX, hospodárske stredisko vo B. Ú. Č..: XXXX. Pri výkone ich práce žalobca so žalovanými dojednal dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Pracovný pomer so žalovanou 1/ skončil Dohodou o skončení pracovného pomeru dňom 30.04.2016, so žalovanou 2/ skončil Dohodou o skončení pracovného pomeru dňom 27.10.2015 a so žalovanou 3/ skončil dňom 29.02.2016. Okrem vyššie uvedených žalovaných pracovali v tejto predajni ďalší piati zamestnanci, ktorí tieto podiely na spoločnej hmotnej zodpovednosti uhradili. Vo vyššie uvedenej predajni potravín žalobca vykonal inventúru za inventúrne obdobie od 15.06.2015 do 31.03.2016. Inventarizácia začala

dňa 31.03.2016 vykonaním fyzickej inventúry hotovosti, cenín, tovaru, zásob a iných hodnôt určených na obeh a obrat. Pretože išlo o inventúru vykonanú tesne pred likvidáciou danej predajne, samotnej inventúre predchádzalo fyzické odnášanie tovaru do iných okolitých predajní žalobcu. O týchto posunoch sa vystavili tzv. výdajky. Takýmto postupom sa v dôsledku postupné odťažovania sa dňa 31.03.2016 znížila celková účtovná hodnota tovaru evidovaného v tejto predajni na hodnotu 4.549,93 EUR. Pretože uvedenými presunmi a výdajmi tovaru bol bez výnimky všetok tovar z predajne odvezený, tak fyzická inventúra tovaru v tejto predajni vykonaná v rovnaký deň logicky skončila výsledkom 0,00 EUR, pretože v predajni sa už fyzicky žiaden tovar nenachádzal. Keďže sa jednalo o novootvorenú predajňu potravín, pri tejto inventarizácii sa vychádzalo k majetkového stavu tovarových zásob zistených predchádzajúcou fyzickou inventúrou v hodnote 0,00 EUR vykonanou ku dňu 15.06.2015, keďže táto predajňa bola otvorená dňa 15.06.2015. Následne proces inventarizácie pokračoval u žalobcu porovnaním inventúry zisteného fyzického stavu týchto hodnôt s ich evidovaným účtovným stavom. Tak bol na hodnotách určených na obeh a obrat zistený hrubý schodok vo výške 4.549,93 EUR, pričom tento schodok bol znížený na sumu 3.977,47 EUR. Celú sumu netto schodku určil žalobca ako zamestnávateľ k náhrade všetkým spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom. Žalobca ako zamestnávateľ tento netto schodok rozrátal medzi bývalých členov celého kolektívu zamestnancov podľa ich vzájomných pomerov ich priemerných hodinových zárobkov, pričom u vedúcej a u zástupkýň vedúcej predajne to bolo v dvojnásobnej výške. Žalobca vyčíslil u žalovanej 1/ výšku schodku na 293,51 EUR, žalovanej 2/ vo výške 293,51 EUR a žalovanej 3/ vo výške 292,61 EUR. Ku dňu podania žaloby žalovaná 1/, žalovaná 2/ a žalovaná 3/ žalobcovi neuhradila žiadnu časť dlhu.

3. Žalobca na podporu svojich tvrdení k svojej žalobe priložil pracovné zmluvy žalovaných a ich dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, písomný záznam zo dňa 31.03.2016 o presunutí všetkého tovaru z predajne výdajkami inak a o následnom fyzickom stave tovaru v tejto predajni v hodnote 0,00 Eur, jednotlivé doklady „Výdaj na presun“, vyhlásenie zodpovedných osôb pred začatím presunov tovarov, vyhlásenie o sčítaní a nahlásení všetkého tovaru inventúrnej komisii, tabuľky inventúry hotovosti a odvetných tržieb, finančnú analýzu stavu zásob na danej predajni ku dňu 31.03.2016, inventarizačný zápis z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie od 15.06.2015 do 31.03.2016, kópie mzdových listov spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, tabuľku preukazujúcu vyčíslenie podielov jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov zo dňa 12.07.2016, ako aj ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiály preukazujúce najmä komunikáciu žalobcu a žalovaných ohľadom výziev na plnenie zisteného schodku.

4. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovanú 1/, žalovanú 2/ a žalovanú 3/, aby sa v stanovenej lehote písomne vyjadrili k podanej žalobe. Súd na vysvetlenie uvádza, že v pôvodnej žalobe žalobcu bola ako žalovaná 3/ pôvodne označená žalovaná pani O. F., avšak nakoľko táto žalovaná svoj podiel na vyčíslenom schodku počas konania riadne zaplatila, žalobca voči tejto žalovanej zobral žalobu späť a Okresný súd Trnava svojím uznesením sp. zn.: zo dňa 11. septembra 2019 voči pôvodne označenej žalovanej 3/ pani O. F. zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2020. Z uvedeného dôvodu civilné sporové konanie ďalej prebiehalo len s tromi žalovanými, pričom pod žalovanou č. 3 už ďalej vystupovala žalovaná pôvodne pod poradovým číslom 4, a tou je pani Z. Z..

5. Žalovaná 2/ zaslala k žalobe žalobcu svoje vyjadrenie, v rámci ktorého uviedla, že dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti nepodpísala v tom čase oprávnená osoba a nebola podpísaná štatutárnym orgánom zamestnávateľa. Súčasne žalovaná 2/ namietala, že inventarizácia sa nevykonala v súlade s zákona o účtovníctve, pri ktorom musí byť uvedený inventúrny súpis. Ako tretí hlavný dôvod uviedla, že jej nikdy neboli zverené hodnoty a ani ich neprevzala, preto nemala povinnosť ich vyúčtovať. Zamestnávateľ musí preukázať, že došlo k prevzatiu zverených hodnôt zamestnancom. Žalovaná 1/ a žalovaná 3/ sa k žalobe žalobcu nevyjadrili.

6. Následne žalobca zaslal Okresnému súdu Trnava svoje písomné vyjadrenie (repliku), v rámci ktorej uviedol, že pán H.. B. S. bol s účinnosťou od 02.11.2016 do 13.06.2017 členom štatutárneho orgánu žalobcu a bol aj zapísaný v Obchodnom registri. Súčasne žalobca pripojil generálne plnomocenstvo, z ktorého vyplýva, že v období od 31.01.2014 do momentu, ako sa stal štatutárnym orgánom žalobcu, bol priebežne splnomocňovaný aj na pracovnoprávne úkony v mene žalobcu. Jedná sa generálne plnomocenstvo zo dňa 31.01.2014, 08.12.2014 ako aj zo dňa 29.01.2016. Z uvedeného vyplýva, že v rozhodujúcom období ku dňu 03.06.2015 bol pán H.. B. S. oprávnený podpísať v mene žalobcu

so žalovanou 2/ pracovnú zmluvu ako aj dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. K problematike inventúrneho súpisu žalobca uviedol, že ten sa vyhotovuje len o majetku, ktorý sa v takýchto priestoroch reálne nachádza. Preto o majetku, ktorý sa v daných priestoroch už reálne nenachádza, nie je možné už reálne vyhotoviť inventúrny súpis, lebo niet čo do neho spísať. Žalobca poukázal, že postačuje, aby jeden zo spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov prevzal majetkovú hodnotu určenú na obeh a obrat, a preto sa bude považovať za zverenú všetkým zamestnancom so spoločnou hmotnou zodpovednosťou.

7. Následne žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení (duplika) uviedla, že aj keby bola splnená podmienka zverenia hodnôt, zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou musí mať vytvorené také pracovné podmienky, aby mohli výlučne oni nakladať, čo splnené nebolo. Súčasne poukázala vo svojom vyjadrení na nemožnosť aplikácie na jej situáciu, pretože bola novým zamestnancom. Podľa právneho názoru žalovanej 2/ mal zamestnávateľ vykonať inventarizáciu aj vtedy, keď žalovaná 2/ uzatvárala dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti.

