Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndc/33/2023

Identifikačné číslo spisu: 5719205194 Dátum vydania rozhodnutia: 25.07.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5719205194.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa L. F. X., narodenú XX. Z. XXXX, P., R. XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Bratislava, Vazovova 7/A, a plnoleté dieťa L. N. X., narodenú X. V. XXXX, P., R. XX, zastúpenú advokátskou kanceláriou AK ZÁHRADNÍK Spol., s. r. o., Bratislava, Námestie Mateja Korvína 1, deti rodičov matky R.. S. X., narodenej XX. V. XXXX, prechodný pobyt P., R. XX, trvalý pobyt R., E.. R. X, zastúpenú advokátskou kanceláriou AK ZÁHRADNÍK Spol., s. r. o., Bratislava, Námestie Mateja Korvína 1 a otca S.. I. X., narodeného XX. D. XXXX, R., E.. R. X, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Balážom, Martin, Volgogradská 10964/19, o návrhu matky o zmenu výšky výživného na deti a zmenu úpravy styku otca s deťmi, vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , o nesúhlase Krajského súdu v Trnave s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave, takto

rozhodol:

Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. je príslušný Krajský súd v Trnave.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) majúc za to, že vecne a miestne príslušným na prejednanie odvolania je v danom prípade Krajský súd v Bratislave; ustanovenie vykladal v tom zmysle, že konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému okresným súdom v obvode Krajského súdu v Bratislave, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 31. mája 2023, dokončí Krajský súd v Bratislave. Uviedol, že z obsahu jazykového vyjadrenia, systematického zaradenia ustanovenia a jeho dosahu je zrejmá vecná pôsobnosť tejto normy, t. j. čo je jej predmetom a akých vzťahov sa týka (konaní začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023 bez rozdielu vo fáze v akej sa dané konanie nachádza, okrem ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd). Argumentoval tým, že rovnakú odpoveď poskytuje aj dôvodová správa k o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení

neskorších predpisov, podľa ktorej ak dochádza k presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi, ktoré nezanikajú, bude sa uplatňovať pravidlo, podľa ktorého staré veci dokončí doterajší súd, pričom nový nápad sa už smeruje na nový súd ( ), ktorú je možné s poukazom na účel, obsah zákona a jeho jazykové vyjadrenie použiť aj pri prechodnom ustanovení . Rovnaký výklad poskytuje aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (gestor súdnej reformy), keď súdy usmerňuje s odôvodnením, že „zavedením kauzálnej príslušnosti nedochádza k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi v odvolacích konaniach, pretože niet zákonného ustanovenia, ktoré by prechod výkonu súdnictva zakladalo. Preto konania o odvolaní, ktoré boli podané do 31.05.2023, vybavujú doterajšie krajské súdy“. Považoval za nesporné, že zavedením kauzálnej príslušnosti Krajského súdu v Trnave na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti , vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre ( ), nedošlo k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi v prebiehajúcich odvolacích konaniach (veta za bodkočiarkou ), keďže žiadne ustanovenie takýto prechod výkonu súdnictva nezakladá. V tejto súvislosti pripomenul, že čiastkové opatrenia pre realizáciu reformy súdnej mapy boli prijaté jednak a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zriadenie správnych súdov). Prechod výkonu súdnictva je v nich upravený výlučne vo vzťahu k zriadeniu mestských súdov v Bratislave, Mestského súdu Košice a k novému usporiadaniu sídiel a obvodov okresných súdov k 1. júnu 2023 (čl. VIII ) a k zriadeniu novovznikajúcich správnych súdov ( ). Bol názoru, že ustanovenie prvej vety je nutné z jazykového a aj systematického hľadiska vnímať ako ustanovenie vzťahujúce sa na konanie na súde prvej inštancie, ako aj na konanie o odvolaní, tvoriace v zmysle konštantnej judikatúry súdov jeden celok (ustanovenie nespresňuje, že ide o konanie v prvej inštancii alebo konanie o odvolaní, časť procesným predpisom predpísaných úkonov v odvolacom konaní vykonáva aj súd prvej inštancie ), riešiace spolupôsobenie skoršej a neskoršej úpravy, podľa ktorej je od 1. júna 2023 Krajský súd v Trnave kauzálne príslušný na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre ( ). V predloženom nesúhlase s postúpením veci ďalej zdôraznil, že podľa ustanovenia prvej vety sa odvolacie konania vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti , začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023, dokončia na doterajších krajských súdoch, t. j. súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 (funkčná príslušnosť súdov všeobecného súdnictva nebola dotknutá, na rozhodnutie o odvolaniach proti rozhodnutiam vo veciach prejednávaných v režime sú aj naďalej funkčne príslušné odvolacie súdy). Mal za to, že dokončenie odvolacieho konania na krajskom súde príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 zodpovedá aj zásade perpetuatio fori ( a ), spočívajúcej v trvaní určenej súdnej príslušnosti až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti súdu rozhodné a zásade zákonného sudcu, ako ústavnej záruky pre účastníka konania, že v jeho veci bude konať a rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, čím sú naplnené podmienky spravodlivého súdneho procesu.

2. Podľa súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.

3. Podľa a ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

4. Podľa na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave.

5. Podľa konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

8. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný (súd najbližšie spoločne nadriadený Krajskému súdu v Trnave a Krajskému súdu v Bratislave) podľa na rozhodnutie o príslušnosti, posúdil dôvodnosť nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci je nedôvodný.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací do 31. mája 2023 nerozhodol o podanom odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 29. júna 2023 sp. zn. a prípisom zo 7. júna 2023 spis postúpil Krajskému súdu v Trnave ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému s poukazom na ustanovenie z dôvodu zmeny funkčnej a miestnej príslušnosti; dôvodil tým, že o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bol s účinnosťou od 1. júna 2023 zmenený tak, že Krajský súd Bratislava nie je kauzálne a funkčne príslušný rozhodnúť o odvolaniach ani vo veciach napadnutých na Krajský súd v Bratislave do 31. mája 2023; zákonodarca nezveruje Krajskému súdu v Bratislave dokončiť konania začaté a právoplatne nedokončené do 31. mája 2023.

