Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/139/2016

Potvrdené rozhodnutím 9To/4/2019
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2019, v trestnej veci obž. O. S., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/139/2016 zo dňa 05. septembra 2018, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného O. S.."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného O. S. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. septembra 2018 v Humennom takto

rozhodol:

Obžalovaný O. S. R. I. J. Á. Y. , nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom XX O. Y., D., D., D. XQP, U.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 25.08.2006 ako predseda združenia Rómov pod Vihorlatom v Snine prevzal od X. V. U. Q. V. cez príjmový pokladničný blok č. 1 opatrený razítkom Auto - moto - služby, stavebné a zváračské práce, sumu 52.000,- Sk /1.726,08 eur/, za účelom prevodu vlastníctva bytu č. X v obytnom bloku č. XXXX na ul. Š. B. W., ktorý je vo vlastníctve združenia Rómov pod Vihorlatom v Snine, ktoré však na účet združenia nepoukázal, doposiaľ zmluvu o predaji bytu s X. V. a Q. V. neuzavrel, čím tak X. V. U. Q. V. spôsobil škodu vo výške 43.093,10 Sk /1.430,42 eur/, t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. sa obž. O. S. u k l a d á aj peňažný trest vo výmere 400,- /štyristo/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu sa mu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyroch/ mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovaný z a v ä z u j e uhradiť poškodeným X. V., nar. XX.XX.XXXX a Q. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom W., Š. XXXX/XX, sumu 1.430,42 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodení X. V. U. Q. V. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného O. S. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Humenné č. 1Pv 616/07-31 zo dňa 31.03.2009.

Súd v uvedenej trestnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 22.11.2011 tak, že obžalovaného O. S.Y. uznal vinným z prečinu uvedeného v obžalobe a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou dvanásť mesiacov, ďalej peňažný trest vo výške 663,88 eur a pre prípad jeho úmyselného zmarenia náhradný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, ako aj povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu X. V. U. Q. V.; so zvyškom ich nároku na náhradu škody ich odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný a jeho manželka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove dňa 28.02.2012 uznesením sp. zn. XTo/X/XXXX tak, že toto odvolanie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný prostredníctvom splnomocneného advokáta dňa 03.04.2012 dovolanie. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. XTdo/XX/XXXX zo dňa 28.10.2015 rozhodol o tom, že uznesením Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2012 sp. zn. XTo/X/XXXX bol porušený zákon v ustanovení § 316 ods. 1 Tr. por. v neprospech obvineného O. S., toto uznesenie sa zrušilo v celom rozsahu a zrušili sa aj ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajskému súdu v Prešove prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Krajský súd v Prešove následne uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku v celom rozsahu Krajský súd v Prešove odôvodnil tým, že bolo porušené právo na obhajobu, pretože prvostupňový súd nemal splnené procesné podmienky ohľadne prítomnosti procesných strán pri vyhlasovaní napadnutého rozsudku. Okresný súd tým, že vyhlásil na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2011 rozsudok a tento úkon vykonal napriek neúčasti obhajcu, porušil zákonný zákaz, resp. podmienku vykonania hlavného pojednávania vyplývajúcu z § 252 ods. 4 Tr. por. Uložil konajúcemu súdu povinnosť vec na hlavnom pojednávaní vykonanom v súlade so zákonom v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

Tunajší súd, viazaný v zmysle ust. 327 ods. 1 Tr. por. právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, vykonal nové hlavné pojednávanie a v ďalšom konaní postupoval v naznačenom smere.

Na nariadenom hlavnom pojednávaní 05.09.2018 obvinený O. S. súdu oznámil, že si nezvolil žiadneho advokáta na zastupovanie v tomto konaní a bude sa obhajovať sám. Samosudca oboznámil obsah doterajšieho priebehu hlavného pojednávania, a to obsahy zápisníc hlavného pojednávania, na ktorých bol vypočutý obžalovaný, svedkovia - poškodení a ďalší svedkovia, ako aj zápisnicu o hlavnom pojednávaní, kedy bol vyhlásený rozsudok okresného súdu zo dňa 21.11.2011. Následne oboznámil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z čl. 237-239, rozsudok Najvyššieho súdu SR čl. 312-315 a uznesenie Krajského súdu v Prešove z 17.08.2016 z čl. 324-326.

