Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/31/2021

Identifikačné číslo spisu: 8316010767 Dátum vydania rozhodnutia: 18.05.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Šišková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8316010767.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej na neverejnom zasadnutí konanom 18. mája 2021 v Bratislave v trestnej veci obvineného O. S., pre prečin podvodu podľa , o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 15. augusta 2019, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného O. S. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 5. septembra 2018, sp. zn. , bol obvinený O. S. (ďalej aj len „obvinený"), uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa , na tom skutkovom základe, že:

dňa 25. augusta 2006 ako predseda G. Y. V. B. v W. prevzal od X. V. a Q. V. cez príjmový pokladničný blok č. 1 opatrený razítkom Auto - moto -služby, stavebné a zváračské práce, sumu 52. 000,- Sk (1 726,08 eur), za účelom prevodu vlastníctva bytu č. X v obytnom bloku č. XXXX na ul. B. v W., ktorý je vo vlastníctve G. Y. V. B. v W., ktoré však na účet združenia nepoukázal, doposiaľ zmluvu o predaji bytu s X. V. a Q. V. neuzavrel, čím tak X. V. a Q. V. spôsobil škodu vo výške 43.093,10 Sk (1 430,42 eur).

Za to mu súd uložil:

Podľa za použitia trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov. Podľa mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. Podľa obvinenému uložil aj peňažný trest vo výmere 400 eur. Podľa pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodeným X. V., nar. XX. X. XXXX a Q. V., nar. X. R.

XXXX, obaja bytom W., B. XXXX/XX, sumu 1 430,42 eur. Podľa poškodených so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd"), na podklade odvolania obvineného rozhodol uznesením z 15. augusta 2019, sp. zn. tak, že odvolanie obvineného podľa zamietol.

Podaním zo 16. apríla 2020, ktoré bolo prvostupňovému súdu doručené 5. mája 2020, podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ondreja Kellera, Advokátska kancelária Humenné, dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 15. augusta 2019, sp. zn. . V dovolaní namietal porušenie ustanovenia .

Obvinený nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a v celom rozsahu popiera spáchanie skutku. Jedinými dôkazmi, na základe ktorých súd uznal jeho vinu sú len účelové svedecké výpovede poškodených, ktorí mu mali odovzdať finančné prostriedky vo výške 1 726,08 eur za účelom odpredaja bytu č. X na druhom poschodí na ulici B. č. XXXX v W.. Obvinený nikdy nepopieral prevzatie uvedenej sumy, avšak za iným účelom - opravy uvedeného bytu. Dôkazom sú príjmové a pokladničné doklady z 2. júna 2006 a 25. augusta 2006, kde je uvedený účel prijatej platby - stavebné a montážne práce. Obvinený ako štatutárny zástupca resp. predseda G. Y. V. B., ktoré odkúpilo od mesta W. byty v bloku č. XXXX v W., nebol oprávnený a nemohol sám predmetný byt poškodeným predať bez predchádzajúceho výslovného súhlasu združenia. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok V. S..

Za účelom preukázania hodnovernosti obrany obvineného, ten doložil do spisu príjmový pokladničný doklad z 2. júna 2006 (č. l. 175), kde ako štatutár G. Y. V. B. prevzal na opravu bytu od pani V. sumu 51 892,- Sk (1 722,49 eur). V rozhodnom čase však malo G. Y. V. B. uzatvorenú z ÚPSVaR zmluvu, na základe ktorej mzdy zamestnancov refundoval ÚPSVaR a preto G. Y. V. B. nemohlo predmetnú platbu na dohodnutý účel prevziať, pretože by došlo k porušeniu zmluvy (túto skutočnosť potvrdila i svedkyňa F. - č. l. 209), ale aj z dôvodu, že poškodení požiadali Prvú stavebnú sporiteľňu o stavebný úver, ktorá im poskytla zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (č. l. 85) medziúver vo výške 100.000,- Sk. Preto obvinený výdavkovým pokladničným dokladom z 3. júna 2006 sumu 51 892,- Sk (1 722,49 eur) pani V. vrátil a zároveň sa ponúkol, že opravu bytu vykoná prostredníctvom jeho osoby, na základe čoho bol vystavený príjmový pokladničný doklad z 25. augusta 2006. V prípade ak by mal mať obvinený v úmysle vylákať od poškodených finančné prostriedky, a to za účelom ako tvrdia poškodení, tak by nikdy nevystavoval pokladničné doklady, ktoré by preukazovali prijatie peňazí jeho osobou. Peniaze prijal obvinený na účel, ktorý bol vopred vzájomne dohodnutý, a to rekonštrukciu bytu, čo poškodení svojimi výpoveďami i potvrdili.

