Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoP-24-2022.pdf
PDF · 100.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/24/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa/manžela/otca: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom, so sídlom E. XX, J., proti manželke/matke: Mgr. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou, so sídlom G. XXX/XX, J., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: D. H., nar. XX.XX.XXXX po rozvode manželstva, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, so sídlom Námestie A. Bernoláka 381/4, Námestovo, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č. k. 1P/24/2018-1248 zo dňa 3. marca 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil mal. D., nar. XX.XX.XXXX, jeho matke Mgr. F. H., nar. XX.XX.XXXX a jeho otcovi K. H., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu spočívajúcemu v realizácii vzájomného styku mal. D. s matkou v nasledujúcom rozsahu: Počas prvých šiestich týždňov od právoplatnosti rozhodnutia si bude matka Mgr. F. H. vymieňať s mal. D. ručne písané listy, vo frekvencii a spôsobom určeným súdom v bode 1. výroku napadnutého uznesenia. Po uplynutí prvých šiestich týždňov má dôjsť k obnoveniu telefonického kontaktu mal. D. s matkou dvakrát do týždňa, a to v stredu a nedeľu od 20:00 hod do 20:30 hod (bod 2. výroku). Po 2 mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia sa mal. D. stretne s matkou na verejnom mieste v prítomnosti tretej osoby - zástupcu ÚPSVaR Námestovo, príp. z pobočky v Tvrdošíne, alebo zástupcu ÚPSVaR v Dolnom Kubíne, na neutrálnej pôde (reštaurácia, park) alebo u mediátora, resp. terapeuta, v rozsahu jednej hodiny týždenne. Na stretnutia musí otec maloletého náležite pripraviť a mal. D. nesmie mať počas stretnutí k dispozícii mobilný telefón (bod 3. výroku). Osoba prítomná na stretnutiach matky s mal. D. o ich priebehu napíše písomnú správu a doručí ju súdu do 3 dní po stretnutí, najneskôr do nariadeného pojednávania (bod 4. výroku). 2. Vychádzal zo zistenia, že počas konania súd prvej inštancie právoplatne rozviedol manželstvo účastníkov a upravil rodičovské práva a povinnosti k mal. dcére K.. Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/24/2018 zo dňa 12.12.2019 v časti úpravy rodičovských práv a povinností k mal. D. po rozvode manželstva bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 11CoP/15/2021-1137 zo dňa 15.06.2021. Za účelom diagnostiky dôvodov, pre ktoré sa maloletý odmieta stretávať s matkou a stanovenia spôsobu obnovy vzťahov medzi matkou a maloletým a odporučenia formy a spôsobu úpravy stretávania sa mal. D. s matkou do budúcna, súd prvej inštancie uznesením č. k. 1P/24/2018-1207 zo dňa 19.11.2021 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, z odvetvia poradenská psychológia. Znalec v znaleckom posudku č. 6/6021 zo dňa 14.02.2022 o. i. uviedol, že stretávanie sa mal. D. s jeho matkou v budúcnosti je priamo ovplyvnené tým, že osobný kontakt medzi nimi neprebehol od septembra 2020, ako aj okolnosťami odchodu matky z domu pri odlúčení od manžela a tiež tým, že otec má výhradné postavenie v D. vzťahu s dospelými. Nakoľko D. nepripúšťa absolútne žiadnu možnosť
kontaktu s matkou tak, aby medzi nimi prebehla komunikácia, bude náročné nastaviť formu stretávania tak, aby sa jeho počiatočný odpor k tomu postupne znižoval, vzhľadom aj na jeho aktuálny fyzický vek, v ktorom prebiehajú významné neuro hormonálne zmeny. Nakoľko však aj matka by mala mať právo kontaktu so synom, je nutné vnímať aj jej potreby, a to osobnostné, emocionálne i sociálne. Vzhľadom na potrebnú postupnosť nadväzovania spoločného kontaktu znalec navrhol nasledovnú úpravu stretávania sa maloletého s matkou: Počas prvého mesiaca od dátumu, ktorý určí súd, navrhol, aby si matka vymenila so synom ručne písané listy, ktoré by boli odoslané vo frekvencii jeden list/dva týždne s tým, že prvý list napíše matka a odošle ho proti podpisu mal. D. a následne jej mal. D. odpovie. Listy musia byť písané ručne, bez použitia PC a tlačiarne. Ich rozsah musí byť maximálne na jednu stranu papiera formátu A4 v rozsahu minimálne 150 slov obsahovo a štylisticky písaný primerane veku a intelektu zainteresovaných osôb. Po mesiaci navrhol