Napriek tomu, že okresný súd v tomto ďalšom konaní mal postupovať v tom štádiu, ako bolo skončené dokazovanie pred súdom prvého stupňa, teda v štádiu po záverečných rečiach prokurátora, obhajcu obžalovaného, ako aj samotného obžalovaného ešte na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.11.2011, tak aj napriek tomu, vzhľadom na dlhší odstup času od posledného hlavného pojednávania, znova oboznámil výsledky dokazovania vykonaného v tomto konaní pred vynesením rozsudku toho istého dňa a vzhľadom k tomu, že považoval dokazovanie za skončené a podľa jeho názoru už v tomto

štádiu nebol priestor na doplnenie dokazovania, tak ako sa ho dožadovali obžalovaný a jeho manželka vo svojich písomných podaniach, ale pokračoval v konaní tým, že iba znova udelil právo na záverečné reči tak prokurátorovi, ako aj obžalovanému, lebo pôvodný obhajca obžalovaného X.. V. K. ho v tomto konaní už ďalej neobhajoval, rovnako ako aj neskôr zvolený obhajca X.. E. W., pričom obžalovaný uviedol, že už si nikoho na ďalšie zastupovanie v tejto trestnej veci nesplnomocnil a bude sa obhajovať sám.

Aj napriek vyššie uvedenému súd považuje za potrebné aj v tomto rozsudku znova poukázať na výsledky doteraz vykonaného dokazovania.

Obžalovaný od začiatku trestného stíhania svoju vinu popieral a tvrdil, že je nevinný. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že rodina V. si niekedy v mesiaci august 2006 osobne u neho objednala stavebné práce na byte, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve Združenia Rómov pod Vihorlatom v Snine. Po spoločnej dohode v kancelárii združenia vykonali objednávku na vykonanie opráv bytu, a to je kompletnú úpravu, výmenu elektrických rozvodov, vodovodných rozvodov, výmenu vane, vykonanie asanačných prác, výmenu zárubní, okien a dverí. On ako majiteľ súkromnej firmy s nimi uzatvoril zmluvu, ktorej kópiu im predložil. Aj keď podľa dohody za vykonanie prác mali zaplatiť viac, kvôli nedostatku peňazí sa dohodli na sume 1 726,08 eur ( 52 000,- Sk ). Tieto peniaze prijal, o čom vystavil aj príjmový doklad č. 1 zo dňa 25.08.2006 opatrený pečiatkou firmy. V časti účel je uvedené - stavebné a montážne práce. Rekonštrukčné práce vykonávala jeho firma až po zložení hotovosti po dobu okolo dvoch mesiacov. V byte boli vykonané všetky dohodnuté práce, a to výmena elektrických rozvodov, vodovodných potrubí, zárubní, okien, výmena vane, WC, betónovanie podláh, nahodenie omietky a vykonanie stierky. Práce boli vykonané riadne a byt bol manželmi V. prevzatý do užívania. Ani jeden z nich sa na neho neobrátil s reklamáciou a nežiadal žiadne peniaze.

V konaní pred súdom obžalovaný v podstate zotrval na svojej predošlej výpovedi z prípravného konania a po rozhodnutí tak Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Prešove doručil súdu podanie, v ktorom navrhol doplniť dokazovanie.

Obhajoba obžalovaného postavená na tvrdení, že ide o nejaké nedorozumenia, bola vyvrátená ďalšími vykonanými dôkazmi.