Podľa názoru obvineného sa súd pri hodnotení jednotlivých dôkazov vôbec nevysporiadal s rozpormi, ktoré v konaní vznikli, a to poukazujúc na konfrontáciu vykonanú medzi obvineným a poškodenou V. z 9. októbra 2008 (č. l. 53).

Obvinený v priebehu dokazovania požiadal súd o jeho doplnenie oboznámením sa s nájomnými zmluvami, ktorými bol predmetný byt daný do nájmu poškodeným. Súd jeho návrh zamietol z dôvodu, že dokazovanie bolo skončené, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu a spravodlivý súdny proces.

Podľa názoru obvineného v danej veci sa jedná o civilnoprávny vzťah medzi ním ako dodávateľom diela a poškodenými ako objednávateľmi diela, ktorí uzatvorili ústne Zmluvu o dielo v zmysle a nasl. Ing. I. Q. preukazuje len to, že práce neboli vykonané v takom rozsahu, ako tvrdí.

Obvinený ďalej analyzuje konanie pred odvolacím súdom. Odvolaciemu súdu predložil čestné prehlásenie bývalého nájomcu sporného bytu P. P., ktorý bol prítomný na stretnutí s manželmi V., kde bolo vzájomne dohodnuté, že po vyplatení jeho dlžného nájomného 51 892,- Sk (č. l. 95), sa títo na základe novo uzatvorenej nájomnej zmluvy stanú novými nájomcami predmetného bytu.

Obvinený v rámci odvolacieho konania poukázal na existenciu zákonných dôvodov, pre ktoré mal súd v zmysle , trestné stíhanie zastaviť. Obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné bola podaná na Okresný súd Humenné dňa 20. apríla 2009, pre skutok, ktorého sa mal obvinený dopustiť 25. augusta 2006, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie uznesením ČVS: ORP-552/SV-HE-2007 zo dňa 18. októbra 2007. Trestné stíhanie sa vedie od roku 2007, teda 11 rokov. V tejto súvislosti obvinený poukázal na Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva, že každá vec by mala byť prejednaná nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote. V súvislosti s otázkou zastavenia trestného stíhania obvinený poukázal na niektoré súdne rozhodnutia: napr. Krajský súd v Trnave v konaní sp. zn. , Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. , Špecializovaný trestný súd v konaní sp. zn. , Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. , , . Odvolací súd odvolanie obvineného napokon zamietol.

Prvostupňový súd a rovnako odvolací súd sa rozpormi, na ktoré obvinený poukazoval v podanom odvolaní vôbec nezaoberali.

Obvinený O. S. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd podľa vyslovil, že uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. z 15. augusta 2019 bol porušený zákon v ustanovení a v konaní, ktoré mu predchádzalo, a to v (zrejme malo byť uvedené ustanovenie ), a to v neprospech obvineného O. S., podľa a zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. z 15. augusta 2020 a rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. z 5. septembra 2018, podľa a prikázal Okresnému súdu Humenné, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa dňa 9. júna 2020 vyjadril okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné (ďalej len „prokurátor"). Obvinený O. S. podal dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení a teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Prokurátor má za to, že dovolanie sa z podstatnej časti len formálne opiera o citované ustanovenie, lebo v rámci neho uplatňuje tvrdenia smerujúce k revízii skutkových zistení, ktoré ale nemôžu byť predmetom prieskumnej činnosti dovolacieho súdu. Námietky obvineného sa týkajúce nesprávne zisteného skutkového stavu konajúcimi súdmi - okresným a krajským. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd nie je treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí oboch súdov, a preto nie je oprávnený z tohto hľadiska prehodnocovať vykonané dôkazy. S poukazom na uvedené prokurátor má za to, že dokazovaním vykonaným pred prvostupňovým súdom v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu bolo dostatočne preukázané, že O. S. sa dopustil prečinu podvodu podľa . Na podklade takto vykonaného dokazovania súdy správne ustálili skutkový stav a dospeli aj k správnej právnej kvalifikácii zisteného skutku. Prokurátor preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd") pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( ), bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ) osobou oprávnenou ( ) v zákonnej lehote ( ) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ) dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (, ) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, keď nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení

súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v , pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie.