obnoviť telefonický kontakt mal. D. s matkou dvakrát do týždňa, a to v stredu a nedeľu od 20:00 hod. do 20:30 hod. a po dvoch mesiacoch aby sa mal. D. stretol so svojou matkou na verejnom mieste v prítomnosti tretej osoby, ktorá doteraz nebola súčasťou celého konania, na neutrálnej pôde (reštaurácia, park) alebo u mediátora, resp. terapeuta, ktorý bude poznať detaily tohto stretnutia prostredníctvom spisového materiálu, v rozsahu jednej hodiny týždenne; súčasne navrhol po dvoch mesiacoch od prvého stretnutia frekvenciu prehodnotiť na základe vyjadrenia osoby, ktorá by bola prítomná počas styku. Na stretnutie musí otec maloletého náležite pripraviť a mal. D. nesmie mať počas stretnutia k dispozícii mobilný telefón. Prípadné finančné náklady znalec navrhol deliť v pomere 1 : 1 medzi matku a otca mal. D.. Samostatné stretnutia matky s mal. D. navrhol nariadiť až po absolvovaní stretnutí dotyčných u mediátora/terapeuta v počte min. 4, resp. po 1 mesiaci od prvého stretnutia.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd rozhodol nesprávne, predčasne a nezrozumiteľne, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nie je možné zistiť, či ide o neodkladné opatrenie ukladajúce dočasnú povinnosť účastníkom konania, alebo ide o rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ktoré uvádza súd v odôvodnení, no potom je odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s výrokom rozhodnutia, keďže nejde o žiadne poradenstvo. Uviedol, že súd sa pri nariadení opiera o znalecký posudok vypracovaný Mgr. Ivanom Moravčíkom zo dňa 14.02.2022, ktorý však neobsahuje všetky podklady potrebné k záverečnému vyjadreniu a k odporúčaniu uložiť výchovné opatrenia, ktoré by mali kladne vplývať na samotnú vec. Znalec vypracoval spomínaný posudok len na základe spisu sp. zn. 1P/24/2018, neoboznámil sa aj s inými súdnymi konaniami a spismi tunajšieho súdu, ktorých obsah by jednoznačne ovplyvnil výsledok odporúčania znalca. K bodu č. 1 uznesenia otec uviedol, že tento je nereálny a nevykonateľný, naviac, takýto spôsob výchovného opatrenia už bol v ich prípade niekoľkokrát absolvovaný, avšak bez akejkoľvek pozitívnej odozvy, o čom svedčia správy z centra rodiny TENENET, ako aj psychologičky Mgr. O. J. a sociálnej pracovníčky Mgr. H. E. z organizácie Návrat. Ďalej namietal, že napadnuté uznesenie je taktiež v logickom rozpore s jeho odôvodnením, kde súd okrem základných zásad právnych predpisov uviedol len ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, kde ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení, a to, že uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Z výrokov uznesenia je však zrejmé, že súd neuložil žiadnu povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
4. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že od roku 2018 v rodine maloletého vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zmysle zák. č. 305/2005 Z. z., a to hlavne z dôvodu, že medzi rodičmi po ich rozchode bola vážne narušená komunikácia a následne maloletý začal odmietať kontakt s matkou. V rámci vykonávania opatrení boli rodičom a maloletému sprostredkované viaceré odborné metódy, napriek realizácii ktorých nedošlo k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi a mal. D. naďalej odmietal kontakt s matkou. Taktiež poukázal na záver znaleckého posudku, v ktorom znalec poukazuje, že maloletý z dôvodu emočného veľmi intenzívneho negatívneho zážitku spojeného s odchodom jeho matky z domácnosti spred troch rokov, je vo fáze, kedy sa s danou udalosťou, napriek poskytnutej intervencii odborníkov, ešte nie je schopný vyrovnať. Na základe vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a znaleckého posudku je toho názoru, že samotné nariadenie výchovného opatrenia, ktoré spočíva v realizácii vzájomného styku mal. D. s matkou, nerieši situáciu, nakoľko maloletý naďalej odmieta stretávanie s matkou. Navrhol, ešte pred rozhodnutím súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, nariadiť rodičom a mal. D. výchovné opatrenie, ktoré by bolo realizované odborníkom z oblasti klinickej psychológie, s cieľom dosiahnuť
vzájomnú zmierlivú komunikáciu medzi rodičmi, čo by mohlo výraznou mierou pomôcť maloletému nevnímať rodičov polarizovane.
