Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/227/2020

Identifikačné číslo spisu: 1516204090 Dátum vydania rozhodnutia: 27.07.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1516204090.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Podielnickeho družstva DUNAJ, so sídlom v Bratislave, Vývojová 852, IČO: 00 190 667, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., so sídlom v Bratislave, Nevädzova 6C, IČO: 36 855 430, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Matúš Meheš, proti žalovanému Q. D., bytom v D., C. XXX/XX, zastúpenému spoločnosťou InLaw, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 36, IČO: 36 716 979, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Horský alebo konateľ a advokát Mgr. Roman Iro, o vypratanie bytu, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. februára 2020 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie") rozsudkom z 23. mája 2018 č.k. -224 uložil žalovanému povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. XX, nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, na C. ulici č. XX, XXX XX D., postavenom na parcelách č. XXX/X a XXX/X, zapísanom na LV č. XXXX v k.ú. W., obec BA - m.č. W., okres D. V, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že právny zástupca žalovaného bol na nariadený termín pojednávania na deň 23. mája 2018 o 10:45 hod riadne a včas predvolaný. Predvolanie mu bolo doručené 27. februára 2018. V predvolaní bol poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný na termín pojednávania na 23. mája 2018 o 10:45 hod volaný nebol, nakoľko bol v konaní už vypočutý a v súlade s ust. jeho účasť na pojednávaní nebola nevyhnutná. Právny zástupca žalovaného sa bez ospravedlnenia na nariadený termín pojednávania nedostavil. Do začatia pojednávania 23. mája 2018 o 10:45 hod nebolo asistentke senátu ani zákonnej sudkyni predložené ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalovaného. Žalobca

prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní 23. mája 2018 predniesol návrh na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko boli kumulatívne splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. , mal povinnosť na návrh žalobcu rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že žalobca sa domáhal splnenia povinnosti (žalobca na plnenie podľa ust. ) a zároveň predmetom konania nebol spotrebiteľský spor.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 19. februára 2020 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. V odôvodnení uviedol, že podľa ustanovenia odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Z cit. ustanovenia teda vyplýva, že napriek tomu, že voči takýmto rozsudkom odvolanie nie je v zásade prípustné, zákon aj voči rozsudku pre zmeškanie odvolanie výnimočne pripúšťa, a to v prípade, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Odvolací súd poukázal na to, že žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko mal v súlade s ustanovením postupovať v konaní podľa . Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal 31. marca 2016 návrh na vydanie rozkazu na plnenie, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať byt. Súd prvej inštancie vo veci vydal 7. apríla 2016 č.k. -25 rozkaz na plnenie, voči ktorému podal v zákonnej 15 dňovej lehote žalovaný 29. apríla 2016 odpor a následne úpravou sudcu z 2. júna 2016 nariadil na prejednanie veci na 11. novembra 2016 pojednávanie. Odvolací súd konštatoval, že na základe toho je zrejmé, že žalobný návrh, rozkaz na plnenie, odpor proti rozkazu na plnenie a i úkon súdu, ktorým na prejednanie veci nariadil pojednávanie (neaplikujúc už ustanovenia o rozkaze na plnenie podľa ) boli urobené za účinnosti (t.j. za predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016) a fakultatívne rozkazné konanie bolo nimi ukončené. Nakoľko bolo rozkazné konanie dokončené, súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu postupoval správne, keď v danej veci po prijatí novej právnej úpravy, (s účinnosťou od 1. júla 2016), ktorým bol zavedený princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem ( ), aplikoval túto novú procesnú úpravu aj na predmetné súdne konanie, ktoré bolo začaté pred dňom účinnosti . Odvolací súd tak vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné. Súd prvej inštancie podľa neho dospel k správnemu záveru, že boli splnené všetky procesné podmienky pre rozhodnutie o žalobe o splnení povinnosti rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v režime , nakoľko súd riadne a včas predvolal žalovaného na pojednávanie nariadené na 23. mája 2018, predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému 27. februára 2018 riadne doručené, predvolanie na nariadené pojednávanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, žalovaný sa na pojednávanie súdu nariadené na 23. mája 2018 nedostavil a ani neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a žalobca v priebehu pojednávania navrhol súdu rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie. Dodal, že pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017, sp. zn. -11 a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2005, sp. zn. , tieto na prejednávaný prípad nie je možné vzťahovať.

3. Žalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť odvodil z . Nesúhlasí s tvrdeniami odvolacieho súdu a má za to, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v tom, že konanie o rozkaze na plnenie začaté na návrh žalobcu 30. marca 2016 nedokončili podľa ustanovenia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa , čím znemožnili realizáciu procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu práv a záujmov žalovaného. Poukazuje na to, že formálne splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku nestačí na vydanie takéhoto rozsudku. Má za to, že aby mohol odvolací súd rozsudkom potvrdiť rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie, je okrem súčasného splnenia podmienok stanovených v predmetnom ustanovení nevyhnutné, aby na predmetné súdne konanie (spor) bol súd oprávnený (povinný) aplikovať ako príslušný zákonný predpis. Na základe uvedeného žiada zrušiť rozsudok odvolacieho súdu vo výroku,

ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň žiada o odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalovaného ako nedôvodné odmietnuť, resp. zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" a „dovolací súd") predovšetkým nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ďalej „CSP") po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

7. Podľa dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené v podanom dovolaní.

8. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a .

9. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú žalobkyňou namietanú procesnú vadu zmätočnosti, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces, b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

11. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jeho právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ).

12. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (, , ).

13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. K obdobnému právnemu názoru, i keď vo vzťahu k dospel najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (viď , , , , , , , ); výslovne to však uviedol aj v niektorých rozhodnutiach, v ktorých aplikoval už právnu úpravu dovolania obsiahnutú v (, , , ). Treba dodať, že o tom, aký bol v tej - ktorej veci procesný postup súdu a ako prebiehalo konanie, si dovolací súd môže urobiť obraz len zo súdneho spisu. To, ako prebiehalo pojednávanie, dovolací súd zisťuje zo zápisnice o pojednávaní.

14. Pokiaľ „postupom súdu" nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu" vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ).

15. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci", a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na 23. mája 2018, pričom v predvolaní na pojednávanie strany sporu poučil o tom, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný nedostaví, svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie ( a ) (v spise na č. l. 213). Dovolateľ sa na nariadený termín pojednávania nedostavil, doručenie mal riadne vykázané dňa 27. februára 2018 (č.l. 214), neúčasť neospravedlnil a preto súd prvej inštancie na návrh žalobcu vo veci samej rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

17. Z poučenia vydaného rozsudku pre zmeškanie vyplýva, že súd prvej inštancie správne v súlade s poučil dovolateľa o možnosti podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v lehote 15 dní odkedy sa dozvedel o rozsudku pre zmeškanie v prípade, ak zmeškal pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu (v spise na č. l. 226).

18. Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola známa, ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.

19. Žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie však neuviedol žiadne dôvody zmeškania pojednávania v zmysle , ale len uviedol právnu argumentáciu zhodnú s obsahom odvolania proti rozsudku pre zmeškanie ako aj s obsahom dovolania.

20. Odvolací súd odôvodnil postup podľa a nie podľa . Nakoľko bolo rozkazné konanie dokončené, súd prvej inštancie postupoval podľa odvolacieho súdu správne, keď v danej veci po prijatí novej právnej úpravy, , aplikoval novú procesnú úpravu aj na predmetné súdne konanie, ktoré bolo začaté pred dňom účinnosti .

21. Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že uplatnený dovolací dôvod v zmysle nie je daný, lebo vada zmätočnosti nebola zistená, a preto nezakladá procesnú prípustnosť dovolania.

22. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa .

23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.