Z protiprávneho konania je obžalovaný usvedčovaný nielen výpoveďami svedkov -poškodených X. V. U. Q. V., ale i listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Svedkyňa - poškodená Q. V. uviedla, že dňa 02.06.2006 spolu s manželom X. V. odovzdali obžalovanému ako predsedovi Združenia Rómov pod Vihorlatom sumu 1 726,08 eur ( 52 000,- Sk ) za účelom odkúpenia bytu č. X na druhom poschodí obytného domu č. XXXX na ulici Š. B. W.. Sama bola svedkom toho, ako mu manžel dával do ruky peniaze a on dal manželovi podpísať nejaké čisté papiere. Žili v domnení, že byt bude v ich vlastníctve, no asi po mesiaci za nimi došiel obžalovaný, že byt sa do osobného vlastníctva predať nedá, ale za uvedenú sumu je potrebné vyplatiť dlh za neplatičov v bytovke. Spolu s manželom ho preto požiadali o vrátenie peňazí. Potom im povedal, že byt zrekonštruuje. V byte však ohodil iba steny s tým, že to stálo 331,94 eur (10 000 ,- Sk ). Znovu ho preto vyzvali na vrátenie peňazí, no on si ich ponechal pre seba.

I svedok - poškodený X. V. popísal skutok zhodne ako poškodená Q. V..

Skutočnosť, že byty v bloku č. XXXX na ulici Š.I. B. W. nebolo možné odpredať, vyplýva z výpovede svedka V. S., ktorý bol v tom čase členom Združenia Rómov pod Vihorlatom. Toto združenie bytový dom č. XXXX na ulici Š. B. W. odkúpilo od Mesta W. s tým, že ho má v správe a je povinné vykonávať opravy a úpravy bytov tak, aby boli obývaniaschopné. Nájomné platili nájomníci združeniu. Podľa neho by byt nebolo možné predať bez schválenia združením, preto ho obžalovaný S. nemohol sám nikomu odpredať.

Aj vtedajší štatutárny zástupca Združenia Rómov pod Vihorlatom svedok R. B. potvrdil, že byty v bloku č. XXXX na ulici Š. B. W. slúžili len na účely prenájmu pre budúcich nájomníkov a nie ich odpredaja. Zastupovať združenie a konať v jeho mene mohol len predseda združenia a výbor. To, či združenie prijalo nejakú platbu vo výške 1 726,08 eur ( 52 000,- Sk ), nevedel uviesť. Vedel však, že sa robili aj zmluvy na opravy týchto bytov, no o presných sumách nevedel. Na vykonanie opráv boli potrebné financie, pričom

bola vytvorená aj pracovná skupina pri združení, ktorá realizovala opravy bytov. Združenie nemalo peniaze z vlastných zdrojov.

To, že obžalovaný ako predseda Združenia Rómov pod Vihorlatom na účet združenia sumu 1 726,08 eur ( 52 000,- Sk ) nepoukázal, vyplýva z výpovede svedkyne H. F.. Táto svedkyňa potvrdila, že za obdobie od mesiaca jún 2006 do mesiaca august 2006 nebola na účet Združenia Rómov pod Vihorlatom zaslaná žiadna suma vo výške 52 000,- Sk, čo zistila z daňových dokladov združenia.

Bývalá ekonómka Združenia Rómov pod Vihorlatom J. G. uviedla, že o odpredaji predmetného bytu nevedela, pretože pre bytový dom na ulici Š. sa robili len nájomné zmluvy, rovnako i pre manželov V.. Byty, ktoré Združenie Rómov pod Vihorlatom prevzalo, boli v zlom stave a bolo potrebné rekonštruovať ich. Rekonštrukčné práce vykonávali traja alebo štyria robotníci. Ani ona si nepamätala, aby do pokladne združenia prijala sumu 1 726,08 eur ( 52 000,- Sk ).