5. Matka k podanému odvolaniu otca uviedla, že z vyjadrenia otca maloletého, že je pripravený naďalej pracovať na zmene postoja D. voči svojej matke a utlmovať jeho negatívny postoj voči nej, nie je zrejmé, aké konkrétne kroky mieni urobiť, aby deklarovaný cieľ dosiahol. Naopak, keď znalec, resp. súd konkrétne formy navrhnú, resp. uložia realizovať, tieto a priori odmieta. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že otec aktívne bráni čo i len náhodnému stretnutiu medzi ňou a maloletým. Preto je potrebné jeho konanie označiť za účelové, kontraproduktívne a v rozpore s jeho vlastnými vyjadreniami. K argumentácii otca, že znalecký posudok bol vypracovaný len na základe súdneho spisu, nemá ani len logický základ, zúčastnil sa predsa aj s maloletým vyšetrenia u súdneho znalca, ktorý s ním aj s maloletým viedol extenzívny dialóg a podrobne zdôvodnil svoje zistenia a návrhy. Navyše, dokumenty, na ktoré otec poukazuje, sa týkajú buď skončených súdnych konaní, alebo sa jedná o správy, ktoré pochádzajú z r. 2020, tzn. z čias pred vydaním rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/294/2020 zo dňa 31.03.2021, v ktorom dovolací súd konštatoval potrebu identifikácie a hodnotenia osobných a povahových vlastností rodičov, čo znalecký posudok poskytuje. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
6. Otec sa k vyjadreniam kolízneho opatrovníka a matky maloletého nevyjadril.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 59 ods. 1 CMP, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách § 65 a § 66 CMP a uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
9. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti súdmi s právnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť, pri aplikácii § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
15. Podstatným odvolacím dôvodom, ktorým sa odvolací súd zaoberal a ktorý vyhodnotil ako opodstatnený, bola namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, z dôvodu, že nie je možné zistiť, či ide o neodkladné opatrenie ukladajúce dočasnú povinnosť účastníkom konania, alebo ide o rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ktoré uvádza súd v odôvodnení, no potom je odôvodenie rozhodnutia v rozpore s výrokom rozhodnutia, keďže nejde o žiadne poradenstvo. V danom prípade súd prvej inštancie odôvodnil uloženie povinnosti maloletému D. a jeho rodičom podrobiť sa výchovnému opatreniu spočívajúcemu v realizácii vzájomného styku mal. D. s matkou v rozsahu bližšie špecifikovanom vo výroku rozhodnutia, s poukazom na ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine.
16. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
17. Odsek 2 dáva v prípade, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súdu možnosť rozhodnúť o uložení uvedených výchovných opatrení. Úpravu výchovných opatrení obsahuje aj § 12 až 14 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zmysle tohto zákona obligatórne rozhodne o uložení výchovného opatrenia ustanoveného zákonom o rodine (§ 37 ods. 2) alebo o uložení výchovného opatrenia uvedeného v § 12 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. To znamená, že výchovné opatrenie môže uložiť okrem súdu aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, okrem výchovných opatrení, na základe ktorých sa odníma dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne o dieťa stará a ktoré môže v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa uložiť len súd.
18. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o uložení povinnosti maloletému D. a jeho rodičom podrobiť sa výchovnému opatreniu spočívajúcemu v realizácii vzájomného styku mal. D. s matkou v rozsahu konkretizovanom vo výroku rozhodnutia, aplikujúc ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Z obsahu výroku napadnutého uznesenia je zrejmé, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie takúto povinnosť mal. D. a jeho rodičom neuložil. Ide teda o logický rozpor medzi výrokom napadnutého rozhodnutia (obsahom uloženej povinnosti) a odôvodnením rozhodnutia (aplikácia ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine), čo spôsobuje nesprávnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje túto námietku odvolateľa za opodstatnenú.
