Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/324/2020

Identifikačné číslo spisu: 8513206570 Dátum vydania rozhodnutia: 30.11.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8513206570.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ T.. B. O., bývajúcej v I. XXX, 2/ B. O.Á., bývajúceho v I. XXX, obaja zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Za amfiteátrom 12, proti žalovaným 1/ OTP Banke Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, 2/ DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930, 3/ DUPOS dražobná spol. s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, žalovaní 2/ a 3/ zastúpení advoconsulting s.r.o., so sídlam v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. , o dovolaní žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. mája 2020 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. mája 2020 sp. zn. vo výrokoch 2, 3 a 5 z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom (v poradí druhým) z 18. februára 2019 č. k. zastavil konanie v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným 1/ a v časti o určenie, že zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o hypotekárnom úvere medzi žalobcom 2/ a žalovaným 1/ naďalej trvá, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, III. zrušil predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom Stará Ľubovňa uznesením z 20. januára 2014, IV. žalovanému 1/ priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovaným 2/ a 3/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2/3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, zákazu dražby a určenia, že zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o hypotekárnom úvere medzi žalobcom 2/ a žalovaným 1/ naďalej trvá. Žalobcovia žalobu zobrali späť v časti o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a určenie trvania zmluvy o úvere a preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Po čiastočnom späťvzatí predmetom konania ostal uplatnený nárok, ktorým žalobcovia žiadali zakázať všetkým žalovaným uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom návrhu. Súd prvej inštancie pri riešení otázky platnosti postúpenia pohľadávky žalovaného 1/ na

žalovaného 2/ vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. , v ktorom táto otázka bola vyriešená tak, že toto postúpenie je neplatné a teda vlastníkom pohľadávky nie je žalovaný 2/, ale naďalej žalovaný 1/. Poukázal na to, že žalovaný 1/ nepristúpil k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, neuzatvoril písomnú zmluvu s dražobníkom na vykonanie dobrovoľnej dražby, nie je teda nositeľom hmotného práva, neexistuje tvrdená povinnosť na jeho strane a z toho dôvodu nie je v spore pasívne legitimovaný. Bol názoru, že žalovanému 1/ nie je možné zakázať konanie, ku ktorému ani náznakom nepristúpil a preto je žaloba voči nemu nedôvodná. Uviedol, že žaloba je nedôvodná i vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ pre nedostatok pasívnej legitimácie. Medzi žalovanými 2/ a 3/ došlo k uzavretiu zmluvy o vykonanie dražby, avšak týmto bolo neodkladným opatrením zakázané s predmetom dražby nakladať, v dôsledku čoho bol dražobník (žalovaný 3/) priamo zo zákona povinný upustiť od dražby. Poukázal na rozhodnutie , v zmysle ktorého žalovaný 2/ nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby a aj z toho dôvodu musí dražobník upustiť od dražby. Keďže súd prvej inštancie nemal preukázané, aby navrhovateľ dražby (žalovaný 2/) uzatvoril so žalovaným 3/ zmluvu o vykonanie opakovanej dražby, uviedol, že žalovaný 3/ už nemôže pokračovať v dražbe. Dospel k záveru, že v dôsledku týchto skutočností došlo k zániku zmluvného vzťahu týkajúceho sa realizácie dobrovoľnej dražby medzi žalovanými 2/ a 3/ a obaja prestali byť pasívne legitimovaní. Uzavrel, že pokiaľ má súd zakázať isté konanie, toto konanie musí prebiehať a pokiaľ takéto konanie neprebieha, nie je čo zakázať. Podľa (ďalej len „“) zrušil neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia .

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z 27. mája 2019 sp. zn. . potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o zrušení predbežného opatrenia vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 1/, 2. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými 2/ a 3/ tak, že zakázal žalovaným 2/ a 3/ uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.161 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 a rodinný dom so súp. č. 4, postavený na parc. č. XXX/X, všetko vedené Okresným úradom, 3. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III, 4. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 1/ tak, že stranám náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, 5. žalovaným 2/ a 3/ uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 % v konaní o zákaze dobrovoľnej dražby, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie správne odôvodnil neplatnosť postúpenia pohľadávky zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, ako aj nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného 1/, keď pohľadávka žalovaného 1/ nebola platne postúpená zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ a veriteľom z uvedenej pohľadávky (na vymoženie ktorej sa má uskutočniť dobrovoľná dražba) je naďalej žalovaný 1/. Odvolací súd súhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ neuskutočnil nijaké kroky vedúce k dobrovoľnej dražbe a teda mu nie je možné zakázať výkon dobrovoľnej dražby. Dospel k záveru, že vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými 2/ a 3/ zo spisu vyplýva, že žalovaný 2/ s využitím činnosti žalovaného 3/ mienia vykonať dobrovoľnú dražbu, napriek tomu, že na poslednom pojednávaní právny zástupca žalovanej 2/ a 3/ uviedol, že došlo k upusteniu od výkonu dražby, nepredložil však o tom žiadne dôkazy a preto súd prvej inštancie mal vychádzať len zo skutočností, ktoré boli v konaní preukázané, nielen tvrdené. Uviedol, že pokiaľ žalovaní 2/ a 3/ mienili dražbu vykonať, boli pasívne legitimovaní v konaní o zákaz dražby. Uzavrel, že bez ohľadu na ostatné argumenty, a to aj na otázku premlčania, resp. proporcionality, dôležité v tejto veci je to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ nie je veriteľom z pohľadávky, ktorá sa má dobrovoľnou dražbou vymôcť, pretože postúpenie pohľadávky zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ bolo neplatné a za takýchto okolností je dôvod zakázať žalovaným 2/ a 3/ dobrovoľnú dražbu, ktorú mienia vykonať a keďže sa jedná o zákaz dobrovoľnej dražby v situácii, že dražbu mieni vykonať niekto, kto nie je veriteľom z pohľadávky voči dlžníkovi, nie je potrebné ani časovo obmedzovať tento zákaz a o takomto časovom obmedzení by bolo možné uvažovať vtedy, pokiaľ by dražba bola zakázaná z iných dôvodov, nie z toho dôvodu, že navrhovateľ dražby nie je veriteľom pohľadávky, ktorú mieni vymáhať

dobrovoľnou dražbou. Keďže žaloba vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 2/ a 3/ bola zamietnutá nesprávne (a odvolací súd tento výrok zmenil a žalobe vyhovel), nebol dôvod ani na zrušenie neodkladného opatrenia podľa . Preto odvolací súd podľa zrušil výrok o zrušení neodkladného opatrenia. Podľa potvrdil rozhodnutie o trovách konania aj meritórne rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému 1/. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými 2/ a 3/ rozhodol podľa . V konaní v časti nároku týkajúcej sa zákazu dobrovoľnej dražby boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia a preto im priznal nárok na náhradu trov konania proti v celom rozsahu neúspešným žalovaným 2./ a 3/. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 1/ rozhodol podľa , a .

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 2/ a 3/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie s tým, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces ( ) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle namietali nesprávny procesný postup odvolacieho súdu týkajúci sa dokazovania tým, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby vytýčil termín pojednávania a zopakoval dokazovanie. Boli názoru, že ak odvolací súd vychádzal z iného skutkového stavu ako ho zistil súd prvej inštancie, mal postupovať podľa . Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie treba považovať za nepredvídateľné, lebo žalovaní nemali objektívne možnosť zistiť, ktoré skutkové okolnosti považoval odvolací súd za zhodné a ktoré tvrdenia ostali sporné, a z akého dôvodu nebolo potrebné zopakovať dokazovanie. Zároveň nemali možnosť vyjadriť sa so znalosťou veci a zamerať svoje vyjadrenie k tomu, čo im podľa ich názoru odvolací súd neumožnil. Odvolací súd aj napriek tomu, že bol viazaný rozsahom odvolania a aj odvolacími dôvodmi, svoje rozhodnutie založil na dôvode, ktorý nebol žalobcami uplatnený v odvolaní. Napokon mali za to, že bolo porušené právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Na základe uvedeného navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( a ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Žalovaní dovolaním namietali že k vade zmätočnosti predpokladanej ustanovením došlo v dôsledku toho, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá zákonom stanovené náležitosti, je nepreskúmateľné a arbitrárne.

11. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom sa musí vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. Porušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne - alebo tým skôr - pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu ich odvolací súd náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by dodatočným spôsobom odôvodnil ich bezvýznamnosť či irelevantnosť (). Pokiaľ takto odvolací súd postupoval aj v prejednávanej veci, dopustil sa svojvôle zakázanej preň v a založil tým nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a v dôsledku toho aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho-ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie, ktoré vedú k nezákonnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu; len náležité, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce preň z (). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. , , , , , ).

12. Dovolací súd pristúpil k posúdeniu dôvodnosti dovolacieho dôvodu, spočívajúceho v nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu. Dovolatelia namietali, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, ako dospel k skutkovému záveru, že žalovaní 2/ a 3/ mienili uskutočniť dražbu.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu je považované za preskúmateľné, ak obsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci.

14. V súlade s v spojení s musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v v spojení s , je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma účastníkovi možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa v spojení s ), pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

15. Rozsudok odvolacieho súdu podľa názoru dovolacieho súdu nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle (v spojení s ) a preto ho

nemožno považovať za preskúmateľný. Pokiaľ ide o požiadavku na jasné a výstižné uvedenie právneho posúdenia veci v rozsudku, toto (podľa názoru dovolacieho súdu) nezodpovedá ustanoveniu , resp. . Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný 1/ nepristúpil k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, neuzatvoril písomnú zmluvu s dražobníkom na vykonanie dobrovoľnej dražby, nie je teda nositeľom hmotného práva, neexistuje tvrdená povinnosť na jeho strane a z toho dôvodu nie je v spore pasívne legitimovaný. Bol názoru, že žalovanému 1/ nie je možné zakázať konanie, ku ktorému ani náznakom nepristúpil a preto je žaloba voči nemu nedôvodná. Uviedol, že žaloba je nedôvodná i vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ pre nedostatok pasívnej legitimácie. Medzi žalovanými 2/ a 3/ došlo k uzavretiu zmluvy o vykonanie dražby, avšak týmto bolo neodkladným opatrením zakázané s predmetom dražby nakladať, v dôsledku čoho bol dražobník (žalovaný 3/) priamo zo zákona povinný upustiť od dražby. Poukázal na rozhodnutie , v zmysle ktorého žalovaný 2/ nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby a aj z toho dôvodu musí dražobník upustiť od dražby. Keďže súd prvej inštancie nemal preukázané, aby navrhovateľ dražby (žalovaný 2/) uzatvoril so žalovaným 3/ zmluvu o vykonanie opakovanej dražby, uviedol, že žalovaný 3/ už nemôže pokračovať v dražbe. Dospel k záveru, že v dôsledku týchto skutočností došlo k zániku zmluvného vzťahu týkajúceho sa realizácie dobrovoľnej dražby medzi žalovanými 2/ a 3/ a obaja prestali byť pasívne legitimovaní. Uzavrel, že pokiaľ má súd zakázať isté konanie, toto konanie musí prebiehať a pokiaľ takéto konanie neprebieha, nie je čo zakázať. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, pričom uviedol, že vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými 2/ a 3/ zo spisu vyplýva, že žalovaný 2/ s využitím činnosti žalovaného 3/ mienia vykonať dobrovoľnú dražbu, napriek tomu, že na poslednom pojednávaní právny zástupca žalovanej 2/ a 3/ uviedol, že došlo k upusteniu od výkonu dražby, nepredložil však o tom žiadne dôkazy a preto súd prvej inštancie mal vychádzať len zo skutočností, ktoré boli v konaní preukázané, nielen tvrdené. Uviedol, že pokiaľ žalovaní 2/ a 3/ mienili dražbu vykonať, boli pasívne legitimovaní v konaní o zákaz dražby. Uzavrel, že bez ohľadu na ostatné argumenty, a to aj na otázku premlčania, resp. proporcionality, dôležité v tejto veci je to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ nie je veriteľom z pohľadávky, ktorá sa má dobrovoľnou dražbou vymôcť, pretože postúpenie pohľadávky zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ bolo neplatné a za takýchto okolností je dôvod zakázať žalovaným 2/ a 3/ dobrovoľnú dražbu, ktorú mienia vykonať a keďže sa jedná o zákaz dobrovoľnej dražby v situácii, že dražbu mieni vykonať niekto, kto nie je veriteľom z pohľadávky voči dlžníkovi, nie je potrebné ani časovo obmedzovať tento zákaz a o takomto časovom obmedzení by bolo možné uvažovať vtedy, pokiaľ by dražba bola zakázaná z iných dôvodov, nie z toho dôvodu, že navrhovateľ dražby nie je veriteľom pohľadávky, ktorú mieni vymáhať dobrovoľnou dražbou. Dovolací súd zdôrazňuje, že myšlienkový postup súdu musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V danej veci je však podľa dovolacieho súdu záver odvolacieho súdu o dôvodnosti žaloby zmätočný. Obsah a štruktúra odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu mala preto v danom prípade za následok odňatie možnosti žalovaných primerane a účinne argumentovať. Rozhodnutie odvolacieho súdu malo ozrejmiť dôvodnosť vyhovenia žaloby takým spôsobom, aby strana sporu mohla jasne a účinne skutkovo aj právne proti rozhodnutiu argumentovať. Porušením práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu sa strane sporu totiž odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorá nemôže z pohľadu presvedčivosti, ale ani vecnej správnosti rozhodnutia popri sebe obstáť, v takom prípade zakladá vadu konania v zmysle .

16. Dovolací súd dospel k záveru, že uvedený nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu má za následok procesnú prípustnosť podaného dovolania podľa , pričom žalovaní v ňom dôvodne namietajú nimi uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože im týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaní namietali, že hoci odvolací súd zmenil prvoinštančný rozsudok, rozhodnutie súdu je prekvapivé, pretože odvolací súd posúdil skutkový stav v otázke upustenie od dražby opačne ako súd prvej inštancie napriek tomu, že túto skutočnosť žiadna zo strán

sporu nespochybňovala. K takejto iniciatíve odvolacieho súdu sa nemali možnosť vopred vyjadriť. Z uvedenej argumentácie žalovaných je podľa dovolacieho súdu možné vyvodiť namietanie zmeny skutkových záverov prvoinštančného súdu odvolacím súdom bez toho, aby to odvolací súd v odvolacom konaní avizoval, čím im znemožnil efektívnu procesnú obranu, v dôsledku čoho odvolací súd zasiahol do ich základného práva na spravodlivý proces v zmysle .

18. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

20. Podľa ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.

21. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

23. Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. (ods. 1) 24. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. (ods. 2)

25. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvoinštančným súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

26. v zaručuje každému možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prípadne u iného orgánu). Podmienkou však je, že sa tak musí stať „stanoveným postupom“. Stanoveným postupom teda sú (v ich samotnom základe) i pravidlá vymedzujúce možnú zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

27. Odvolací súd prikročil k zmeňujúcemu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými 2/ a 3/ po tom, čo dospel k odlišným skutkovým zisteniam. Odvolací súd v bode 6 odôvodnenia uviedol, že: „vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými 2/ a 3/ zo spisu vyplýva, že žalovaný 2/ s využitím činnosti žalovaného 3/ mienia vykonať dobrovoľnú dražbu, napriek tomu, že na poslednom pojednávaní právny zástupca žalovanej 2/ a 3/ uviedol, že došlo k upusteniu od výkonu dražby, nepredložil však o tom žiadne dôkazy a preto súd prvej inštancie mal vychádzať len zo skutočností, ktoré boli v konaní preukázané, nielen tvrdené. Uviedol, že pokiaľ žalovaní 2/ a 3/ mienili dražbu vykonať, boli pasívne legitimovaní v konaní o zákaz dražby. Uzavrel, že bez ohľadu na ostatné argumenty, a to aj na otázku premlčania, resp. proporcionality, dôležité v tejto veci je to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ nie je veriteľom z pohľadávky, ktorá sa má dobrovoľnou dražbou vymôcť, pretože postúpenie pohľadávky zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ bolo neplatné a za takýchto okolností je dôvod zakázať žalovaným 2/ a 3/ dobrovoľnú dražbu, ktorú mienia vykonať a keďže sa jedná o zákaz dobrovoľnej dražby v situácii, že dražbu mieni vykonať niekto, kto nie je veriteľom z pohľadávky voči dlžníkovi, nie je potrebné ani časovo

obmedzovať tento zákaz a o takomto časovom obmedzení by bolo možné uvažovať vtedy, pokiaľ by dražba bola zakázaná z iných dôvodov, nie z toho dôvodu, že navrhovateľ dražby nie je veriteľom pohľadávky, ktorú mieni vymáhať dobrovoľnou dražbou“. Za tejto procesnej situácie mal však odvolací súd dokazovanie rozhodných skutočností pre posúdenie otázky, či žalovaní 2/ a 3/ ne/mienia dobrovoľnú dražbu vykonať, zopakovať a vytvoriť si tak rovnocenný podklad pre prípadné odlišné posúdenie danej skutkovej otázky. Ak odvolací súd v posudzovanej veci zo zákonného postupu ustanoveného v citovaných ustanovení vybočil, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce závažnou vadou a súčasne konal v rozpore s princípom predvídateľnosti a riadneho a spravodlivého procesu chráneného Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

28. Podľa dovolacieho súdu je rozhodnutie odvolacieho súdu pre dovolateľov prekvapivé i v tom, že odvolací súd v merite veci považoval za rozhodujúcu skutočnosť vychádzajúcu z ním použitého zhodného tvrdenia strán sporu ( ), ktorá nebola predtým predmetom posudzovania súdom prvej inštancie. V posudzovanej veci z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie tým odvolací súd založil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch než súd prvej inštancie, pričom žalovaní v danej procesnej situácii nemali možnosť namietať správnosť „nového“ skutkového záveru zaujatého až v odvolacom konaní.

29. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd postupoval v priamom rozpore so znením ustanovenia , a teda sa natoľko odchýlil od jeho znenia, že zásadne poprel jeho účel a význam, keď dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako prvoinštančný súd bez vykonania vlastného dokazovania alebo jeho zopakovania v odvolacom konaní; k odlišnému hodnoteniu dôkazu má odvolací súd povinnosť poskytnúť sporovej strane možnosť sa k nemu vyjadriť. Pokiaľ tak neurobí, možno považovať jeho odchylné skutkové závery za nepodložené, urobené v rozpore s , a a v takom prípade je odvolacie konanie postihnuté vadou podľa .

30. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesným vadám podľa , ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom zmeňujúcom výroku, ako i v závislých výrokoch zrušil ( ) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na výskyt vady v zmysle , dovolací súd sa už nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

31. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu ( ). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.