Stav bytu č. X nachádzajúceho sa na druhom poschodí obytného domu č. XXXX na ulici Š. B. W. a rozsah vykonaných stavebných prác vyplýva z výpovede svedka E. S.. Ten uviedol, že v tomto byte neboli vykonané žiadne iné stavebné, či rekonštrukčné práce, s výnimkou omietnutia stien. On sám ako pracovník Združenia Rómov pod Vihorlatom tieto omietky v celom byte robil. Z obsahu jeho výpovede je zrejmé, že okrem týchto omietok sa v byte nič iné nerobilo. Nerealizovala sa tam žiadna výmena rozvodov, potrubí, zárubní, okien, ani výmena vane, či záchodu. Ani betónovanie podláh sa v predmetnom byte nerobilo. Všetko, čo sa v ňom nachádza, je pôvodné, ešte z čias, keď sa ubytovňa postavila. Nemal však vedomosť o tom, koľko poškodení obžalovanému zaplatili, ani to, ako sa dohodli, pretože bol len zamestnancom a robil to, čo mu povedal obžalovaný S..

Pravdivosť výpovede svedka S. je potvrdená a opretá aj o závery Odborného vyjadrenia č. 25/2008 vypracovaného Ing. Tatianou Maškovou, znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, z ktorého vyplýva, že v byte č. 8 v bytovom dome č. 1468 na ulici Študentskej v Snine k 3. štvrťroku roku 2006 neboli vykonané žiadne iné stavebné práce okrem úpravy povrchových stien a stropov - nahodenie omietky a vykonanie stierky. Hodnota vykonaných stavebných prác - úpravy povrchov stien a stropov vrátane DPH je 295,65 eur (8 906,90 Sk ).

Všeobecná hodnota bytu č. X v bytovom dome č. XXXX na ulici Š. B. W. k 3. štvrťroku roku 2006 vyplýva tiež z Odborného vyjadrenia vypracovaného znalkyňou Ing. Tatianou Maškovou. Všeobecná hodnota bytu je po zaokrúhlení 2 124,41 eur ( 64 000,- Sk ).

Nájomný vzťah tretích osôb k bytovým jednotkám v obytnom dome č. XXXX na ulici Š. B. W. vyplýva i z čl. I. bodu 2 kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.03.2006 medzi predávajúcim Mestom W. a kupujúcim Združením Rómov pod Vihorlatom, zastúpeným predsedom združenia O. S..

Z listinných dôkazov súd zistil, že dňa 25.08.2006 prevzal obžalovaný ako predseda Združenia Rómov pod Vihorlatom v Snine od X. V. cez príjmový pokladničný doklad č. 1 opatrený razítkom Auto-moto- služby stavebné a zváračské práce sumu 1 726,08 eur (52 000,- Sk ), avšak výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 06.06.2006 opatreným razítkom Združenia Rómov pod Vihorlatom vrátil poškodenej Q. V. sumu 1 722,50 eur ( 51 892,- Sk ), pričom ani jedna z uvedených súm nie je zaevidovaná v peňažnom denníku združenia.

Podstata trestného činu podvodu spočíva v tom, že páchateľ seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl. Uvedenie do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré v skutočnosti neexistujú. Tento trestný čin vyžaduje úmyselné konanie páchateľa. V danom prípade obžalovaný ako predseda Združenia Rómov pod Vihorlatom pri prevzatí sumy od poškodených predstieral, že tieto peniaze sú určené na prevod vlastníctva bytu č. X na ulici Š. B. W., a to i napriek tomu, že byty v tomto bytovom dome slúžili výlučne na účely prenájmu, čo vyplýva aj z čl. I. bodu 2 kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.03.2006 medzi predávajúcim Mestom W. a kupujúcim Združením Rómov pod Vihorlatom, zastúpeným predsedom združenia O. S..

Obžalovaný, ani prokurátor, k oboznámenému podstatnému obsahu doterajšieho priebehu hlavného pojednávania nemali pripomienky. Obžalovaný sa vyjadril, že chce doplniť dokazovanie o nájomné

zmluvy, ktoré boli prevzaté rodinou V., čo dokazuje, že dotyčný byt im nemohol byť predaný, len bol daný do užívania prenájmom. Žiada súd aj o vypočutie podpredsedníčky združenia Ľ. S. B., ktorá vykonávala všetky úkony ohľadom prenájmu bytu rodinou V..

