Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/52/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, prechodne pobytom: C. XXX/XXX, D., adresa na doručovanie písomností: E. XXX, za účasti intervenienta na strane žalobkyne: F. G., nar. XX. XX. XXXX, E., adresa na doručovanie písomností: E. XXX, proti žalovaným: 1/ H. I., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX, 2/ J. I., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Peter Koscelanský, advokát, Fraňa Mojtu 24, Nitra, IČO: 34 041 427, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -72 zo dňa 2. apríla 2024, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením č. k. -72 zo dňa 2. apríla 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že ich žalovaným 1/ a 2/ nepriznal.

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. , , , , , .

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci E., kat. úz. E., zapísanými na LV č. XXX, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 506 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 440 m2 so stavbou - rodinný dom súp. č. XXX, a to najmä v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným bremenom, prenájmu, ručenia ňou, zriadenia iného práva k predmetnej nehnuteľnosti, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej sa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu vyššie uvedených nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej sa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností žalobkyňou a jej blízkymi osobami, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Spoločne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručila aj žalobu vo veci samej, kde sa domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že v predmetných nehnuteľnostiach býva spolu s jej druhom, nehnuteľnosti užíva od čias, kedy boli vlastníkmi jej matka a brat a potom ona sama. Žalovaní nehnuteľnosti nadobudli vydražením, zrušili žalobkyni a jej druhovi trvalý pobyt, zaslali im písomne žiadosť o vysťahovanie, chceli sa mimosúdne dohodnúť, k dohode nedošlo, obáva sa, že môže dôjsť k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože sa tak

žalovaní vyjadrovali. Môžu byť poškodené jej práva, nemá zabezpečenú bytovú náhradu, prišla by o strechu nad hlavou.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odôvodnenie podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nepostačujúce, žalobkyňa neuviedla, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo má obavu, že exekúcia bude ohrozená, nijako nezdôvodnila a ani nepreukázala svoj potenciálny vzťah k nehnuteľnosti. Z obsahu spisu vyplynulo, že v minulosti boli matka žalobkyne a jej brat podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam však stratili, v súčasnosti od roku 2013 sú vlastníkmi nehnuteľností žalovaní 1/ a 2/, ktorí ich nadobudli vydražením v dobrovoľnej dražbe, ako to vyplynulo z predloženej notárskej zápisnice a boli zapísaní ako vlastníci na liste vlastníctva č. XXX. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože musel v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčený, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie a z predloženého návrhu pre súd prvej inštancie nevyhnutnosť úpravy preukázaná nebola. Nebolo preukázané také ohrozenie vzťahov alebo nárokov žalobkyne, ktoré si vyžaduje okamžité opatrenie súdu. Z predloženého listu vlastníctva bola preukázaná skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností, žalobkyňa nepreukázala žiadny právny vzťah k nehnuteľnostiam, bolo zrejmé, že v nehnuteľnostiach mala evidovaný trvalý pobyt a že v nich býva, nepreukázala však na základe akého právneho titulu nehnuteľnosti užíva. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere niesla žalobkyňa a v tomto prípade ju neuniesla. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Keďže uvedené skutočnosti v konaní preukázané neboli, viedlo to súd prvej inštancie k rozhodnutiu a zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Súd prvej inštancie považoval za irelevantné, že žalobkyňa má na uvedenej adrese trvalý pobyt, nakoľko to nezakladá žiadne jej právo bývania v uvedených nehnuteľnostiach. Poukázal na o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a Registri obyvateľov Slovenskej republiky, kde podľa trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt. Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Žalovaní 1/ a 2/ sa domáhajú vypratania nehnuteľností, je to ich právo ako vlastníkov nehnuteľností a žalobkyňa neosvedčila žiadny dôvod bývania v predmetných nehnuteľnostiach.

7. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania s poukazom na , nakoľko im žiadne nevznikli.

8. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 24. 04. 2024 z dôvodov uvedených v , a s tým, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nariadi.