V prvom rade najvyšší súd poznamenáva, že v zmysle je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012 - I). Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenie .

Ak ale dovolací súd zisti´ chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa , než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd zistenú chybu podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu. (Primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod číslom 120/2012).

Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že obvinený podal dovolanie nielen podľa ustanovenia , ale v rámci tohto dovolacieho dôvodu uplatňoval aj ustanovenia .

Podľa , dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu. Je jedným zo základných práv obvineného, ktoré je zakotvené v , Listiny základných práv a slobôd a následne aj v . Porušenie práva na obhajobu je síce dôvodom pre podanie dovolania [ ], avšak zákon (teda ) pre uplatnenie takéhoto dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda nie každé aj bezvýznamné porušenie tohto práva zakladá vyššie označený dovolací dôvod).

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu ( ) - primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 7/2011.

V zmysle rozhodnutia R 7/2011, za porušenie práva na obhajobu podľa , nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností podľa , resp. uplatnení oprávnenia podľa . Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu urobený v zmysle o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa , odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia , ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie

posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Vychádzajúc z ustanovenia obvinený je síce v rámci práva na obhajobu oprávnený navrhovať dôkazy a určitý dôkaz aj sám zabezpečiť, je ale na úvahe orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktoré z dôkazov vykoná, respektíve zabezpečí. V rámci práva na obhajobu v konaní pred súdom je povinnosťou súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 116/2014).

Súd vykonávajúci dokazovanie teda návrhmi strán ani ich názormi, čo do rozsahu dokazovania, nie je viazaný. Je výlučne na zvážení súdu, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam, a vykonanie ktorého naopak, nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numeratur). Súd je však povinný s návrhmi strán v konaní, čo do rozsahu dokazovania, sa vysporiadať.

Obvinený O. S. porušenie tohto ustanovenia videl v tom, že prvostupňový súd mu zamietol návrhy na doplnenie dokazovania (oboznámenie sa s nájomnými zmluvami).

Z predloženého spisu najvyšší súd zistil, že na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Humenné 5. septembra 2018 (č. l. 469) súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol a dokazovanie vyhlásil za skončené (str. 6 rozsudku). Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Prešove konanom 15. augusta 2019 (č. l. 517 -518) procesné strany prehlásili, že nežiadajú objasniť ďalšie skutočnosti z obsahu spisu a návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.

Z uvedeného je teda zrejmé, že súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými dôkaznými návrhmi zaoberal, procesne na ne reagoval a pred meritórnym rozhodnutím, teda pred vyhlásením v úvode tohto rozhodnutia označeného rozsudku, ich zamietol. Zároveň v dôvodoch spomínaného rozsudku, ako je to vyššie uvedené, okresný súd vysvetlil, prečo dotknuté návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, pričom tento obsah a rozsah vlastnej úvahy okresného súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, ktorú nie je možné považovať za svojvoľnú, či arbitrárnu, dovolací súd v rámci dovolacieho konania, nie je oprávnený preskúmavať, pretože by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkovým stavom podľa , veta za bodkočiarkou, , podľa ktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (primerane už spomínané rozhodnutie najvyššieho súdu publikované pod číslom 7/2011).

Nevyhovenie návrhom na vykonanie dôkazov v rozsahu predstáv obvineného a obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa ; resp. pri uplatnení oprávnenia podľa rozhodne nepatrí medzi porušenie práva na obhajobu.