Súd návrh obž. O. S., ako aj jeho manželky na doplnenie dokazovania v zmysle ich písomného podania zamietol z dôvodu, ktorý je uvedený už vyššie, lebo skutočne má za to, že dokazovanie v tejto trestnej veci bolo skončené pred vyhlásením rozsudku zo dňa 21.11.2011, ktorý bol napadnutý odvolaním a v tomto ďalšom konaní, aj po rozhodnutí tak najvyššieho, ako aj krajského súdu, už na to priestor nebol. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd teda opätovne vyhlásil dokazovanie za skončené a udelil prokurátorovi, ako aj obžalovanému /už bez obhajcu, lebo žiadneho si nezvolil, aj napriek tomu, že na to mal dostatok času/, právo na záverečné reči.

Prokurátor v rámci záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na výsledky dokazovania z prípravného konania a z hlavných pojednávaní a v neposlednom rade aj rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, ako aj Najvyššieho súdu SR, poukazuje na výpovede obžalovaného, ktorý v priebehu konania v podstate popiera spáchanie trestnej činnosti, no z tejto trestnej činnosti je usvedčovaný najmä svedeckými výpoveďami svedkov - poškodených X. U. Q. V., ako aj listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah trestného spisu. Z hodnotenia osoby obžalovaného, ktorý už v minulosti bol súdne trestaný, aj keď jeho odsúdenia sú zahladené a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, ako aj s ohľadom na jeho charakteristiku z miesta trvalého bydliska, navrhol po zvážení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uznať obžalovaného za vinného a uložiť mu podmienečný trest pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, jeho výkon podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu, taktiež mu uložiť mierny peňažný trest a zároveň ho zaviazať na náhradu škody pre poškodené strany v zmysle ich návrhu.

Obžalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že nikdy nespáchal tento trestný čin, z ktorého je obvinený, žiadnu finančnú čiastku za predaj bytu neprevzal, je to obrovské klamstvo a justičný podvod na jeho osobu. Ako riadiaci pracovník Rómov Pod Vihorlatom prevzal čiastku 51.800,- Sk za účelom rekonštrukcie bytu, opravy bytu, ktorú si samotní poškodení nájomcovia objednali u združenia a následne u neho ako u živnostníka O. S. - zváračské práce. Je to obrovské klamstvo v tom, že nájomnú zmluvu na tento byt prejudikovali na predaj bytu. Poškodení sa dopustili subvenčného podvodu, keď prevzali od Slovenskej sporiteľne 100 tisíc Sk a túto čiastku použili na iné účely, než na aké im bol tento úver poskytnutý. Dnes sa snažia títo ľudia podvodným spôsobom od neho získať peniaze späť, aby si mohli pokryť sami škodu. Už v roku 2006, keď im bol pridelený byt do prenájmu, neplatili nájomné, dokonca boli vyzývaní upomienkami na zaplatenie nájomného a už v roku 2007 títo nájomníci dlhovali združeniu Rómov pod Vihorlatom 9.444,- Sk. V priebehu jedného roka prakticky urobili dlh na pridelenom a opravenom byte, spôsobili nehorázne škody a títo ľudia by mali od neho ako súkromnej osoby získať späť 1.600,- eur, keď oni sami dlhujú dnes združeniu Rómov cez 4 tisíc eur. Toto je podvod na nájomníkoch, na samotné združenie Rómov a táto spoločnosť bude stále doplácať na takých Rómov, ktorí nie sú ochotní spolunažívať a plniť si svoje povinnosti.

Pri udelení práva posledného slova uviedol, že sa cíti nevinný a bude trvať na očiste svojho mena.