8. Žalovaná 1/ sa k podanej žalobe žalobcu prvý krát vyjadrila až na pojednávaní dňa 22.03.2024, v rámci ktorého poukázala na to, že hneď od 15.06.2015 od otvorenia tejto prevádzky potravín tam pracovala približne 14 pracovných dní. Po troch týždňoch žalovanej 1/ a žalovanej 2/ navrhli, aby išli pracovať do vedľajšej predajni potravín v Tomášove. Jej výplata bola za uvedené obdobie len približne 300,00 EUR netto. Bez uzatvorenia dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti by ju nezamestnali. O inventúre, ktorá sa konala dňa 31.03.2016 žalovaná 1 nevedela. Ku výške schodku uviedla, že tam pracovala krátko a zarobila tam približne 300,00 EUR v čistom a žalobca by si to mal rozmyslieť, pretože z jej strany nemohla byť výška schodku 300,00 EUR za tak krátky čas.

9. Žalovaná 3/ sa počas celého konania k žalobe žalobcu nevyjadrila, nezúčastnila sa pojednávaní konaných dňa 22.03.2024 a 23.05.2024, skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprela, nenavrhla žiadne dôkazy, ktoré by čo i len čiastočne vylučovali uplatnené právo žalobcu voči žalovanej 3/ a počas celého konania zostala procesne pasívna. 10. Žalovaná 2/ krátko pred pojednávaním zaslala Okresnému súdu podanie zo dňa 22. mája 2024, v rámci ktorého požiadala súd o odpustenie časti dlhu a mohla byť uhradiť maximálne čiastku vo výške 200,00 EUR. Poukázala na to, že má zdravotné problémy a má polovičný invalidný dôchodok.

11. Okresný súd Trnava z vlastnej činnosti zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k.: zo dňa 10.10.2019, uverejneným v Obchodnom vestníku dňa 16.10.2019 vyhlásil na majetok žalobcu konkurz. Súčasne správca úpadcu J. Y., S..W.., W. W. W. XXX, XXX XX G. svojím podaním zo dňa 11.02.2021 navrhol súdu ďalej pokračovať v civilnom sporovom konaní. O pokračovaní v civilnom sporovom konaní Okresný súd Piešťany rozhodol svojím uznesením sp. zn.: zo dňa 22. februára 2021. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2021.

12. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“): „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

13. Podľa 191 ods. 1 : „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

14. Podľa 151 ods. 2 : „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

15. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany

definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“

16. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 11.09.2011 platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia sp. zn. a ).“

17. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa z 24.02.2010 vyplýva, že: „základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je prvá veta (v súčasnosti článok 8 v spojení s ), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto ustanovenie ustanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.“

18. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 03. júla 2003 a z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces.“

19. Súd vykonal dokazovanie v rámci predmetného sporu prostredníctvom listín v súdnom spise podľa a výsluchom žalovanej 1/ na pojednávaní konanom dňa 22.03.2024, pričom si ustálil nasledovný skutkový stav: Žalovaná 1/, žalovaná 2/ a žalovaná 3/ pracovali počas inventúrneho obdobia v predajni potravín D. W., U..W.., Z. XXXX/XX, hospodárske stredisko vo B. Ú. Č..: XXXX (neskôr názov V. S.). Okrem pracovnej zmluvy žalobca dohodol so žalovanými aj dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti za prípadne zistený schodok na zverených hodnotách. Pracovný pomer so žalovanou 1/ skončil Dohodou o skončení pracovného pomeru dňom 30.04.2016,

so žalovanou 2/ skončil Dohodou o skončení pracovného pomeru dňom 27.10.2015 a so žalovanou 3/ skončil dňom 29.02.2016. Uvedené mal súd za preukázané predložením pracovných zmlúv a dohôd o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Vo vyššie uvedenej predajni potravín žalobca vykonal inventúru za inventúrne obdobie od 15.06.2015 do 31.03.2016. Inventarizácia začala dňa 31.03.2016 vykonaním fyzickej inventúry hotovosti, cenín, tovaru, zásob a iných hodnôt určených na obeh a obrat. O tejto skutočnosti v zásad medzi žalobcom a všetkými tromi žalovanými nebol ani spor. Pretože išlo o inventúru vykonanú tesne pred likvidáciou danej predajne, samotnej inventúre predchádzalo fyzické odnášanie tovaru do iných okolitých predajní žalobcu. O týchto posunoch sa vystavili tzv. výdajky. Takýmto postupom sa v dôsledku postupného odťažovania sa dňa 31.03.2016 znížila celková účtovná hodnota tovaru evidovaného v tejto predajni na hodnotu 4.549,93 EUR. Pretože uvedenými presunmi a výdajmi tovaru bol bez výnimky všetok tovar z predajne odvezený, tak fyzická inventúra tovaru v tejto predajni vykonaná v rovnaký deň skončila výsledkom 0,00 EUR, pretože v predajni sa už fyzicky žiaden tovar nenachádzal. Keďže sa jednalo o novootvorenú predajňu potravín, pri tejto inventarizácii sa vychádzalo k majetkového stavu tovarových zásob zistených predchádzajúcou fyzickou inventúrou v hodnote 0,00 EUR vykonanou ku dňu 15.06.2015, keďže táto predajňa bola otvorená dňa 15.06.2015. Následne proces inventarizácie pokračoval u žalobcu porovnaním inventúry zisteného fyzického stavu týchto hodnôt s ich evidovaným účtovným stavom. Tak bol na hodnotách určených na obeh a obrat zistený hrubý schodok vo výške 4.549,93 EUR, pričom tento schodok bol znížený na sumu 3.977,47 EUR. Zníženie schodku bolo zapríčinené v dôsledku zníženia o povolené koeficienty normovaných stráv v súlade s interným predpisom žalobcu, ktoré boli vyčíslené v nákupných cenách. Ďalej v dôsledku dosiahnutej tržby vo výške 217,63 EUR, nákupu ovocia a zeleniny vo výške 45,26 EUR ako aj z nákupu mäsa a mäsových výrobkov vo výške 309,58 EUR. Celú sumu netto schodku určil žalobca ako zamestnávateľ k náhrade všetkým spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom. Žalobca ako zamestnávateľ tento netto schodok rozrátal medzi bývalých členov celého kolektívu zamestnancov podľa ich vzájomných pomerov ich priemerných hodinových zárobkov, pričom u vedúcej a u zástupkýň vedúcej predajne to bolo v dvojnásobnej výške. Žalobca vyčíslil u žalovanej 1/ výšku schodku na 293,51 EUR, žalovanej 2/ vo výške 293,51 EUR a žalovanej 3/ vo výške 292,61 EUR. Súd považoval celkovú čistú výšku schodku ako aj následné rozpočítanie tejto sumy medzi žalovanú 1/, žalovanú 2/ a žalovanú 3/ za nesporné, pretože celkovú výšku čistého schodku ani samotný spôsob jeho rozpočítania medzi jednotlivých zamestnancov žiadna zo žalovaných výslovne nespochybnila, čím sa v zmysle táto skutočnosť považuje za nespornú. Ku dňu podania žaloby žalovaná 1/, žalovaná 2/ a žalovaná 3/ žalobcovi neuhradila žiadnu časť dlhu. Okrem vyššie uvedených žalovaných pracovali v tejto predajni ďalší piati zamestnanci, ktorí tieto podiely na spoločnej hmotnej zodpovednosti uhradili.

20. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“) platí, že: „ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).“

21. Podľa platí, že: „dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.“

22. Podľa platí, že: „zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.“ 23. Podľa platí, že: „ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.“

24. Podľa platí, že: „na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami: a) pri skončení všetkých týchto dohôd,

b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.“

25. Podľa platí, že: „ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.“

26. Podľa platí, že: „ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.“

27. Podľa platí, že: „zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.“

28. Podľa platí, že: „pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.“

29. Podľa platí, že: „podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.“

30. Podľa platí, že: „ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.“

31. Súd spor medzi žalobcom a žalovanou 1/, žalovanou 2/ a žalovanou 3/ posúdil po právnej stránke tak, že medzi žalobcom a žalovanými vznikol pracovný pomer na základe pracovných zmlúv. Súčasne mal žalobca so žalovanými podpísané dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti podľa a nasl. . Žalobca ako zamestnávateľ vykonal vo vyššie uvedenej predajni potravín inventúru za sledované obdobie, pričom bol zistený čistý schodok vo výške 3.977,47 EUR. Po rozpočítaní zisteného schodku na jednotlivých zamestnancov pracujúcich na predajni so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v zmysle zásad uvedených v a bola žalovaná 1/ povinná uhradiť výšku schodku na 293,51 EUR, žalovanej 2/ vo výške 293,51 EUR a žalovanej 3/ vo výške 292,61 EUR, pričom v zmysle sa schodok nahrádza v plnej výške.

32. Počas celého súdneho sporu sa žalovaná 1/ písomne nevyjadrila k žalobe žalobcu. Zúčastnila sa na pojednávaní konanom dňa 22.03.2024, v rámci ktorého poukázala na to, že hneď od 15.06.2015 od otvorenia tejto prevádzky potravín tam pracovala približne 14 pracovných dní. Jej výplata bola za uvedené obdobie len približne 300,00 EUR netto. Bez uzatvorenia dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti by ju nezamestnali. O inventúre, ktorá sa konala dňa 31.03.2016 žalovaná 1/ nevedela. Ku výške schodku uviedla, že tam pracovala krátko a zarobila tam približne 300,00 EUR v čistom a nemyslí si, že by ho ona v takej výške zavinila.

33. Súd k argumentom žalovanej 1/ uvádza, že skutočnosť, že na pracovnom mieste so spoločnou hmotnou zodpovednosť v rozhodnom období pracovala krátky čas, ešte automaticky neznamená, že nebude zodpovedať za vzniknutý schodok na zverených hodnotách spoločne s ostatnými spoločne hmotne zodpovednými zamestnancami. Pokiaľ v rozhodujúcom období od 15.06.2015 do 31.03.2016 vykonávala svoju prácu na tomto pracovnom mieste a mala podpísanú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, bude za prípadný schodok zodpovedať zamestnávateľovi pri najbližšej inventarizácií so spoločne hmotne zodpovednými zamestnancami, ktorí v rozhodnom období na uvedenom pracovisku rovnako tak vykonávali svoju prácu. Na prípadný vznik schodku nemá právnu relevanciu ani tá

skutočnosť, že by schodok vznikol po jej odchode na iné pracovisko - predajňu v Tomášove. Rovnako tak výška platu zamestnanca nemá vplyv na prípadnú výšku vzniknutého schodku. Priemerný zárobok zamestnanca (mzda zamestnanca) má vplyv pri spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnancov len na zásady uvedené v až ods. 4 upravujúce podiel náhrady pripadajúcej z celkového výšku schodku na konkrétneho zamestnanca. Ani samotná skutočnosť, že žalovaná 1/ nevedela o prebiehajúcej inventúre a nebola pri nej prítomná ju nezbavuje povinnosť uhradiť pripadajúcu časť výšku schodku. Uvedenú skutočnosť však žalobca zohľadnil pri rozpočítaní schodku medzi konkrétnych zamestnancov. Z uvedených dôvodov súd argumenty žalovanej nemohol vziať do úvahy a kompletne ich vyhodnotil ako právne irelevantné, pretože nevylučujú nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Súd k týmto hlavným argumentom žalovanej 1/ súčasne uvádza, že v podobných veciach súdy judikovali, že neprítomnosť zamestnanca na inventúre, nevedomosť a jej priebehu, ako aj výška schodku vzhľadom na krátke obdobie odpracovania na tomto pracovisku nie sú právne relevantné vo vzťahu ku zbaveniu sa zodpovednosti zamestnanca za schodok (ŠVEC, M., - TOMAN J. a kol.: , Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Komentár. Zväzok II., 2. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR. 2023, str. 608 a nasl., ISBN: 978-80-571-0584-8.)

34. Súd k argumentom žalovanej 2/ uvádza, že žalovaná 2/ krátko pred pojednávaním zaslala konajúcemu súdu podanie, v rámci ktorého požiadala o odpustenie časti dlhu na vzniknutom schodku. Z obsahu jej vyjadrenia je zrejmé, že čiastočne s dlhom žalobcu vo výške 200,00 EUR súhlasila, ktorý by bola ochotná aj žalobcovi zaplatiť. Aj napriek takémuto uznávaciemu prejavu vôle žalovanej 2/ smerom k žalobcovi súd pristúpil k vyhodnoteniu jednotlivých prostriedkov procesnej obrany žalovanej, ktoré boli vznesené jej advokátom v rámci tohto súdneho konania. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení tvrdila, že dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti je neplatným právnym úkonom, pretože nebola podpísaná oprávnenou osobou. Táto skutočnosť bola doložením generálneho plnomocenstva do súdneho spisu zo strany žalobcu vyvrátená, pretože v zmysle predloženého generálneho plnomocenstva zo dňa 08.12.2014 bol pán H.. B. S. oprávnený na zastupovanie zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch vrátane vykonávania všetkých pracovnoprávnych úkonov v zmysle , a to aj na podpisovanie pracovných zmlúv a pod. Uvedené plnomocenstvo bolo udelené do 31.01.2016. Z uvedeného celkom jednoznačne vyplýva, že pán H.. B. S. bol oprávnený dňa 03.06.2015 so žalovanou 2/ podpísať samotnú pracovnú zmluvu ako aj dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Ďalej žalovaná poukázala na to, že nebol pri inventarizácií vykonaný inventúrny súpis. Súd k tomuto argumentu uvádza, že inventúrny súpis je zoznamom iba takého majetku, ktorý sa v prevádzkových priestoroch, kde sa robí samotná inventúra, aj fyzicky nachádza. Skutočnosť, že pri vykonaní inventúry bol fyzicky stav tovarov na mieste v predajni 0,00 EUR, nemala negatívny vplyv na priebeh inventúry. Je tomu tak preto, pretože keďže sa fyzicky tovar z predajni odnášal do iných predajní, aj účtovne sa mal evidovaný majetok v podobe tovarov mal znižovať, čomu však nedošlo, keďže podľa účtovnej evidencie bola vykázaná hodnota 4.549,93 EUR. Keďže sa na predajni ale po odnesení všetkých tovarov nenachádzal žiadny tovar, aj podľa účtovnej evidencie sa mal na predajni nachádzať tovar v hodnote 0,00 EUR. Keďže však podľa účtovnej evidencie sa mal na predajni v čase jej úplného vypratania mal nachádzať tovar v hodnote 4.549,93 EUR, pričom tam fyzicky žiadny tovar už nebol, uvedená hodnota predstavuje brutto vzniknutý schodok na zverených hodnotách vo výške 3.977,44 EUR, ktorý bol rozdelený podľa vyššie uvedených zásad v až ods. 4 medzi všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. Napokon žalovaná 2/ poprela, že by jej niekedy boli uvedené tovary zverené a že ona sama ich neprevzala. Súd uvádza, že v tomto prípade postačuje, aby ich prevzal hociktorý zo spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, ktorí mali v tom čase podpísané dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti.

35. Z Komentára k a Zákonu o kolektívnom vyjednávaní vyplýva, že: „ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou (t.j. aj on sám sa stála na základe dohody spoločne hmotne zodpovedným), zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.“ (ŠVEC, M., - TOMAN J. a kol.: , Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Komentár. Zväzok II., 2. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR. 2023, str. 608, ISBN: 978-80-571-0584-8.) Nakoľko žalovaná 2/ po nástupe na pracovisku nepožiadala o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený počas najbližšej inventarizácie v zmysle . Súd v tomto prípade mal za preukázané, že žalovaná 2/ nepožiadala o vykonanie inventarizácie na tomto pracovisku. Súčasne žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 14.12.2018 poukázala na to, že nemala vytvorené také pracovné podmienky,

aby mohla ona sama výlučne nakladať so zverenými hodnotami. Súd k tomuto argumentu žalovanej uvádza, že ho považuje za absolútne neurčitý a nepreukázaný, pretože žalovaná 2/ bližšie ďalej súdu neuviedla, v čom mali spočívať nedostatočné pracovné podmienky a by mohla tovar účinne kontrolovať. Žiadne takéto skutočnosti žalovaná 2/ bližšie neoznačila, nenavrhla na podporu svojich argumentov vykonanie žiadnych dôkazov a preto súd tento argument žalovanej 2/ vyhodnotil ako za neunesenie bremena tvrdenia skutočnosti, ktorá by mohla potencionálne vylučovať nárok žalobcu voči žalovanej 2/. Žalovaná 2/ je povinná uviesť a preukázať súdu také skutočnosti, ktoré by ju zbavili viny. Keďže však žiadne konkrétne skutočnosti súdu neuviedla, súd považoval jej argumenty za nepreukázané. Posledným argumentom žalovanej 2/ v rámci civilného sporového konania bolo, že ustanovenie sa v prípade žalovanej 2/ neuplatní, pretože žalovaná 2/ bola novým zamestnancom a nie zamestnancom, ktorý už bol v pracovnom pomere so žalobcom. K tomuto argumentu žalovanej 2/ súd uvádza, že pracovný pomer a jej dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti žalovanej 2/ bola podpísaná už 03.06.2015, t.j. ešte pred začiatkom rozhodné inventúrneho obdobia od 15.06.2015 do 31.03.2016. Počas tohto obdobia žalovaná 2/ pracovala v danej predajni potravín. K jej zaradeniu do kolektívnu zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou na tejto predajni došlo pred začiatkom rozhodného inventúrneho obdobia, avšak predmetom tohto súdneho konania je vzniknutý schodok až za obdobie od 15.06.2015 do 31.03.2016, kedy žalovaná 2/ bola zaradená na tomto pracovisku a vykonávala tam prácu. Z uvedeného dôvodu súd argumenty žalovanej 2/ počas celého priebehu súdneho konania súhrnne vyhodnotil ako právne bezpredmetné. Súčasne z uvedeného citované ustanovenia Komentára jednoznačne vyplýva, že predmetné ustanovenie sa aplikuje aj na prípad žalovanej 2/.