Podstatou dovolania obvineného je jeho snaha dosiahnuť, aby dovolací súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe ich prehodnotenia dospel k iným záverom, než k akým dospeli nižšie súdy. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v posudzovanej veci bolo zabezpečených dostatok relevantných dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obvinený spáchal žalovaný skutok, trestný čin podvodu podľa , pretože obvinený ako predseda združenia Y. V. B. pri prevzatí sumy od poškodených predstieral, že tieto peniaze sú určené na prevod vlastníctva bytu č. X na ulici B. v W., a to i napriek tomu, že byty v tomto bytovom dome slúžili výlučne na účely prenájmu. Ohľadom skutkových a právnych záverov najvyšší súd odkazuje na odôvodnenia súdov nižších stupňov s ktorými sa stotožňuje, ktoré považuje za presvedčivé, správne a ústavne udržateľné. Taktiež je možné súhlasiť s argumentáciou prokurátora obsiahnutou vo vyjadrení k dovolaniu, nakoľko išlo stručný, ale zároveň komplexný náhľad na danú problematiku.

Obvinený horeuvedené skutočnosti v podstate namietal v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. i) , t. j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Preto nemožno preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, pretože to sú otázky upravené normami procesného práva, nie hmotným právom. Uvedený záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd už v tretej inštancii kde nemožno znovu vytvárať, či meniť skutkové zistenia. S ohľadom na to nemôže najvyšší súd spochybňovať skutkové zistenia a prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.

Pre úplnosť najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že dovolacie konanie, je konanie o najzávažnejších porušeniach, čo zdôrazňuje samotná skutočnosť, že jednotlivé dovolacie dôvody sú taxatívne vymedzené, práve z dôvodu, aby nedochádzalo k širokospektrálnemu napádaniu akéhokoľvek zaváhania. Od riadnych opravných prostriedkov sa dovolanie odlišuje napríklad už spomínaným ustanovením , ktoré slúži na to, aby obvinený nemohol v rámci dovolacieho konania namietať skutočnosti, ktoré z jeho strany zostali v priebehu predchádzajúceho konania bez povšimnutia.

V rámci tohto dovolacieho dôvodu, okrem spomínaného hodnotenia dôkazov obvinený v podstate namietal právnu kvalifikáciu skutku. Podľa jeho názoru nešlo o trestný čin, ale o občianskoprávny, resp. obchodný vzťah. Poukazoval pritom na normy trestného práva ako ultima ratio, teda daná problematika by sa podľa neho mala riešiť v civilnom procese. Takúto argumentáciu je možné považovať za neakceptovateľnú. V prípade stotožnenia sa s názorom obvineného, by mohla nastať situácia, v ktorej by trestné činy kladúce sa obvinenému za vinu stratili svoje opodstatnenie, nakoľko by sa obchádzali využívaním civilného procesu. Téza, že trestné právo je ultima ratio a postihuje iba najzávažnejšie protispoločenské činy, je bezpochyby pravdivá. V nadväznosti na ňu sa javí ako potrebné uviesť skutočnosť, že v prípade, ak by súd odkázal obvineného na civilný proces zmaril by v tomto prípade účel trestného práva. Nakoľko bol v predmetnom prípade založený tak hmotnoprávny, ako aj procesnoprávny vzťah medzi obvineným ako páchateľom trestného činu a štátom v podobe orgánov činných v trestnom konaní, ako orgánov dozerajúcich na dodržiavanie zákonnosti, nie je možné postupovať podľa civilného procesu, ktorého účel a úlohy sú v spoločnosti absolútne odlišné. V prípade akceptácie tvrdení obvineného by de facto došlo k dekriminalizácii konania, ktoré považuje za trestné. Civilný proces z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti nerieši a ani nemôže riešiť podvodné konania opísané v príslušných skutkových vetách. V prípade výskytu takýchto konaní nastupuje ich sankcionovanie prostriedkami trestného práva, práve preto, aby sa spoločensky škodlivému, nečestnému a špekulatívnemu konaniu nielen predchádzalo už samotnou existenciou trestného činu podvodu, ale aj preto, aby takéto praktiky boli spravodlivo postihnuté prostriedkami trestného práva. Preto nie je možné v predmetnom prípade postupovať podľa civilného procesu.

Napokon neušlo pozornosti najvyššieho súdu, že obvinený v petite svojho návrhu zrejme omylom poukazuje na porušenie zákona v ustanovení , ktoré však nebolo predmetom dovolacieho prieskumu.

Obvinený namietal porušenie ustanovenia , a v rámci neho aj porušenie práva na obhajobu, . Ani jeden z týchto dovolacích dôvodov však nebol naplnený, preto na podklade uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa tak, že dovolanie obvineného O. S. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný.