Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

11CoP/16/2020-1070 zo dňa 30.06.2020, nie je vykonateľný. Najvyšší súd SR uznesením 9 Cdo 294/2020 zo dňa 31.3.2021, právoplatné dňa 28.5.2021, rozsudok Krajského súdu v Žiline

a zároveň aj dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 9Cdo/294/2020 z 31.03.2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11CoP/1/202 zorozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2021 sp.zn. 9Cdo/294/2020, Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 11CoP/15/2021 zo dňa 15.06.2021 zrušil

pochádzajú z r. 2020, tzn. z čias pred vydaním rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/294/2020 zo dňa 31.03.2021, v ktorom dovolací súd konštatoval potrebu identifikácie

zo dňa 30.06.2020 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 9Cdo 294/2020. Z obsahu rozhodnutí vyplýva, že nárok na zaplatenie zameškaného výživného

svojich skutkových a právnych záverov (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/294/2020). 16. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností alebo

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/238/2008 z 30.11.2009; 9Cdo/294/2020 z 31.3.2021). Vo vzťahu k právnym otázkam sporu sa súd uspokojil s povrchnými

svojich skutkových a právnych záverov (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/294/2020, 5Cdo/141/2021). Uvádzal, že v zmysle odôvodnenia súd oprel svoje rozhodnutie

potrebné dodať, že súdy postupovali aj v súlade so záverom najvyššieho súdu (9Cdo/294/2020), podľa ktorého: „za účelom zabezpečenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa

svojich skutkových a právnych záverov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/294/2020). 28. V danej veci súd prvej inštancie vo svojom rozsudku pri rozhodovaní