9. Napadnuté uznesenie považovala za nedostatočné a zmätočné poukazujúc pritom na tretej vety , pričom súd opomenul v časti, kde opisoval chronológiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uviesť, že bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností predtým, ako ich nadobudli vydražením v dobrovoľnej dražbe žalovaní. Vo svojom podaní explicitne uviedla, že v priebehu roka 2010 odkúpila od matky a brata nehnuteľnosti a stala sa ich výlučnou vlastníčkou. Spoločne s jej druhom bývajú v rodinnom dome č. XXX, t. j. užívajú nehnuteľnosti už od času, kedy boli vlastníkmi nehnuteľností jej matka a brat, ako aj v čase, kedy bola ona výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Je presvedčená, že z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere č. 2 (na ktorej dôvody absolútnej neplatnosti poukazovala v časti II. žaloby a táto predbežná otázka nebola v žiadnom konaní právoplatne vyriešená) nebolo možné platne uskutočniť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, na základe čoho jej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov považovala tvrdenia súdu o nepreukázaní jej potenciálneho vzťahu k nehnuteľnostiam za nesprávny.

10. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v podanom návrhu vyslovila dôvodnú obavu o krátkosti času, v rámci ktorého by mohlo dôjsť k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko žalovaní otvorene v každej komunikácii s ňou prezentovali ich vôľu nehnuteľnosti predať tretím osobám i napriek tomu, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam jej nepochybne patrí. Žalovaní ako neoprávnené osoby na dispozíciu s nehnuteľnosťami by tak svojim konaním mohli do značnej miery poškodiť okrem jej práv aj iné práva tretích osôb, pretože žalovaní majú za to, že sú oprávnenými vlastníkmi nehnuteľností a môžu nimi bez obmedzenia disponovať. Bola toho názoru, že boli splnené všetky zákonné podmienky a predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože bola osvedčená dôvodná obava z konania žalovaných, ktorí už fakticky podnikajú kroky smerujúce k vyprataniu nehnuteľností.

11. Záverom uviedla, že osvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t. j. naliehavosť situácie a nevyhnutnosť zásahu súdu formou neodkladného opatrenia ako aj nevyhnutnosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu do času rozhodnutia vo veci samej.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

13. Podľa (ďalej ako „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

16. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Z obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 25. 03. 2024 doručenou súdu prvej inštancie osobne dňa 25. 03. 2024 domáhala určenia vlastníckeho práva a nariadenia neodkladného opatrenia podľa a nasl. , ktorým by súd uložil žalovaním 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami (špecifikovanými v bode 3 tohto uznesenia), zdržať sa akýchkoľvek právnych a faktických úkonov smerujúcich k vyprataniu týchto nehnuteľností a povinnosť strpieť užívanie týchto nehnuteľností žalobkyňou a jej blízkymi osobami. Dňa 25. 03. 2024 bolo osobne súdu prvej inštancie doručené oznámenie intervenienta F. G., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX E. o tom, že vstupuje do konania ako intervenient na strane žalobkyne. Následne súd rozhodol napadnutým uznesením.

21. O uvedenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. Z dôvodu podaného odvolania je uznesenie súdu prvej inštancie predmetom prieskumu odvolacím súdom.

22. Odvolací súd v zmysle doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podané odvolanie žalovaným 1/ a 2/ na vyjadrenie. Žalovaní 1/ a 2/ nepovažovali za potrebné sa bližšie k podaniam žalobkyne vyjadrovať. Mali za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a žalobkyňa nepreukázala skutkový a ani procesný nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa je kontradiktórnym konaním. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť.