36. Žalovaná 3/ počas celého civilného sporového konania zostala procesne pasívna. Nevyjadrovala sa k žalobe žalobcu ani k vyjadreniam žalovanej 2/, nenavrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v zásade vôbec nespochybnila nárok žalobcu uplatnený voči jej osobe v tomto civilnom sporovom konaní. Z uvedeného dôvodu súd považoval všetky skutkové ako aj právne argumenty žalobcu voči žalovanej 3/ v zmysle za nesporné, a to čo do dôvodu ako výšky uplatneného peňažného nároku. Žalovaná 3/ v dôsledku svojej procesnej pasivity neuniesla bremeno tvrdenia ohľadom skutočností, ktoré by vylučovali nárok žalobcu voči žalovanej 3/ uplatnený v tomto civilnom sporovom konaní.

37. Podľa platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“

38. Podľa platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

39. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

40. Súd súčasne preskúmal zákonnosť uplatnených úrokov z omeškania a dospel k právnemu záveru, že žalobca si zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške. Nakoľko sa žalované dostali s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca si v súlade s uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená v súlade s Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania žalovaných s platením svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %, ktorá sa v zmysle Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00 % = 5,00 % úrok z omeškania).

41. Podľa platí, že: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

42. Súd v tomto prípade určil žalovanej 1/, žalovanej 2/ a žalovanej 3/ lehotu na plnenie 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s . Súd využil svoje zákonné právo uvedené v a určil žalovanej 1/, žalovanej 2/ a žalovanej 3/ lehotu na plnenie 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko mal zo spisového materiálu za preukázané, že žalovaná 1/ bola krátko pred predposledným pojednávaním vo vysokom štádiu tehotenstva a nemala dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohla jednorázovo zaplatiť žalobcovi uvedený dlh. Žalovaná 2/ krátko pred posledným pojednávaním uviedla, že je na čiastočnom invalidnom dôchodku a má zhoršený zdravotný stav. V prípade žalovanej 3/ právny zástupca súhlasil s rovnakou lehotou na plnenie, ako v prípade žalovanej 1/ a žalovanej 2/. Z uvedeného dôvodu súd určil žalovanej 1/, žalovanej 2/ a žalovanej 3/ lehotu na plnenie 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, aby v prípade záujmu žalovaných so žalobcom mali dostatočne dlhý časový priestor na uzatvorenie potencionálnej dohody o plnení svojho dlhu v splátkach, prípadne viedli ďalšie rokovania priamo so žalobcom.

43. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a súčasne po podrobnej právnej analýze tohto sporu konajúci súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I., II. a III tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

44. Podľa : „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

45. Podľa a : „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

46. Podľa platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

47. Podľa platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

48. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému 1/ žalovanému 2/ a žalovanému 3/, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I., II. a III. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaných bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovaným na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku IV. tohto rozsudku. Každá zo žalovaných 1/,2/,3/ je povinná nahradiť trovy konania žalobcovi len podľa pomeru, v akom zodpovedá priznaná suma súdom žalobcovi voči konkrétnej žalovanej a voči celkovej vymáhanej sume žalobcom v tomto konaní.

49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa a nasl. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.