Po vykonanom dokazovaní v rámci hlavných pojednávaní vykonaných do roku 2011, ktoré obžalovaný nijako nespochybnil, ako aj po odstránení procesného pochybenia, na ktoré poukázal Najvyšší súd SR v rozhodnutí o dovolaní obžalovaného, ktorý sa pri novom prejednaní a rozhodovaní zastupoval dobrovoľne sám bez obhajcu, si súd osvojil záver, že obžalovaný O. S. naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. po stránke subjektívnej, i po stránke objektívnej, na základe čoho ho uznal vinným. Súd pri rozhodovaní o vine zohľadnil výpovede obžalovaného, ktorý síce spáchanie skutku popieral, ale poukazuje predovšetkým a najmä na výpovede svedkov - poškodených, ďalších svedkov a listinné dôkazy, ktoré jeho obranu vyvracajú a konanie obžalovaného a jeho vinu v plnom rozsahu potvrdzujú. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď obžalovaného, ktorý sám uviedol, že od poškodených manželov V.Ý. prevzal sumu 51.800,- Sk, ktoré mali byť použité na rekonštrukciu bytu. Z výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým výpovede znalkyne Ing. Tatiany Maškovej je však zrejmé, že v predmetnom byte však boli vykonané opravy - rekonštrukcia v celkovej sume 8.906,90 Sk. Výšku škody, ktorú mal obžalovaný spôsobiť, teda súd určil ako rozdiel sumy prijatej obžalovaným od poškodených vo výške 1 726,08 eur (52 000,- Sk ) zníženú o preukázané - vykonané opravy spočívajúce v úprave povrchov stien a stropov bytu č. X v bytovom dome č. XXXX na ulici Š. B. W. vo výške 295,65 eur ( 8 906,90 Sk ), ako to uviedla vo svojom vyjadrení znalkyňa. Vzhľadom

na vyššie uvedené súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu podvodu, pretože bolo dostatočne preukázané, že skutok sa stal, že tento vykazuje všetky pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu a že za spáchaný skutok je zodpovedný obžalovaný.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Zohľadnil však aj skutočnosť, že od spáchania skutku a od prvého rozhodnutia o vine a treste uplynula už dlhšia doba, počas ktorej sa obvinený nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, preto mu uložil miernejší trest ako v rozsudku zo dňa 22.11.2011. Súd u obžalovaného nezistil prítomnosť žiadnych poľahčujúcich, ani priťažujúcich okolností. Pri prečine podvodu podľa § 221 Tr. zákona je v zmysle ods. 1 trestná sadzba u trestu odňatia slobody až na dva roky. V danom prípade súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka, lebo dospel k presvedčeniu, že nie je potrebné na neho pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Keďže súdený skutok je majetkového charakteru a podľa názoru súdu sa ním obžalovaný snažil získať neoprávnený majetkový prospech, uložil mu aj peňažný trest vo výške 400,- eur a pre prípad jeho úmyselného zmarenia mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní štyri mesiace. Spáchaný skutok bol u obžalovaného ojedinelým vybočením z noriem legálneho správania a dopustil sa ho pravdepodobne aj z neznalosti účtovnej problematiky. V prejednávanej veci súd dospel k presvedčeniu, že prevýchovu obžalovaného Bohuša Kotlára k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, je možné dosiahnuť aj bez trestu spojeného s odňatím osobnej slobody. Podľa názoru súdu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, jeho výmera i dĺžka uloženej skúšobnej doby, môže splniť výchovný účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie a skutočne môže vplývať na obžalovaného v tom smere, aby sa v budúcnosti už nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti.

Poškodení X. V. U. Q. V. si už v prípravnom konaní riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody. V časti, v ktorej ich nárok na náhradu škody bol v prípravnom konaní preukázaný, súd obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť škodu, a to vo výške 1.430,42 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody, ktorý je potrebné ešte dokazovať a dokazovanie v tomto smere na hlavnom pojednávaní by presiahlo jeho potreby, ich odkázal na civilný proces.

S prihliadnutím na všetky horeuvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, bolo potrebné znova rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, lebo neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ináč ako v pôvodnom konaní.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.