19. Súčasne odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nariadil výchovné opatrenie prevzatím záverov Znaleckého posudku č. 6/2021 zo dňa 14.02.2022 do výroku uznesenia bez toho, aby tieto závery podrobil testom určitosti a vykonateľnosti nariadeného výchovného opatrenia, ako aj testom účelnosti, vhodnosti a primeranosti. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či súd prvej inštancie pri voľbe výchovného opatrenia prihliadol na už skôr realizované spôsoby úpravy vzťahu mal. D. k matke. Pokiaľ ide o bod 1. výroku napadnutého rozhodnutia, uloženie povinnosti vymieňať si ručne písané listy v rozsahu minimálne 150 slov obsahovo a štylisticky písaných primerane veku a intelektu zainteresovaných osôb, t. j. mal. D. a jeho matky, odvolací súd je toho názoru, že takáto požiadavka v takomto rozsahu je neprimeraná a neúčelná, vzhľadom aj na skutočnosť, že zo správ Centra Návrat v Žiline mal odvolací súd preukázané, že takýto spôsob kontaktu s matkou mal. D. odmieta. Súd prvej inštancie môže upraviť aj inú vhodnú formu písomnej komunikácie (elektronicky - mailom, prostredníctvom sms).
20. Ako neurčitý a nevykonateľný posúdil odvolací súd aj bod 2. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení výchovného opatrenia, keďže zo znenia, tak ako je formulovaný, nie je jednoznačne zrejmé, na akých telefónnych číslach sa má telefonický kontakt realizovať, či je povinnosťou otca mal. D. na telefonický kontakt pripraviť a či má byť otec pri telefonickom kontakte prítomný, či je matka povinná hovor prevziať, či je povinná zdržať sa otvárania tém, žiadostí a náznakov, na základe vlastnej úvahy ako zodpovedného rodiča, ktoré by mohli maloletého rozrušiť.
21. Rovnako odvolací súd posúdil ako neurčitý aj bod 3. výroku napadnutého uznesenia, keď súd prvej inštancie uvádza rôzne alternatívy styku za účelom nadviazania a následne prehĺbenia vzťahu medzi matkou a maloletým (uvádza rôzne verejné miesta, rôzne tretie osoby, za prítomnosti ktorých sa majú stretnutia matky a mal. D. uskutočňovať). Taktiež uvedenie časového úseku „jednej hodiny týždenne“ je neurčité, nakoľko nie je zrejmé, či sa má uskutočniť za týždeň jedno stretnutie v trvaní jednej hodiny, alebo je možné realizovať viacero stretnutí spolu trvajúcich jednu hodinu. V dôsledku tohto zistenia treba konštatovať, že bod 3. výroku je pre jeho neurčitosť nevykonateľný.
22. Splnenie predpokladov materiálnej vykonateľnosti (presnosti, určitosti a zrozumiteľnosti) musí vyplývať z výroku rozhodnutia. Napadnuté uznesenie podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky určitosti a vykonateľnosti výrokovej časti rozhodnutia (bod 1., 2. a 3.), ani podmienky vhodnosti, primeranosti a účelnosti, špecifikáciou povinností uložených účastníkom konania, tým, že súd prvej inštancie dostatočne neprecizoval podmienky osobných stretnutí mal. D. s matkou, neuviedol konkrétne čas, miesto a za prítomnosti ktorých tretích osôb sa majú stretnutia uskutočniť, nešpecifikoval telefónne číslo, z ktorého a na ktorom sa má telefonický kontakt maloletého s matkou uskutočňovať, ako ani bližšie okolnosti súvisiace s realizáciou telefonického kontaktu (prítomnosť otca pri telefonických rozhovoroch maloletého s matkou, povinnosť matky hovory prevziať,...). Z hľadiska vhodnosti sa odvolaciemu súdu javí vybrať najskôr jeden spôsob nadväzovania komunikácie medzi matkou a maloletým.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne posúdi a nanovo rozhodne. V prípade opätovného nariadenia výchovného opatrenia v znení odporúčanom znalcom v Znaleckom posudku č. 6/2021 zo dňa 14.02.2022, bude potrebné v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie preskúmať návrh znalca úpravy stretávania sa mal. D. s matkou, vyplývajúci zo znaleckého posudku, z hľadiska jeho určitosti, vykonateľnosti, účelnosti, primeranosti a vhodnosti. Pokiaľ tento posúdi ako spĺňajúci uvedené kritériá, bude výrok rozhodnutia formulovať postupom vyššie naznačeným odvolacím súdom, v závislosti aj od posúdenia potreby nariadenia poradenstva realizovaného odborníkom s cieľom dosiahnuť zmiernu komunikáciu medzi rodičmi mal. D., čo by mohlo mať pozitívny vplyv aj na prehĺbenie vzájomného vzťahu medzi matkou a mal. D..
24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).