Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/65/2023

Identifikačné číslo spisu: 3120010264 Dátum vydania rozhodnutia: 10.01.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:3120010264.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 10. januára 2024 v Bratislave v trestnej veci obvineného I. X. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , z 1. februára 2022 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného I. X. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. , zo 6. októbra 2021 bol obvinený I. X. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. z 1. februára 2022 a rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. , z 12. júna 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , zo 17. septembra 2020, pri nezmenenom výroku o vine, výroku o uloženom ochrannom protialkoholickom liečení ústavnou formou a výroku o škode, uznaný za vinného v bode 1/ zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , a v bode 2/ z pokračovacieho trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , s poukazom na , z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa , ktorých sa dopustil na skutkovom základe podrobne rozvedenom vo výrokovej časti prvého citovaného rozsudku.

Za to bol obvinenému uložený podľa , , , , , , trest odňatia slobody na doživotie; pričom na výkon trestu tohto trestu bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia vecí podrobne uvedených vo výroku o prepadnutí vecí.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozhodujúci na podklade odvolaní obvineného a jeho rodičov, rozhodol rozsudkom, sp. zn. , z 1. februára 2022 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d),

ods. 2 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Na podklade bol obvinenému, pri nezmenených výrokoch o vine, treste prepadnutia veci, ochranných opatreniach, obmedzení počas plynutia ochranného dohľadu a výrokoch o škode v rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. , z 12. júna 2020, ktorým bol uznaný za vinného v bode 1/ z trestného činu zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , , v bode 2/ z pokračovacieho trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , s poukazom na , sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa , za skutkového stavu tam uvedeného, uložený podľa , , , , uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, pričom podľa bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa boli zároveň odvolania oboch rodičov obvineného zamietnuté, pretože boli podané oneskorene.

Obvinený I. X. podal proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , z 1. februára 2022 dovolanie, a to s poukazom na dôvod dovolania podľa (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom).

V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom obvinený v podstate namietal:

- súdy neakceptovali návrh obvineného na doplnenie dokazovania v zmysle ním predložených znaleckých posudkov z odvetvia psychiatrie, kde navrhoval skúmať, či nekonal v stave patologickej ebriety;

- podľa názoru obvineného pri tak výnimočnom treste, ktorý mu bol ukladaný, je potrebné vychádzať z nespochybniteľného psychiatrického znaleckého posudku, za taký znalecký posudok MUDr. Andrey Heretikovej Marsalovej nepovažoval;

- poukázal na ním predložené odborné stanovisko Centra duševného zdravia č. 89/2021 a tiež znalecký úkon č. 08/2022 znalca z Forenza, s. r. o.

K dovolaniu sa vyjadril prokurátor v podstate tak, že: „Skutočnosti namietané obhajcom odsúdeného, ako aj samotným odsúdeným I. X., označené ako dovolacie dôvody, už boli predmetom nimi podaných odvolaní, konkrétne odvolania z 26. mája 2021 a tiež zo 4. novembra 2021 a 10. januára 2022 odôvodnené obhajcom odsúdeného Mgr. Vlasákom v mene odsúdeného, ďalej odvolania písomne odôvodneného odsúdeným I. X. zo 14 novembra 2021 a tieto boli z uvedeného dôvodu taktiež predmetom rozhodovania súdu druhého stupňa, pričom Krajský súd v Trenčíne sa s uvedenými okolnosťami opakovane podrobne zaoberal a vysporiadal, pričom s odôvodneniami odvolacieho súdu sa v plnom rozsahu stotožňujem.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. , z 24. júna 2021 uvádza, že otázka príčetnosti obžalovaného v inkriminovanom čase už bola relevantne zodpovedaná, čo preukazuje právoplatné uznanie viny obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti na skutkovom základe tak, ako to vyplýva z právoplatnej časti rozsudku Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. , z 12. júna 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. , zo 17. septembra 2020. Ak prvostupňový okresný súd odmietol doplniť dokazovanie v zmysle návrhu obžalovaného o nový znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie krajský súd uvádza, že primárnym dôvodovom na takýto správny a zákonný procesný postup je práve právoplatný výrok o vine a právnom posúdení žalovaných skutkov v zmysle naplnenia všetkých potrebných zákonných

formálnych znakov predmetných trestných činov. V citovanom rozhodnutí odvolací Krajský súd v Trenčíne uložil prvostupňovému súdu predvolať zástupcu (MUDr. Andrea Heretiková Marsalová) znaleckej organizácie z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a osobne ju vypočuť a rovnako uložil vysporiadať' sa s predloženým odborným vyjadrením znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s. r. o., Bánovce nad Bebravou, ktoré predložil obžalovaný (odborné stanovisko č. 89/2021), na ktoré poukazuje odsúdený v podanom dovolaní a až po takomto doplnení dokazovania rozhodnúť v súlade so stavom veci a so zákonom o uložení trestu odňatia slobody obžalovanému a spôsobe jeho výkonu. Okresný súd Trenčín v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu na hlavnom pojednávaní konanom 16. septembra 2021 oboznámil ako listinný dôkaz odborné stanovisko znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s. r. o., č. 89/2021, k záverom na ktoré poukazuje odsúdený v podanom dovolaní, na nasledujúcom hlavnom pojednávaní vykonal súd výsluch znalkyne MUDr. Heretikovej - Marsalovej, ktorá vypracovala znalecký posudok z odvetvia psychiatrie na obžalovaného I. X. č. XX/XXXX. Znalkyňa sa na hlavnom pojednávaní konanom 6. októbra 2021 podrobne vyjadrila k jednotlivým bodom 1 až 5 odborného stanoviska predloženého obhajobou (vid' strana 7 až 8 rozsudku OS Trenčín, sp. zn. - 1799, zo 6. októbra 2021).

