Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-13-2021.pdf
PDF · 99.35 KB
Case nature
Subarea
25CoE/13/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti povinnému: Q. E., nar. X.X.XXXX, adresa K. K., W. K. XXX, pre vymoženie 1.588,35 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, so sídlom Bratislava, Popradská 70, pod sp. zn. EX 1952/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12Er/359/2015-13 zo dňa 11. novembra 2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Následným uznesením č. k. 12Er/359/2015-35 z 8. augusta 2017 zaviazal oprávneného k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súdnemu exekútorovi v sume 105,35 Eur.
2. Napadnuté rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 44 ods. 3, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „EP“), § 52, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej aj „Občiansky zákonník).
3. Vecne argumentoval tým, že nároky priznané právoplatným a vykonateľným - exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený Rozhodcovskou, arbitrážnou a mediačnou, a. s. pod č. IA-C/0214/0857 dňa 01.04.2014 vychádzali zo zmluvy o úvere zo dňa 23.6.2009 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným (prvým ako veriteľom a druhým ako dlžníkom); pričom predmetnú zmluvu o úvere vyhodnotil súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre úver (OP). Ich súčasťou je v bode 11.2 OP dojednanie (naň poukazuje aj zmluvné dojednanie pod bodom pod bodom 3.7 zmluvy), v zmysle ktorého akékoľvek spory budú riešené dohodou, inak sa uplatní rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP). VOP oprávnený k návrhu nepripojil. Po preskúmaní doložky dospel súd k záveru, že Dohoda účastníkov - zmluvných strán uvedená v úverových zmluvných podmienkach o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou sa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a preto je podľa § 53 ods. 5 OZ. neplatná. Toto dojednanie uvedené vo všeobecných podmienkach len s odkazom v zmluve, stanovených dodávateľom - veriteľom bez možnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa nespĺňa zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, nakoľko
tu absentuje vážny a písomný prejav vôle spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie preto exekúciu zastavil.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa ním, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude vyhovené, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania - oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
5. Uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nebol príslušný konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Oprávnený namietal, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky podľa § 93b zákona o bankách. Ďalej namietal nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Z dôvodu absencie akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí je nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a konštatovať, že spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného a teda nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, ale rovno ju označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 171/06 z 5. apríla 2007, podľa ktorého ak odvolací súd v rozpore s právnym názorom vysloveným v jeho rozhodnutí potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu ako prvostupňový súd na základe skutkových zistení, ktoré neboli predmetom dokazovania, rozhodol tak v rozpore so zásadou dvojinštančnosti. Namietal, že konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného súd odňal oprávnenému možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť sa k takto vykonávaným dôkazom a k novovytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. O.s.p., ani Exekučný poriadok a ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú pritom žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovského rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykoná iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. K aplikácii sekundárneho práva európskej únie súdom prvého stupňa uviedol, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Vzhľadom na uvedené nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu EHS č. 93/13/EHS. Pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy ani judikatúru ESD, nakoľko táto judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany spotrebiteľa, ako aj odmietnutie poskytnutia právnej ochrany ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. N23 Cdo 1201/2009 z 29.06.2010, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 4895/2009 z 28.04.2010. V odvolaní tiež vytkol súdu prvého stupňa porušenie princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj zamietajú. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 23/2013, v ktorom ústavný súd uviedol, že hoci účelom exekučného práva je aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. V exekučnom konaní nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými boli zrušené uznesenia okresných súdov, ktorými bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia v obdobných veciach. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie, má svoje limity, ktorými sú predmet skúmania, ktorým je rozhodcovský rozsudok v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní, to znamená, že predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna alebo faktická. Plnenie možno považovať za právne nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo keď zákon obchádza. Oprávnený vytkol súdu prvého stupňa neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom. Uviedol, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001, v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 Exekučného poriadku § 357 CSP), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) <., k) až m) je prípustné odvolanie.
11. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
14. Podľa § 357 písm. a) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.
15. Podľa § 386 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.3.2015 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 1.588,35 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený Rozhodcovskou, arbitrážnou a mediačnou, a. s. pod č. IA-C/0214/0857 dňa 01.04.2014. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2014 a vykonateľnosť dňa 4.5.2014. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 15.6.2015 súdneho exekútora. Napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 EP.
17. Ide o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 160/2015 <. Z. z. Civilný sporový poriadok. Zákonom č. 125/2016 <. Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.7.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP <., podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 1.7.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.
18. Právna úprava sporového konania účinná do 30.6.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) okresného súdu (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 1.7.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP <.), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP <.). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP <.), avšak kým do 30.6.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 1.7.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP <. v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku). To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, sa ustanovenia Civilného sporového poriadku na exekučné konanie použijú primerane - ak to povaha veci nevylučuje. Exekučný poriadok je tak vo vzťahu k CSP normou lex specialis, čo znamená, že na exekučné konanie vykonávané podľa tohto osobitného predpisu sa prednostne uplatnia ustanovenia tohto predpisu. Civilný sporový poriadok tak nie je možné aplikovať na exekučné konanie v každej situácii. Exekučný poriadok pritom taxatívne vypočítava prípady, resp. výslovne stanovuje, proti ktorým rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní exekučným súdom je odvolanie prípustné. A contrario platí, že v ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k zastaveniu exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. a) CSP. <. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že zastavenie exekúcie predstavuje osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, odlišným od zastavenia konania v zmysle CSP. Zastavenie exekúcie má vlastné dôvody vymedzené v Exekučnom poriadku. Taktiež rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie v prípade, keď bola exekúcia zastavená rozhodnutím exekučného súdu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. Z Exekučného poriadku vyplýva, že v danom prípade výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu súdu. Pokiaľ teda Exekučný poriadok neuvádza, že proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie, nie je takéto odvolanie proti rozhodnutiu súdu prípustné.
20. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o zastavení exekúcie, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety "Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie." napr. do § 57 ods. 2 prípadne § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania.
21. Keďže rozhodnutie o zastavení exekúcie sa spravuje vlastným právnym režimom, podľa názoru odvolacieho súdu preto povaha veci vylučuje primeranú aplikáciu ustanovenia § 357 písm. a) CSP. <. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie v danom prípade nie je prípustné. Preto odvolací súd podané odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP <. odmietol.
22. Odvolací súd na záver dodáva, že ani nesprávnosť poučenia obsiahnutého v rozhodnutí súdu prvej inštancie o tom, že proti výroku rozhodnutia o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie, nemohla založiť prípustnosť odvolania oprávneného, neprípustnosť ktorého vyplýva priamo zo zákona. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu preto nezaložilo ich procesnú legitimáciu na jeho podanie, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Civilný sporový poriadok v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.
23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).