10. Ustanovenie predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Základným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2014 sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. apríla 2018 sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2020 sp. zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. februára 2023 sp. zn. ).

11. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí aj bez toho, aby bol vyjadrený (porov. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1064 - 1072 s.).

12. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná príslušnosť; podľa v znení účinnom do 31. mája 2023, v spojení s v znení účinnom do 31. mája 2023 o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Ustanovenie je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy v znení účinnom od 1. júna 2023 a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných.

13.1. Je nepochybné, že prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023 ( )

explicitne neupravuje, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne (kauzálne) príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023. Vzhľadom na túto absenciu ustanovení o kauzálnej a funkčnej príslušnosti potom niet zákonnej normy, podľa ktorej by mal Krajský súd v Bratislave konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 dokončiť. Kauzálnu a funkčnú príslušnosť Krajského súdu v Bratislave nemožno založiť ani výkladom právnej normy za použitia analógie a práve prejednanie veci bez relevantného ustanovenia zákona, by podľa názoru najvyššieho súdu predstavovalo porušenie práva na zákonného sudcu.

13.2. Aj keď v danom prípade nedochádza expressis verbis k prechodu výkonu súdnictva z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd (veta za bodkočiarkou ) hodno zdôrazniť, že zákon prechod výkonu súdnictva v danom prípade chápe tak, že o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bol s účinnosťou od 1. júna 2023 zmenený tak, že podľa predmetného zákona na konanie o odvolaní vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave, čím bola nepochybne zavedená zmena ich funkčnej, resp. kauzálnej príslušnosti a na to nadväzujúca zmena miestnej príslušnosti. Pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným ten súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci (sp. zn. ). Od 1. júna 2023 Krajský súd v Bratislave nie je funkčne, miestne ani kauzálne príslušný rozhodovať o odvolaniach v rodinnoprávnych veciach, ako súd s rodinnoprávnou agendou zanikol a tak aj pri nezmenenom označení týchto krajských súdov možno konštatovať, že došlo k prechodu výkonu súdnictva na Krajský súd v Trnave. Pri inom výklade, resp. pri dodržaní usmernenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, by o podaných odvolaniach v rodinnoprávnych veciach (v doteraz začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023), najbližšie mesiace až roky rozhodovali civilní sudcovia Krajského súdu v Bratislave v rámci svojej občianskoprávnej agendy, čo je z celospoločenského hľadiska sledujúc účel, ktorému prijatie súdnej reformy ako celok má slúžiť, neprijateľné a nepatričné.

14. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle funkčne príslušný Krajský súd v Trnave a súčasne ako intertemporálne ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je na konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný Krajský súd v Trnave.

15. Najvyšší súd je v tejto otázke názorovo jednotný s názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2023 sp. zn. (ods. 75 až 77): “Počas konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa došlo k zmene , v zmysle ktorého na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy (konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní) a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne je príslušný Krajský súd v Žiline. V zmysle konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. Keďže ústavný súd vracia vec na nové rozhodnutie o odvolaní, vychádzajúc z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, platí, že na rozhodovanie o odvolaní v návratových konaniach je funkčne príslušný Krajský súd v Žiline, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline je v ďalšom konaní vo veci podľa viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.“

16. Najvyšší súd záverom poukazuje na zachovanie plynulosti a rýchlosti konania a na tomto mieste opätovne upriamuje pozornosť na zachovanie účelu tzv. súdnej reformy. Podľa dôvodovej správy k je totiž reforma súdnej mapy jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne

fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov. Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve. Pokiaľ je od 1. júna 2023 zmyslom novej právnej úpravy zavedenie špecializácie sudcov na trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu, tak potom by mali v jednotlivých agendách konať tie súdy, ktoré boli dňom 1. júna 2023 špeciálne určené na rozhodovanie veci v konkrétnej agende. Uvedené pre najvyšší súd znamená, že veci rodinnoprávnej (tzv. poručenskej) agendy by mal vybavovať od 1. júna 2023 Krajský súd v Trnave, na ktorom boli zriadené senáty špecializujúce sa na rodinnoprávnu (poručenskú) agendu. Bolo by v rozpore so zmyslom prijatej právnej úpravy, aby rodinnoprávne veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave, na ktorom od 1. júna 2023 nie sú žiadne senáty špecializujúce sa na túto agendu.

17. Pre úplnosť najvyšší súd ešte dodáva, že postúpenie veci Krajskému súdu v Trnave v dôsledku nedostatku kauzálnej a funkčnej príslušnosti Krajského súdu v Bratislave, nie je ipso iure spôsobilé na odopretie spravodlivosti, resp. na odopretie prístupu k súdu (denegatio iustitiae); pri rešpektovaní princípu okamžitej aplikability procesných noriem je pojmovo vylúčené, aby tzv. reforma “súdnej mapy” (ktorej primárnym cieľom malo byť dosiahnutie rýchlejšieho a kvalitnejšieho rozhodovania, vytvorenie nových kauzálne príslušných súdov a presun agendy medzi jednotlivými súdmi) znamenala porušenie základného práva na zákonného sudcu ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) alebo porušenie procesnoprávnej zásady tzv. perpetuatio fori, spočívajúcej v trvaní príslušnosti.

18. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave nie je dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.