Vo svojom konečnom rozhodnutí, Krajský súd v Trenčíne na strane 10 rozsudku, sp. zn. , z 1. februára 2022 uvádza, že pokiaľ sa odsúdený domáhal doplnenia dokazovania (výsluch zástupcu znaleckej organizácie FORENZA, s. r. o., MUDr. Ivana Dóciho, PhD.), krajský súd takéto doplnenie dokazovania musel odmietnuť na verejnom zasadnutí, pretože dokazovanie v tomto smere nesmerovalo vo vzťahu k preskúmavaniu napadnutých výrokov o uloženom treste odňatia slobody na doživotie a určenom spôsobe jeho výkonu v rozsudku okresného súdu. Krajský súd zdôraznil, ako na to už poukázal aj vo svojom uznesení pod sp. zn. , z 24. júna 2021, že ak by existovali relevantné pochybnosti o príčetnosti obžalovaného, nebolo by možné ani prijať predmetné vyhlásenie obžalovaného o vine, pretože by to tvorilo zásadnú prekážku pre takéto rozhodnutie okresného súdu v posudzovanej trestnej veci. Do konania pribratá v súlade s znalkyňa MUDr. Heretiková - Marsalová sa nielen písomne vo svojom posudku, ale aj svojim výsluchom na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom v rámci nevyhnutného doplnenia dokazovania zrozumiteľne, bez relevantných pochybností a presvedčivo, s otázkou príčetnosti obžalovaného v inkriminovanom čase, kedy obžalovaný spáchal oba žalovaného skutky, vysporiadala.Z vyššie uvedených dôvodov nie sú v danej veci naplnené dovolacie dôvody podľa písmeno g) v prospech odsúdeného I. X., preto navrhujem, aby dovolací súd podľa písmeno c) na neverejnom zasadnutí odmietol dovolanie odsúdeného I. X., podané prostredníctvom obhajcu Mgr. Karola Vlasáka, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ".

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, ), osobou oprávnenou na jeho podanie ( ), prostredníctvom obhajcu ( ), v zákonnej lehote ( ), na príslušnom súde ( ), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ), že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ) a dospel k záveru, že dovolanie obvineného je treba odmietnuť podľa , nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa a nasl. .

Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých

najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie".

Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa . Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia . Z toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa , alebo zamietne podľa bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle .

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. , zo 16. augusta 2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

Z predloženého spisu je zrejmé, že s dovolacími námietkami obvineného sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadali už Okresný súd Trenčín, sp. zn. , zo 6. októbra 2021 i Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. , z 1. februára 2022, pretože dovolacie námietky sú totožné s námietkami obhajobnými i odvolacími.

Je potrebné poznamenať, že obvinený I. X. na hlavnom pojednávaní konanom 5. júna 2020 urobil vyhlásenie podľa , že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe. Súd podľa prijal vyhlásenie obvineného o uznaní viny zo spáchania žalovaných skutkov, keď ich právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v prednesenej obžalobe na hlavnom pojednávaní, teda ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , a pokračovací trestný čin obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , s poukazom na , z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa . Súd prvého stupňa potom na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie k výroku o treste, ochrannému opatreniu a náhrade škody.

K dovolaciemu dôvodu podľa

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Dovolací dôvod podľa možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní

vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.

Z uvedeného logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa , a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere („solely or to a decisive extent") na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa v predmetnej veci nestalo (pozri Mariana Marinescu v. Rumunsko - rozsudok ESĽP z 2. februára 2010, Emen v. Turecko - rozsudok ESĽP z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší v. Holandsko - rozsudok ESĽP z 23. apríla 1997, Visser v. Holandsko - rozsudok ESĽP zo 14. februára 2002, Al-Khawaja a Tahery v. Spojené kráľovstvo - rozsudok ESĽP z 15. decembra 2011 a ďalšie).

V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky podľa ), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.

Najvyšší súd dopĺňa, že dovolací dôvod podľa - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom" a jeho zrkadlové znenie - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom", nemožno vykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak, že pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie ( , , ) a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro" ( druhá veta ), alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie ( tretia veta ).