24. Pretože odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobkyne v odvolaní (ktorá v súhrne spochybnila vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzajúc z existujúceho právneho stavu, podľa ktorého žalobkyňa nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, vzhľadom na platne prebehnutú dobrovoľnú dražbu, tvrdenie žalobkyne, že sporná nehnuteľnosť je jej jediným obydlím, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil vlastníkom nehnuteľnosti (žalovaným 1/ a 2/), aby strpeli jej výlučné užívanie žalobkyňou, resp. aby vlastníkom bolo zabránené disponovať s ich vlastníctvom. Žalobkyňa neosvedčila žiadny právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam. Neosvedčila tak potrebu chrániť jej údajné a ňou tvrdené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V tomto prípade je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ nadobudli predmetné nehnuteľnosti v dražbe, kde vo všeobecnosti možno uviesť, že vydražiteľ (v tomto prípade žalovaní) už udelením príklepu licitátora a následným doplatením ceny dosiahnutej vydražením nadobudli vlastnícke právo k vydraženej nehnuteľnosti. Proces dobrovoľnej dražby je legislatívne upravený v o dobrovoľných dražbách a predstavuje jednu z foriem výkonu záložného práva a zároveň spôsob, ako možno nadobudnúť nehnuteľnosť do vlastníctva. Len v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá, podať žalobu na súd, aby určil neplatnosť tejto dražby. Právo podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby však zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Len takéto konanie môže zvrátiť celý následok prevodu vlastníckeho práva titulom dražby na vydražiteľa, ak súd výrokom svojho rozhodnutia určí dražbu za neplatnú. V danom prípade však ani z obsahu spisu nevyplýva, že by sa žalobkyňa domáhala úspešne určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom boli sporné nehnuteľnosti. Z obsahu spisu naopak vyplýva, že žalobkyňa po dobu niekoľkých rokov nemá k danej nehnuteľnosti žiadny právny vzťah, resp. tento ňou nebol v konaní osvedčený. Ako vyplynulo z obsahu súdneho spisu, dobrovoľná dražba prebehla ešte v roku 2013, o priebehu vykonania dobrovoľnej dražby bola vyhotovená notárska zápisnica N943/2013, NZ24060/2013, NCRIs24548/2013 zo dňa 17. 07. 2013, ktorá je i zažurnalizovaná v súdnom spise (č. l. 9 - 14). Z jej obsahu vyplýva, že vydražiteľom dotknutých nehnuteľností sa stali žalovaní 1/ a 2/, ktorí ich vydražili za sumu 26.000,- eur. Uvedená zápisnica (ako vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností) bola podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalovaných do katastra nehnuteľností.

25. Aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné návrhu žalobkyne vyhovieť a zasahovať akýmkoľvek spôsobom do vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/, obzvlášť, ak od príklepu licitátora uplynulo už viac ako 10 rokov a žiadne súdne konanie, ktoré by mohlo určiť dražbu (ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných) za neplatnú, neprebieha. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musel súd prvej inštancie vziať do úvahy aj rovnováhu v individuálnych záujmoch, ktoré by mohli byť nariadením neodkladného opatrenia dotknuté a dospel k záveru, že akýkoľvek zásah do vlastníckeho práva žalovaných v podobe zákazu so svojimi nehnuteľnosťami v budúcnosti nakladať, nemožno považovať za nevyhnutný a sledujúci legitímny cieľ.

26. Ďalej žalobkyňa svoje obavy odvodzovala z oznámenia o zrušení pobytu zo dňa 26. 10. 2023 a zo žiadosti žalovaných o jej vysťahovanie sa z nehnuteľností. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žiadosť o zrušenie trvalého pobytu môže vlastník, prípadne spoluvlastník nehnuteľnosti požiadať, ak občan nemá v budove alebo jej časti žiadne užívacie právo. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. E., ktorý predložila priamo žalobkyňa nevyplýva, že by mala vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam zapísané vecné, vlastnícke prípadne iné práva. Bolo vecou dispozičného oprávnenia žalovaných, akým spôsobom zabezpečia, prípadne usporiadajú výkon svojho vlastníckeho práva v nehnuteľnostiach. Žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako prílohu predložila odpis notárskej zápisnice zo dňa 17. 07. 2013, oznámenie o zrušení pobytu zo dňa 26. 10. 2023, žiadosť o vysťahovanie sa z nehnuteľností zo dňa 11. 12. 2023 a výpis z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. E.. Tieto listiny osvedčujú skutkový stav, a to, že vlastníkmi dotknutých nehnuteľnosti sú žalovaní, ktorí nehnuteľnosti nadobudli na základe dobrovoľnej dražby. Expressis verbis uvedené skutočnosti tak neosvedčujú, že by sa žalobkyni mala poskytnúť neodkladná ochrana nariadením neodkladného opatrenia.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom len poukazuje. Súd prvej inštancie zistil dostatočne skutkový stav veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Rovnako správne na základe predložených listín a dokumentov dospel k záverom o neosvedčení potreby bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo obáv, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko žalobkyňa neosvedčila právny vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam. Žalobkyňa obdobne ani v odvolacom konaní nepreukázala dôvodnosť zásahov do vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/ formou nariadenia neodkladného opatrenia, a teda jej námietku o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, ktoré považovala za zmätočné, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Keďže súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý aplikoval aj správne ustanovenia právnych predpisov, a vec správne právne posúdil a zamietavé uznesenie dostatočne odôvodnil, odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s názorom súdu nestotožnila, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

28. Odvolací súd nerozhodol v súlade s ust. a o trovách odvolacieho konania, nakoľko rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S trovami konania, ktoré vznikli v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom sa vysporiada súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).