Dovolací dôvod podľa môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom tzn., že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený zákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom, nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu dovolacieho dôvodu podľa , nakoľko iba opačný postup súdu - vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom môže naplniť dovolací dôvod podľa . Nevykonanie (arbitrárne), pre spravodlivé rozhodnutie známeho a dôležitého, významného či rozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom podľa , pretože posúdenie rozsahu (ne)vykonaných dôkazov je otázkou skutkovou a nie právnou. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. S ohľadom na to nemôže argumentácia dovolateľa, ktorým nie je minister spravodlivosti, o nevykonaní navrhnutého dôkazu súdom (o odmietnutí vykonania, ktorého bolo rozhodnuté podľa a rozhodnutie o tom bolo riadne odôvodnené minimálne v rozsudku v zmysle druhá veta ) zodpovedať dovolaciemu dôvodu podľa , resp. písm. g) .

Vyslovený záver v plnom rozsahu zodpovedá doterajšej aplikačnej praxi i judikatúre Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky o nemožnosti preskúmavania správnosti a úplnosti skutkových zistení súdmi v pôvodnom konaní, s výnimkou prieskumu ich rozhodnutí uvedeným spôsobom z podnetu dovolania podaného ministrom spravodlivosti podľa .

Pokiaľ tak neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdmi v pôvodnom konaní dovolací súd nemôže preskúmavať v rámci dovolateľom (obvineným alebo generálnym prokurátorom) uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v , nemožno takéto „skutkové" preskúmanie rozhodnutí súdov v pôvodnom konaní dosiahnuť (a vo svojej podstate obchádzať) prostredníctvom uplatnenia dovolacieho dôvodu uvedeného v , resp. písm. g) , konkrétne uplatnením dovolacej námietky spočívajúcej v tom, že v pôvodnom konaní nebol vykonaný konkrétny dôkaz, ktorý však podľa subjektívneho hodnotenia dovolateľa vzhľadom na jeho význam (dôležitosť) vykonaný byť mal.

Posúdenie dôležitosti (významu) konkrétneho dôkazu totiž nie je možné bez komplexného vyhodnotenia dôkazného stavu na podklade rozsahu a kvality procesu dokazovania vykonaného súdmi v pôvodnom konaní, ktorého výsledkom je nimi zistený skutkový stav, v konečnom dôsledku odzrkadlený v tzv. skutkovej vete výroku o vine obvineného. Záver o dôležitosti (významu) takého dôkazu preto logicky nie je možný bez primárneho posúdenia otázky náležite zisteného skutkového stavu v zmysle , ktorý je zase výsledkom procesu hodnotenia dôkazov podľa kritérií upravených v , z ktorého obsahu je navyše nepochybné, že žiadny dôkaz v trestnom konaní nemožno posudzovať izolovane od iných, v danej veci zabezpečených, resp. vykonaných dôkazov.

Vyššie uvedený záver tak zohľadňuje systematickú prepojenosť jednotlivých dovolacích dôvodov upravených v , ich vzájomné vzťahy a obsahovú nadväznosť, v posudzovanom prípade medzi dovolacími dôvodmi upravenými v tomto ustanovení pod písmenami c) a i) a na vetu za bodkočiarkou v logicky nadväzujúci ako jediný možný dovolací dôvod podľa .

K dovolaciemu dôvodu podľa obvinený v podstate namietol neúplné dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine, pretože súd „nepribral znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria za účelom, či v čase spáchania skutku bol pod vplyvom patologickej ebriety", čím spochybnil vyriešenia otázky či v čase činu bol, alebo nebol príčetný, ktorá otázka celkom jednoznačne súvisí s výrokom o vine.

Najvyšší súd poukazuje na znenie , podľa ktorého Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa , , , a a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa .

Celá dovolacia argumentácia obvineného sa týka - výlučne otázky či bol, alebo nebol v čase činu príčetný, a tak sa týka - výlučne len výroku o vine. Tento výrok je však právoplatný v dôsledku toho, že súd prijal vyhlásenie obvineného o priznaní viny.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obvinený môže po rozhodnutí súdu podľa podať dovolanie len proti výroku o treste, v žiadnom prípade však nie proti výroku o vine. Proti výroku o vine môže podať dovolanie len minister spravodlivosti (viď vyššie) a aj to len podľa z dôvodu podľa .

S ohľadom na uvedené by mohol najvyšší súd, bez ďalšieho, dovolanie obvineného jednoducho odmietnuť ako dovolanie podané neoprávnenou osobou - primerane R 12/2017. Aj napriek tomu sa však

najvyšší súd oboznámil s rozsudkami súdov nižších stupňov a dospel k záveru, že okresný i krajský súd venovali dostatočnú a náležitú pozornosť otázke príčetnosti obvineného v čase činu, pričom boli zohľadnené aj názory „znalcov obvineného", ku ktorým sa znalkyňa MUDr. Marsalová zrozumiteľne vyjadrila (str. 7 - 8 rozsudku OS) tak, že boli vylúčené úvahy o nepríčetnosti obvineného v čase činu.

Z uvedeného vyplýva, že v trestnej veci obvineného nemožno dospieť k záveru o tom, že by bol naplnený dôvod dovolania podľa , a preto dovolaciu argumentáciu obvineného najvyšší súd odmietol ako zjavne nedôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.